Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 10, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/634/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112211890
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112211890.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Bratislava,
Košická 56, IČO: 35 838 825, v konaní zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459 proti odporcovi T. N., štátnemu občanovi I. republiky, bytom
A. nad C., J. R., B. 32, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianskeho združenia
slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Skalica, Petrovská 10, v konaní zastúpeného JUDr. Jozefom

Kempom, advokátom, so sídlom Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 5.401,59 eur
s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
11C/510/2012-80 zo dňa 15. mája 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o povinnosti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu zaplatiť spoločne a nerozdielne s odporcom navrhovateľovi náhradu trov
konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.802,96
eur spolu s úrokom vo výške 12,60 % ročne zo sumy 2.937,81 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 4.802,06 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, a to
všetko v splátkach po 30,- eur mesačne, vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc

mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania dlhu, pričom omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporca a vedľajší účastník jeho na strane sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 624,35 eur, z toho 252,72
eur za súdny poplatok z návrhu a 371,63 eur za odmenu za právne služby, k rukám jeho právneho
zástupcu , v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o náhrade trov konania

odôvodnil prvostupňový súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech v
pomere 78 % a preto mu súd priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho
zastúpenia v takomto pomere, pričom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania uložil súd
spoločne a nerozdielne odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi konania na jeho strane.

Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bola vedľajšiemu účastníkovi uložená povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne s odporcom navrhovateľovi náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote
odvolanie vedľajší účastník, ktorý navrhol zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi náhradu trov konania bude uložená iba odporcovi. Uviedol, že prvostupňový súd vec
nesprávne právne posúdil, keď zaviazal k náhrade trov konania aj vedľajšieho účastníka. Vedľajší
účastník konania je podľa neho účastníkom konania len v časti konania a preto je nevyhnutné a
spravodlivé, aby súd dôsledne rozlišoval trovy konania, ktoré vznikli za účasti vedľajšieho účastníka atrovy konania, ktoré vznikli pred tým, ako vedľajší účastník do konania vstúpil. V tomto prípade všetky
trovy, ktorých náhradu súd navrhovateľovi priznal vznikli ešte pred vstupom vedľajšieho účastníka do
konania. Nie je preto dôvodné, aby ich náhradu znášal aj vedľajší účastník.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že prvostupňový súd
o náhrade trov konania rozhodol správne. Argumentácia vedľajšieho účastníka sa neopiera o žiadne
zákonné ustanovenie a javí sa mu byť účelová s cieľom vyhnúť sa náhrade priznaných trov konania.
To, že vedľajší účastník vstúpil do konania až po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je
zákonným dôvodom, pre ktorý by mu mala byť odpustená náhrada trov konania, ktoré vznikli pred jeho

vstupom.Včase,keďdokonaniavstupovalbol,resp.malbyťuzrozumenýsrizikomnáhradytrovkonania
v prípade neúspechu odporcu. Navrhovateľ preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, teda
vo výroku o povinnosti vedľajšieho účastníka k náhrade trov konania navrhovateľa a zistil, že v tejto
napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo

výroku vecne správny. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 1 a ods. 2 O.s.p..

Posúdenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu v rozsahu vymedzenom odvolaním vedľajšieho
účastníka, spočívalo na právnom posúdení otázky, či vzniká povinnosť nahradiť trovy konania
navrhovateľa aj vedľajšiemu účastníkovi podľa § 93 ods. 2 O.s.p., podporujúceho v konaní neúspešného
odporcu, či je takáto povinnosť solidárna s odporcom a či sa takáto povinnosť vzťahuje aj na trovy,

ktoré navrhovateľ vynaložil v štádiu konania, kedy vedľajší účastník v konaní ešte nevystupoval. So
zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa (§ 93
ods. 2 O.s.p.) nedošlo k žiadnej takej zmene ustanovení O.s.p. o náhrade trov konania (§§ 142 -150
O.s.p), ktorá by na nový inštitút reagovala. Súčasne ani samotná právna úprava uvedeného inštitútu
problematiku náhrady trov konania neupravuje. Nie je tak daný žiaden zákonný podklad pre zmenu

ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením inštitútu vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2
O.s.p., ktorá zaväzovala k náhrade trov aj vedľajšieho účastníka, a to solidárne s účastníkom, ktorého
podporoval. Záver, že povinnosť nahradiť trovy konania v stanovených prípadoch ťaží aj vedľajšieho
účastníka,vyplývazustanovenia§93ods.4O.s.p.vetaprváadruhá,podľaktorýchmávedľajšíúčastník
v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Pokiaľ teda O.s.p.

nevyhradzuje práva a povinnosti v konaní iba niektorému z účastníkov, teda výslovne navrhovateľovi
(napr. dispozícia s návrhom) alebo odporcovi (napr. súhlas so späťvzatím), je potrebné všetky ostatné
práva a povinnosti dané Občianskym súdnym poriadkom všeobecne účastníkovi konania, považovať
aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka. Ustanovenia § 142 O.s.p. použité aj v danom prípade
neviažu povinnosť nahradiť trovy konania výslovne na navrhovateľa či odporcu, ale vo všeobecnosti na

účastníka. V prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 142 O.s.p., je tak daná povinnosť nahradiť
trovy konania aj vedľajšiemu účastníkovi, resp. vedľajším účastníkom.

Správny nie je ani názor vedľajšieho účastníka, že jeho povinnosť náhrady trov sa nemôže týkať trov
vzniknutých pred jeho vstupom do konania. Takýto názor vychádza z predpokladu, že rozhodujúcim
kritériom je časové hľadisko vzniku trov. Ustanovenia § 142 O.s.p. a všeobecne právna úprava náhrady

trov konania však vôbec nevychádza z časového hľadiska vzniku trov. Naopak kľúčovým pojmom je tu
účelnosť vynaložených trov. Pokiaľ teda na strane účastníka vzniká povinnosť nahradiť trovy konania,
nie je pre jej rozsah rozhodujúce kedy v konaní tieto trovy vznikli, ale to, či boli vo vzťahu k nemu účelne
vynaložené. Účel zaplatenia súdneho poplatku, prevzatia zastúpenia, podania návrhu, ale ani iných
úkonov nie je daný v jednom okamihu a nikdy viac, ale všetky uvedené úkony sú potrebné pre celé

konanie a jeho ďalší priebeh nie je bez nich možný, i keď sú vykonané v jednom konkrétnom čase.

Je teda zrejmé, že pokiaľ vedľajší účastník vystupuje na strane účastníka, u ktorého je daná povinnosť
nahradiť trovy konania podľa ustanovení § 142 O.s.p., je takáto povinnosť daná i na strane vedľajšieho
účastníka, a to bez ohľadu na to, či sa vznik nahradzovaných trov časovo kryje s jeho účasťou v
konaní. Čo sa týka formy takéhoto spoločného záväzku, je potrebné vychádzať z jedného zo základných

princípov náhrady trov konania, a to princípu zodpovednosti za výsledok konania. Plnej zodpovednostineúspešnej strany za výsledok konania potom zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré zaviaže
účastníka a vedľajšieho účastníka na jeho strane k solidárnej povinnosti. Pri akejkoľvek inej forme by
bolo zhoršené veriteľské postavenie účastníka oprávneného na náhradu trov konania, čo by na neho

prenášalo časť zodpovednosti za výsledok konania. Pre takéto zhoršenie by preto museli byť dané
dôvody na jeho strane.

Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je v súlade s vyššie uvedenými závermi a preto bolo
odvolacím súdom ako vecne správne v napadnutej časti potvrdené.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a §
151 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd náhradu trov

odvolaciehokonanianepriznal,pretožeonáhradetrovkonaniarozhodujesúdlennanávrhanavrhovateľ
si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .