Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 19, 2011

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/339/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111216662
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6111216662.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. spoločnosťou
ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Klariská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 638 proti povinnému Q. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX V., pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.549,48 Eur s
príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/1637/2011-10 zo dňa 28. júla
2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/1637/2011-10 zo dňa 28. júla 2011 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v tejto veci zamietol.

Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 862 882, vydaný
dňa 27.08.2010 pod sp. zn. BA0210117 rozhodcami JUDr. Marcelom Hudákom, JUDr. Jánom Huňadym
a Mgr. Branislavom Legátom. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu 1.549,48 Eur s úrokom 15,68 % ročne odo dňa 15.05.2009 do zaplatenia, s úrokom

z omeškania 9 % ročne odo dňa 15.05.2009 do zaplatenia, sumu vyčíslených úrokov a úrokov z
omeškania vo výške 744,27 Eur, sumu dlžných poplatkov 41,06 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské
konanie 93,39 Eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 187,02 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku. Z predložených listinných dôkazov zistil, že dňa 11.12.2006 bola medzi
právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890 a povinným
uzavretá zmluva o úvere. V článku 11.2 obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú

doložku.

Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2, § 45 ods. 1 písm. b) a c) a §
40 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve
rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno
vyhovieť. Súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, na
podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok podľa jej obsahu ako zmluvu o spotrebiteľskom

úvere v zmysle § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, prípadnú klauzulu o použití
Obchodného zákonníka nepovažoval za prekážku na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného dôvodu predmetný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskehozákonníka. Ďalej prvostupňový súd poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorého
konštatovania a právne závery si osvojil a na Smernicu Rady ES 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993, podľa ktorej nekalé podmienky, medzi ktoré podľa Prílohy k

nej,bod1písm.q)patríajpodmienka,zmyslomaleboúčinkomktorejjeneposkytnúťspotrebiteľoviprávo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, sú
nekalé. Predmetná smernica bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z. a na
základe zásady nepriameho účinku je záväzná aj pre Slovenskú republiku, preto slúži ako interpretačné

pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.

Pri skúmaní rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok
štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie pred všeobecným súdom v prípade, ak v

konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť je potrebné podľa názoru súdu prvého
stupňa považovať za neprijateľnú podmienku dohodnutú v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si
rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ.

Rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom
samotnej štandardnej zmluvy. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú
pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Rozhodcovskú doložku teda prvostupňový súd
vyhodnotil ako neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa tým, že nebola spotrebiteľom osobitne

vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Poukázal ďalej na
novelu Občianskeho zákonníka vykonanú zákonom č. 568/2007 Z.z., účinným od 1. januára 2008, ktorá
do § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zaviedla písmeno r) v znení, že za neprijateľnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Nakoľko sa

neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 vety druhej Exekučného
poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

V odvolaní uviedol, že povinnému boli na základe zmluvy o úvere poskytnuté dohodnuté peňažné
prostriedky. Povinný si svoj záväzok zo zmluvy o úvere nesplnil, a to aj napriek zasielaným upomienkam.
Z tohto dôvodu oprávnený v súlade so zmluvou o úvere vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a uplatnil
svoju splatnú pohľadávku voči povinnému žalobou na rozhodcovskom súde. Rozhodcovský súd žalobu

aj s prílohami zaslal na vyjadrenie povinnému, ktorý svoje právo vyjadriť sa k žalobe nevyužil.

Namietal, že okresný súd nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka na daný
prípad, teda na právne skutočnosti a právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti zákona
č. 568/2007 Z.z., ktorým bolo toto ustanovenie zavedené do Občianskeho zákonníka. Poukázal na
dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka z ktorej vyplýva, že ak niektoré z

ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom
konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenia za neprijateľné, čo však nemá za následok
zrušenia platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť
riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže
svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak

sa tak rozhodne v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v
zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnomprípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky a nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva
voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde. Oprávnený ďalej poukázal ustanovenie §
93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého

v čase uzavretia zmluvy o úvere bol dokonca pôvodný veriteľ povinný ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. V nadväznosti na
uvedené ustanovenie si oprávnený predložením návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy súčasne s
úverovou zmluvou plnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách.

Oprávnený v odvolaní poukázal aj na viaceré jazykové verzie článku 3 ods. 3 bod 1 písm. q)
Smernice Rady 93/13/EHS a ich rozdielne významy. Upozornil tiež na ust. § 35 zákona č. 244/2002
Z.z., podľa ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ust. §
37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Má za to, že rozhodcovský rozsudok tak predstavuje prekážku res iudicata a je záväzný aj pre
exekučný súd s výnimkou, ktorú predstavuje § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa

ktorých exekučný súd môže aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak rozhodcovský rozsudok
zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporujúce dobrým mravom. Nedovolenosť plnenia (resp. rozpor s dobrými mravmi), by mal skúmať
z hľadiska predmetu záväzku, a nie z hľadiska platnosti alebo neplatnosti jednotlivých ustanovení
zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok. Vo zvyšku, vrátane posúdenia obsahu zmluvy

o úvere a všeobecných obchodných podmienok predstavuje právoplatný rozhodcovský rozsudok pre
exekučný súd prekážku res iudicata. V tejto súvislosti dal oprávnený do pozornosti rozhodnutie Súdneho
dvora ES vo veci C-40/08 zo dňa 29.01.2008 Astrucom Telecomunicationes SL proti Cristina Rodríguez
Nogueira. Ďalej uviedol, že zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje povinnému podať žalobu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, povinný

však nevyvinul žiadnu aktivitu za účelom ochrany svojich práv. Namietal, že okresný súd neuviedol na
zákonné ustanovenie, z ktorého by vyplývala exekučnému súdu povinnosť skúmať ex offo neprijateľnosť
zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere. Z ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva iba povinnosť exekučného súdu skúmať súlad exekučného titulu zo zákonom, tj. formálnu a
materiálnu stránku vykonateľnosti tohto titulu, a nie jednotlivé ustanovenia zmluvy o úvere, a teda nie

je oprávnený skúmať ani povahu rozhodcovskej doložky vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Predložený exekučný titul je podľa oprávneného spôsobilý na vykonanie
exekúcie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Rozhodnutieokresnéhosúdubolovydanévyššímsúdnymúradníkom,ktorémusudcanemienilvyhovieť,

preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA

A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 7, IČO: 35 862 882 vydaný dňa 27.08.2010
pod sp. zn. BA0210117 rozhodcami JUDr. Marcelom Hudákom, JUDr. Jánom Huňadym a Mgr.
Branislavom Legátom. Oprávnený pohľadávku, ktorá je predmetom výkonu rozhodnutia nadobudol
postúpením. Pôvodným oprávneným bola spoločnosť Poštová banka, a.s., ktorá s povinným uzavrela
dňa 11.12.2006 zmluvu o úvere. Zmluvné strany si vo všeobecných obchodných podmienkach dohodli

riešenie sporov - rozhodcovskú doložku.

V článku 9, bode 9.2 Obchodných podmienok pre úver si zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory,
ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh PB
na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporovo ich platnosť, výklad a zánik, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom
spoločnosťou ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. podľa jeho vnútorných predpisov.
Strany sporového konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie

bude pre nich konečné a záväzné.

V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúmava aj exekučný titul ex offo pričom pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, zisťuje, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá
rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve
(§ 3, § 4 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní).

Podľa § 23a zákona 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona

rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Citovaná smernica Rady bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým
sa novelizoval Občiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva
z čl. 6 cit. smernice je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné
pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, odvolací súd súhlasí so záverom súdu

prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 29.02.2008 medzi právnym predchodcom
oprávneného spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je
spotrebiteľskou zmluvou. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou
Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z
hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy 88j) o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)]
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona. 88k)

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, naktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných

predpisov. 88l)

K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej s ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách
odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku v
obchodných podmienkach resp. všeobecných obchodných podmienkach, ktorých obsah veriteľ nemôže

ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh,
ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne.

Odvolací súd súhlasí s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú
Obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným je potrebné považovať za neprimeranú, pretože spôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná

podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené
výlučne rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná,
čo vyplýva zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok,
ktoré sú jej súčasťou, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, pričom spotrebiteľ nemal možnosť
jej znenie ovplyvniť, mohol len zmluvu prijať alebo ju odmietnuť. Takto koncipovaná rozhodcovská

doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993,
pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neplatná.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že exekučný súd prekročil rozsah svojej právomoci tým, že
posudzoval aj rozhodcovské konanie a rozhodcovský rozsudok, odvolací súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora ES, v ktorej je obsiahnutý ustálený názor ohľadom posúdenia nekalých zmluvných
podmienok vnútroštátnymi súdmi, ktoré sú povinné skúmať ich ex offo, len čo majú k dispozícií právne
a skutkové okolnosti potrebné pre tento účel (napr. rozsudok vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti

Erzsébet Sustikné Györfi). Podľa uvedeného rozhodnutia článok 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS
je potrebné vykladať v tom zmysle, že nekalá zmluvná podmienka spotrebiteľa nezaväzuje a v tejto
súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred úspešne napadol.

Ak súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie

o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.