Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 5, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/124/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711206993
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711206993.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: FANTASY ITALIA s.r.o., IČO: 255 24 488,
so sídlom Hodonín 695 01, Národní třída 3654/44, Česká republika, zastúpeného splnomocnencom
JUDr. Zdenkom Bučekom, so sídlom Q., J. XXXX, proti žalovanému: Vladimírovi Urbanovi, s miestom
podnikania J. Palkoviča 4, 036 01 Martin, IČO: 17 852 242, zastúpenému právnym zástupcom JUDr.
Michalom Slameňom, advokátom so sídlom L. XX, XXX XX R., v konaní o zaplatenie 5.905,66 Eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb 60/2011-178
zo dňa 09.12.2011 v spojení s doplňujúcim rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 17Cb 60/2011-191
zo dňa 24.02.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb 60/2011-178 zo dňa 09.12.2011 v spojení s doplňujúcim
rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 17Cb 60/2011-191 zo dňa 24.02.2012 v napadnutom výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.905,66 Eur s príslušenstvom a vo výroku o

trovách prvostupňového konania z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu
5.905,66 Eur spolu s úrokom z omeškania 6 % ročne od 29.06.2011 do zaplatenia a trovy konania
671,95 Eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Doplňujúcim
rozsudkomuložilžalovanémupovinnosťnahradiťtrovykonania39,80Eur(svedočnéč.l.186spisu)štátu,

do troch dní od právoplatnosti doplňujúceho rozsudku (ďalej len „rozsudok“).

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v oddiely II. Článok 3 bod 1 veta prvá Dohovoru
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorenom na podpis v Ríme 19. júna 1980 (ďalej len
Rímsky dohovor), v oddiely II. Článok 4 bod 1 veta prvá, bod 2 veta prvá Rímskeho dohovoru, § 13a ods.
1 zák. č. 513/1991 Sb. Obchodný zákonník Českej republiky (ďalej len „OBZ“), § 261 ods. l OBZ, § 300

OBZ, § 301 OBZ, § 302 OBZ, § 365 OBZ, § 369 ods. 1 OBZ, § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Sb. Občiansky
zákonník Českej republiky (ďalej len „OZ“), § 1 Nariadenia Vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb.,
„kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákonníku“, okresný
súd vyhodnotil čiastočnú opodstatnenosť podanej žaloby.

Okresný súd konštatoval, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 09.08.2011, domáhal zaplatenia

sumy 5.905,66 Eur s príslušenstvom. Žalobca dôvodil tým, že medzi ním a žalovaným vznikol
obchodno-záväzkový vzťah na základe objednávky žalovaného, v zmysle ktorej mal žalobca dodať
žalovanému tovar v celkovej hodnote 11.811,32 Eur s tým, že ak žalovaný neodoberie tovar, žalobca je
oprávnenýpožadovaťakosankciuzmluvnúpokutuvovýške50%zcelkovejčiastkyobjednanéhotovaru.
Žalovaný aj napriek výzvam tovar neodobral, preto žalobca faktúrou č. 311002 vyúčtoval sumu 5.905,66
Eur ako zmluvnú pokutu. Žalobca a žalovaný predložili kópie objednávok a žalovaný aj originály

objednávok. U objednávok ide o tlačivo označené ako záväzná objednávka s dátumom vyhotovenia, s
označením predávajúceho ako „Fantasy Itália s.r.o.“ s adresami skladov v Českej republike a označeniekupujúceho ako „p. Urban Martin“. Okresný súd ustálil, že zo záväznej objednávky je zrejmý druh
tovaru, farba tovaru, veľkosť tovaru, jednotková cena tovaru, ako aj spôsob dodania na dobierku s tým,
že záväzná objednávka obsahuje text, že objednávka má náležitosti riadnej kúpnej zmluvy, kupujúci

je povinný tovar prevziať, vykonať kontrolu a prípadné nedostatky okamžite nahlásiť predávajúcemu.
Pri neprevzatí objednaného tovaru môže predávajúci účtovať kupujúcemu 50 % z celkovej sumy
objednávky. Predávajúci a kupujúci sa vzájomne dohodli na výške zmluvnej pokuty, ktorú je oprávnený
účtovať predávajúci kupujúcemu vo výške 0,5 % za každý deň omeškania z fakturovanej sumy. V závere
objednávky je ustanovenie, že s týmito dojednaniami obidve strany súhlasia. Objednávky sú opatrené

vždy dvomi podpismi s výnimkou, že ide o objednávku z toho istého dátumu, ktorá má viacej strán,
išlo o objednávku z 19.10.2010, kde prvá strana neobsahovala podpis predávajúceho, len kupujúceho,
s tým, že ostatné strany objednávky z toho istého dňa už obsahujú oba podpisy. Okresný súd ustálil, že
z textu je zrejmé, že išlo o objednávky vystavené v jeden deň, že jednotlivé strany na seba nadväzujú,
čo vyplývalo aj z hviezdičiek na konci súčtu cien, ktorými sa strany označovali, ktoré položky je potrebné
pripočítať z jednotlivých strán.

Okresný súd vyhodnotil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy,
a to písomnou formou, čo mal preukázané z objednávok, z e-mailovej korešpondencie, z výpovede
žalobcu a svedkyne S. R.. Tvrdenie žalovaného, že kúpna zmluva neobsahovala základné náležitosti
kúpnej zmluvy, bolo vyvrátené objednávkami označenými ako záväzné objednávky, ktoré okresný súd

považoval za uzavretie kúpnej zmluvy v písomnej podobe, vzhľadom k tomu, že objednávka obsahovala
označenie účastníkov zmluvného vzťahu, druh tovaru, jeho ceny, jeho množstvo ako aj dojednanie
sankcií pre prípadné porušenie zmluvy a spôsob dodávky na dobierku. Pokiaľ žalovaný argumentoval,
že v objednávkach nebolo dodržané označenie odberateľa v súlade s ust. § 13a OBZ, v zmysle
ktorého, každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v

písomnej alebo elektronickej forme uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu
formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené, tak okresný súd konštatoval, že uvedené
zákonné ustanovenie ukladá povinnosť podnikateľovi uvádzať citované identifikačné „údaje sám o sebe
a nie o svojich obchodných partneroch“. Teda túto povinnosť neporušil žalobca, ale samotný žalovaný,
keď neposkytol pri vypisovaní objednávky o sebe všetky potrebné údaje tak, ako to určuje ust. § 13a

OBZ. Okresný súd považoval uzavretie kúpnej zmluvy za platné, čím vznikla žalovanému povinnosť
záväzneobjednanýtovarodobrať.Vykonanýmdokazovanímbolotiežpreukázané,žežalovanýuvedený
tovar odmietal prevziať, čo vyplývalo z rozsiahlej e-mailovej korešpondencie a aj z výpovede žalobcu,
ktorá korešponduje s výpoveďou svedkyne S. R.. Z e-mailovej korešpondencie okrem iného vyplynulo,
že žalovaný mal snahu dosiahnuť zmenu dohodnutých podmienok odberu tovaru, pokiaľ išlo o druh

tovaru, jeho množstvo a formu úhrady. Okresný súd takéto konanie vyhodnotil len ako snahu žalovaného
vyhnúť sa skutočnému reálnemu odberu tovaru, ktorý žalovaný záväzne objednal. Podľa okresného
súdu žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť, pre ktorý prípad porušenia zmluvnej povinnosti bola
medzi účastníkmi dojednaná sankcia, a to zmluvná pokuta vo výške 50 % celkovej čiastky objednávky.
Pokiaľ žalovaný namietal, že pre platnosť dojednania zmluvnej pokuty sa vyžaduje písomná forma,

ktorá dodržaná nebola, tak okresný súd mal za to, že písomná forma dodržaná bola, pretože záväzné
objednávky, ktoré okresný súd považoval za kúpnu zmluvu v písomnej forme, obsahujú písomné
dojednanie o zmluvnej pokute, pričom objednávka je podpísaná obidvomi zmluvnými stranami.

Okresnýsúdkargumentáciížalovaného,žetovarneodobralzdôvodu,žekjehoobjednaniuboldonútený

a tovar objednal pod podmienkou, že mu bude dodaná aj vyššia rada ošatenia, konštatoval, že takáto
podmienka zo zmluvy medzi účastníkmi nevyplývala a že ju žalovaný ani nepreukázal. Proti tvrdeniu
žalovaného svedčila aj ním samotným vypísaná objednávka z augusta 2010, v ktorej objednával práve
spodné prádlo prostredníctvom e-mailu. Uvedené sporné prádlo mu bolo dodané, toto reálne odobral
aj zaplatil, a je teda zrejmé, že ešte pred spornými objednávkami žalovaný odobral od žalobcu práve

spodné prádlo.

Pokiaľ ide o výšku žalobcovho nároku, túto považoval okresný súd za preukázanú; žalobca presne
vyčíslil, ktorý tovar žalovaným bol objednaný a reálne nebol odobratý. Z ceny tohto neodobratého tovaru
bola vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 50 %. Okresný súd nevidel dôvod využiť moderačné právo a

zmluvnú pokutu znížiť. Zmluvnú pokutu považoval za primeranú, vzhľadom na vyššiu cenu objednaného
tovaru, pretože išlo o značkový tovar, ako aj na špecifický spôsob predaja tohto tovaru, ktorý musel
spĺňať špeciálne požiadavky výrobcov, a tiež vzhľadom na sezónnosť uvedeného tovaru, čo v podstate
činilo uvedenú komoditu ťažšie obchodovateľnou na bežnom trhu. Ak sa žalovaný aj domnieval, žeuvedený tovar môže žalobca aj v súčasnej dobe predať, preto nie je dôvod požadovať takú vysokú
zmluvnú pokutu, tak okresný súd poznamenal, že až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej žalobca
bol pripravený uvedený tovar žalovanému dodať a odobratím tohto tovaru mohol žalovaný predísť práve

sankcii spočívajúcej v zmluvnej pokute. Naviac to bol práve žalobca, kto sa pokúsil nájsť náhradných
odberateľov, čím v konečnom dôsledku znížil povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu, pretože za
tovar, ktorý sa žalobcovi podarilo predať iným odberateľom, zmluvnú pokutu neúčtoval. Výšku zmluvnej
pokuty okresný súd považoval za preukázanú a primeranú.

Podľa okresného súdu sa žalovaný s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania,
avšak žalobca si účtoval úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, ktorou
bola vyúčtovaná zmluvná pokuta. V tomto prípade však neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o
preukázanie doručenia tejto faktúry žalobcovi. Za výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty okresný súd
teda považoval okamih, keď bola žalovanému doručená okresným súdom žaloba, ktorou bola zmluvná
pokuta uplatňovaná, vrátane príloh k nej. Keďže žalovaný prevzal súdnu zásielku 27.06.2011, dňom

nasledujúcimmoholplniť,atedadoomeškaniasadostalnajskôr29.06.2011,odktoréhodátumuokresný
súd žalobcovi priznal úroky z omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 6 % ročne z
dlžnej sumy, t.z. nižšie než mu umožňuje zákon. V časti, týkajúcej sa úrokov z omeškania za obdobie
od 05.05.2011 do 28.06.2011, okresný súd žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný

prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v podaní zo dňa 09.03.2012. Namietol, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstatnou
náležitosťou kúpnej zmluvy je určenie zmluvných strán, t.j. predávajúceho a kupujúceho. V priebehu
konania žalovaný namietal, že objednávky, o ktoré žalobca opiera svoj nárok na zmluvnú pokutu,

nevykazujú znaky písomne uzavretej kúpnej zmluvy, nakoľko v nich nie je riadne a nespochybniteľne
určený kupujúci. Až po nahliadnutí do spisu žalovaný zistil, že žalobca v objednávkach, ktoré predložil
v konaní, dopĺňal meno žalovaného, a to bez uvedenia „IČO, sídla, ako aj bez ďalších náležitostí,
ktoré má vo svojich objednávkach predtlačené“. Na č.l. 13 spisu žalobca pozmenil údaje, na č.l. 14,
15, 16 spisu žalobca doplnil svoj podpis, doplnil meno kupujúceho, cenu a platbu dobierkou. Žalobca

na pojednávaní dňa 18.11.2011 uviedol, že objednávky, ktoré sú predmetom tohto konania nijakým
spôsobom neupravoval. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný vyvrátil predložením originálov objednávok.
Okresný súd však pri hodnotení dôkazov na túto skutočnosť neprihliadol. Ak teda žalobca doplnil na
objednávkach meno žalovaného ako „P. Urban Martin“, nie je zrejmé, či sa jedná o pána Martina Urbana
alebo pána Urbana z Martina. V tejto súvislosti považoval žalovaný za podstatné uviesť, že žalovaný

má syna, ktorého meno je Vladimír Urban a podniká ako fyzická osoba na základe živnostenského listu.

Žalovaný v odvolaní dôvodil, že ďalšou podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je presné vymedzenie
predmetu zmluvy. Na sporných objednávkach je uvedený len kód, z ktorého sa nedá určiť, o aký tovar
ide,teda,tentoúdajniejekonkrétnyazrozumiteľný.Podľažalovanéhotaktovymedzenýpredmetzmluvy

nie je platný. Na sporných objednávkach, ktoré žalobca vydával za písomne uzatvorenú kúpnu zmluvu,
nie je riadne identifikovaný kupujúci ako podstatná náležitosť kúpnej zmluvy, nie je identifikovaný tovar
- jeho názov, teda tento právny úkon nie je jasný a konkrétny, a teda je neplatný. Žalovaný dospel
k záveru, že medzi účastníkmi sporu písomná zmluva nevznikla, pretože podľa ustálenej judikatúry
písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosti a podpisu.

Žalovaný v odvolaní konštatoval, že dojednanie o zmluvnej pokute sa nachádza na objednávkach vždy
pod podpisom žalobcu. „Podľa výkladu k § 40 Občianskeho zákonníka SR podaného od JUDr. Imricha
Feketeho, CSc „Občiansky zákonník výslovne nerieši, kde na listine má (musí byť podpis umiestnený).
Podpisom sa písomný právny úkon završuje. Preto i podpis v zásade kryje len text listiny, ktorý sa
nachádza nad podpisom“. „Podľa výkladu ustanovenia § 40 Občianskeho zákonníka ČR ,,Podpis musí

byť umiestnený pod textom (odtiaľ jeho názov) nemôže sa nachádzať nad textom, alebo vedľa textu iba
výnimočne.“ Na tlačive objednávky žalobcu sa dojednanie zmluvnej pokuty nachádza úplne v spodnej
časti pod bodom 3, ktorého text končí „S týmto ujednaním obidve strany súhlasia“. Účastníci konania
teda mali pripojiť svoje podpisy pod tento text. Keďže svoje podpisy pod tento text nepripojili, nebola
zmluvná pokuta dojednaná zákonom stanovenou písomnou formou. Podpisy sa nachádzajú len pod

textom, ktorý uvádza názov a popis tovaru, farbu, veľkosť a cenu. Všetky objednávky sú zo strany
žalobcu ako aj žalovaného podpísané buď nad textom o dojednaní zmluvnej pokuty alebo vedľa tohto
textu, preto podľa žalovaného nevzniklo písomné dojednanie zmluvnej pokuty. Žalovaný v odvolanínamietal, že celý text bodu 3 je nezrozumiteľný, neurčitý a nejasný a teda na základe takéhoto textu
nemohol vzniknúť záväzok.

Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že výpoveď svedkyne S. R., ktorá je zamestnancom žalobcu „je
nevierohodná, pretože je v prospech jej zamestnávateľa (žalobcu)“. Vo výpovedi svedkyňa uvádzala,
že vypočula rozhovor o tom, že p. Urban odďaľuje prevzatie tovaru s tým, že si tovar príde prevziať
osobne. Taktiež tvrdila, že vie od kolegyne o tom, že sa žalovanému písali e-maily, aby si tovar prišiel
odobrať. Všetky tvrdenia svedkyne sú z počutia, a teda sú nevierohodné. Aj napriek tejto skutočnosti

okresný súd oprel svoje rozhodnutie o túto svedeckú výpoveď. „Na dôkaz existencie písomnej zmluvy
a písomnej dohody o zmluvnej pokute vôbec nemožno použiť ako dôkaz výpoveď svedka za situácie,
keď žalobca netvrdí, že sa listina, v ktorej má byť údajne dohodnutá zmluvná pokuta nedochovala“.
Žalovaný dňa 16.11.2011 predložil okresnému súdu písomné vyjadrenie vo veci samej spolu s rozsiahlou
dôkazovou dokumentáciou, ktorá jeho tvrdenia, uvedené vo vyjadrení, dokazovala, na ktoré však podľa
odôvodnenia písomného vypracovania nebolo prihliadané. Okresný súd nevysvetlil, prečo na tieto

dôkazy pri rozhodovaní neprihliadol. Z uvedeného dôvodu je napadnutý rozsudok prvostupňového súdu
nepreskúmateľný, nakoľko nespĺňa náležitosti rozsudku podľa § 157 ods. 2 OSP, pretože okresný súd
bol „povinný sa v rozsudku výslovne vysporiadať s tým, prečo nečinní žiadne zistenia z týchto listín
predložených žalovaným“. Žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko v konaní nepreukázal
dostatočne svoje tvrdenia, nepredložil k svojim tvrdeniam také dôkazy, z ktorých by nepochybne bolo

preukázané, že došlo k uzavretiu písomnej zmluvy a najmä písomnej dohode o zmluvnej pokute.
Okresný súd nepostupoval v súlade s ust. § 132 OSP, nakoľko neprihliadol na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, prihliadol len na dôkazy predložené žalobcom.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Žalobca označil rozsudok okresného súdu za

vecne správne rozhodnutie. Medzi žalobcom a žalovaným bol riadne uzavretý obchodno-záväzkový
vzťah, ktorý má náležitosti kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého si žalovaný objednal u žalobcu predmetný
tovar, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané. Žalovaný odmietol objednaný tovar prevziať, preto
žalobca doručil žalovanému výzvu na splnenie tejto povinnosti zo zmluvy, zo dňa 04.04.2011. Žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie potvrdil.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) postupom v medziach podľa § 212 ods. 1,
3 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, rozsudok okresného súdu v napadnutých
výrokochopovinnostižalovanéhozaplatiťžalobcovi5.905,66Eurspríslušenstvomavovýrokuotrovách
prvostupňového konania v spojení s doplňujúcim rozsudkom zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP

a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo odvolacím
súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Nosným odvolacím dôvodom žalovaného bolo posúdenie (ne)dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku
na zaplatenie 5.905,66 Eur titulom zmluvnej pokuty.

Krajský súd považuje za podstatné uviesť, že zmluvná pokuta má akcesorickú povahu, pri svojom vzniku
predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Inštitút zmluvnej pokuty

plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady škody.

Žalovaný v odvolaní namietal závery okresného súdu, ktorý ustálil, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy
v písomnej forme, na základe objednávok, ktoré sú vždy podpísané žalobcom aj žalovaným, okrem
objednávky zo dňa 19.09.2010 (na č.l. 3 rozsudku uvedený dátum 19.10.2010), ktorá ma viacej strán,

pričom prvá strana neobsahuje podpis žalobcu, ostatné strany sú však podpísané a z textu je zrejmé,
že išlo o objednávky z toho istého dňa, pričom ostatné strany objednávky už obsahujú oba podpisy.
Okresný súd tiež konštatoval, že z textu vyplývalo, že išlo o objednávky, vystavené v jeden deň, že
strany na seba nadväzujú, čo vyplýva z „hviezdičiek“ na konci súčtu cien, ktorými sa strany označili
a ktoré položky je potrebné pripočítať z jednotlivých strán. S uvedenými závermi, prijatými okresným

súdom, sa krajský súd nemohol stotožniť. Z objednávok z 19.09.2010 vyplývalo, že účastníci si pre
existenciu záväzkového právneho vzťahu vymienili písomnú formu, zhodne v čl. 1 objednávok na č.l. 7,
8, 9, 10, 11 spisu, v zmysle ktorého „Táto objednávka, ktorá je podpísaná predávajúcim a kupujúcim,
má náležitosti kúpnej zmluvy.“ Ak má objednávka plniť funkciu písomnej kúpnej zmluvy, a teda účastnícisi výslovne vymienili jej podpis, tak potom je potrebné, aby táto objednávka bola podpísaná obomi
zmluvnými stranami. Ak „hviezdička“ v dolnej časti objednávky vpravo, spolu so súčtom ceny s DPH,
má zabezpečovať prepojenie objednávok do technickej jednoty, vytvárajúcej jednu objednávku, tak s

týmto záverom sa krajský súd, v tomto štádiu konania nemohol stotožniť. Z uvedených objednávok
s dátumom 19.09.2010 na č.l. 7, 8 spisu, na ktorých je uvedený symbol „hviezdička“, nie je možné
konštatovať, že majú predstavovať jednu objednávku, pretože zo sumáru údajov, ktoré sú na týchto
listinách uvedené, tieto závery nevyplývajú. Na objednávkach na č.l. 7, 8 spisu predložených žalobcom,
je uvedená „hviezdička“ spolu so súčtom ceny s DPH, ale pri objednávkach na č.l. 129, 131 spisu,

tento symbol uvedený nie je. Nemohla krajským súdom zostať nepovšimnutá rozdielnosť objednávok
predložených žalobcom a žalovaným, v ktorého objednávkach „hviezdička“ uvedená nie je a nesúhlasí
ani súčet ceny s DPH. Vzhľadom na konštatované skutočnosti, ale aj na vyjadrenia žalobcu zo dňa
18.11.2011 (č.l. 160 spisu) je zrejmé, že žalobca rozoznáva tri záväzné objednávky zo dňa 19.09.2011
(správne má byť 19.09.2010) na štyroch listoch, čo je však v nesúlade s ním predloženými listinnými
dôkazmi v spise, keď na č.l. 7, 8, 9, 10, 11 spisu, na ktorých sú objednávky zo dňa 19.09.2010, tieto

sú na piatich listoch.

V odvolaní žalovaný namietal i platnosť dohody o zmluvnej pokute. Okresný súd pri posudzovaní
dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vyhodnocoval dodržanie písomnej formy
zmluvnej pokuty, avšak nevyhodnocoval dojednanie o zmluvnej pokute cez úpravu v ust. § 544 OZ

v jednotlivých objednávkach, ktorých súčasťou bola aj klauzula o zmluvnej pokute, a to z hľadiska
ostatných náležitostí vyžadovaných pre platnosť tohto právneho úkonu. Ak okresný súd aj bez takéhoto
vyhodnotenia dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy titulom
zmluvnej pokuty je dôvodný, tak tento jeho záver bol krajským súdom považovaný za predčasný.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu súčasne nevyplýva ani špecifikácia zmluvnej

pokuty uplatnenej žalobcom, tak, aby bolo zrejmé, ktoré ceny objednaných tovarov a v akej sume boli
základom pre jej výpočet zo strany žalobcu.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim
na zabezpečenie zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 Občianskeho

zákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie
zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty,
resp. spôsobu jej určenia (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5Obdo/11/2008,
zo dňa 11. decembra 2008).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval za relevantné a opodstatnené odvolacie dôvody
žalovaného, ktoré sa týkali uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, na
základe predčasných záverov okresného súdu v rovine vyhodnotenia splnenia všetkých zákonných
podmienokprepriznaniežalobcomuplatnenejzmluvnejpokuty, sktorýmisaokresnýsúdvnapadnutom
rozhodnutí dostatočne nevysporiadal, čo malo dopad na jeho neúplné a predčasné skutkové, ako aj

právne závery. Súčasne, pri konštatovanom zistení nedostatočného odôvodnenia vyvodených záverov
k aplikovanej právnej úprave na daný skutkový stav veci, odvolací súd konštatoval i nesúlad danej časti
odôvodnenianapadnutéhorozsudkuokresnéhosúdusust.§157ods.2OSP,čonaplnilodôvodzrušenia
rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.905,66
Eur s príslušenstvom cez ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP, t.j. z dôvodu odňatia možnosti žalovanému

konať pred súdom. Súčasne, z vyššie uvedených dôvodov došlo k naplneniu i ust. § 221 ods. 1 písm.
h) OSP pre zrušenie rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi 5.905,66 Eur s príslušenstvom a podľa § 221 ods. 2 OSP pre vrátenie veci súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa okresný súd bude opätovne zaoberať uplatneným nárokom žalobcu na
uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu s príslušenstvom, vyhodnotením
(ne)existencie obchodného záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, s dôrazom na vyhodnotenie
odlišnosti predložených listinných dôkazov účastníkmi konania a v závislosti od prijatých záverov i
v rovine platnosti kúpnej zmluvy a osobitne dohody o zmluvnej pokute, primárne cez § 544 OZ. K

týmto otázkam vykoná potrebné, najmä účastníkmi navrhnuté dôkazy. Z dokazovania vyvodené zistenia
opätovne skutkovo a právne vyhodnotí vo vzťahu k žalobcom tvrdenému uplatnenému nároku, pri
právnom vyhodnotení veci sa bude zaoberať aj argumentáciou žalovaného v odvolaní z 09.03.2012.
Pri posudzovaní tak uplatneného návrhu žalobcu ako aj obrany žalovaného sa zameria najmä navyhodnotenie,čimedziúčastníkmidošlokuzavretiukúpnychzmlúv,vakejformeasakýmobsahom.Len
pri závere o vzniku písomných kúpnych zmlúv okresný súd vyhodnotí, či došlo i k platnému dojednaniu
zabezpečenia hlavného záväzkového vzťahu formou dohody o zmluvnej pokute. V tomto smere posúdi

uvedené tvrdené dojednania z hľadiska dodržania všetkých náležitostí tak podľa ust. § 544 a nasl.
OZ, ako aj ust. § 35 a nasl. OZ o právnych úkonoch. Len pri závere o existencii platného dojednania
o zmluvnej pokute sa bude okresný súd zaoberať výškou žalovanej sumy (výpočet zmluvnej pokuty,
primeranosť). Vec opätovne prejedná a vo veci rozhodne; pri písomnom vyhotovení rozhodnutia za
dodržania všetkých náležitostí podľa § 157 ods. 2 OSP. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku

kvalitatívneodlišnej,zásadnejzmeneskutkovéhoaprávnehostavuvoveci,okresnýsúdbudevychádzať
z vyššie uvedených záverov krajského súdu.

Odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno spočíva vo vzťahu k uplatnenej žalobe na žalobcovi a vo
vzťahu k obrane proti žalobe na žalovanom.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.