Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, December 19, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/101/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310207882
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8310207882.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. J. č. XX, t. č. bytom R.
XXX/XX, W. proti žalovanej X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XX o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.
10C/93/2010-156 z 05.06.2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov
konania tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu ako aj žalovanej prikázal hnuteľné veci v podobe
nábytku, určil, že preberateľom pôžičky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., vyplývajúcej zo zmluvy o
úvere pod č. 8310089 vo výške 3.309,55 Eur s prísl. sa stávajú žalobca a žalovaná každý v 1/2-ici istiny
a príslušenstva, taktiež vo vzťahu k pôžičke z ČSOB , a.s. Bratislava vo výške 1.908,10 Eur a zaviazal

oboch účastníkov zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné náhradu trov konania štátu vo výške 23,78
Eur. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vychádzal zo zistenia, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Humenné sp. zn. 17C/175/2009 z 30.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.11.2009. Predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva boli dlhy a hnuteľné veci. Hnuteľné veci špecifikovala žalovaná vo
svojom podaní doručenom súdu 06.06.2011, kde uviedla, že ide o nábytok do spálne a do obývačky.

Tieto veci boli zakúpené z novomanželskej pôžičky, pričom navrhla, aby si žalobca ponechal nábytok zo
spálne a aby si obývačku mohla zobrať ona. Žalobca s takýmto rozdelením súhlasil.

Počas trvania manželstva nadobudli spolu so žalovanou aj dlhy, a to od spoločnosti PROFIREAL
Slovakia, s.r.o., na základe zmluvy č. 41699 v celkovej výške 1.128,86 Eur, od spoločnosti HOME
CREDIT Slovakia, a.s., na základe zmluvy o úvere pod č. 5306005018 vo výške vo výške 1.225,75 Eur,
od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. na základe zmluvy 8310089 vo výške 3.490,10 Eur, od spoločnosti
ČSOB, a.s., vo výške 5.100,01 Eur na základe zmluvy č. 4011391172. Tieto pôžičky boli zobraté za

účelom úhrady nákladov spojených s vedením domácnosti a na nákup hnuteľných vecí. Žalovaná nebola
ochotná splácať dlhy z dôvodu, že o týchto pôžičkách nevedela. Na preukázanie týchto skutočností však
žalovaná neuviedla žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali skutočnosť, že nevedela o pôžičkách, ktoré
zobral žalobca počas trvania manželstva.

Pokiaľ ide o spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zostatok dlhu žalobcu ku dňu 15.11.2009 vyplývajúci zo
zmluvy o úvere bol vo výške 3.309,55 Eur. Z oznámenia spoločnosti ČSOB, a.s., Bratislava vyplýva,

že zostatok dlhu žalobcu zo zmluvy bol k 15.11.2009 vo výške 1.908,10 Eur. Spoločnosť HOME
CREDIT Slovakia oznámili súdu, že úverová zmluva bola ku dňu 15.11.2009 zaplatená a takisto zoznámenia spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava bolo zistené, že zostatok dlžnej
sumy zo zmluvy o revolvingovej pôžičke bol ku dňu 15.11.2009 v nulovej výške. Zmluvy spoločnosti
PROFIREAL SLOVAKIA s.r.o. a HOME CREDIT Slovakia, a.s., boli uhradené ešte pred právoplatnosťou

rozhodnutia o rozvode manželstva. Ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva reálne
existovali dva dlhy, a to voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., vo výške 3.309,55 Eur s prísl. a voči
spoločnosti ČSOB, a.s., vo výške 1.908,10 Eur. Súd určil, že preberateľom týchto pôžičiek sú žalobca
a žalovaná, a to každý z nich v polovici dlžnej sumy.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 148 ods. 1 O. s. p.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná.

Poukázala na to, že podľa rozhodnutia súdu prvého stupňa má splácať 1/2-icu z pôžičiek, teda istinu
ako aj ostatné dlhy. S takýmto postupom nesúhlasí a navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O. s. p., a to bez nariadenia pojednávania ( § 214
ods. 2 O. s. p. ) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol
vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred
súdom, pretože tento minimálne v odvolacom konaní nemá možnosť reagovať na nepreskúmateľné

závery súdu prvého stupňa, čím je daný dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/
O. s. p.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne aj bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov

sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok a je povinný uhradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.
Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o
rodine a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia
treba vziať tiež na zreteľ starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že účastníci konania boli manželmi do 15.11.2009,
kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 17C/175/2009 z 30.10.2009,
ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, to znamená, že k uvedenému dňu zaniklo aj
bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tohto konania ako manželov, na vyporiadaní ktorého sa
účastníci nedohodli.

Okruh vecí a pasív patriacich do masy BSM účastníkov bol súdom prvého stupňa správne zistený a
vychádzal z vykonaného dokazovania, avšak rozhodnutie nie je možné považovať za vecne správne
a náležite odôvodnené.Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že podľa ustálenej súdnej praxe vo vzťahu k tretej osobe,
to znamená najmä vo vzťahu k peňažnému ústavu, je zaviazaný vždy len ten z manželov, ktorý
uzavrel príslušnú úverovú zmluvu. Ak by sa peňažný ústav domáhal zaplatenia takto požičanej sumy

v občianskom súdnom konaní, mohol by si svoju pohľadávku uplatňovať a ako žalovaného označiť len
toho z manželov, ktorý zmluvu o pôžičke uzavrel.

Okolnosť, že sa takto nadobudnuté dlhy vyporiadavajú aj v rámci BSM má význam vtedy, ak je zistené,
že za požičané peniaze boli zakúpené veci patriace do BSM alebo, že finančné prostriedky takto získané
boli použité na vedenie domácnosti alebo iné potreby oboch manželov, čo možno uzavrieť aj v tomto

prípade.

Súd prvého stupňa však nemôže v žiadnom prípade označiť za preberateľa pôžičky toho manžela, ktorý
neuzavrel zmluvu o pôžičke a takýto postup nie je právne účinný predovšetkým voči peňažnému ústavu
ako tretej osobe, ktorý tieto finančné prostriedky poskytol a je v právnom vzťahu len s tým manželom,
ktorý uzavrel príslušnú zmluvu o pôžičke.

Preto je potrebné konštatovať, že vyporiadanie tak, ako to urobil súd prvého stupňa, nezodpovedá tejto

ustálenej súdnej praxi, pretože súd prvého stupňa vôbec nevypočítal masu BSM a naviac vychádzal z
mylného predpokladu, že môže určiť za preberateľa pôžičky aj žalovanú, hoci táto neuzavrela príslušné
úverové zmluvy.

Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa, aby v ďalšom konaní sa zaoberal masou BSM a do nej
zahrnul tak aktíva ( hnuteľné veci, ktoré boli zistené v priebehu konania ), ako aj pasíva ( zostávajúce

dlhy ), zistil výšku celkovej masy BSM a túto rozdelil na podiely vo vzťahu ku každému z manželov s
tým však, že pokiaľ ide o pasíva, ich preberateľom môže byť len žalobca ako účastník, ktorý uzavrel
predmetné úverové zmluvy.

V zásade povedané, za danej dôkaznej situácie môže byť preberateľom pôžičiek len žalobca a žalovaná
v závislosti na výške jej podielu z BSM a v závislosti na hodnote ostatných hnuteľných vecí, ktoré sa

dostanú do jej výlučného vlastníctva, po zohľadnení hodnoty vecí, ktoré dostane žalobca do svojho
výlučného vlastníctva, má byť zaviazaná na vyplatenie finančných prostriedkov na úplné vyrovnanie.
Mechanické rozdelenie dlhov na polovicu a označenie oboch účastníkov za preberateľov týchto dlhov z
pôžičiek nie je správne a nemožno ho akceptovať pri vyporiadaní BSM.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie o zistenie hodnoty

hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom tohto konania, v závislosti od toho bude potrebné vypočítať masu
BSM, túto rozdeliť s tým, že ako bolo vyššie naznačené, pokiaľ ide o dlhy z pôžičiek, tieto môže splácať
len ten, kto uzavrel úverovú zmluvu a v závislosti od toho bude potrebné ustáliť akú sumu bude v danom
prípade žalovaná povinná zaplatiť na úplné vyrovnanie vo vzťahu k žalobcovi.

Až po takto vykonanom dokazovaní, právnych úvahách a technickom vyriešení tzv. masy BSM

účastníkov, bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

Preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania ( §
224 ods. 3 O. s. p. ).

Poučenie:Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.