Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/348/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209780
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5312209780.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č. k. 5C/173/2012-51 zo dňa 25. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh zamietol (v poradí I. výrok) a odporcovi právo na náhradu
trov konania nepriznal (v poradí II. výrok).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi náhrady
majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 479,44 eur, ktorá podľa tvrdenia
navrhovateľa vznikla nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý spočíval v nevydaní rozhodnutia bez
zbytočných prieťahov - zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia s omeškaním. Odporca žiadal návrh

zamietnuť ako nedôvodný a zároveň vzniesol námietku premlčania s poukazom na skutočnosť, že k
tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť pred marcom 2009, pričom návrh na začatie
konania bol podaný až dňa 27.09.2012.
Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 11Er/482/2010 mal súd preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s
povinným zmluvu o úvere dňa 02.04.2009 vo výške 450 eur poskytnutého úveru zvýšeného o poplatok
438 eur, spolu 888 eur. Návrh na vydanie exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku bol podaný dňa
11.01.2010, rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 19.03.2010, právoplatný dňa 29.03.2010. Návrh na

vydanie poverenia bol podaný dňa 05.08.2010, súd rozhodol dňa 15.12.2010. Okresný súd v ďalšej
časti odôvodnenia citujúc viaceré ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. uviedol, že k prieťahom v tomto
konaní nedošlo, nakoľko zákonná 15-dňová lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa vzťahuje
len na prípad, keď súd poverenie vydá. Nevzťahuje sa na prípad, keď súd poverenie nevydá, čo vyplýva
z gramatického a logického výkladu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd ďalej uviedol, že
uvedené prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní, v
rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného

súdu SR o ústavnej žiadosti, no navrhovateľ uvedené dôkazy nepredložil. V odôvodnení ďalej uviedol
podrobné dôvody vo vzťahu ku skutočnosti, že navrhovateľ nepreukázal vznik majetkovej škody a ani
nepreukázal vznik podmienok na náhradu nemajetkovej ujmy.V závere odôvodnenia súd uviedol, že zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie pojednávania,
vytýčeného na deň 25.11.2013, ktorý vyhodnotil ako návrh na odročenie pojednávania. Predvolanie
navrhovateľ prevzal dňa 05.11.2013 a procesný návrh na odročenie pojednávania vzniesol až dňa

25.11.2013 elektronicky, dôvodom návrhu na odročenie pojednávania malo byť objektívne porušenie
zásady nestrannosti súdu a sudcu. Uznesenie, ktorým zákonná sudkyňa nebola vylúčená z konania,
prevzal dňa 05.11.2013, čo znamená, že už v tomto čase mohol podať procesný návrh na odročenie
pojednávania, no neurobil tak. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho
zástupcu. Vzhľadom na uvedené, navrhovateľ teda nepreukázal splnenie ani jednej podmienky

zodpovednosti za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z. z., a preto jeho návrh v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.
s. p.“).

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie.

Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods.
2 písm. a/, v spojení § 221 ods. 1 písm. f/), b/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p
- rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení § 221 ods. 1 písm. g/), c/ v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že

nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm.
a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/), d/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, e/ súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f/ doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a), g/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101 ods.
2 O. s. p. poukázal na to, že podal súdu návrh na zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody
a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľ uskutočnil podanie obsiahnuté v

texte návrhu, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola
vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania
vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu), že rozhodnutie

krajskéhosúdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávne
totožných veciach. Súd sa podľa navrhovateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je
možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z
dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom
predloženej ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na

ktorom za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. Ďalej tvrdil, že nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. V danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania za
situácie, keď bolo potrebné vykonať dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise a za stavu,
kedy sa odporkyňa vôbec nevyjadrila k podanej žalobe. Ďalej navrhovateľ uviedol, že hodlal v konaní

pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a
to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil, no súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonané ex offo, navrhovateľa nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O. s.
p. a neoznámil mu, že hodlal vyhlásiť rozsudok vo veci samej.
Vzhľadom na uvedené žiadal, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu

na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasasmerovalo

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p.
preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po
preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s.
p.), podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie

rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

Námietku, že okresný súd nemohol v pre jednávanej veci postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s.
p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zo spisového
materiálu mal preukázané, že okresný súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 25.11.2013.

Navrhovateľ až podaním zo dňa 25.11.2013 požiadal o zrušenie pojednávania, s ktorou žiadosťou sa
však prvostupňový súd riadne a náležite vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. S odkazom
na vyššie uvedené potom neobstojí ani námietka navrhovateľa, že sudcu, ktorému bola predmetná vec
pridelená na konanie a rozhodnutie, bolo potrebné z konania vylúčiť.
Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku navrhovateľa, že nebol oboznámený s obsahom

dôkazov a tvrdení, že nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie,
za situácie, keď boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky podmienky na prejednanie
veci bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd na nariadenom
pojednávaní dôkaz vykonal, neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto
možnosti (v dôsledku toho, že sa na pojednávanie nedostavil) sám zbavil. Námietka navrhovateľa, že

okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tvrdení odporcu, ku ktorým nemal možnosť vyjadriť sa,
je účelová. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd svoje rozhodnutie založil
na skutočnostiach zistených z exekučného spisu a na právnych záveroch o nenaplnení podmienok pre
vznik nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Nesprávne úvahy okresného
súdu o aplikácii ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 neovplyvnili vecnú

správnosť napadnutého rozsudku, nakoľko ďalšie závery okresného súdu o nenaplnení ďalších (iných)
predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody (existencia škody, nemajetkovej ujmy) odvolací súd
vyhodnotil ako správne, keď s týmito závermi sa v celom rozsahu stotožnil.

Odporcovi nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto

smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .