Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 14, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/513/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612213426
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612213426.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej

a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného
spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti žalovaným: I. M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., H. XXX, XXX XX C., II. Z. P., nar. XX.XX.U., H.
XXX, XXX XX C., J.. C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX C., v konaní o zaplatenie sumy
1.339,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č. k. 8C/9/2013-96 zo dňa 28. 02. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/9/2013-96 zo dňa 28. 02. 2013 potvrdzuje.

Žalovaným v rade I. až III. náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu podanú v zmysle § 497 Obchodného zákonníka v
nadväznosti na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaným právo na náhradu trov konania podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal z dôvodu ich neuplatnenia.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že právny vzťah účastníkov založený zmluvou o splátkovom
úvere je absolútnym obchodom, ktorý sa spravuje nielen Obchodným zákonníkom, ale aj ustanoveniami
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Žalovaní
zaplatili ku dňu rozhodovania súdu celkovo 4.804,37 Eur, mali pritom zaplatiť 4.367,18 Eur (čo je

istina úveru 3.319,39 Eur a úroky z úveru, ktoré sú súčasťou splátok), ich záväzok teda zanikol
splnením. Okresný súd ďalej v odôvodnení upriamil pozornosť na nedostatok skutkových tvrdení, ako
aj neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie
zmeniť tak, že sa návrhu vyhovie, alebo toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Uviedol, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými I. a II. zmluvu zabezpečenú Dohodou
o ručení uzatvorenou so žalovaným III. Na základe zmluvy postupca pohľadávky poskytol žalovaným
úver vo výške 100.000,- Sk, ktorý sa zaviazali splácať v 60 splátkach po 2.230,- Sk. Žalovaní nesplácali

predmetné splátky pravidelne, čím sa dostali do omeškania s úhradou jednotlivých splátok,
na základe čoho boli povinní platiť úrok z omeškania. Ku dňu postúpenia pohľadávky z postupcu na
žalobcuvyčíslilpostupcadlžnúsumuvovýške3.219,67Eur,ktorápozostávalazistinyvovýške2.494,23
Eur, riadneho úroku vo výške 452,19 Eur, úroku z omeškania vo výške 273,25 eur. Kpreukázaniu dlžnej sumy žalobca predložil výpis z bankovej knihy s názvom „vyčíslenie pohľadávky z
úveru“, pričom tento listinný dôkaz je generovaný bankovým systémom, ktorý je certifikovaný a podlieha
dohľadu Národnej banky Slovenska. Predmetný doklad je relevantným dôkazom na preukázanie dlžnej

sumy, nakoľko je vyhotovený bankovým systémom, ktorý nie je možné fyzicky ovplyvniť a taktiež nie
je možné zasiahnuť do jeho výpočtov a vykonávaných operácií. K jeho podrobnému zdôvodneniu by
bolo potrebné vyjadrenie experta v oblasti bankovníctva a bankových systémov. Následne po podaní
žaloby žalovaný uhradil v jednotlivých splátkach sumu vo výške 1.880,- Eur, na základe čoho si žalobca v
konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.339,67 Eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 614,23

Eur, z riadneho úroku vo výške 452,19 Eur, z úroku z omeškania vo výške 273,25 Eur. Žalobca v konaní
ďalej predložil prehľad transakcií, z ktorého sú zrejmé všetky obraty vzťahujúce sa k predmetnej zmluve,
poskytnutie úveru, úhrada jednotlivých splátok a výpočet riadnych úrokov. Odvolateľ tiež poukázal na
Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú žalovaný v rade I. podpísal dňa
18.01.2010, kedy uznal dlžnú sumu vo výške 3.485,40 Eur a zaviazal sa ju splácať v splátkach po 150,00
Eur a dohodu zo dňa 09.04.2010, kedy žalovaný v rade I. uznal dlžnú sumu vo výške 3.391,40 Eur a

zaviazal sa ju splácať v splátkach po 110,00 Eur. V dôsledku uznania dlhu začala ohľadom práva veriteľa
voči uvedenému účastníkovi plynúť nová premlčacia doba.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa §

214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje

rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že základný predmet sporového konania

je formulovaný petitom návrhu na začatie konania, ktorým žalobca požaduje ochranu jeho práv. Je
výlučne na ňom, aby na účely úspešného uplatnenia žalovaného nároku prezentoval konzistentné
skutkové tvrdenia, ktoré zároveň podporí sumárom príslušných dôkazov. Navrhovanie dôkazov má
priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Dôkaznú povinnosť môže
účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci

prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia
dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti
je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi
konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva

v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa
vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu
nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil

svoju dôkaznú povinnosť.

Úlohou všeobecného súdu je korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Podľa aktuálnej právnej úpravy súd môže výnimočne

vykonať aj iné dôkazy, než navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie voveci. Spravidla pôjde o situáciu, kedy súd aj napriek množstvu zadovážených dôkazov nebude môcť
rozhodnúť vo veci bez tohto ďalšieho dôkazu.

Krajský súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca neprezentoval v konaní skutkové

tvrdenia, z ktorých by bolo možné identifikovať a následne riadne posúdiť dôvodnosť uplatneného
nároku. Keďže v konaní bolo uplatnené právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o
splátkovom úvere, bolo na žalobcovi aby podrobne špecifikoval jednotlivé peňažné sumy, ktoré voči
žalovaným uplatnil, a to z hľadiska výšky, splatnosti i právneho dôvodu vzniku. Navrhovateľ predložil
nepostačujúce tvrdenia a dôkazy, ktoré v žiadnom prípade nemohli byť základom pre vyhovenie podanej

žalobe. Osobitne krajský súd poukazuje na obsah žaloby, v ktorej žalobca vymedzil svoju požiadavku
na zaplatenie žalovanej sumy, skutkovo však podrobne nepreukázal (predovšetkým vo väzbe na
obsah zmluvy o splátkovom úvere), že uplatnená istina nebola zaplatená a akým spôsobom dospel k
výpočtu príslušenstva. Na výzvu súdu žalobca predložil platobnú históriu, ktorá mala poskytnúť obraz
o splácaní úveru. Ani tento dôkaz však nebol postačujúci, keďže demonštroval údaje od roku 2003
do roku 2009, zatiaľ čo v návrhu na začatie konania navrhovateľ uvádzal aj ďalšie sumy uhradené

v rokoch 2009 až 2011. Rozporné a neúplné skutkové tvrdenia museli viesť k zamietnutiu návrhu na
začatie konania. Nie je úlohou civilného súdu odstraňovať vecné nedostatky podaní žalobcu, či snažiť
sa z vlastnej iniciatívy hľadať v chaotických podaniach parciálne údaje na účely vyhovenia žalobe,
ako sa to snažil prezentovať žalobca v odvolaní. Treba totiž zdôrazniť, že v civilnom konaní platí
zásada ukladajúca účastníkovi tvrdiacemu istú skutočnosť, túto aj preukázať, inak sa vystavuje riziku

neúspechu v konaní. Žalobca zjavne neuniesol dôkazné bremeno, okresný súd mu pritom ponúkol
príležitosť vysvetliť opodstatnenosť uplatneného nároku, a to aj vo forme osobitnej výzvy, ktorá však
ostalanevyužitá.Konkrétnašpecifikáciažalovanejsumybolaprávetým,čomohlovyústiťdoprocesného
úspechu žalobcu v konaní. Pokiaľ účastník v konaní len poukazoval na jednotlivé výpisy z účtov a
ďalšie listinné dôkazy (ktoré nevykazovali logické súvislosti), resp. na konkrétne ustanovenia zmluvy,

či všeobecných obchodných podmienok, tento jeho postup bol nedostatočný, pretože neponúkol súdu
jasný obraz o štruktúre uplatnenej pohľadávky. Zvlášť sa žiada uviesť, že v danom prípade nedošlo k
mimoriadnej splatnosti dlhu, z ktorého dôvodu bolo nevyhnutné skutkovo sa zaoberať omeškaním a
s tým súvisiacim úrokom z omeškania z každej jednotlivej splátky. Obrana spočívajúca v odkaze na
bankový systém evidencie pohľadávok v žiadnom prípade nebol pre civilný súd postačujúcim dôkazom.

Pokiaľ ide o námietky odvolateľa týkajúce sa uznania dlhu realizovaného žalovaným v rade I.
a následného predĺženia premlčacej doby, tieto nemali žiadnu spojitosť s obsahom napadnutého
rozhodnutia, keďže okresný súd založil svoje rozhodnutie na neunesení dôkazného bremena a bremena
tvrdenia. Otázka premlčania nebola predmetom posudzovania prvostupňovým súdom.

Odvolací súd však považoval za potrebné zdôrazniť, že z jeho rozhodovacej činnosti je známe(§121

O.s.p.), že tieto formulárové Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávok v splátkach sú neplatné.
Takýto záver vyplýva tiež z rozsiahlej judikatúry súdov Slovenskej republiky, ktorá sa týka žalobcu a
sporov s totožným predmetom sporu. Vyplýva z nej, že inštitút uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho
zákonníka má za následok vznik fikcie existencie záväzku. Nepochybne uznanie dlhu ako inštitút
zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym a zákonom aprobovaným. Ide o jednostranný úkon, ktorý

tento charakter nestráca, ani keď je súčasťou iného dvojstranného úkonu. Treba prihliadnuť na spôsob,
akým tento úkon dlžníka - spotrebiteľa (žalovaného v rade I.) vznikol. Pokiaľ by bol prejavom slobodnej
vôle spotrebiteľa, tak napriek jeho nevýhodnosti by súd jeho platnosť nemohol namietať. Bol to však
práve žalobca (ako subjekt práva znalý), ktorý si inicioval uzavretie dohody a dal žalovanému v rade I.
podpísať ním vopred pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o

splátkach, ktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil aj pre neho zjavne nevýhodný jednostranný úkon
uznania záväzku. Z obsahu dohody je zjavné, že cieľom žalobcu bolo zabezpečiť si výhodnú právnu
pozíciu pri vymáhaní dlhu, a nie ústretový prístup k spotrebiteľovi,

Pri uzatváraní Dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike,
ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže

podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe,
ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná
praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Umiestnenie textu o vedomosti premlčanéhodlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k
spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať
od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo

všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Podľa názoru opakovane
prezentovaného odvolacím súdom v jeho rozhodnutiach sa jedná o formulárovú dohodu, ktorou si
spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú
ujmu, čo je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotný text Dohody o uzavretí splátkového
kalendára o uznaní záväzku je pre rozpor s dobrými mravmi, ako aj s kogentnými ustanoveniami

spotrebiteľského práva, neplatný a tak táto „dohoda“ nemôže požívať právnu ochranu.

Rovnako vecne správne rozhodol okresný súd aj o náhrade trov prvostupňového konania, zohľadniac
zásadu úspechu žalovaných v konaní, ako aj fakt, že títo účastníci nevzniesli proti žalobcovi procesný
návrh na uplatnenie trov konania v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny p o t v r d i l .

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalovaným ich náhradu nepriznal. Odvolateľ
- žalobca nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešní žalovaní si náhradu trov aktuálneho
odvolacieho konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky im ani žiadne trovy v súvislosti s terajším
druhostupňovým konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.