Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/175/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711208343
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6711208343.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Kmeťovej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej
veci žalobcu BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen,
SR, IČO: 36 859 842, právne zastúpeného JUDr. Milošom Levrincom, PhD., advokátom so sídlom J.
Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen, proti žalovanému K. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. V. XXXX/XX, XXX
XX L., právne zastúpenému Ulianko & Holčík, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 41,
960 01 Zvolen, SR, IČO: 36 856 517, v konaní o zaplatenie 808,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14Cb/26/2011-85 zo dňa

31. januára 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

?
Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 14Cb/26/2011-85 zo dňa 31. januára 2012 p o t v r d z u j e .

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 808,77 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 808,77 Eur od 01. 08. 2010 do zaplatenia a trovy
konania vo výške 48 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu.

V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia
808,77 Eur s prísl. z dôvodu, že dňa 19.08.2009 bola medzi ním ako advokátskou spoločnosťou
a žalovaným ako klientom uzatvorená Zmluva o poskytovaní právnych služieb v zmysle Zákona o
advokácii č. 586/2003 Z.z., na základe ktorej sa žalobca prostredníctvom svojho konateľa S.. N. Z.
ako obhajcu zaviazal poskytnúť právne služby spočívajúce v zastupovaní žalovaného, obvineného v
trestnom konaní. Žalovaný v konaní namietal, že zmluva o poskytovaní právnej pomoci bola uzavretá

podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, takže je zmluvou spotrebiteľskou, a keďže obsahovala
tzv. neprijateľné podmienky, nebola uzavretá platne. Za neprijateľné podmienky tejto zmluvy považoval
žalovaný medzi inými voľbu Obchodného zákonníka ako právneho predpisu, ktorým sa má spravovať
právny vzťah, dojednanie úrokov z omeškania prevyšujúcich zákonný úrok z omeškania a dojednanie
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ktorej výška takmer 2,5 násobne prevyšuje výšku tarifnej
odmeny, ktorá obhajcovi pri obhajobe v obdobnej veci v trestnom konaní patrí s poukazom na § 12
Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z.. Žalovaný tiež namietol nedostatok aktívnej

legitimácie žalobcu na podanie žaloby. Uviedol, že žalobca nie je advokátom, preto nie je spôsobilým
vykonávať obhajobu klientov v trestných konaniach. V danej veci udelil plnomocenstvo advokátovi S..
N. Z., čo vyplýva aj z obsahu spisu. Z predmetného plnomocenstva nevyplýva, že by S.. N. Z. konal v
mene a na účet žalobcu, naopak vyplýva z neho, že konal vo vlastnom mene a na vlastný účet.Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu
dôvodná. Uviedol, že žalobca v súdnom konaní preukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a

žalovaným od ktorého odvodzoval svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy s prísl. a to na základe
Zmluvyoposkytovaníprávnychslužiebzodňa19.08.2009.TátozmluvabolauzatvorenápodľaZákonao
advokácii č. 586/2003 Z.z. a podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalobca ako právnická osoba poskytuje
právne služby podľa zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii, pričom nejde o službu, na ktorú sa vzťahuje

zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Právny vzťah účastníkov konania založený Zmluvou o
poskytovaní právnych služieb sa spravuje osobitným zákonom č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení
neskorších predpisov. Zmluva bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom právnych služieb a
žalovaným ako klientom, predmetom súdneho konania je nárok vyplývajúci z predmetnej zmluvy, preto
žalobca je aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby.

Čo sa týka dojednanej odmeny a náhrady za poskytnutie právnych služieb podľa tejto zmluvy,
prvostupňový súd uviedol, že odmena bola dojednaná ako zmluvná odmena a náhrada za poskytovanie
právnych služieb podľa § 2 ods. 2 písm. d) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., teda ako tzv. tarifná odmena
dohodnutá inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny a náhrada hotových výdavkov bola dojednaná
podľa § 15 tejto vyhlášky. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný nebol oboznámený

s výškou dojednávanej odmeny a náhrady za poskytovanie právnych služieb, naopak ako vyplynulo z
vykonaného dokazovania, žalovaný s týmto bol riadne oboznámený, dokonca pri výsluchu potvrdil, že si
všimol, že takáto odmena je dosť vysoká, napriek tomu zmluvu podpísal. Potvrdil, že pred podpísaním
zmluvy mu bol predložený cenník, čo potvrdil i v prehlásení v čl. VII v bode VII 1 Zmluvy. Prvostupňový
súd uzavrel, že skutočnosť, že v zmluve bola dojednaná vyššia odmena, ako je uvedené v § 12 ods. 3

tejto vyhlášky, sama o sebe nezakladá rozpor s dobrými mravmi, pretože Vyhláška č. 655/2004 Z.z. v §
2 ods. 2 písm. d) pripúšťa dojednať tarifnú odmenu aj inak, ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.

Prvostupňový súd námietku žalovaného, že žalobca mu právnu pomoc v rozsahu, ako to vyplýva
zo zmluvy o poskytovaní právnej pomoci neposkytol, a ani mu ju poskytnúť nemohol, pretože nie je

spôsobilý ako spoločnosť s ručením obmedzeným vykonávať obhajobu klientov v trestných veciach,
vyhodnotil ako nedôvodnú. Uviedol, že podľa § 12 ods. 1 zákona písm. e) zák. č. 586/2003 Z.z. advokát
môže vykonávať advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa § 15 ods. 2 cit. zák.
advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet
spoločnosti. Ak výkon advokácie v mene spoločnosti nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch osobitné

predpisy (napríklad § 30 a § 31 Občianskeho súdneho poriadku, § 38 až 40a Trestného poriadku),
advokáciu vykonávajú vo vlastnom mene a na účet spoločnosti. Pokiaľ v konkrétnej vyšetrovacej a
trestnej veci žalovaný udelil splnomocnenie na svoje zastupovanie podľa § 39 Trestného poriadku S..
N. Z., toto splnomocnenie takto udelil s poukazom na § 15 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z. z. podľa ktorého
advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet

spoločnosti, ak výkon advokácie v mene spoločnosti nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch osobitné
predpisytak,akotobolovtomtoprípade,advokáciuvykonávajúvovlastnommeneanaúčetspoločnosti.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len O. s. p.) podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca
bol v konaní voči žalovanému plne úspešný, preto mu vzniklo práva na náhradu účelne vynaložených
a preukázaných trov konania. Ako účelné trovy konania v predmetnej veci však súd žalobcovi priznal
len trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 48 Eur, keďže žalobca síce
zaplatil súdny poplatok vo výške 48,50 Eur, ale dôvodné bolo jeho zaplatenie len vo výške 48 Eur a

žalobca nedôvodne uhradil poplatok vyšší o 0,50 Eur.

Prvostupňový súd posudzoval uplatnené trovy právneho zastúpenia žalobcu a dospel k záveru, že
nešlo o účelne vynaložené trovy konania a preto ich náhradu vo výške 235,56 Eur žalobcovi nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sám vykonáva advokáciu, poskytuje advokátske právne služby a

konáprostredníctvomsvojichkonateľov,ktorísúvšetciadvokáti,takžektorýmkoľvekznichmoholúčelne
a s náležitou odbornou starostlivosťou zabezpečiť v predmetnom súdnom konaní ochranu svojich práv
a oprávnených záujmov. Nebolo potom účelné dať sa zastúpiť v predmetnom súdnom konaní jednýmzo svojich konateľov ako advokátom na základe individuálneho plnomocenstva a nešlo preto o účelné
trovy právneho zastúpenia.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu vo veci samej podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v celom
rozsahu zamietne a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy prvostupňového aj odvolacieho konania.

Žalovaný v odvolaní uviedol, že je otázne, či predmetná zmluva o poskytovaní právnych služieb

bola platne uzavretá, nakoľko žalobca ako právnická osoba nie je subjektom spôsobilým vykonávať
obhajobu klientov v trestnom konaní. Uviedol, že zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ako aj dohodu
o plnomocenstve je možné právne kvalifikovať ako príkaznú, eventuálne mandátnu zmluvu podľa
príslušných ustanovení Občianskeho, prípadne Obchodného zákonníka po zohľadnení špeciálnych
ustanovení, vyplývajúcich zo zákona o advokácii vzťahujúcich sa na predmetné zmluvy. Je teda možné
konštatovať, že existujú popri sebe dve zmluvy spísané medzi dvoma rôznymi subjektmi s tým istým

predmetomplnenia.Podľanázoružalovanéhonevyplýva,žebyS..N.Z.konalvmeneanaúčetžalobcu,
naopak vyplýva z nej, že konal samostatne, t. j. vo vlastnom mene a na vlastný účet. Ak by S.. N. Z. konal
na účet žalobcu, pripojil by k svojmu profesijnému označeniu advokát aj meno obchodnej spoločnosti
žalobcu prostredníctvom ktorej poskytuje právne služby, a tiež, že ich poskytuje na účet tejto spoločnosti.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, že bol aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby,
nakoľko Zmluva o poskytovaní právnych služieb zo dňa 19.08.2009 bola uzavretá medzi ním ako
právnickou osobou poskytujúcou právne služby a žalovaným ako klientom. Plnomocenstvo zo dňa
19.08.2009 nezakladá a ani nemôže zakladať osobitný zmluvný vzťah medzi S.. N. Z., advokátom a
žalovaným,atedaS..N.Z.aninemoholbyťaktívnelegitimovanouosobounapodaniežalobnéhonávrhu.

Žalobca navrhol, aby v tej časti rozsudku, v ktorej prvostupňový súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 808,77 Eur s prísl ako vecne správne potvrdil.

Proti rozhodnutiu okresného súdu o trovách konania podal odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že žiadny
právny predpis nevylučuje zastupovanie advokátskej spoločnosti treťou osobou. Analogicky odkázal

na ust. § 16 ods. 1 Zákona o advokácii v zmysle ktorého advokát sa v rámci svojho poverenia môže
dať zastúpiť iným advokátom. Nepriznanie trov právneho zastúpenia zo strany prvostupňového súdu
len z dôvodu, že žalobca sám vykonáva advokáciu, koná prostredníctvom svojich konateľov, a teda že
mohol zabezpečiť ochranu svojich práv a oprávnených záujmov prostredníctvom svojich konateľov, je v
rozpore so zásadou spravodlivého súdneho konania, so zásadou rovnosti účastníkov konania a tiež so

zásadou právnej istoty spočívajúcej v tom, že každý účastník súdneho konania má právo dať sa zastúpiť
advokátom a v prípade úspechu má nárok na náhradu účelných trov právneho zastúpenia, vzniknutých
v súvislosti s poskytovaním právnych služieb advokátom.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, že má za to, že v prípade žalobcom uplatnených trov

právnehozastúpenianešlooúčelnétrovykonania.Žalobcasámvykonávaadvokáciuaposkytujeprávne
služby prostredníctvom svojich konateľov, pričom každý z konateľov je advokátom. Preto mohol podľa
názoru žalovaného sám žalobca prostredníctvom jedného zo svojich konateľov účelne a s odbornou
náležitou starostlivosťou zabezpečiť ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. S poukazom na
nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 78/2013 uviedol, že žalobcom uplatňovaný nárok spočívajúci v

uplatnení trov právneho zastúpenia nevznikol, nakoľko nešlo o účelne vynaložené trovy konania. Práve
účelnosť vynaložených trov je základným predpokladom pre priznanie náhrady v zmysle ust. § 142 ods.
1 O. s. p.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods.1 O. s. p. bez

nariadenia pojednávania v senáte podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu, ani odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v
zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 O. s. p. V zmysle § 156 ods. 3 OSP bolo verejné vyhlásenie rozsudku
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 19.08.2014.

Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 19.08.2009 Zmluvu o
poskytovaní právnych služieb v zmysle zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a v zmysle § 2 ods. 2 písm. b)
Vyhlášky MS SR č. 655/20004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
ktorej sa zmluvné strany dohodli na tarifnej odmene vo výške 130 Eur bez DPH za poskytnutie jednéhoúkonu právnych služieb. Zároveň sa dohodli, že k tejto odmene bude ešte uplatnená DPH. V čl. VII. bod
2 si strany dohodli, že ich vzťah sa riadi ust. § 262 ods. 1 Obch. zákonníka o záväzkových vzťahoch.
V bode III. bod 5 Zmluvy si zmluvné strany pre prípad omeškania so zaplatením faktúry dohodli úrok z

omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy. Podľa príjmového dokladu zo dňa 20.11.2009 žalovaný
zaplatil žalobcovi odmenu za prvé úkony právnych služieb podľa čl. III. bod 2 Zmluvy z 19.08.2009 vo
výške 650 Eur. Žalovaný udelil dňa 19.08.2009 písomné plnomocenstvo S.. N. Z. v zmysle § 31 a nasl.
Obč. zákonníka aby ho ako obhajca zastupoval v trestnom konaní vedenom na OR PZ vo Zvolene, Úrad
justičnej a kriminálnej polície PZ vo Zvolene pod ČVS: ORP-188/OEK-ZV-2009.

Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 301/2005 Z. z. (ďalej len Trestného poriadku) obhajcom môže byť len advokát.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku obvinený alebo iná oprávnená osoba zvolí obhajcu tým, že
písomne splnomocní obhajobou advokáta.

Podľa § 31 ods. 1 Obč. zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou
osobou.Splnomocniteľudelízatýmtoúčelomplnomocenstvosplnomocnencovi,vktoromsamusíuviesť
rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii advokát môže vykonávať advokáciu

a) samostatne,
b) v združení spolu s inými advokátmi,
c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti,
d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo
e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.

Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením
obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Ak výkon advokácie v mene
spoločnosti nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch osobitné predpisy, advokáciu vykonávajú vo vlastnom
mene a na účet spoločnosti.

Podľa § 2 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len Vyhlášky) pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát
dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Podľa § 2 ods. 2 písm. d) Vyhlášky zmluvná odmena sa určuje tarifnou odmenou dohodnutou inak ako
základnou sadzbou tarifnej odmeny.

Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho

klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú
ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene.

Žalovaný v priebehu prvostupňového konania, rovnako ako v odvolaní nepoprel, že uzavrel so žalobcom
Zmluvuoposkytovaníprávnychslužiebaikeďnegatívnehodnotilkvalituposkytnutýchprávnychslužieb,

nepoprel, že úkony právnych služieb mu poskytnuté boli. Jeho obrana v konaní spočívala v tom, že tvrdil,
že žalobca nie je aktívne legitimovaný pre podanie predmetnej žaloby. Svoje stanovisko odôvodnil tým,
že plnú moc na zastupovanie v trestnom konaní vedenom na OR PZ vo Zvolene pod ČVS: ORP-188/
OEK-ZV-2009 udelil fyzickej osobe, S.. N. Z. ako advokátovi, a tento aj vykonával v trestnom konaní
príslušné úkony. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že prvostupňový súd sa správne vysporiadal s

námietkami žalovaného a dospel k správnemu záveru, že žalobca je aktívne legitimovaným pre podanie
žalobyvtomtokonaní.Pokiaľžalovanývodvolanítvrdí,žeohľadomdohodyoplnomocenstveaohľadom
Zmluvyoposkytovaníprávnychslužiebjemožnékonštatovať,žeexistujúpoprisebedvezmluvyspísané
medzi dvoma rôznymi subjektmi s tým istým predmetom plnenia, s takýmto záverom nie je možné sa
stotožniť.

Udelenie plnej moci je jednostranným právnym úkonom, ktorým splnomocniteľ identifikuje
splnomocnenca ako osobu, oprávnenú vykonávať v jeho mene právne úkony voči tretím osobám.
Prijatím plnej moci splnomocnencom sa uzatvára dvojstranná dohoda o plnomocenstve, ktorejpredmetom je výlučne otázka oprávnenia vykonávať úkony v mene splnomocniteľa, a to v rozsahu
udelenej plnej moci. Naproti tomu zmluva o poskytovaní právnych služieb je dvojstranným právnym
úkonom, ktorý upravuje právny vzťah medzi zmluvnými stranami a nedotýka sa tretích osôb. Žalovaný

uzavrel zmluvu o poskytovaní právnych služieb so žalobcom a v zmluve o poskytovaní právnych služieb
sa zaviazal v súvislosti s obhajobou klienta v trestnej veci, vedenej na OR PZ vo Zvolene pod ČVS:
ORP-188/OEK-ZV-2009 uhradiť žalobcovi tarifnú odmenu vo výške 130 Eur za poskytnutie jedného
úkonu právnych služieb bez DPH. Tento záväzok neuzavrel s S.. Z., ale s advokátskou kanceláriou,
teda so žalobcom. Vzhľadom na skutočnosť, že Trestný poriadok nepripúšťa, aby v trestnom konaní

úkony obhajoby vykonávala spoločnosť s ručením obmedzeným, v prípade advokátov, ktorí svoju
advokátsku činnosť vykonávajú ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným je možné udeliť plnú
moc advokátom iba ako fyzickým osobám. Udelenie plnej moci pritom oprávňuje dotyčného advokáta,
aby vykonával úkony v trestnom konaní, teda jednoznačne ho špecifikuje voči tretím osobám ako osobu
oprávnenú vystupovať v mene splnomocniteľa. Zmluvu o poskytovaní právnych služieb nenahrádza, ani
nepôsobí ako paralelné zmluvné dojednanie s tým istým predmetom plnenia.

Pokiaľ sa žalovaný zaviazal uhradiť odmenu za prijaté právne služby žalobcovi ako právnickej osobe,
bol povinný tak urobiť v lehote splatnosti svojho záväzku. Prvostupňový súd tiež správne skonštatoval,
že zmluvy o poskytovaní právnych služieb nie sú službami na ktoré sa vzťahuje zák. č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný bol riadne poučený pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní právnych

služieb a dohodnutú výšku tarifnej odmeny akceptoval. Svedčí to tom aj skutočnosť, že odmenu za prvé
úkony právnych služieb na základe zmluvy zo dňa 19.08.2009 uhradil vo výške 650 Eur dňa 20.11.2009.

Prvostupňový súd podľa názoru odvolacieho súdu správne rozhodol aj o trovách prvostupňového
konania. V odôvodnení rozhodnutia správne uviedol, že žalobca bol v konaní voči žalovanému plne

úspešný a preto v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. mu vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených a
preukázaných trov konania. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že žiadny právny predpis nevylučuje
zastupovanie advokátskej spoločnosti treťou osobou, s takýmto konštatovaním je možné sa stotožniť.
Advokátska kancelária má právo nechať sa zastúpiť zvoleným právnym zástupcom a pôsobenie
takéhoto zástupcu v konaní nebude môcť súd vylúčiť. Advokátska kancelária má právo nechať sa

zastúpiť aj viacerými zástupcami, rovnako ako každý iný účastník konania. Toto právo žalobcovi v konaní
odňaté nebolo, ani v prvostupňovom ani v odvolacom.

Rozhodnutie o trovách konania je však rozhodovaním, ktoré podlieha nielen zásade úspešnosti v zmysle
§ 142 ods. 1 O. s. p., ale zároveň zásade účelnosti uplatňovaných trov. Právo na výber právneho

zástupcu nie je možné zamieňať si s právom na priznanie akýchkoľvek trov, ktoré v súvislosti s
pôsobením zvoleného právneho zástupcu vznikli. Prvostupňový súd bol povinný vyhodnocovať aj aspekt
účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia a tento priestor pre uváženie účelnosti trov konania
bol potvrdený aj nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 78/03.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že pokiaľ žalobca je advokátskou
kanceláriou, ktorá poskytuje právne služby prostredníctvom svojich konateľov ktorí sú všetci advokáti
s príslušným právnickým vzdelaním, trovy právneho zastúpenia takéhoto subjektu nie sú vynakladané
účelne. Z tohto dôvodu odvolací súd nepriznal žalobcovi ani náhradu trov odvolacieho konania a to
napriek skutočnosti, že v odvolacom konaní ohľadom rozhodnutia vo veci samej bol žalobca úspešný.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je
vecne správne a preto ho podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.