Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 21, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113207734
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113207734.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUD. Zlaty Simkovej a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobkyne: Ing. Y. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zast. JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom so sídlom Hlavná 29, Prešov,
proti žalovanému: Rapid life, životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, zast. JUDr.
Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Boženy Němcovej 22, Košice, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 15C/74/2013-126 zo dňa
27.11.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh na prerušenie konania.

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice č.
k. 2C/2454/2012 zo dňa 19.01.2012.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 100 % účelne vynaložených trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 52 ods. 1 až 4; 53 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, §§
40 ods. 1; 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pričom konštatoval, že poistná
zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. V zmluvnom vzťahu žalobkyňa
vystupuje ako spotrebiteľ fyzická osoba a žalovaný ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že po preskúmaní a posúdení osobitných zmluvných dojednaní
podpísaných žalobkyňou tieto nie je možné posúdiť ako individuálne dohodnuté.

Prvostupňový súd oprel svoje závery o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6MCdo/9/2012
a ďalej konštatoval, že z predloženej poistnej zmluvy nevyplýva, že by spotrebiteľ bol informovaný o
rozdieloch medzi súdnym a rozhodcovským konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu a
podobne.

Ďalším dôvodom zakladajúcim neplatnosť rozhodcovskej doložky je podľa súdu prvého stupňa okolnosť,
že rozhodcovský súd vybral sám žalovaný, čo je v rozpore s nálezom Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 2735/11, podľa ktorého je právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd a vzťahuje sa primerane aj na rozhodcovské konanie.

Súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobkyňa mala možnosť nepodpísať
osobitné zmluvné dojednanie a ich nepodpísaním by sa nerozhodla pre rozhodcovské konania, pretože
v danom prípade platil článok XV. VPP, ktorý upravoval výlučné riešenie sporov rozhodcovským súdom,
ktorý bol oprávnený vybrať sám žalovaný a bol ho oprávnený aj vytvoriť.

Takéto konanie zakladá pochybnosť a nezaujatosť rozhodcovského súdu a vieru v jeho spravodlivé a
objektívne rozhodovanie.

Aj z pripojeného spisového materiálu Arbitrážneho súdu Košice je zrejmé isté znevýhodnenie
spotrebiteľa oproti súdnemu konaniu, spočívajúce napr. v možnosti spotrebiteľa žiadať nariadiť
pojednávanie, avšak za poplatok 36,- eur, paušál na správne náklady v rozmedzí od 84 až do 6.000,- eur,

kratšia lehota na podanie odporcu proti rozhodcovskému rozsudku s povinnosťou zaplatiť poplatok za
odpor, v opačnom prípade sa naň neprihliada, neexistencia úpravy oslobodenia od súdnych poplatkov,
čo vedie k záveru, že v prípade postačujúcich informácií poskytnutých žalovaným spotrebiteľovi by sa
tento ťažko rozhodol pre akceptáciu rozhodcovskej doložky.

Preto súd prvého stupňa v súlade s ust. § 40 ods. 1 písm. c), g) zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní žalobe vyhovel.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. §§ 142 ods. 1 v spojení s ust.
§ 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, pričom konštatoval, že o výške náhrady trov konania

rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol,
že súd prvého stupňa neobjasnil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil a nesprávne aplikoval
zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka bola platná, individuálne

dojednaná a v súlade s ňou a stanovenými podmienkami vo VPP rozhodoval stály rozhodcovský
súd. Poistnú zmluvu navrhol uzavrieť tretí subjekt nezávislý od žalovaného - výhradný finančný
agent, ktorý bol sprostredkovateľom poistenia U. M.. Z príslušných zákonných noriem upravujúcich
sprostredkovateľskú činnosť takýchto finančných agentov vyplýva, že sprostredkovateľ musí splniť
zákonnú povinnosť a vyhotoviť záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, a ktorý

obsahuje aj upozornenie na existujúcu rozhodcovskú doložku, ktorú žalobkyňa nemusela podpísať. Súd
mal a musel vykonať procesný úkon potrebný pre objektivizáciu posúdenia, či rozhodcovská doložka
bola individuálne dojednaná, a to vykonaním výsluchu sprostredkovateľa poistenia. Súd prvého stupňa
takýto dôkaz označil, ale nevykonal a vychádzal len z tvrdení žalobkyne.

Žalovaný ďalej namietal, že do poistného vzťahu so žalobkyňou vstupoval ako s informovaným
spotrebiteľom, o čom predložil listinný dôkaz, a to Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej
zmluve z 21.08.2007 a zároveň žalovaný do predmetného vzťahu vstupoval ako dobromyseľný účastník
s tým, že všetky ustanovenia poistného vzťahu boli dojednané medzi žalobkyňou a sprostredkovateľom
poistenia, vrátane rozhodcovskej doložky. Obdobné poistné zmluvy uzatváralo v danej dobe v

Slovenskej republike 26 poisťovní, preto nie je možné tvrdiť, že by žalovaná bola nútená uzavrieť
poistnú zmluvu práve so žalovaným. Zmluve sa neuzatvárala v tiesni. Všeobecné poistné podmienky,
ktoré sprostredkovateľ poistenia odovzdal žalobkyni obsahovali zrozumiteľnú vetu nad deklaratórnym
podpisom klienta o prevzatí VPP. Až po podpise zmluvy nastala fáza dojednávania Osobitných
zmluvných dojednaní, ktorých obsahom bola rozhodcovská doložka. Osobitný odsek obsahujúci

rozhodcovskú doložku je očividne graficky oddelený od samotných VPP. Aj názov „Osobitné zmluvné
dojednanie“ gramaticky a logicky nepochybne vyjadruje, že sa nejedená o súčasť VPP.

Podľa žalovaného konanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné odlíšiť od konania o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré nie je možné považovať za spotrebiteľský spor. Pokiaľ sa

súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní opieral o rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/1/2012
z 21.03.2012, takýto právny záver súdu neobstojí, pretože konajúci sudca vedel, že dovolací súd
nerozhodoval v merite veci, pretože dovolanie odmietol pre procesnú neprípustnosť.Žalovaný v odvolaní poukázal na nález Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. I. ÚS 402/2008, II. ÚS
499/2012 z 10.07.2013 a II. ÚS 382/2013 a žiadal, aby súd konanie prerušil vzhľadom na okolnosť, že v
konaní pred Ústavným súdom sa zjavne rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie.

Žalovaný ďalej vytýkal prvostupňovému súdu, že neposudzoval hlavný právny vzťah, a to poistný
vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným a nijako sa nevenoval jeho zániku, pričom zmluva mala trvať do
31.08.2049. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa riadne nezdôvodnil a nevysporiadal sa s argumentmi
žalovaného. Rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné. Dojednanie rozhodcovskej

doložky nemožno hodnotiť ako nekalú podmienku, lebo rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne
upraveného procesu. Súd neposudzoval komplexné znenie čl. XV. VPP po predchádzajúcom posúdení
osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, pretože tieto obsahujú hmotnoprávnu dohodu o uzavretí
rozhodcovskej doložky.

Podľa žalovaného ušlo pozornosti prvostupňového súdu, že podľa ust. § 43 ods. 1 zákona o

rozhodcovskom konaní, pokiaľ súd rozhodne o zrušení rozhodcovského rozsudku pre niektorý z
dôvodov uvedených v ust. § 40 písm. a) a c), , pokračuje v konaní o veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Súd prvého stupňa vo výrokovej časti opomenul uviesť
v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku aj samostatný výrok o pokračovaní v ďalšom konaní.

Súd prvého stupňa sa podľa žalovaného nezaoberal ani otázkou právnej nárokovateľnosti osobitnej
pohľadávky podľa čl. XVII. bod 7a VPP. Súd prvého stupňa svojim postupom s konečnou platnosťou
uprel žalovanému prístup ku spravodlivému uplatneniu zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej zmluvy.
Zozneniarozhodcovskejdoložkyvyplýva,žebolaindividuálnedojednaní,pretojepotrebnéjupovažovať
za platný úkon.

Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie a predtým aby odvolacie konanie prerušil do rozhodnutia
Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. II. ÚS 382/2012, pretože v tomto konaní sa po prijatí ústavnej
sťažnosti žalovaného rozhoduje o porušení jeho ústavných práv v konaniach, v ktorých sa rieši dôležitá

právna otázka, ktorá bude mať podstatný význam pre danú vec a týka sa vecí vedených na Najvyššom
súde SR pod č. k. 6Cdo/1/2012 a 5 Cdo/112/2012.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobkyňa. Vo vyjadrení
uviedla, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené. Prvostupňový súd vykonal všetky dôkazy potrebné

pre zistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci. Súd prvého stupňa sa oboznámil so všetkým
dôkazmi, nakoľko sú súčasťou obsahu spisu. Žalobkyňa sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného o
preukázaní individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky. Osobitné zmluvné dojednania č,. 01/2007
odkazujúce na časť XV. VPP, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka ako aj Zákona o ochrane spotrebiteľa, je absolútne neplatné, ktoré len

konštatuje, že toto ustanovenie chápu strany ako rozhodcovskú doložku, pričom už v samotných VPP
sa spotrebiteľ bez náležitého vysvetlenia podstaty rozhodcovskej doložky, rozhodcovského konania
a s tým spojených rizík vzdáva práva na ochranu svojich práv na všeobecnom súde. Uvedené ju
individuálne dojednanú nerobí. Koncepcia žalovaným uvádzanej rozhodcovskej doložky nasvedčuje
tomu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi. Z

obsahu Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 nevyplýva, že ak by ich žalobkyňa nepodpísala,
nebolo by ustanovenie čl. XV. VPP platné a ani účinné. Žalobkyni nikto nepovedal, že má možnosť
nepodpísať rozhodcovskú doložku a samotná poistná zmluva ostane platná. Žalobkyňa nebola zo
strany sprostredkovateľa poistenia náležite poučená o všetkých okolnostiach podstatných pre uzavretie
zmluvy a nemala ako vedieť o možnostiach, ktoré žalovaný uvádza až v odvolaní. Aj v prípade, že by

nepodpísala Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, stále by bolo ustanovenie čl. XV. súčasťou VPP
ako neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy a bez ohľadu na to by sa vopred vzdala svojich práv.
Rozhodcovským konaním boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.
Konaním arbitrážneho súdu bolo porušené ústavné právo žalobkyne na spravodlivý proces. Súd prvého
stupňa dospel k správnemu záveru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez akéhokoľvek právneho

základu. Rozhodcovská doložka nebola žalobkyňou individuálne dojednaná. Pokiaľ ide o rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6 Cdo/1/2012, do rozhodnutia Ústavného súdu SR ide o stále
relevantný dôkaz podporujúci tvrdenia žalobkyne.Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia
§ 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v
súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 11.08.2014 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka).

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľmožnosťoboznámiťsapredpodpisomzmluvy,aknemoholovplyvniťichobsah. Akdodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka).

Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa (§
40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku
(§ 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym

skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a
posúdenísaničnezmeniloanivštádiuodvolaciehokonania.Odvolacísúdsaplnestotožňujesozáverom
súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd na doplnenie konštatuje:

Účastníci konania uzavreli dňa 21.08.2007 poistnú zmluvu č. 4342990083, predmetom ktorej bolo
životné poistenie s obsahom špecifikovaným v predmetnej zmluve.

Pri uzavretí predmetnej poistnej zmluvy žalobkyňa podpísala vyhlásenie, že bola oboznámená so

všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy. Súčasťou všeobecných poistných
podmienoksúajosobitnédojednaniač.01/2007kzmluve.Podľatýchtoosobitnýchzmluvnýchdojednaní
žalobkyňa so žalovaným, okrem iného, vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. časti VPP s tým, že toto ustanovenie chápu ako

rozhodcovskú doložku.

Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve žalobkyňa podpísala v deň podpisu poistnej zmluvy. V
deň uzatvorenia poistnej zmluvy bol spísaný aj záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistným
zmluvám. Záznam podpísali žalobkyňa a sprostredkovateľ poistenia.

V záhlaví záznamov okrem iného je uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo
sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovskéhokonania v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a všeobecných poistných
podmienkach platných od 1.1.2007.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje správny záver prvostupňového súdu, že zmluva
uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

V predmetnej veci je rozhodcovská zmluva predformulovaná na tlačive žalovaného, pričom podstatou

individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa
predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej

formulárovej zmluvy neodôvodňuje záver, že žalovaný preukázal osobitné vyjednanie.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba

konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012.)

Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a
nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.

Kodvolacejnámietkežalovaného,žesúdprvéhostupňaneposudzovalkomplexnezneniečl.XV.VPPpo
predchádzajúcom posúdení osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, pretože práve tieto obsahujú
hmotnoprávnu dohodu o uzavretí rozhodcovskej doložky, odvolací súd konštatuje, že nemal najmenší
dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli nadpisu, ktorý ani

nekorešponduje s presným označením inštitútu „individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia“.

K odvolacej námietke žalovaného, že zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva, že bola predtým
vysvetlená žalobkyni tretím nezávislým subjektom a bola jednoznačne individuálne dojednaná odvolací
súd konštatuje, že žalovaný v priebehu konania pred prvostupňovým a ani odvolacím súdom

uvedené tvrdenie nepreukázal. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno považovať
podpísanie osobitných zmluvných dojednaní vo formulárovej zmluve.

Zákon charakterizuje spotrebiteľskú zmluvu tak, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je
vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi

konania túto charakteristiku spĺňa. Všeobecné poistné podmienky, ktoré boli pripravené vopred pre veľký
počet spotrebiteľov sú súčasťou zmluvy a tieto žalobkyňa ovplyvniť nemohla. Zo znenia rozhodcovskej
doložky, obsiahnutej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že všetky spory sa mali
riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo je obsiahnutá v štandardnej
formulárovej zmluve, resp. vo VPP inkorporovaných do takejto zmluvy a nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná, pričom vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní.

Pokiaľ ide o ustanovenie zmluvy Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, odvolací súd konštatuje, že
vyššie uvedené platí aj pre predmetné ustanovenie zmluvy, pretože v tomto ustanovení je opätovne
obsiahnutá povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu tak, ako je to uvedené vo Všeobecných
poistných podmienkach.

Zo znenia VPP aj ustanovenia zmluvy Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 nevyplýva nič iné, len
povinnosť žalobkyne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že do poistného vzťahu so žalobkyňou vstupoval ako s
informovaným spotrebiteľom, o čom predkladá ako dôkaz Záznam o požiadavkách a potrebách klienta
k poistnej zmluve, odvolací súd uvádza, že v predmetnej listine je iba zmienka o možnosti využitia

inštitútu rozhodcovského konania bez toho, aby v nej boli náležite objasnené rozdiely medzi konaním
pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom.

K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhovaný dôkaz uvedený
žalovaným, a to výsluch sprostredkovateľa poistenia U. M., odvolací súd konštatuje, že vychádzajúc z

ustanovenia § 212 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku by odvolací súd na túto námietku odvolateľa
prihliadal len v prípade, ak by išlo o vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. K okolnostiam uzavretia predmetnej poistnej zmluvy bola vypočutá žalobkyňa a o pravdivosti jej
výpovede nevznikla pochybnosť ani v odvolacom konaní. Samotnú skutočnosť, že sprostredkovateľom
poistenia nebola poučená o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej doložky a o dôsledkoch riešenia sporu
v rozhodcovskom konaní žalobkyňa opätovne namietala vo vyjadreniu k odvolaniu žalovaného. V tejto

súvislosti je potrebné tiež uviesť, že účastníci konania boli prvostupňovým súdom riadne poučení podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p. čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 07.11.2013 a po poučení nemali
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Z vyjadrenia žalovaného tiež nevyplýva jednoznačný návrh na
vypočutie ako svedka U. M..

Z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania nepochybne vyplýva záver, že rozhodcovská
doložka, od ktorej Arbitrážny súd Košice odvodzoval svoju právomoc rozhodovať vo veci, nebola
žalobkyňou individuálne dojednaná. Žalovaný v prvostupňovom a ani v odvolacom konaní neuniesol
dôkazné bremeno vo vzťahu k svojmu tvrdeniu, že žalobkyňa bola riadne poučená o dôsledkoch
„uzavretia“ rozhodcovskej doložky.

K odvolacej námietke žalovaného, že predmetný spor nemožno považovať za spotrebiteľský, odvolací
súd jednoznačne má za to, že ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná, pretože v danom prípade ide
nepochybne o spotrebiteľský spor. Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a
žalobu podala žalobkyňa ako spotrebiteľka.

Nebolo potrebné prihliadať ani na námietku zaujatosti JUDr. Petra Straku, lebo jemu nebola do senátu
pridelená predmetná vec a preto vo veci sa nezúčastnil rozhodovacieho procesu.

Nedôvodnou je aj odvolacia námietka týkajúca sa potreby rozhodnúť o pokračovaní v ďalšom konaní a to

výrokom rozsudku. V zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok
z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo
vo vzájomnej žalobe. Preto ak bola úspešne popretá platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 40 ods. 1
písm. c) citovaného zákona, v konaní je treba pokračovať bez toho, aby o tom bolo potrebné rozhodovať
samostatným výrokom.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, v ktorom
žalobnému návrhu žalobkyne o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice vo veci
sp. zn. 2C /2454/2012 z 19.01.2012 vyhovel, je správne.

Žalovaný spolu s odvolaním podal návrh na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku, a to do ukončenia konania na Ústavnom súde SR vo veci sp. zn. II.
ÚS/382/2012 z dôvodu, že na Ústavnom súde SR sa bude prejednávať dôležitá právna otázka súvisiaca
s týmto sporom.

Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet (§
109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku).

Z citovaného ustanovenia vyplýva možnosť, nie povinnosť súdu prerušiť konanie za podmienok tam
uvedených. Podstatným pre rozhodovanie súdu o tom, či návrhu na prerušenie konania vyhovie, alebo
ho preruší, ak dal na takéto konanie podnet, je okolnosť, či v inom prebiehajúcom spore môže byť
vyriešená otázka, ktorá má vplyv pre rozhodnutie súdu.Pokiaľ žalovaný tvrdí, že v obdobnej veci bol úspešný so svojou sťažnosťou na Ústavnom súde SR pod

sp. zn. II. ÚS/499/2013, odvolací súd zistil, že hoc sa vo veci Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/382/2013
pred tým istým senátom rieši obdobná vec ako vo veci Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/499/2013, z
nálezu Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. II. ÚS/499/2013 zo dňa 10.07.2013 nevyplýva, aby v tomto
náleze Ústavný súd SR vyslovil stanovisko k platnosti alebo neplatnosti rozhodcovskej doložky. Ústavný
súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval porušenie práv žalovaného, pretože súdy vykonali určitý

rozhodujúci dôkaz bez toho, aby dali žalovanému akúkoľvek možnosť sa k nemu vyjadriť.

Preto odvolací súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151
ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní vzniklo úspešnej žalobkyňa právo na
náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. Žalobkyňa si však lehote stanovenej
v ustanovení § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku trovy odvolacieho konania nevyčíslila, preto
jej ich odvolací súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.