Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/124/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710203176
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8710203176.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ Z. P. nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. Y. č. XXX, 2/ N. P., bytom N. Y. č. XXX, 3/ I. P. nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
Y., H. č. XXX, 4/ S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y. č. XXX, 5/ X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
Y. č. XXX, 6/ Z. P. nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y. č. XXX, 7/ S. L., rod. P., bytom K., Q. č. XXX/X,
8/ M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., H. č. XXX, 9/ M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y. č. XXX,
10/ D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y. č. XXX, 11/ Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X., 12/ S.
P. nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, I. č. XX, všetci právne zastúpení advokátskou kanceláriou Hudzík

- Novýsedlák Partners v.o.s., Poprad, Mnoheľova č. 830/15 proti odporkyni: N. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. Y., Q. S.. XXX, zastúpenej JUDr. Oľgou Liškovou, advokátkou, Štefánikova 882/39, 058 01
Poprad, v konaní o určenie vlastníckeho práva a prísl., o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného
súdu Poprad, č. k. 11C/52/2010-163 zo dňa 19. 04. 2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že spoluvlastnícky podiel vo výške 1-ne k CKN parcela
č. 498/2 orná pôda o výmere 609 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k.ú. N. Y., patrí do dedičstva po
nebohom Z. P., nar. XX.X.XXXX a zomrelom X.X.XXXX naposledy bytom N. Y., O. XXX.

Ďalším výrokom určil, že spoluvlastnícky podiel v 1-ne k CKN parcela č. 498/2 orná pôda o výmere 609
m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k.ú. N. Y., patrí do dedičstva po nebohej S. P., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelej XX.X.XXXX naposledy bytom N. Y., O. XXX.

Tretím výrokom určil, že spoluvlastnícky podiel v 1-ne k CKN parcela č. 498/2 orná pôda o výmere 609
m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k.ú. N. Y., patrí do dedičstva po nebohom Z. P., nar. X.XX.XXXX,

zomrelom X.X.XXXX naposledy bytom N. Y., O. XXX.

Predposledným výrokom určil, že spoluvlastnícky podiel v 1-ne k CKN parcela č. 498/2 orná pôda o
výmere 609 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k.ú. N. Y., patrí do dedičstva po nebohej M. P., rod. K.,
nar. XX.XX.XXXX a zomrelej X.X.XXXX naposledy bytom N. Y., O. XXX.

Vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ust. § 124, § 126 ods. 1 a 2, § 132 ods. 1 a 2,
§ 160 a § 161 ods. 1 Občianskeho zákonníka.Súd prvého stupňa na základe vypracovaného znaleckého posudku zistil, že geometrický plán
vypracovaný Ing. K. H. č. 242-GH009-92 bol neprávne vyhotovený a na základe nesprávne
vyhotoveného geometrického plánu došlo k nesprávnemu osvedčeniu vlastníckeho práva právnych

predchodcov odporkyne. Pôvodným parcelám č. 2015/1 a 2015/2 majú zodpovedať parcely KNC č. 499,
500, 501, 498/1 a 498/2.

Z výpisu z pozemkovej knihy súd prvého stupňa mal za preukázané, že právni predchodcovia
navrhovateľov boli evidovaní ako vlastníci pôvodných parciel 2015/1 a 2015/2, a to podľa výpisu z

pozemkovej knihy č. vložky 954.

Keďže osvedčenie o vydržaní bolo vydané dňa 2.3.1993 na základe nesprávne vypracovaného
geometrického plánu zo dňa 12.3.1992, ktorý nesprávne zidentifikoval PKN stav so stavom KNC. To
znamená, podľa nesprávne vypracovaného geometrického plánu, bola nesprávne vytvorená parcela
č. 498/2, ktorá bola vytvorená z pôvodnej PKN parcely č. 2015/1 a 2015/2, ktorá bola vo vlastníctve

právnych predchodcov navrhovateľov.

Keďže k nesprávnemu vydržaniu a zápisu došlo na základe osvedčenia v roku 1993 navrhovatelia
preukázali naliehavý právny záujem na určení, že uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po
nebohých právnych predchodcov, nakoľko Z. P. zomrel dňa XX.XX.XXXX a S. P. zomrela dňa

XX.X.XXXX a M. P. zomrela dňa X.X.XXXX, to znamená po realizovanom osvedčení o vydržania, to
znamená, že pri dedičskom konaní po nebohom Z. P. - 1D/1423/1, dedičskom konaní po nebohej S. P.
č.k. 9D/25/2007 a dedičskom konaní po nebohej P. M. 3D/588/01 nemohli byť predmetom dedičského
konania parcely, nakoľko v čase prejednania dedičstva boli zapísané na právnych predchodcov
odporkyne, a to v roku 1993.

Súdzvýsluchusvedkovmalpreukázané,žetak,akoodporkyňaajnavrhovateliaužívajúvždypredmetné
nehnuteľnosti tak, ako užívali aj predtým, avšak evidenčný stav nezodpovedá skutkovému stavu. To
znamená, že zo strany právnych predchodcov odporkyne došlo k nesprávnemu vydaniu osvedčenia o
vydržaní, a to geometrického plánu na parcelu č. 498/2 o výmere 609 m2, nakoľko uvedenú parcelu

nikdy neužívali, ani nevlastnili.

Uvedená parcela bola pôvodne vytvorená z parcely 2015/1 a 2015/2 k.ú. N. Y., kde vlastníkmi boli
právni predchodcovia navrhovateľov, nie ako je uvedené v osvedčení o vydržaní, kde je uvedené, že
predmetnú nehnuteľnosť získali od Z. H., lebo Z. H. uvedenú nehnuteľnosť nemohol ani odpredať, ani

užívať, nakoľko uvedené nehnuteľnosti boli vo vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľov.

Súd prvého stupňa mal zato, že neboli splnené podmienky ustanovené v § 134, ods. 1 Občianskeho
zákonníka zo strany odporkyne, podľa ktorej oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnú vec a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Odporkyňa a právni predchodcovia odporkyne uvedenú nehnuteľnosť nikdy nevyužívali, aj svedkovia
uviedli, že nehnuteľnosť užívali tak, ako boli postavené rodinné domy - nehnuteľnosti a užívali každý
nehnuteľnosť za svojím domom, to znamená, že nemohlo zo strany odporkyne dôjsť k vydržaniu.

Podľanázorusúduodporkyňaaprávnipredchodcoviaodporkynesamylnedomnievali,ževyporiadavajú
nehnuteľnosť, ktorá bezprostredne súvisí s nehnuteľnosťou, ktorú užívajú.

Súd návrhu navrhovateľov vyhovel v celom rozsahu. Mal za to, že návrh je dôvodný. Návrhu vyhovel
vychádzajúce zo znaleckého posudku a z dôvodu, že zo strany právnych predchodcov odporkyne došlo

k neoprávnenému zásahu do vlastníctva právnych predchodcov navrhovateľov.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 151, ods. 3 O.s.p., a to v zložitých prípadoch
najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu úkonov uplatňovaných v
konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie odporkyňa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie. Namietala, že z preskúmania kauzy vyplýva, že nebol dostatočne zistenýskutkový stav, a to z dôvodov, že právni predchodcovia navrhovateľov vlastnili pôvodnú parcelu č.
2015/1 a č. 2015/2. Právni predchodcovia odporkyne vlastnili pôvodnú parcelu č. 2017/1, 2, 3 a 4. Medzi
uvedenými pozemkami sa nachádzala aj parcela č. 2016/1 o výmere 1 239 m2, ktorá sa de facto stratila.

Súd prvého stupňa vôbec neskúmal ako došlo k zániku uvedenej parcely, ku ktorému z novovzniknutých
pozemkov bola pričlenená. Odporkyňa je toho názoru, že parcela č. 498/2 bola správne vytvorená z
parcely č. 2016/1 a čiastočne bola pohltená novovytvorenými pozemkami tak navrhovateľov, ako aj
odporkyne a právni predchodcovia správne osvedčili dodržanie výmery 609, nakoľko tieto v 50-tych
rokoch 20.storočia odkúpili od vtedajšieho vlastníka Z. H.. Ani znalecký posudok sa zánikom parcely

č. 1016/1 nezaoberal. Preto je rozhodnutie súdu nepresvedčivé. Nakoľko toto tvrdenie je potrebné
preveriť z dokumentov, ktoré sa nachádzajú v katastri nehnuteľnosti, odporkyňa uviedla, že podrobné
odôvodnenie podá súdu v lehote 15 dní. Odvolanie bolo predložené súdu prvého stupňa osobne dňa
19. 06. 2013.

K odvolaniu odporkyne sa vyjadrili navrhovatelia. Navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovatelia na rozdiel od odporkyne
sú toho názoru, že súd prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový stav, a to jednak výsluchom
účastníkovkonania,výsluchomsvedkov,znaleckýmposudkomvypracovanýmIng.K.H..Vykonalvšetky
dôkazy, ktoré boli navrhnuté navrhovateľmi, pričom odporkyňa v priebehu celého konania pred súdom
prvého stupňa nenavrhla žiadne dôkazy, ktoré by mal súd vykonať. Z tohto pohľadu odvolací dôvod

spočívajúci v nedostatočnom zistení skutkového stavu neobstojí. Súd prvého stupňa vykonal všetky
dôkazy, ktoré procesné strany navrhovali. Navrhovatelia poukázali na ust. § 120 O. s. p., pričom
odporkyňa počas celého konania na súde prvého stupňa uviedla len, že s návrhom nesúhlasí a trvala
na tom, že kto urobil chybu, nech si to platí. Počas celého konanie neuviedla žiadne rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by preukazovali opak toho, čo tvrdili navrhovatelia a táto procesná pasivita odporkyne

sa premietla do samotného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na pojednávaní dňa 19. 04. 2013 súd
prvého stupňa poučil účastníkov konania o tom, že všetky dôkazy musia predložiť a označiť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci
samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Odporkyňa po poučení súdom
prvého stupňa nepredložila, ani neoznačila žiadne dôkazy. Rovnako v priebehu dokazovania, najmä po

tom, a ako bol vypracovaný znalecký posudok a po jeho oboznámení odporkyňa na závery znaleckého
posudku nereagovala a závery znaleckého dokazovania žiadnym spôsobom nevyvracala.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 02. 09. 2014 a zistil, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Ust. § 205 ods. 2 O. s. p. taxatívne určuje dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku
súdu prvého stupňa vo veci samej. Odvolací dôvod, ktorý uvádza odporkyňa vo svojom odvolaní, teda

nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. je spôsobilým
odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupuje podľa kritérií uvedených v ust. §
132 - 135 O. s. p., teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotí z hľadiska
ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska.

V prejednávanej veci odvolací súd nezistil, žeby rozsudok súdu prvého stupňa vychádzal z nesprávneho
skutkového záveru. Navrhovateľmi produkované dôkazy na preukázanie ich skutkových tvrdení hodnotil
súd prvého stupňa v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 132 - 135 O. s. p. a jeho hodnotenie i skutkový
záver si osvojuje aj odvolací súd.

Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že notárskou zápisnicou N 83/93 zo dňa 02. 03. 1993 -
osvedčením o vydržaní zapísanou notárkou prom. práv Oľgou Piskoríkovu, notárska kancelária Poprad,

osvedčenie o vydržaní uvádza, že I. X. a H. X., rod. H. prehlasujú, že od roku 1956 nerušene a v dobrej
viere ako vlastné užívajú nehnuteľnosti k.ú. N. Y. vo vložke č. 493 MPČ 2061/1, ktorá bola zameraná
geometrickým plánom č. 242-GH-009/92 ako parcela č. 498/2 o výmere 609 m2 vedená ako orná pôda.
Na základe nerušeného užívania po dobu viac ako 10 rokov, nadobudli vlastníctvo vydržaním, a toparcelu č. 498/2 o výmere 609 m2. Súčasťou osvedčenia bol aj geometrický plán, ktorý vyhotovil dňa
12.3.1992 Ing. H..

Dňa 07. 01.2009 H. X., rod. Kokyová darovala nehnuteľnosť N. S., rod. X., bytom N. Y.. Predmetom
daru bola nehnuteľnosť v k.ú. N. Y. na LV č. XXX ako parcela registra C parcela č. 498/2 orná pôda o
výmere 609 m2.

Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom Ing. K. H. z odboru geodézie a kartografie

S. H.. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že geometrický plán, na základe ktorého bolo
vydané osvedčenie o vydržaní na uvedenú nehnuteľnosť, t.j. parcelu 498/2, nemohla vydržať právna
predchodkyňa odporkyne, nakoľko geometrický plán bol chybný a zo znaleckého posudku vyplýva, že
pôvodným parcelám č. 2015/1 a 2015/2 majú zodpovedať parcely KNC č. 499, 500, 501, 498/1 a 498/2,
ktoré boli zapísané na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 10.8.1954 na vlastníkov Z. P. v 1-ine, S.
P., rod. H. v 1-ine, Z. P. v 1-ine a M. P., rod. K. v 1-ine. Vyplýva to zo skutkovej podstaty č. 954 k.ú. N.

Y. a týka sa parcely č. 2015/1 a 2015/2.

Podľa výpisu z pozemkovej knihy roku 1967 parcely 2015/1 o výmer 459 m2 a parcela č. 2015/2 o
výmere 1138 m2 boli zapísaní vlastníci tak, ako bolo uvedené Z. P. na 1-inu, S. P., rod. H. 1-ina, Z. P.
na 1-inu a M. P., rod. K. na 1-inu.

Z identifikácie parciel z roku 1972 vyplýva, že X. I. a H. X., rod. H. mali v bezpodielovom spoluvlastníctve
parcelu č. 2017/1 dom, dvor o výmere 411 m2 a parcelu č. 2017/2 roľa o výmere 693 m2.

Z vypracovaného znaleckého posudku vyplýva, že geometrický plán vypracovaný Ing. K. H. č. 242-

GH009-92 bol neprávne vyhotovený a na základe nesprávne vyhotoveného geometrického plánu došlo
k nesprávnemu osvedčeniu vlastníckeho práva právnych predchodcov odporkyne.

Pôvodným parcelám č. 2015/1 a 2015/2 majú zodpovedať parcely KNC č. 499, 500, 501, 498/1 a 498/2.

Právni predchodcovia navrhovateľov boli evidovaní ako vlastníci pôvodných parciel 2015/1 a 2015/2, a
to podľa výpisu z pozemkovej knihy č. vložky 954.

Keďže osvedčenie o vydržaní bolo vydané dňa 2.3.1993 na základe nesprávne vypracovaného
geometrického plánu zo dňa 12.3.1992, ktorý nesprávne zidentifikoval PKN stav so stavom KNC. To

znamená, podľa nesprávne vypracovaného geometrického plánu, bola nesprávne vytvorená parcela
č. 498/2, ktorá bola vytvorená z pôvodnej PKN parcely č. 2015/1 a 2015/2, ktorá bola vo vlastníctve
právnych predchodcov navrhovateľov.

Súd prvého stupňa konštatoval, že k nesprávnemu vydržaniu a zápisu došlo na základe osvedčenia

z roku 1993 a navrhovatelia preukázali naliehavý právny záujem na určení, že uvedené nehnuteľnosti
patria do dedičstva po nebohých právnych predchodcov navrhovateľov, a to Z. P., S. P., Z. P. a M. P..

Z výsluchu svedkov bolo preukázané, že odporkyňa i navrhovatelia užívajú nehnuteľnosti tak, ako aj
predtým, iba evidenčný stav nezodpovedá skutkovému stavu.

Súd prvého stupňa sa zaoberal aj splnením podmienok uvedených v ust. § 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zo strany odporkyne, čo do vydržania a konštatoval, že podmienky na vydržanie splnené
neboli. Odporkyňa ani právni predchodcovia odporkyne nehnuteľnosti nikdy neužívali. Svedkovia
uviedli, že nehnuteľnosť užívali tak, ako boli postavené rodinné domy - nehnuteľnosti a užívali každý

nehnuteľnosť za svojim domom, to znamená, že nemohlo zo strany odporkyne dôjsť k vydržaniu. Právni
predchodcovia odporkyne sa mylne domnievali, že vyporiadavajú nehnuteľnosti, ktoré bezprostredne
súvisia s nehnuteľnosťou, ktorú užívajú.

Odôvodnenie rozsudku musí mať náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 O. s. p.. V danom prípade sa

súd prvého stupňa týmto ustanovením dôsledne riadil. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa vyporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne
vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,
ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Rozsudok súdu prvého stupňa je logicky kompaktný,bez rozporov a vnútorných protirečení. Súd prvého stupňa riadne vysvetlil, tak ako je popísané vyššie,
k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju
interpretoval. Jednoznačne uviedol, že návrhu vyhovel vychádzajúc zo znaleckého posudku a z dôvodu,

že zo strany právnych predchodcov odporkyne došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckych práv
predchodcov navrhovateľov.

K odvolacej námietke odporkyne, že súd prvého stupňa vôbec neskúmal ako došlo k zániku parcely
2016/1 o výmere 1 239 m2, ktorá sa de facto stratila, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že

odporkyňa prítomná na pojednávaní dňa 19. 04. 2013, ako to vyplýva zo zápisnice na č. l. 156 spisu, po
poučení podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. nemala návrhy na doplnenie dokazovania. Návrhy na doplnenie
dokazovania zo strany odporkyne nevyplývajú ani zo spisu. Vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku
uviedla, že chyby, ktoré spôsobil geodet, nech Správa katastra Poprad uvedie do právneho vzťahu,
tak ako navrhuje znalec. Tvrdila, že právni predchodcovia nehnuteľnosti, tieto získali nielen v zmysle
vydržacieho práva v tej dobe platného, ale aj ich riadne odkúpili, ako je uvedené v notárskej zápisnici.

Doklad o kúpe už nie je zachovaný. Domnieva sa, že uvedený doklad môže byť založený v Centrálnom
notárskom registri. K tomu predložila notársku zápisnicu, ktorá bola v konaní oboznámená.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Pre určenie predmetu dokazovania súd vychádza s navrhovateľových tvrdení a z jeho petitu návrhu.
Následne uvedené porovná s hypotézou právnej normy, ktorá sa vzťahuje na predložený skutkový
stav. Dôkaz ako výsledok dokazovania prinesie strane úspech, ak vedie k vysokej pravdepodobnosti

o určitom tvrdení, ktoré možno považovať prakticky za istotu. Protidôkaz sa použije vtedy, ak sa zníži
pravdepodobnosť napadnutých tvrdení pod úroveň praktickej istoty o jeho pravdivosti.

Z ust. § 79 ods. 1 v spojení s ust. § 120 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že v rámci dokazovania platí zásada,
že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, teda kto tvrdí, ten dokazuje.

Každý účastník musí preukázať to, čo tvrdí, iba vtedy môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho
rozhodnutia. Keď navrhovatelia tvrdili, že ich právni predchodcovia nadobudli na základe kúpnej zmluvy
nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva a že teda patria do dedičstva po nich, a matka odporkyne
pri vyporiadaní majetkových záležitostí dala vyhotoviť geometrický plán geodetom Ing. K. H., ktorý
nesprávne vyhodnotil skutočný stav so stavom v katastrálnej mape a parcelu č. 498/2 - orná pôda

o výmere 609 m2, ktorá je predmetom návrhu, nevytvoril reálne s mpč. 2016/1 ale s mpč. 2015/2 a
mpč. 2015/4, teda z parciel právnych predchodcov navrhovateľov a odporkyňa chcela túto skutočnosť
vyvrátiť, mala svoje tvrdenie preukázať. Ide o delenie alebo presúvanie dôkazného bremena dokazovať
skutočnosti v spore, nie je totiž len povinnosťou navrhovateľov, ale i povinnosťou odporcu. Ust. § 120
ods. 1 posledná veta O. s. p. hovorí o oprávnení súdu vykonať aj iné ako navrhnuté dôkazy, tieto

však je možné vykonať iba vtedy, ak potreba ďalšieho dokazovania vyplýva zo samotného doterajšieho
dokazovania, v danom prípade tomu tak nebolo.

Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak
navrhnuté dôkazy súd vykoná a preukážu sa tým skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, tak účastník,

teda v danom prípade navrhovatelia, uniesli dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Prejednacia
zásada je motiváciu pre účastníkov konania. V prípade, ak zostanú účastníci pasívni, ako v danom
prípade odporkyňa, prinieslo to pre ňu negatívny dôsledok v konaní, a to prehru v spore.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že aj keď odporkyňa v odvolaní tvrdila, že medzi pozemkami, ktoré

pôvodne vlastnili právni predchodcovia odporkyne, a teda parcelami 2017/1, 2, 3 a 4 sa nachádzala
parcela 2016/1 o výmere 1 239 m2, ktorá sa de facto stratila a súd túto skutočnosť neskúmal, odkazuje
odporkyňa na skutočnosť, že tvrdenia je potrebné preveriť z dokumentov, ktoré sa nachádzajú v katastri
nehnuteľnosti. Preto bude podrobné odôvodnenie podané súdu v lehote 15 dní. Takéto odôvodnenie
odvolaciemu súdu do jeho rozhodnutia predložené nebolo.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o
trovách konania, z dôvodu postupu podľa ust. § 151 ods. 3 O. s. p. o trovách odvolacieho konania
rozhodne súd prvého stupňa postupom podľa ust. § 224 ods. 4 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.