Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/433/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210226661
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7210226661.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Ota Jurča vo veci žalobcu : E. P., nar. XX.X.XXXX, J. T., S. X, zast.
advokátom JUDr. Jurajom Sopkom, Advokátska kancelária, Košice, Štúrova 20, proti žalovanému :
REGULA Košice, akciová spoločnosť, Košice, Južná trieda 68, IČO: 00 584 274, o 1.200 € s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 19C/83/2012-45 z 30.5.2013 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudokvovýrokuopovinnostižalovanéhozaplatiťžalobcoviúrokzomeškaniatak,žežalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.200 € od 1.10.2009 do
zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úroku z omeškania z a m i e t a .

Zaväzuje žalovanéhozaplatiťžalobcovitrovyprvostupňovéhokonaniavovýške416,50€,atotitulom

náhrady súdneho poplatku 72 € a titulom trov právneho zastúpenia 344,50 €, ktorú sumu je povinný
zaplatiť advokátovi žalobcu JUDr. Jurajovi Sopkovi, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňarozsudkomzaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovi1.200€s9%úrokomzomeškania
od 1.9.2009 do zaplatenia sumy predstavujúcej nedoplatok na vyplatenom odstupnom. Zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
72 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 413,32 €.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil k 31.8.2009 na
základe písomnej výpovede danej žalobcovi žalovaným v súlade s § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.

Vychádzajúc z § 118 ods. 1,2 Zákonníka práce, § 129 ods. 1,3 cit. zák. s prihliadnutím na ust. § 76 ods.

1,2,5 cit. zák., § 517 ods. 1,2 OZ, § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. a vykonané dokazovanie, uzavrel,
že žalobcovi malo byť vyplatené trojmesačné odstupné 1.200 € v deň skončenia pracovného pomeru,
t.j. 31.8.2009. Keďže k tomu nedošlo, nasledujúcim dňom sa dostal žalovaný do omeškania a žalobcovi
vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý k 1.9.2009 predstavoval 9 %. Preto žalobcom
uplatňovaný nárok na úroky z omeškania považoval za opodstatnený. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi - žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich
z náhrady súdneho poplatku za žalobu vo výške 72 € a trov právneho zastúpenia vo výške 413,32€, za

6 úkonov právnej pomoci po 61,41 €, paušálnej náhrady 2 x 7,31€, 2 x 7,41 €, 2 x 7,81 € v zmysle § 10
ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z..Rozsudok vo výroku o povinnosti zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania a vo výroku o trovách konania
napadol včas podaným odvolaním žalovaný. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti tak, aby v napadnutej časti bol návrh zamietnutý a bola im priznaná náhrada trov odvolacieho

konania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nepovažoval za správne, pretože súd prvého stupňa
síce dostatočne zistil skutkový stav, avšak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukazujúc na ust. § 129 ods. 1 Zák. práce, ktoré citoval v odôvodnení rozhodnutia aj súd
prvého stupňa, zdôrazňoval, že mal povinnosť žalobcovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň

skončenia pracovného pomeru vyplatiť a najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dní skončenia
pracovného pomeru. Mzda žalobcu za mesiac august 2009 bola splatná najneskôr do 30.9.2009. Z
týchto dôvodov sa mohol dostať do omeškania s vyplatením najskôr 1.10.2009. Preto rozhodnutie
súdu prvého stupňa v tejto časti nepovažoval za správne. Namietal aj skutočnosť, že najneskôr
písomným podaním zo 6.8.2012 súdu oznámil, že chce žalobcovi uhradiť žalovanú sumu, avšak jeho
opakované pokusy o jej uhradenie boli neúspešné, čo preukázal listinnými dôkazmi zdôrazňujúc, že

ani žalobca ani jeho právny zástupca do dnešného dňa mu neoznámili číslo účtu v banke, prípadne
neposkytli žiadnu súčinnosť, na základe ktorej by bolo možné predmetný dlh uhradiť. V dôsledku týchto
skutočností poukazujúc na ust. § 522 OZ a § 523 OZ mal za to, že žalobcovi mal byť priznaný iba
úrok z omeškania od 1.10.2009 do 6.8.2012 a v prevyšujúcej časti mala byť žaloba zamietnutá. Čo sa
týka náhrady trov právneho zastúpenia namietal priznanie náhrady trov právneho zastúpenia za úkony

- porada s klientom 14.3.2011 a 29.4.2013, poukazujúc na to, že tieto porady, ale najmä ich účelnosť
nebola žalobcom žiadnym právne relevantným spôsobom odôvodnená a doložená žalovaným (správne
žalobcom), predložené zápisy neobsahujú účel ani predmet týchto porád.

Žalobcavpísomnomvyjadreníkodvolaniunavrholpotvrdiťrozsudokvnapadnutýchvýrokochadomáhal
sa náhrady trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že ukončený pracovný pomer bol k 31.8.2009,

teda správne bol vypočítaný úrok z omeškania, ako aj istina, ktorú mal žalovaný mu zaplatiť. Tvrdenie
žalovaného, že ho vyzýval, že mu chce uhradiť sumu, prípadne jeho právnemu zástupcovi sa nezakladá
na pravde, pretože vôbec nebol ani on ani jeho advokát písomne kontaktovaný. Zdôrazňoval, že pokiaľ
mali úmysel uhradiť dlžnú sumu, mohli tak urobiť poštovou poukážkou na jeho adresu, ktorá im je známa
až doteraz. K námietke účelnosti trov právneho zastúpenia v súvislosti s poradami zo dňa 14.3.2011 a

29.4.2013 zdôrazňoval, že boli opodstatnené, boli riadne preukázané úradnými záznamami. U oboch
porád išlo o porady pred písomným vyjadrením k odporu, resp. deň pred pojednávaním, teda išlo o trovy
účelne vynaložené.

Výrok rozsudku, ktorým žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.200 € nebol
napadnutý odvolaním, stal sa právoplatný (§ 206 ods. 2 O.s.p.), preto nemohol byť v odvolacom konaní

preskúmavaný.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu odvolania podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
úrok z omeškania a trovy konania podľa § 220 O.s.p. zmenil.

Predmetom prieskumu odvolacieho konania bolo rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť úrok z

omeškania a výrok o náhrade trov prvostupňového konania.

Podľa § 129 ods. 3 ZP pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu
splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však
v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dní skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 76 ods. 5 ZP odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom

výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s
uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že povinnosťou žalovaného bolo vyplatiť žalobcovi
odstupné po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa
(žalovaného) na výplaty mzdy, ak sa nedohodli na výplate odstupného inak.

V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu a medzi účastníkmi nebolo ani sporné, ku skončeniu
pracovného pomeru žalobcu u žalovaného došlo 31.8.2009. Odstupné žalovaný bol povinný vyplatiť
v súlade s dodatkom k pracovnej zmluve č. 101561580/10 z 1.9.2007, z obsahu ktorého súd prvého
stupňa pri rozhodovaní aj vychádzal, najneskôr do 30.9.2009, keďže výplatným termínom bol určený
najneskôr 30. deň bežného mesiaca nasledujúceho po odpracovanom mesiaci, za ktorý vznikol nárok

na mzdu, keďže medzi nimi nedošlo k uzavretiu dohody o výplate odstupného.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný sa s výplatou odstupného dostal do omeškania dňom
nasledujúcim po uplynutí výplatného termínu, ktorým bol 30. deň bežného mesiaca, t.j. v danom prípade
prvým dňom nasledujúcim po 30. septembri 2009, ktorým je 1. október 2009.

Z uvedených dôvodov pochybil súd prvého stupňa, pokiaľ priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku
z omeškania od 1.9.2009 do zaplatenia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť úrok z omeškania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 1.200 € za obdobie od 1.10.2009 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti, t.j.
v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania za obdobie od 1.9. do 30.9.2009
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 224 ods. 1,2 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre
odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého
stupňa.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.

Citované zákonné ustanovenie je výnimkou z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pretože plnú náhradu môže súd
priznať okrem iného aj v prípade, ak neúspech účastníka bol nepatrný. Z obsahu spisu vyplýva, že
žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 1.200 € s 9 % úrokom z omeškania
od 1.9.2009 do zaplatenia. Rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 1.200 € nebol napadnutý odvolaním, stal sa právoplatný. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa

o povinnosti žalovaného zaplatiť úrok z omeškania bol zmenený tak, že žalovanému bola uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania od 1.10.2009. Žaloba o zaplatenie úroku z omeškania za
obdobie od 1.9.2009 do 30.9.2009 bola zamietnutá. Je teda zrejmé, že žalobcov neúspech v konaní bol
iba v nepatrnej časti, preto boli splnené podmienky pre priznanie náhrady trov konania v celom rozsahu
podľa § 142 ods. 3 O.s.p..

V prejednávanej veci základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby zo sumy 1.200 € činila
61,41€[§10ods.1vyhl.č.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnych
služieb (ďalej len citovaná vyhláška)].

Priprešetrenížalovanýmnamietanýchúkonovprávnejslužbyposkytnutýchprávnymzástupcomžalobcu
v predmetnom konaní a porovnaní s jeho vyúčtovaním, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého

stupňa správne postupoval, pokiaľ priznal žalobcovi trovy konania pozostávajúcej aj z trov právneho
zastúpenia za úkon právnej služby - porada s klientom 29.4.2013, keďže išlo o poradu s klientom, ktorá
predchádzala pojednávaniu na súde prvého stupňa, ktoré sa uskutočnilo 30.5.2013.Za opodstatnenú je potrebné považovať námietku žalovaného, čo do výšky priznanej odmeny za poradu
s klientom dňa 14.3.2011, pretože táto porada sa nemohla uskutočniť za účelom podania písomného
vyjadrenia k odporu, keďže opis odporu bol advokátovi žalobcu doručený 8.4.2011 a z obsahu spisu

nevyplýva, aby advokát žalobcu nahliadol do spisu v čase od podania odporu (10.3.2014) do doručenia
odporu na vyjadrenie advokátovi žalobcu (8.4.2011). Vyjadrenie k odporu bolo vypracované advokátom
8.4.2011 a doručené súdu prvého stupňa 14.4.2011. Za takýchto okolností tento úkon nemožno
považovať za účelne vynaložený.

Z týchto dôvodov odvolací súd žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového

konania v sume 72 € z titulu zaplateného súdneho poplatku a v sume 344,50 € z titulu trov právneho
zastúpenia, ktoré žalovaný je povinný zaplatiť advokátovi žalobcu JUDr. Jurajovi Sopkovi v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku na jeho účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. účtu 0082179883/0900,
VS : 252010.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p..
V danom prípade odvolateľ bol úspešný v odvolacom konaní čiastočne, preto odvolací súd vyslovil, že

žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.