Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2011

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6Er/565/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208206972
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Csibová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2011:2208206972.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35
724 803 so sídlom Údernícka 5, Bratislava, právne zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom,
Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5 Bratislava proti povinnému: Q.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Š.A. XXX, XXX XX C. Š., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka č. 60, pod spis. značkou EX 544/08u o vymoženie

1 260,71 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod spis. značkou EX 544/08u za
neprípustnú.

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod spis. značkou EX 544/08u
zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 30.04.2008 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým
sa domáha vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Rozsudok
Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., spisová značka TP
1072/07 zo dňa 10.12.2007. Na základe tohto rozhodcovského rozsudku bol povinný zaviazaný zaplatiť
oprávnenému sumu 1 260,71 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 1

260,71 EUR od 14.09.2004 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 126,07 EUR, súdny poplatok a trovy
právneho zastúpenia vo výške 341,55 EUR. Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplynulo, že povinný po
podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu na začatie exekučného
konania neuhradil žiadnu splátku.

Na základe návrhu oprávneného súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním doručeným súdu dňa

29.05.2008 požiadal tunajší súd o vydanie poverenia na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech
oprávneného v tomto rozsahu:
- suma vo výške 1 260,71 EUR
- zmluvná pokuta vo výške 126,07 EUR
- úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 1 260,71 EUR za dobu od 14.09.2004 do zaplatenia
- trovy konania vo výške 341,50 EUR

- súdny poplatok za vydanie poverenia vo výške 16,60 EUR
- trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 146,31 EUR.

Tunajší súd vydal dňa 12.06.2008 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie číslo 5201
024247* a to v rozsahu vymoženia uloženej povinnosti 1 260,71 EUR s príslušenstvom, zmluvnej pokuty
vo výške 126,07 EUR, trov predchádzajúceho konania vo výške 341,50 EUR a trov exekúcie.Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak
exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva
z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

V exekučnom konaní súd na základe citovaných ustanovení je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či

exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia sú v súlade so zákonom.

S poukazom na skutočnosť, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd
postupoval podľa ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZoRK“), pričom skúmal rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v predmetnej veci.

Tunajší súd svojím listom zo dňa 15.07.2009 vyzval Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej
hospodárskej komore, s.r.o., aby v lehote 5 dní predložil rozhodcovský spis vedený pod sp.zn. TP
1072/07 za účelom jeho preskúmania. Následne bola na tunajší súd doručená kópia rozhodcovského
spisu TP 1072/07.

Súd preskúmal predložené listiny ako aj odôvodnenie rozhodcovského rozsudku a zistil, že oprávnený s
povinným uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol
oprávnený povinnému úver vo výške 1 021,38 EUR (30 770,- Sk) na nákup predmetu financovania
(varná doska a rúra zn. Zanussi) so 18,34 % ročnou percentuálnou mierov nákladov. Povinný sa

zaviazal oprávnenému vrátiť pôžičku v 15-tich mesačných splátkach po 84,05 EUR (2 532,-Sk)..
Rozhodcovský súd vyhodnotil Zmluvu o pôžičke ako zmluvu o úvere v zmysle ustanovenia § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a zároveň ustálil, že žalovaný uzavrel zmluvu ako spotrebiteľ, a preto sa na
právny vzťah medzi ním a veriteľom - oprávneným vzťahuje aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Rozhodcovský súd po preskúmaní predložených listinných dôkazov vyhovel návrhu žalobcu -

oprávneného v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného - povinného na úhradu sumy 1 260,71 EUR spolu
s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 1 260,71 EUR od 14.09.2004 do zaplatenia,
zmluvnej pokuty vo výške 126,07 EUR, súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia vo výške 341,55
EUR.

Zmluva o pôžičke uzatvorená medzi predchodcom oprávneného a povinným má charakter typovej
zmluvyspoukazomnaustanovenie§23aods.1zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľaplatného
a účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke. V zmysle uvedeného ustanovenia sa pod typovou
zmluvoupodľatohtozákonarozumiezmluva,ktorásamáuzavrieťvoviacerýchprípadoch,akjeobvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ustanovenia § 23a ods. 2

zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľaplatnéhoaúčinnéhovčaseuzatvoreniaZmluvyopôžičke
typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, najmä1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby

spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34 -
ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú,
aknapriekpožiadavkedôveryspôsobíznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstránvzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola

navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola

individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa prílohy smernice, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o pôžičke, ktorú súd posúdil ako typovú
zmluvu, ktorej obsah nemohol povinný vopred ovplyvniť. Mohol len zmluvu ako celok prijať alebo
odmietnuť. Z uvedeného dôvodu súd považoval za potrebné preskúmať, či zmluvné podmienky
obsiahnuté v Zmluve pôžičke číslo: XXXXXXXXXX nie súd v rozpore s dobrými mravmi, resp. či
neobsahujú neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi

právami a povinnosťami zmluvných strán.

Súd preskúmaním všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej právnym predchodcom
oprávneného, ktoré tvoria súčasť zmluvy, zistil, že v bode XI písm. o) je obsiahnutá neprijateľná

podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle
predmetného ustanovenia všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou
„sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú
riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory, s.r.o. a to jediným rozhodcom v súlade
so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu,

ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú
povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených.
Zmluvné strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku
dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozsudok výkonu rozhodnutia.“

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská
zmluvavyjadrílenvpodoberozhodcovskejdoložky,ktorásplývasostatnýmipodmienkamivštandardnej
zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný,
pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom

dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom
procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu
dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy,
že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,

nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť
rozhodovanie sporu inak než v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohollen zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam,
a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v
zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať

istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci
zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už len tieto skutočnosti možno
považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný
dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky
rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie

rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Doložka nebola dojednaná v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku a to za použitia eurokomforného výkladu
s poukazom na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá odporúčajúcim spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky. Výkladovým pravidlom pre

posudzovanie povahy neprijateľnej zmluvnej podmienky (ale na základe zásady nepriameho účinku
aj aplikovateľným právom) sú ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ
na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda
o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie

výsledku stanoveného smernicou a to výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.
Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená Smernicou Rady 93/13/EHS, tak aj
vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby
bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nerovnováhu v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ však zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, je v zmysle príslušných zákonných ustanovení
neprijateľnou. Podľa názoru súdu sa takáto zmluvná podmienka prieči dobrým mravom, je absolútne

neplatnou. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez
návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o
výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z

neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK). Iba tak môže
súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 už cit. smernice, t.j. postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v
záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali (čl. 6 ods. l smernice č. 93/13/EHS). Súdny dvor
Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51, judikoval, že čl. 6 smernice treba považovať za
kogentné ustanovenie. Nekalá zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v

exekučnom konaní už boli predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie, kde vo
veci C-40/08 ASTURCOM súd vyslovil, že smernica č. 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o
právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej

v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe
vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou
doložkou viazaný.

Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o pôžičke č. XXXXXXXXXX je teda neprijateľná, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia

§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený
ako exekučný titul, je preto právne neúčinný, nulitný, nespôsobilý vyvolať právne následky, nakoľko bol
vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že boli splnené podmienky na vyhlásenie
exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§
204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie
sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods.4 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).