Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/48/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311221325
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2311221325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu

JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: EuroCoffee, s.r.o., Trnavská cesta
813, 926 01 Sereď, IČO: 45 950 938 proti žalovanému: TECHNOSTAV, s.r.o., Nitrianska 248, 925 53
Pata, IČO: 36 250 660, o zaplatenie 2 454,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu v Galante č.k. 15Cb/186/2011-174 zo dňa 5.3.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená, sa v konaní domáhal voči žalovanému vydania
bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 2 454,99 eur pozostávajúceho z neoprávnenej fakturácie

žalovaným za spotrebovanú elektrickú energiu postupcom pohľadávky (ďalej len postupca) v období
od mája 2007 do februára 2011 vo výške 1 478,14 eur, ďalej z uhradených súm za spotrebovaný plyn
vo výške 568,75 eur ako aj nevrátenej platby vo výške 301,07 eur s DPH za hlavný plynomer. Zvyšná
časť uplatneného nároku vo výške 107,03 eur predstavovala zľavu na nájomnom za 6 pracovných dní
(23.12.2010 do 31.12.2010), počas ktorých nemal postupca možnosť prenajaté priestory užívať.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Poukazoval na to, že posupca ako nájomca spoločne s ním ako
prenajímateľom vykonávali odpočty meračov energií, za ktoré aj riadne platil, pričom počas celej doby
nájmu nevzniesol žiadne námietky ohľadne fakturácie za užívanie predmetných priestorov. V priebehu

konania si vzájomným návrhom uplatnil voči žalobcovi sumu v celkovej výške 3 638,45 eur ako doposiaľ
neuhradenúsumuzaužívanienebytovýchpriestorovpostupcomvobdobífebruáražapríl2011(1219,85
eur), ďalej neuhradených faktúr za spotrebu energií v mesiaci február 2011 (368,60 eur) ako aj nákladov,
ktoré mu vznikli v súvislosti s rekonštrukciou predmetných priestorov vo výške 2 050 eur.

Okresný súd v Galante rozsudkom zo dňa 5.3.2013 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
107,03 eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 1.4.2011 do zaplatenia, vo zvyšnej časti návrh
žalobcu ako aj vzájomný návrh žalovaného zamietol. Súčasne podľa § 142 ods. 2 O.s.p. žalobcovi ako
v konaní iba čiastočne úspešnému účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko

bezpochyby nepreukázal, že jeho právny predchodca (zrejme mal na mysli postupca) ako nájomca
nebytových priestorov uhradil v období máj 2007 až február 2011 energie, ktoré v skutočnosti neodbral.Konštatoval, že skutočný odber energií nemožno zistiť z doložených fotografií jednotlivých meračov,
bez toho, že by bol známy počiatočný stav ako aj konečný stav meračov, a preto za tohto stavu
nebolo možné zistiť reálnu spotrebu energií. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že postupca počas nájmu

nepostupoval s odbornou starostlivosťou, nevykonával kontrolu spotreby energií a ani nereklamoval
fakturáciu realizovanú žalovaným. Pokiaľ ide o platenie fixných platieb za hlavný plynomer mal za to, že
tietobolipravidelneplatenénazákladežalovanýmvystavenýchfaktúr.Vzhľadomktomu,žežalobcaním
tvrdené skutočnosti nepreukázal bolo potrebné mať za to, že postupca postúpil na žalobcu neexistentnú
pohľadávku. Žalobcovi priznal nárok na zaplatenie zľavy na nájomnom vo výške 107,03 eur, nakoľko

bolo nepochybne zistené a táto skutočnosť nebola ani sporná, že počas 6 pracovných dní (23.12.2010
do 31.12.2010) nemohol postupca prenajaté priestory užívať v súlade so zmluvou z dôvodu uzavretia
týchto priestorov pre čerpanie dovolenky žalovaným. Pokiaľ ide o vzájomný návrh žalovaného vo výške
3 638,45 eur, tento zamietol, nakoľko medzi ním a žalobcom nebola preukázaná existencia zmluvného
vzťahu a za tejto situácie žalobca nebol osobou pasívne legitimovanou, pretože zmluvný vzťah založený
nájomnou zmluvou zo dňa 1.5.2007 vznikol medzi žalovaným ako prenajímateľom a spoločnosťou

F.M.S. Invest s.r.o. ako nájomcom, resp. postupcom.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v časti, v ktorej súd prvého stupňa
žalobcu vo zvyšku zamietol. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe predložených dôkazov
k nesprávnemu ako aj neúplnému zisteniu skutkového stavu veci, a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Za rozhodujúci dôkaz považoval predloženie fotografií na

pojednávaní dňa 12.2.2013, ktorými bol ilustrovaný stav jednotlivých meračov médií tak ako je zachytený
v odovzdávacom protokole zo dňa 28.2.2011. V tejto súvislosti uviedol, že prvostupňový súd tento
dôkaz nepovažoval za dostačujúci a vierohodný, nakoľko protokol je podpísaný osobou, ktorá nikdy
nebola konateľom nájomcu (spoločnosť F.M.S. Invest, s.r.o.), o čom v priebehu odvolacieho konania
predložil plnomocenstvo. Ďalej uviedol, že v odovzdávacom protokole je uvedený počiatočný stav

plynomeru (1 773,85 m3), pričom pri elektromere a vodomere nie sú uvedené žiadne údaje, nakoľko ich
počiatočný stav bol nula, a preto mal za to, že nie je dôvodné existenciu týchto stavov dokazovať ešte
nejakýmďalšímosobitýmdôkazomvyhotovenýmvreálnomčase(máj2007).Tvrdil,žekbezdôvodnému
obohateniu sa zo strany žalovaného došlo aj v časti tzv. fixných platieb za hlavný plynomer, keď z
nájomnej zmluvy ako ani iného dokladu nevyplýva povinnosť nájomcu uhrádzať celú fixnú platbu za

plynomer, keď tento plynomer užíval tak žalovaný ako vlastník odberného miesta ako aj ďalší jeho
nájomca. Nestotožnil sa ani so záverom prvostupňového súdu, ktorý vyslovil, že pohľadávka postúpená
spoločnosťou F.M.S. Invest, s.r.o. na žalobcu je neexistentná.

Žalovaný s ak odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s

obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si z pravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie

odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II.ÚS 78/2005, podľa ktorého

„Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v
ktorom sa prvostupňový súd zaoberal všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a vznesenými
námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záver, ku ktorému

dospel,keďkonštatoval,žežalobcanepreukázalopodstatnenosťžalobyaneuniesolkusvojimtvrdeniam
bremeno dôkazu je správny.

Odvolací súd na zvýraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu konštatuje, že všetky dôkazy
a skutočnosti musí účastník predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada (§ 120
ods. 4 O.s.p.), o čom bol žalobca v tomto konaní poučený, a preto odvolací súd na ním predložené

plnomocenstvo zo dňa 13.5.2008, ktorým obchodná spoločnosť F.M.S. Invest, s.r.o. splnomocnila G. W.
na vykonávanie všetkých záležitostí týkajúcich sa tejto spoločnosti, ako aj na ďalšie tvrdenia uvádzané
v odvolaní, neuplatnené však pred súdom prvého stupňa, nemohol prihliadať.

Odvolací súd sa po preskúmaní procesného postupu a skutkových zistení tak po stránke skutkovej ako
i právnej v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením, na ktoré

v podrobnostiach poukazuje. Z obsahu spisu je preukázané, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové
zistenia vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov,
predložených listinných dôkazov, žiadne skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul a vec i správne právne posúdil.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne

správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Žalovanému ako v konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko
si žiadne trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.