Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2012

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12Er/805/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610212350
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2012:6610212350.3

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 proti povinnému C. R., U. XX.XX.XXXX, R. F. XX o vymoženie
967,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod spisovou značkou EX 8646/10

sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú az a s t a v u j e s a .

o d ô v o d n e n i e :

Exekúcia je vedená na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok E..Q.. E. XXXXX/XX Q. N.
XX.XX.XXXX,ktorývydalStályrozhodcovskýsúdzriadenýzriaďovateľomSlovenskározhodcovskáa.s.,
so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 822 761 na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX
Q. N. XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len obchodné podmienky).

Uvedené obchodné podmienky v bode 18 ustanovili, že všetky spory medzi zmluvnými stranami, ktoré
vzniknúzozmluvyoúvere,vrátanesporovojejplatnosť,výkladalebozrušeniebudúriešenépredStálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava alebo pred všeobecným súdom, pričom právo výberu bolo dané žalujúcej zmluvnej
strane.

V prebiehajúcom konaní exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie aj v dôsledku

nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku vzťahujúcich sa k rozsahu preskúmavacieho
oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia. V dôsledku toho k preskúmaniu
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu prikročil až po vydaní poverenia a to v zmysle § 45 z.č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

Uznesenímčíslokonania12Er/805/2010-12zodňa13.12.2011,vyššiasúdnaúradníčkatunajšiehosúdu
exekúciuzastavilazdôvodu,žerozhodcovskýsúdzaložilsvojuprávomocnaneprijateľnejrozhodcovskej

doložke, preto rozhodnutie rozhodcovského súdu nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom
poukázal na skutočnosť, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel s povinným Zmluvu o úvere číslo XXXXXXX,
na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania. Z uvedeného je teda zrejmé, že
zákon o spotrebiteľských úveroch sa na hore uvedenú zmluvu o úvere nemôže vzťahovať tak, ako na
to nesprávne poukazuje v odôvodnení konajúci súd.K tvrdeniam súdu o aplikácie Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách uviedol, že smernice vydávané v rámci takzvaného "Európskeho práva" majú
len nepriamu záväznosť. Znamená to, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len

pokiaľichkonkrétnyčlenskýštátvstanovenejdobeneimplementujedosvojhoprávnehosystému.Keďže
v tomto prípade bola Smernica Rady 93/13/EHS implementová do právneho systému platného na území
SR, ešte v rámci tzv. "prístupového obdobia" slovenský súd ju nemôže používať ako premeň práva, ale
musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá.

K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke oprávnený poukázal na skutočnosť, že s povinným bola

uzatvorená zmluva o úvere obsahujúca rozhodcovskú doložku v bode 18 VPPU. Je nepochybné,
že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv, buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva,
že zmluvné strany sa dohodli na takzvanej alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov.

Povinný sa k podanému odvolaniu zo strany oprávneného nevyjadril.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Keďže odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka o zastavení exekúcie, proti
ktorému zákon ináč odvolanie nepripúšťa (§ 202 ods. 2 O.s.p.), rozhodnutie sa v zmysle § 374 ods. 4

O. s. p., veta tretia Exekučného poriadku podaním odvolania zrušilo a vo veci opätovne rozhodol sudca.

Z obsahu úverovej zmluvy predloženej oprávneným, mal súd preukázané, že sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu, nakoľko sa jedná o zmluvu uzatvorenú medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zo zmluvy o
úvere č. XXXXXXX uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že dodávateľ pri uzavieraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekonala ako podnikateľ. Súd po preskúmaní obsahu úverovej
zmluvy musel konštatovať, že na uvedený zmluvný vzťah nedopadá špeciálna úprava spotrebiteľských
zmlúv obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Jedná sa síce o poskytnutie
peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu, na základe zmluvy, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom, avšak z obsahu úverovej zmluvy je
zrejmé, že úver bol poskytnutý na výkon povolania. Spotrebiteľom v zmysle § 3 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Preto musel súd konštatovať, že
sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch. Jednoznačne však ide o spotrebiteľskú zmluvu tak, ako je táto vymedzená v ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a pre ktorú Občiansky zákonník ustanovuje osobitné podmienky a určuje, aké
náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky).

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z
článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou

zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva,
ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky

uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre
spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných
strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

K zmenkovému právnemu vzťahu súd uvádza, že zmenkový vzťah je akcesorický právny vzťah, ktorý iba

zabezpečuje základný úverový právny vzťah založený medzi účastníkmi. Akcesorický záväzok nemôže
vzniknúť bez hlavného záväzku, ku ktorému sa viaže, ktorý má zabezpečovať.

Čo sa týka dohody o vyplnení zmenky, táto je obsiahnutá v článku 17 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, pričom v zmysle tejto dohody na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako
vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil

vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy,
pričom zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy
sa stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne
uhradí len časť splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková
suma mala v zmysle dohody pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,

ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na
zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Súd po preskúmaní uvedeného zmluvného ustanovenia dospel k záveru, že toto ustanovenie je nutné
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takéto zmluvné dojednanie medzi dodávateľom a
spotrebiteľom nie je síce uvedené v prílohe Smernice 93/13/EHS, ktorá obsahuje výpočet neprijateľných

zmluvných podmienok a ani v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), avšak ako
vyplýva z článku 3 ods. 3 Smernice 93/13/EHS príloha obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci
zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za neprijateľné. Rovnaný záver možno vyvodiť aj z
ustanovenia § 53 ods. 4 OZ, ktoré obsahuje tiež len exemplifikatívny výpočet ustanovení, ktoré je treba
považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. To znamená, že za nekalé môžu byť považované aj

podmienky, ktoré nie sú obsiahnuté v prílohe k Smernici 93/13/EHS, resp. v ustanovení § 53 ods. 4
OZ. Posúdenie toho, ktoré ustanovenie zmluvy je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, preto
zostáva na vnútroštátnom súde. Súd mal za to, že ustanovenie zmluvy o úvere obsahujúce dohodu
o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko táto zmluvná
podmienka nebola individuálne dohodnutá, t. j. bola vopred navrhnutá a spotrebiteľ nebol schopný

ovplyvniť podstatu tejto podmienky a toto zmluvné dojednanie spôsobuje podľa názoru súdu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Súd mal za to, že spotrebiteľ v čase uzavretia dotknutej zmluvy o úvere nebol schopný posúdiť
zákonné dôsledky uzavretej dohody o vyplnení zmenky, a teda predovšetkým posilnenie práva a jeho
vymožiteľnosti na strane dodávateľa na úkor spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia

alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví

výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútor a exekučnej činnosti (ďalej
EP), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý
exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti EP, exekúciu
môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Aj rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z
jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o
úvere. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú

v citovanom písm. q) bodu 1 Prílohy ku smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo
dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc však z povahy samotnej
zmluvy o úvere (viď aj ustanovenie § 53 ods. 9 OZ v súčasnom znení) je však zrejmé, že subjektom,
ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude
takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností

dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na
podanie žaloby zo strany dlžníka. Vychádzajúc z uvedených ustanovení je zrejmé, že veriteľ od počiatku
sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli
tietovždyriešenénasúde,ktorýsanachádzavmiestejehosídla,zaúčelomminimalizáciejehonákladov
a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda

napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi
zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom
na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá právo
relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania či už pred rozhodcovským
súdom alebo v občianskosúdnom konaní. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu

rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že
spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom
súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska odporcu), domáhať sa možnosti
uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní.
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na

účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v
demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd v zmysle výkladu smernice v rozsudku Océano Grupo
Editorial za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného v čase

uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo
bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto
konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Podľa judikatúry ESD jepovinnosťoučlenskýchštátovaichorgánovzabezpečiť,abynekalépodmienkyvzmluváchnezaväzovali
spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť odradzujúci účinok prispievajúci k
ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd exekúciu v celosti z úradnej moci vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Na
záver súd uvádza, že osobitne vo veciach, v ktorých sa exekúcia vykonáva na podklade rozhodcovského
rozsudku, má súd zákonné zmocnenie preskúmať exekučný titul v zmysle ustanovenia § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a to práve aj v štádiu po vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.