Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/329/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312230074
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2312230074.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Stavebné
bytové družstvo Sládkovičovo a Galanta, IČO: 34 099 069, so sídlom Esterházyovcov 709/12, Galanta,
proti odporcovi: Ing. N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Y. XXX, F. Y., zastúpeného advokátom: JUDr.
Róbert Bockanič, Seberíniho 1, Bratislava, o zaplatenie sumy 506,41 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 4. marca 2014, č.k. 23C/17/2013-76, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal súd, aby

odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 506,41 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania počítaným
zo sumy 506,41 Eur od 04.04.2012 do zaplatenia. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi
náhradu trov konania v sume 30,- Eur a trov právneho zastúpenia v sume 489,22 Eur, k rukám
právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil
s použitím § 177 ods. 1, § 179 ods. 1, § 191 ods. 1, § 220 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, § 420,
§ 440 Občianskeho zákonníka a v časti o trovách konania s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. Vecne
argumentoval tým, že navrhovateľ bol Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, Trnavská cesta 82,
Bratislava, IČO: 36 062 235 vyzvaný na úhradu poistného plnenia a to z dôvodu, že dňa 26. júla

2011 bola spôsobená motorovým vozidlom vo vlastníctve navrhovateľa EVČ: GA 932 CP značky
Škoda Superb, VIN: TMB1BC3T0AS012880, ktoré riadil odporca, škoda na vozidle X. S., H. 4, Q.
M., EČV: NZ 352 EA, značky BMW 525, VIN WBAN351000P414427 v rozsahu - „poškodené čelné
sklo“. Šetrením Slovenskou kanceláriou poisťovateľov bolo zistené, že tejto dopravnej nehody nebolo
motorové vozidlo vo vlastníctve navrhovateľa Škoda Superb, ktoré riadil odporca poistené, a tak škoda
na vozidle poškodeného nemohla byť hradená z povinného zmluvného poistenia, ktoré by takúto škodu
pokrývalo. Vzhľadom na túto skutočnosť Slovenská kancelária poisťovateľov podľa ustanovenia § 24

ods. 2 písm. b) zákona číslo 381/2001 Z.z. poskytla z poistného garančného fondu hore uvedenému
poškodenému poistné plnenie vo výške 502,81 Eur, zároveň bol navrhovateľ požiadaný, aby v súlade s
ustanovením § 24 ods. 7 zákona číslo 381/2001 Z.z. uhradil Slovenskej kancelárii poisťovateľov sumu
502,81 Eur v lehote do 29.02.2012. V tejto súvislosti ďalej navrhovateľ dôvodil, že predmetnú čiastku
Slovenskej kancelárii poisťovateľov uhradil dňa 04.04.2012. Oprávnenosť nároku Slovenskej kancelárie
poisťovateľov navrhovateľovi vyplynula aj z „oznámenia škodovej udalosti“ zo dňa 02.08.2012 v
pobočke v Galante odporcom, ktorý priebeh udalostí v tomto oznámení popísal a zavinenie priznal.

Odporca bol v čase škodovej udalosti zamestnancom navrhovateľa s pracovným zaradením vedúci
technického a prevádzkového úseku, pričom jeho pracovný pomer trval do 05.12.2011. Podľa názorunavrhovateľa odporca dňa 26.07.2011 použil vozidlo bez vedomia navrhovateľa a bez jeho zverenia
navrhovateľom odporcovi, v čase kedy čerpal dovolenku na oddych a neplnil si žiadne pracovné
povinnosti a jazdil na vozidle bez dokladu nevyhnutného na použitie vozidla - potvrdenia o zaplatení

povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Z týchto dôvodov potom navrhovateľ bol toho právneho názoru že odporca v zmysle ustanovenia § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka porušil právnu povinnosť, ktorou spôsobil škodu vo výške 502,81 Eur,
ktorúzanehoplnilnavrhovateľ,ktorýsihotýmtospôsobomuplatňujevtomtokonaníakoregresnýnárok.

Samotný navrhovateľ vymedzil predmet sporu vo svojom návrhu na začatie konania tak, že si v

tomto konaní uplatňuje právo na náhradu (regres) ním poskytnutého plnenia Slovenskej kancelárii
poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, v sume 506,41 Eur, ktoré finančné prostriedky jej
navrhovateľ uhradil ako náhradu poistného plnenia poskytnutého týmto subjektom z poistného
garančnéhofondupoškodenémuatozdôvodu,ženavrhovateľvčaseškodovejudalostinemalmotorové
vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda tretej osobe zákonne poistené. Regresný nárok si
navrhovateľ voči odporcovi uplatnil poukazom na ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu,

že odporca 26.07.2011 použil vozidlo:

- bez vedomia navrhovateľa a bez jeho zverenia navrhovateľom odporcovi,

- v čase, keď čerpal dovolenku na zotavenie a neplnil si žiadne pracovné povinnosti,

- jazdil na vozidle bez dokladu nevyhnutného na použitie vozidla - potvrdenia o zaplatení povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Z potvrdenia o zamestnaní vystaveného navrhovateľom zo dňa 05.12.2011 súd zistil, že odporca bol
zamestnancom navrhovateľa v období od 13.06.2007 do 05.12.2011 na pozícii vedúci technického
úseku.

Pre prípady, v ktorých za škodu zodpovedá osoba odlišná od osoby, ktorá svojou činnosťou alebo
nečinnosťou spôsobila tretej osobe škodu, platí zásada, že ten, kto zodpovedá za škodu spôsobenú

zavinením iného, má voči nemu právo postihu. Postih (regres) je viazaný na podmienku, že ide o
zodpovednosť za škodu spôsobenú zavinením iného. Ak by takéto všeobecné ustanovenie o postihu
chýbalo, mohlo by sa stať, že v niektorých prípadoch by musel nahradiť škodu spôsobenú zavinením
iného bez toho, aby mal právo proti nemu uplatniť postih. Postih, ktorý je uvedený v § 420 ods. 2, totiž
nepokrýva všetky prípady, keď niekto zodpovedá za iného, ale len tie, keď medzi tým, kto je zodpovedný

za škodu, a medzi tým, ktorý pri vykonávaní jeho činnosti spôsobil škodu, bol pracovnoprávny alebo
obdobný právny vzťah, na ktorý možno použiť ustanovenia o pracovnoprávnej zodpovednosti.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že medzi navrhovateľom ako osobou
zodpovednou za škodu vzniknutú tretej osobe prevádzkou jeho motorového vozidla (§ 427 OZ) a
odporcom, ktorý pri vykonávaní jeho činnosti spôsobil tretej osobe škodu bol v čase škodovej udalosti

pracovnoprávny vzťah, preto bolo potrebné na zodpovednosť odporcu ako zamestnanca navrhovateľa
voči navrhovateľovi ako zamestnávateľovi použiť ustanovenia o pracovnoprávnej zodpovednosti a nie
ustanovenia o zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka.

V čase keď došlo ku škodovej udalosti - dňa 26.07.2011 bol odporca zamestnancom navrhovateľa a plnil
úlohy navrhovateľa (prepravoval sa motorovým vozidlom z obchodného rokovania). Tieto skutočnosti

mal súd za preukázané jednak z výpovede odporcu ako aj z odporcom predloženého zápisu z jednania
v spoločnosti BEAS s.r.o., Cabajská cesta č. 42, Nitra a nepriamo aj z výpovede v konaní vypočutého
svedka H. F.. Prevádzateľom osobného motorového vozidla Škoda Superb, prevádzkou ktorého došlo
ku škode na majetku tretej osoby bol navrhovateľ, ktorý v zmysle ust. § 427 ods. 2 Občianskeho
zákonníka zodpovedal poškodenému za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Pokiaľ

teda navrhovateľ v návrhu na začatie konania tvrdil, že odporca v čase škodovej udalosti neplnil úlohy
navrhovateľa takéto svoje tvrdenia v konaní pred súdom nepreukázal. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval
na to, že odporca v čase škodovej udalosti čerpal dovolenku z výpovede svedka H. F., ktorý v tom čase
u navrhovateľa vykonával funkciu riaditeľa družstva a sám takýto spôsob plnenia úloh navrhovateľazaviedol ako aj výpovede odporcu mal súd za preukázané, že odporca bežne plnil úlohy navrhovateľa
aj počas čerpania dovolenky, pričom takýto spôsob zabezpečenia pohotovosti bol u navrhovateľa v
tom období zaužívaný a bežný. Navrhovateľ tiež pred súdom nepreukázal, že odporca použil v čase

škodovej udalosti osobné motorové vozidlo navrhovateľa neoprávnene. Z vykonaného dokazovania totiž
jednoznačne vyplynulo, že odporca aj v čase škodovej udalosti používal osobné motorové vozidlo
navrhovateľa Škoda Superb, prevádzkou ktorého došlo ku škode oprávnene s vedomím a súhlasom
navrhovateľa a to zo účelom plnenia úloh navrhovateľa. Na takéto používanie motorového vozidla
odporcom navrhovateľ nevyžadoval podpísanie dohody o hmotnej zodpovednosti za zverené vozidlo

(ako to namietal navrhovateľ) avšak to neznamená, že ak takúto dohodu s navrhovateľom nemal
podpísanú nebol oprávnený predmetné vozidlo používať - ako sa to snažil v konaní podsúvať súdu
navrhovateľ. Svedok H. F. pred súdom jednoznačne potvrdil, že ako riaditeľ družstva v rámci svojich
oprávnení predmetné vozidlo ešte v roku 2009 odporcovi zveril do užívania a tento ho bol oprávnený
užívať bez akýchkoľvek ďalších písomných obmedzení akými sú napríklad navrhovateľom vystavené
príkazy na jazdu a podobne. Ďalej dôvodil, že zákonník práce rozoznáva len dohodu o hmotnej

zodpovednosti za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh
alebo obrat, ktoré je povinný zamestnanec vyúčtovať (§ 182) a dohodu o zodpovednosti za stratu
zverených predmetov - nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných obdobných predmetov
(§ 185). Obdobne pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že odporca jazdil na vozidle bez dokladu nevyhnutného
na použitie vozidla - potvrdenia o zaplatení povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, takéto svoje tvrdenia v konaní nepreukázal. Skutočnosť,
že na Oznámení o škodovej udalosti (zo dňa 02.08.2011) nie je uvedené v príslušnej kolónke číslo
poistnej zmluvy, prípadne, že poistná zmluva nebola pripojená k takémuto oznámeniu podľa názoru
súdu nepreukazujú skutočnosť, že dňa 26.07.2011 odporca jazdil bez potvrdenia o zaplatení povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Pokiaľ si teda navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na náhradu regresnej náhrady, ktorá mu bola
uložená v dôsledku porušenia predpisov jeho zamestnancom (ako to uvádzal v návrhu na začatie
konania) a tieto jeho tvrdenia by súdu preukázal, vznikol by mu voči jeho zamestnancovi nárok
na náhradu škody podľa ustanovení Zákonníka práce (viď R 25/1970). Na rozsah tejto náhrady sa
nevzťahujúpriamoustanoveniaoregresnýchnáhradách,prihliadnesavšakktýmtopredpisompriúvahe

o určení výšky náhrady škody zamestnancom.

Navrhovateľ však napriek poučeniu zo strany súdu podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., neuniesol dôkazné
bremeno, keďže vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňovalo súdu prijať záver
ani o pravdivosti tvrdení navrhovateľa, že by mu protiprávnym konaním odporcu vznikla škoda vo výške
506,41 Eur, ani o tom, že by tieto jeho tvrdenia boli nepravdivé. Navrhovateľ nepreukázal, že odporca

porušil právnu povinnosť označenú navrhovateľom a už ani to že by medzi údajným protiprávnym
úkonom odporcu a vzniknutou škodou bol vzťah príčiny, kedy protiprávny úkon bol následkom aspoň
jednej z hlavných príčin škody na strane navrhovateľa. Pokiaľ by navrhovateľ považoval za svoju
škodu plnenie poskytnuté Slovenskej kancelárii poisťovateľov je potrebné uviesť, že takéto plnenie bol
navrhovateľ povinný poskytnúť v prvom rade preto, lebo v čase škodovej udalosti nemal na sporné

motorové vozidlo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla (§ 24 ods. 7 ZoPZP). Navrhovateľ v konaní netvrdil a nepreukázal, že práve odporca
bol povinný v mene navrhovateľa takéto poistenie zmluvne dojednať, prípadne v určenej lehote zaplatiť
poistné na základe už jestvujúceho poistného vzťahu navrhovateľa s poisťovňou a teda ak takúto
svoju povinnosť nesplnil vznikla na strane navrhovateľa škoda. Konštatoval, že bezprostrednou príčinou

plnenia navrhovateľa (Slovenskej kancelárii poisťovateľov) nebol vznik škody na motorovom vozidle
tretej osoby, ale skutočnosť, že navrhovateľ porušil svoje povinnosti a v čase škodovej udalosti nemal
na sporné motorové vozidlo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidla.Škodanamotorovomvozidletretejosobynevzniklapreto,leboodporca
jazdil na nepoistenom vozidle navrhovateľa (medzi týmito dvomi skutočnosťami nie je bezprostredná

príčinná súvislosť). Platí, že vodič bez ďalšieho - teda vo všeobecnosti, nezodpovedá zamestnávateľovi
za škodu spôsobenú tým, že zamestnávateľ nahradil Slovenskej kancelárii poisťovateľov, vyplatené
sumy ako náhrady škody a to pre porušenie svojich vlastných povinností.V závere uviedol, že pri rozhodnutí zohľadnil aj skutočnosť, že podľa ust. § 3 ods. 1 a 3 ZoPZP,
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ
motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako

osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom
motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná
zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Osoba, na ktorú
sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu
najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla.

Ak by teda navrhovateľ tvrdil, že mu vznikla škoda tým, že bol povinný Slovenskej kancelárii
poisťovateľov uhradiť žalovanú sumu, tak podľa názoru súdu za túto škodu by zodpovedal sám a
to z dôvodu, že on sám porušil povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu na sporné motorové vozidlo, o
tejto skutočnosti odporcu neinformoval a svojou nečinnosťou umožnil odporcovi na takomto motorovom
vozidle jazdiť. Z týchto dôvodov potom súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.

Pokiaľ ide o ostatné námietky navrhovateľa a to najmä, že odporca používal motorové vozidlo aj na

súkromné účely súd neprihliadol, nakoľko boli pre rozhodnutie vo veci právne irelevantné.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keďže odporca mal vo veci plný
úspech, súd mu priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za
odpor v sume 30,- Eur a trov právneho zastúpenia, vyčíslených podľa ust. § 10, § 13a ods. 1, písm. a),
b) a c) a ust. § 15 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 656/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb vychádzajúc z odmeny za 1 úkon právnej služby 33,70 Eur
a náhrada hotových výdavkov v roku 2013: 7,81 Eur a náhrada hotových výdavkov v roku 2014: 8,04
Eur. Trovy konania potom predstavujú: súdny poplatok 30,- Eur a náhradu trov právneho zastúpenia
489,22 Eur, ktoré súd prvého stupňa podrobne špecifikoval.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ s odôvodnením, že súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku je jeho
rozhodnutie nesprávne, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa
nesprávne dospel k záveru, že dňa 26.07.2011 si odporca plnil úlohy navrhovateľa, keďže zo zápisnice
zo schôdze vlastníkov 29.05.2013 vyplynulo, že v danom roku neboli s dverami na bytovke na M.
ulici XXXX v E.iadne problémy. Okrem toho svedok H. F. uviedol, že si nepamätá ako to bolo dňa

26.07.2011 a teda nepotvrdil tvrdenia odporcu, ktorý neuvádzal pravdu a potvrdenie, ktoré súdu predložil
si zabezpečil len pre zaujatie svojej obrany v spore, keďže žiadne podobné záznamy sa u navrhovateľa
pri výkone pracovných úloh nevyhotovovali. Rovnako nie je pravdou, že odporca v ten deň „držal“
službu. Navrhovateľ rovnako ako i všetci ostatní správcovia mal pre účely vzniku havarijného stavu
zmluvu s externým dodávateľom na zabezpečenie služieb, ktoré v prípade havarijného stavu odvracajú

možnosti vzniku škody. Dvere na bytovke č. XXXX na M. ulici v E. v roku 2011 neboli postihnuté žiadnou
vadou a odporca absolvoval s nezvereným vozidlom v rozhodný deň súkromnú cestu nevedno kam.
Keďže pre naplnenie § 179 ods. 1 Zákonníka práce a zodpovednosť za škodu podľa tohto ustanovenia
je nevyhnutné, aby ku škode došlo pri plnení pracovných úloh toto ustanovenie v danom prípade
nemožno použiť, pretože odporca si žiadne pracovné povinnosti neplnil a je treba aplikovať ustanovenie

Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že odporca porušil príslušné ustanovenie o prevádzke vozidla,
jazdil na vozidle, ktoré nedisponovalo zákonnou poistkou potvrdzuje skutočnosť, že jazdil bez „bielej
karty“ a dokladu o úhradu tejto poistky, keďže v zázname o dopravnej nehode v oznámení o škodovej
udalosti neuviedol číslo poistnej zmluvy a nepredložil poisťovni v rámci odovzdaných príloh potvrdenie
o poistení. Súd v podstate pri rozhodovaní vychádzal len z výpovede svedka H. F., z výpovede odporcu,

ako i jeho záznamu, z uznesenia 26.07.2011, kedy čerpal dokonca odporca dovolenku. Navrhol preto,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviaže odporcu k náhrade
škody a k náhrade trov konania navrhovateľovi.

Odporca odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu navrhovateľa podal písomné vyjadrenie, v ktorom
uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne a právne správny a odvolanie navrhuje

zamietnuť.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmiodvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.
2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo veci vecne správne.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i
správne právne posúdil, pričom preskúmavané rozhodnutie i náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

vo veci samej odôvodnil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne,
podrobné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže
dať za pravdu odvolateľovi.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa potom odvolací súd sa obmedzuje už len na skonštatovanie

správnosti dôvodov preskúmavaného rozsudku a dodáva iba nasledovné:

V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich

pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu, pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily

jednotlivých dôkazov.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie

tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je
ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov
teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného
bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101
ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej,

mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť
označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z

dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonanýchdôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných
stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne
opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O.s.p.). Súd ale nie

je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania.

Je nesporné, že navrhovateľovi ako účastníkovi konania bolo dané poučenie o dôkaznej povinnosti
podľa § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. Súdu však neposkytol žiadne dôkazy, ktorými by preukázal zodpovednosť

navrhovateľa v zmysle jeho návrhu a nevylúčil zistenia, ktoré vyplynuli z dokazovania, ktoré bolo
vykonané na návrh odporcu.

Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,

a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval
(citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).

Z výpovede svedka H. F. je zrejmé, že svedok bol v mesiaci júl 2011 riaditeľom navrhovateľa. Túto
funkciu zastával už od roku 1992. Odporca v tomto čase zastával funkciu technického námestníka.
Pokiaľ ide o prevádzkovanie služobných vozidiel navrhovateľa, svedok uviedol, že počas jeho

pôsobenia u navrhovateľa vozidlo bolo pridelené technickému alebo ekonomickému úseku. Na každé
vozidlo bol stanovený limit spotreby PHM a limit počtu najazdených kilometrov. S prideleným vozidlom
zabezpečovali jednotliví pracovníci všetku činnosť v rámci celého družstva. Navrhovateľ viedol záznamy
o prevádzke vozidla a na konci každého kalendárneho mesiaca robil vyúčtovanie PHM a počtu
najazdených kilometrov. Pokiaľ ide o sporné motorové vozidlo Škoda Superb evidenčného čísla GA 932

CP, toto bolo pridelené na technický úsek a jednotliví pracovníci ho používali nielen v pracovných dňoch,
ale aj v dňoch pracovného pokoja a počas sviatkov, ak plnili úlohy zamestnávateľa. Zamestnávateľ
nevystavoval príkazy na jazdu pre to ktoré vozidlo a pracovníci si len na rannej porade povedali
čo treba zabezpečiť a následne sa tieto úlohy počas dňa zabezpečovali. Svedok potvrdil, že každé
vozidlo navrhovateľa mal pridelený zodpovedný pracovník a bol oprávnený s týmto vozidlom parkovať

doma. Svedok si nepamätal akým spôsobom a formou sa prideľovali jednotlivé motorové vozidlá
zamestnancom navrhovateľa, ani to či u navrhovateľa existoval nejaký záväzný právny predpis, ktorý
by určoval práva a povinnosti zamestnancov súvisiace s používaním zverených motorových vozidiel.
Svedok ďalej prehlásil, že platenie zákonného poistenia za motorové vozidlá realizovala učtáreň
navrhovateľa, pričom odsúhlasenie jednotlivých platieb, ktoré sa mali realizovať vykonával svedok s

ekonomickou námestníčkou alebo s predsedom družstva. Pokiaľ ide o sporné motorové vozidlo Škoda
Superb, ktorým bola spôsobená škoda svedok prehlásil, že dňa 26.07.2011 toto vozidlo bolo pridelené
odporcovi. Pokiaľ išlo o používanie motorových vozidiel navrhovateľa počas dovolenky konkrétneho
pracovníka, ktorému bolo zverené motorové vozidlo, svedok uviedol, že bol harmonogram služieb a
keď na toho, ktorého pracovníka vyšla služba, tak plnil úlohy zamestnávateľa bez ohľadu na to či

čerpal dovolenku. Takéto služby držal predovšetkým svedok a odporca. Vždy sa telefonicky dohodli, kto
bude problém, ktorý sa počas služby vyskytol riešiť. Svedok si nepamätal ako to bolo dňa 26.07.2011.
Svedok ďalej prehlásil, že odporca mal súhlas na použitie predmetného motorového vozidla na plnenie
pracovných úloh aj počas dovoleniek. Či odporca bol oprávnený použiť osobné motorové vozidlo
navrhovateľa aj na osobné účely svedok uviedol, že u navrhovateľa sa to neriešilo tak detailne.

Zodpovednýpracovníkbolobmedzovanýzamestnávateľompočtomnajazdenýchkilometrovavprípade,
že by tento limit výrazne prekročil, potom by to zamestnávateľ riešil, čo sa však nestalo. Svedok sa pre
odstup času nepamätal, či sporná poistná udalosť zo dňa 26.07.2011 mu bola nahlásená. Pokiaľ ide
o limity na PHM a počet kilometrov svedok si tieto pre odstup času nepamätal. Opätovne potvrdil, že
jednotlivé motorové vozidlá navrhovateľa jednotliví pracovníci používali bežne na plnenie pracovných

úloh bez ďalších povoľovaní a príkazov. Pokiaľ dodržali limity na PHM a počet kilometrov, nepotrebovali
k použitiu vozidla žiaden ďalší súhlas alebo doklad.Na vyvrátenie týchto tvrdení zo strany navrhovateľa nebol navrhnutý žiadny dôkaz. Súd prvého stupňa
potom správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a správne vec právne posúdil, pokiaľ
aplikoval ustanovenia Zákonníka práce.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu je správny záver súdu, že ak navrhovateľovi vznikla škoda tým, že bol
povinný Slovenskej kancelárii poisťovateľov uhradiť žalovanú sumu, tak za túto škodu by zodpovedal
sám a to z dôvodu, že on sám porušil povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu na sporné motorové vozidlo, o
tejto skutočnosti odporcu neinformoval a svojou nečinnosťou umožnil odporcovi na takomto motorovom
vozidlejazdiť.Podstatnýmdôvodomzakladajúcimpovinnosťnavrhovateľazaplatiť Slovenskejkancelárii

poisťovateľov uhradiť aj v tomto spore uplatnenú sumu bolo zanedbanie povinnosti uzavretia poistnej
zmluvynavozidlosktorýmjazdilodporca,využívajúchonielennaplneniepracovnýchpovinností,aleina
svoje súkromné účely. V rozhodujúci deň však odporca predmetné vozidlo podľa výsledkov dokazovania
použil pre plnenie pracovných povinností.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vo veci samej,
akoajvzávislomvýrokuotrováchkonania,ktorývšaksamostatneodvolacímidôvodminapadnutýnebol,

ako vecne správny, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že tento si ich návrhom v súlade s § 151 O.s.p. neuplatnil.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.