Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2011

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoE/352/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210205495
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2210205495.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci v prospech oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava,
Údernícka 5, IČO: 35724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou: Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka 5,
proti povinnému: S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. G., F. XXX, na žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 62, pre vymoženie 290 eura s príslušenstvom a
trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.

augusta 2010 č.k. 12Er/374/2010-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v časti o vymoženie 184,70 eura s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 26.03.2007

dozaplateniaavčastivymoženiatrovrozhodcovskéhokonania139,39eurazamietol.Svojerozhodnutie
právneodôvodnilaplikáciouust.§44ods.2Exekučnéhoporiadku, §45ods.2Zákonaorozhodcovskom
konaní, § 25 ods. 1, § 2, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. OZ a
§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.12.2008. Vecne prvostupňový súd napadnuté uznesenie
odôvodnil tým, že vzhľadom k tomu, že zmluva o pôžičke zo dňa 27.11.2004 vzhľadom na absenciu
podpisov zmluvných strán nebola uzavretá písomne a je potrebné ju považovať za neplatnú, mal povinný

povinnosť vrátiť (titulom bezdôvodného obohatenia § 451 ods. 1, 2 OZ) výlučne sumu, ktorá mu bola
na úvere poskytnutá - 21.680,- Sk (719,64 eura). Z tejto čiastky vrátil povinný oprávnenému časť vo
výške 12.893,- Sk, ktorá vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky a časť vo výške 199,15
eura, ktorá čiastka vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku; ostáva mu preto vrátiť úver v časti
105,30 eura s príslušným úrokom z omeškania priznaným v zákonom stanovenej výške. Čo sa týka
zamietnutia žiadosti v časti, v ktorej si oprávnený uplatnil k vymoženiu trovy rozhodcovského konania

je potrebné poukázať na to, že tento stav si spôsobil oprávnený, keď si neoprávnene v rozhodcovskom
konaní uplatnil niektoré nároky, ktoré mu síce rozhodca priznal, avšak ide o nároky nedovolené a otázku
odmeny rozhodcu si musia preto vyriešiť rozhodca a oprávnený a nemožno spravodlivo požadovať od
povinného, aby doplácal na nezákonnosť ich postupu.

Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie oprávnený, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na

ďalšie konanie. Argumentoval predovšetkým tým, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva,
že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie
je vykonateľný. Exekučný súd z predložených podkladov posudzuje uvedené listiny z formálnej a
materiálnej stránky. Exekučný súd posudzuje predložené dokumenty, ale nepreskúmava ich po stránke

hmotnoprávnej ani procedurálnej, keďže na takýto prieskum nemá právomoc. Ustanovenie § 45 ZORKneumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, teda hodnotiť
skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutie
vo veci samej. Rovnako neumožňuje predmetné ustanovenie exekučnému súdu skúmať zákonnosť

procesného postupu rozhodcovského súdu. Obdobný záver platí aj pre konanie o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie podľa § 44 Exekučného poriadku. Nemožno vyvodzovať z európskeho práva
za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať
exekučný titul a nahradiť pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich.
Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu

žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že
by bola narušená zásada vnútrocennosti. Podľa jeho názoru namietaným postupom a rozhodovaním
súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a
porušovanie princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho
pohľadávky a zároveň je tým povinnému ako strane, ktorá porušila zmluvu, poskytovaná ochrana jeho
práv na úkor práv oprávneného. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil na ďalšie

konanie.

Povinný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu oprávneného sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), po skonštatovaní,

že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie ( podľa § 221 ods.1 písm. h) OSP) Senát odvolacieho
súdu rozhodol pomerom 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Predmetom exekučného konania je návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu:
Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., č.k.
SR 18841/09 zo dňa 18.01.2010, ktorým Stály rozhodcovský súd priznal navrhovateľovi (oprávnenému)
sumu 290 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 290 eura od 26.03.2007
do zaplatenia a poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,60 eura a trovy právneho zastúpenia

vo výške 107,79 eura.

V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle § 44 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
vydania rozhodcovského rozsudku (ďalej len ZORK), tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal
právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných

predpisov. Takýmto predpisom je Exekučný poriadok.

V zmysle § 35 ZORK doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

V zmysle § 45 ods. 1 písm. c) ZORK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívnenemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia
súd výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie zastaví aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c). V zmysle ods. 3 tohto ustanovenia

proti rozhodnutiu súdu podľa ods. 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Účinky právoplatného rozsudku v občianskom súdnom konaní nie sú upravené. Teória však rozoznáva
dvojaké účinky právoplatnosti tzv. formálne a materiálne.

Kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné
riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho väčšou flexibilitou.
V právnom poriadku tak existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre

určité okruhy právnych vzťahov sa na ne hľadí, akoby materiálne právoplatné neboli.

Osobitnú výnimku účinkov materiálnej právoplatnosti možno vyvodiť teleologickou redukciou ust. §
159 OSP vo vzťahu k mimoriadnym opravným prostriedkom. Zákon totiž výslovne nerieši viazanosť
súdu rozhodujúceho o mimoriadnom opravnom prostriedku proti právoplatnému rozhodnutiu týmto
právoplatným rozhodnutím. Ak by sa však ust. § 159 OSP v týchto prípadoch aplikovalo doslovne, potom

by bolo prakticky vylúčené akékoľvek preskúmanie právoplatných rozhodnutí mimoriadnymi opravnými
prostriedkami.

Vzhľadom na už cit. ust. 35 ZORK sa vyššie uvedený výklad v plnom rozsahu vzťahuje aj na
rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. I z účinkov materiálnej
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku tak existujú výnimky, rovnako ako z účinkov materiálnej

právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ust. § 40 ZORK o žalobe na
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ust. § 35 ZORK vykladané doslovne, potom
by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol
v zmysle § 35 ZORK v spojení s § 159 OSP viazaný. Takýto výklad by však bol zjavne proti zreteľne
vyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v § 40 ZORK zakotvil oprávnenie súdu takýto rozhodcovský rozsudok

preskúmať v uvedenom rozsahu. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné i ust. § 35 ZORK v spojení s §
159 OSP redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku
nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa § 40 ZORK.

Vo vyššie uvedenom zmysle treba vykladať aj ust. cit. § 45 ZORK. Exekučný súd je teda pri postupe
podľa§45ZORKoprávnenýhľadieťnarozhodcovskýrozsudoktak,akobymateriálneprávoplatnýnebol

- nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 OSP a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45
ZORK aj čo do jeho materiálnej správnosti.

Podľa Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava
teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či

plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku už predtým ako vydá poverenie súdnemu
exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Aj po udelení poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, aj napriek existencii dôvodov na zastavenie
exekučného konania, resp. na zamietnutie žiadosti o jej udelenie, sa nezbavuje súd povinnosti zastaviť

exekučnékonanieajvneskoršomštádiukonania.Súdtotižmusípočascelejdobyvykonávaniaexekúcie
dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uzatvára, že exekučný súd je oprávnený i
povinný, a to už v štádiu rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
ex offo - z úradnej povinnosti skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoréje objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a ak túto otázku vyrieši
kladne, je s použitím § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný žiadosť zamietnuť.

Správne preto súd prvého stupňa postupoval, ak z úradnej povinnosti skúmal rozhodcovský rozsudok,

avšak pokiaľ vyvodil záver o neplatnosti zmluvy o pôžičke, nezaoberal sa tým, či vôbec rozhodcovský
súd mal oprávnenie vo veci konať a teda aj v časti, kde súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi bola
daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Z exekučného titulu vyplýva, že povinný bol zaviazaný na plnenie zo zmluvy o pôžičke č. 7208316467
uzatvorenej medzi spoločnosťou Citibank Slovakia, a.s. a povinným zo dňa 27.11.2004, na základe
ktorej mal byť povinnému poskytnutý úver vo výške 21.680,- Sk (719,64 eura) na nákup určeného tovaru.

Zmluva nie je podpísaná ani jednou zmluvnou stranou.

Podľa ust. § 4 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá

telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej
zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia
konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.
Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Z ust. § 5 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy
rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

V spotrebiteľských zmluvách, je potrebné podrobiť kontrole prednostne rozhodcovskú doložku.

Rozhodcovská doložka má založiť legitimitu pre exekučný titul a znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte predtým podal žalobu na

rozhodcovskom súde.

Z vyššie uvedenej argumentácie súdu prvého stupňa je zrejmé, že zmluvu o pôžičke vzhľadom na
absenciu podpisov účastníkov zmluvy považuje za neplatnú, avšak vzhľadom na neplatnosť zmluvy
o pôžičke sa nevysporiadal so skutočnosťou, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu vydať
exekučný titul, to je platnosť rozhodcovskej doložky a či bola založená právomoc rozhodcovského súdu

v danej veci konať a rozhodnúť.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými
kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne nezaoberal, keď tieto
nijako v odôvodnení rozhodnutia nezdôvodnil.

Keďže vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvého stupňa, ktorý nesprávne

vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu (t.j. § 4 a § 5 ods. 2 Zákona
o rozhodcovskom konaní) a nepreskúmal platnosť rozhodcovskej doložky, boli splnené predpoklady,
aby odvolací súd s použitím ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) OSP napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa vec opätovne posúdi s poukazom na vyššie uvedené a opätovne rozhodne, pričom

svoje rozhodnutie i náležite odôvodní.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať

odvolanie.