Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 23, 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/458/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712218758
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8712218758.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Z. samosudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci navrhovateľa 1/ C. K., E..

XX.XX.XXXX, I. Z.-K., Š. Č.. XXXX/XX, X/ K. S., E.. XX.XX.XXXX, I. Z.-K., Š. Č..XXXX/XX, X/ U.. B.
S., E.. XX.XX.XXXX, I. D. E. K. XX, zastúpená U.. A. K.D., E.. XX.XX.XXXX, I. Z., S. XX, X/ A. L., E..
XX.XX.XXXX, I. Z. - A., W. Č.. XXXX/XX, X/ A. L., E.. XX.XX.XXXX, I. Z. - A., W. Č.. XXXX/XX, F. K. X/
W. X/rade zastúpení U.. O. K., E.. XX.XX.XXXX, I. I. Y. XX, proti odporcovi Slovenský vodohospodársky
podnikš.p.,IČO:36022047,BanskáŠtiavnica,Radničnénámestie8,vkonaníovydaniebezdôvodného
obohatenia s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť:

- navrhovateľke v 1/rade C.P. K., E.. XX.XX.XXXX, I. Š. XXXX/XX, Z. - K., sumu 2 197,75 eur so:

-7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 553,72 eur od 1.1.2011 do zaplatenia (úrok z omeškania z
bezdôvodného obohatenia za rok 2010)

-7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 567,79 eur od 1.1.2012 do zaplatenia (úrok z omeškania z
bezdôvodného obohatenia za rok 2011)

-7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 547,12 eur od 1.1.2013 do zaplatenia (úrok z omeškania z
bezdôvodného obohatenia za rok 2012)

-7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 529,12 eur od 1.1.2014 do zaplatenia (úrok z omeškania z
bezdôvodného obohatenia za rok 2013)

- navrhovateľke v 2/rade K. S., E.. XX.X.XXXX, I. Š. XXXX/XX, Z. - K., sumu 2 197,75 eur so:

-7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 553,72 eur od 1.1.2011 do zaplatenia (úrok z omeškania z

bezdôvodného obohatenia za rok 2010)

-7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 567,79 eur od 1.1.2012 do zaplatenia (úrok z omeškania z
bezdôvodného obohatenia za rok 2011)

-7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 547,12 eur od 1.1.2013 do zaplatenia (úrok z omeškania z
bezdôvodného obohatenia za rok 2012)

-7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 529,12 eur od 1.1.2014 do zaplatenia (úrok z omeškania z
bezdôvodného obohatenia za rok 2013)

- navrhovateľke v 3/rade U.. B. S., E.. XX.X.XXXX, I. D. E. K. Č.. XX, sumu 732,57 eur so:-7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 184,57 eur od 1.1.2011 do zaplatenia (úrok z omeškania z
bezdôvodného obohatenia za rok 2010)

-7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 189,26 eur od 1.1.2012 do zaplatenia (úrok z omeškania z

bezdôvodného obohatenia za rok 2011)

-7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 182,37 od 1.1.2013 do zaplatenia (úrok z omeškania z
bezdôvodného obohatenia za rok 2012)

-7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 176,37 eur od 1.1.2014 do zaplatenia (úrok z omeškania z
bezdôvodného obohatenia za rok 2013)

-navrhovateľovi v 4/rade A. L., E.. XX.X.XXXX, I. W. XXXX/XX, Z. - A., sumu 366,30 eur so:

-7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 92,29 eur od 1.1.2011 do zaplatenia (úrok z omeškania z
bezdôvodného obohatenia za rok 2010)

-7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 94,63 eur od 1.1.2012 do zaplatenia (úrok z omeškania z
bezdôvodného obohatenia za rok 2011)

-7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,19 od 1.1.2013 do zaplatenia (úrok z omeškania z

bezdôvodného obohatenia za rok 2012)

-7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 88,19 eur od 1.1.2014 do zaplatenia (úrok z omeškania z
bezdôvodného obohatenia za rok 2013)

- navrhovateľovi v 5/rade A. L., E.. X.X.XXXX, I. W. XXXX/XX, Z. - A., sumu 366,30 eur so:

-7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 92,29 eur od 1.1.2011 do zaplatenia (úrok z omeškania z

bezdôvodného obohatenia za rok 2010)

-7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 94,63 eur od 1.1.2012 do zaplatenia (úrok z omeškania z
bezdôvodného obohatenia za rok 2011)

-7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,19 od 1.1.2013 do zaplatenia (úrok z omeškania z
bezdôvodného obohatenia za rok 2012)

-7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 88,19 eur od 1.1.2014 do zaplatenia (úrok z omeškania z
bezdôvodného obohatenia za rok 2013)

V prevyšujúcej časti sú návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia podali dňa 27.12.2012 návrh na začatie konania o vydanie bezdôvodného obohatenia.
Svoj návrh odôvodnili tým, že na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu, a to z dôvodu,
že užíva časť nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov.
Navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX vedenom v
katastri nehnuteľnosti - Správa katastra Z., okres Z., obec Z., k.ú. K., a to parcely č. XXX/X o výmere

434 m2, orná pôda a parcely č. XXX/X o výmere 290 m2 orná pôda. Svoj návrh odôvodnili tým, že
v roku 1962 na návrh Okresnej vodohospodárskej správy v Z. z titulu regulácie K. Z. vydal Mestský
národný výbor v Z. I.stupňové vyvlastňovacie rozhodnutie č. XXX/XXXX zo dňa 27.1.1962 a II.stupňové
vyvlastňovacie rozhodnutie č. XXX/XXXX zo dňa 28.2.1962. Uvedené vyvlastňovacie rozhodnutia sa
týkali výlučne vyvlastnenia a odstránenia stodoly, dreveného plota a dreveného záchoda za záhradou.Uvedené rozhodnutie akceptovali pôvodní vlastníci, a to A. U., X.. S. W. W. Y., X.. S. a uvedené stavby
odstránili. Pokiaľ sa jedná o pozemky, tie mali byť vyvlastnené po regulácii K.G. Z. a jej zameraní, čo sa
ani po 50.tich rokoch zo strany štátu nestalo. Odporca, v záujme právneho vyporiadania sa s jednotlivými

podielovými spoluvlastníkmi, uzatváral nájomné zmluvy, na základe ktorých im každoročne vyplácal
nájomné za užívanie ich časti pozemku. Podieloví spoluvlastníci s navrhnutou a vyplatenou výškou
nájmu súhlasili, pretože podľa ich názoru zodpovedala platnej vyhláške a odrážala kvalitu pozemkov
intraviláne k.ú. K., a to v rokoch 2004 a 2005. Odporca v roku 2006 bez uvedenia dôvodu si nechal
vypracovať nový znalecký posudok č. 28/2006 znalcom U.. J. I., v zmysle záverov ktorého došlo k

zníženiu nájmu na sumu 83,48 Sk za 1 m2. Odporca v minulosti užíval a stále užíva časť nehnuteľnosti
vo vlastníctve navrhovateľov, a tým dochádza z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu.

Odporca k návrhu na začatie konania uviedol, že nesúhlasí s vyplatením bezdôvodného obohatenie
za 3 roky, nakoľko právo za vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď
sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. So
stanovením výšky nájomného 4,98 eur/m2/rok podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného

U.. D. Z. odporca nesúhlasí, nakoľko vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 bola niekoľkokrát
novelizovaná, a to aj v časti vzorca pre výpočet nájomného. Úprava K. Z. bola uskutočnená vo verejnom
záujme za účelom ochrany majetku občanov pred povodňami. Slovenský vodohospodársky podnik,
štátny podnik, ktorý spravuje vodné toky podľa § 43 Zák. č. 364/2004 nemá z tejto činnosti žiaden výnos
ani zisk. Podľa stanoviska nariadeného orgánu Ministerstva životného prostredia SR č. 38870/2012

zo dňa 25.7.2012 a postupu pri aktualizácii znaleckých posudkov potrebných pre udelenie súhlasu
zakladateľa s prevodom majetku štátu vydaného v súlade s ust. § 45 a § 45a Zák. č. 92/1991 Zb.
o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v platnom znení vydaného vodohospodárskym
podnikom, š.p. dňa 14.8.2012 musia byť vyhotovené znalecké posudky staršie ako 2 roky aktualizované
tak, aby odrážali aktuálny stav a obsahovali platné údaje. Vyššie uvedený znalecký posudok je

neaktuálny, je starší ako 8 rokov, a preto trvajú na vyhotovení aktuálneho znaleckého posudku na
stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov a výšky nájomného.

Súd vykonal dokazovanie, a to: návrh bol podaný dňa 27.12.2012, súčasťou je výpis LV XXXX zo dňa
24.11.2012, čl. 8,9,10 - číta sa, fotokópia žaloby čl. 11 až čl. 15 zo dňa 17.12.2009 - číta sa, fotokópia
listu MSNV Z. zo dňa 27.1.1962, návrh na vyvlastnenie čl. 16 a čl. 17 - číta sa, rozhodnutie o vyvlastnení

odvolanie z čl. 17 zo dňa 28.2.1962 č. jednania 375/196 - číta sa, nájomná zmluva zo dňa (bez dátumu)
na meno C. K. prenajímateľ nájomca Slovenský vodohospodársky podnik (ďalej len Slov.vod.pod.)
nájomná zmluva bez dátumu K. S. prenajímateľ - nájomca Slov.vod.pod. šp. Banská Štiavnica, nájomná
zmluva prenajímateľ K. S. - nájomca Slov.vod.pod. bez dátumu čl. 22 až čl. 23, nájomná zmluva
zo dňa 13.12.2005 U.. B. S. prenajímateľ nájomca Slov.vod.pod., rozhodnutie Sociálnej poisťovne

zo dňa 8.12.2011 K. S. rozhodnutie o výške dôchodku, výzva na predĺženie dokladu o majetkových
pomeroch adresovaná navrhovateľke v 1/rade zo dňa 6.2.2013, výzva na predloženie dokladov o
majetkových pomeroch adresovaná navrhovateľ. V 2/rade, úradný záznam zo dňa 18.2.2013 oznámenie
navrhovateľky v 1/rade o pobyte v nemocnici navrhovateľky v 2/rade, potvrdenie o majetkových
pomeroch čl. 35 až čl. 42 zo strany navrhovateľky v 1/rade, čl. 33 až čl. 52, uznesenie OS Z. zo dňa

13.3.2013 o priznaní navrhovateľke v 1/rade čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov o 50 % a
navrhov. v 2/rade vo výške 50 %, právoplatné dňa 23.4.2013, výzva na zaplatenie súdneho poplatku
zo dňa 16.5.2013, doklad o zaplatení súdneho poplatku navrhovateľky v 3/rade, navrhovateľa v 4/rade,
navrhovateľa v 5/rade, navrhovateľky v 1/ a 2/rade, vyjadrenie návrhu na začatie konania od odporcu
zo dňa 29.5.2013 čl. 105 až 107, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 23.7.2013, uznesenie OS Z. zo

dňa 5.8.2013 o pripustení do konania na strane odporcu ako ďalší účastník Slov.vod.pod. šp. Banská
Štiavnica, odvolanie voči uzneseniu zo dňa 16.9.2013 čl. 116 až 117 zo strany odporcu, odvolanie zo
dňa 17.9.2013 zo strany odporcu postúpenie na KS Z. zo dňa 18.9.2013, uznesenie KS v Z. zo dňa
17.10.2013 právoplatného 20.11.2013, predvolanie na pojednávanie zo dňa 26.11.2013, uznesenie zo
dňa 27.11.2013, výzva na vyjadrenie k návrhu zo dňa 27.11.2013, vyjadrenie k návrhu zo strany odporcu

zo dňa 16.12.2013, vyjadrenie navrhovat. V 1/ a 2/rade zo dňa 10.2.2014 čl. 133 až 135, predvolanie
na pojednávanie na deň 7.3.2014, vyjadr.k návrhu na začatie konania zo dňa 4.3.2014 čl. 144 až čl.
146, znalecký posudok fotokópia Žilinská univerzita v Žiline ústav súdneho inžinierstva zo dňa 28.7.2010
čl. 148 až 153, zápisnica z poj. zo dňa 7.3.2014, všeobecná plná moc zo dňa 21.8.2012, plná moc
navrhovat. V 3/rade zo dňa 5.2.2014, plná moc navrhovateľa v 5/rade 7.3.2014, plná moc navrh. V 4/

radezodňa6.3.2014,znaleckýposudokč.14/2014vypracovanýU..X.X.,Z.vovecistanoveniaročnéhonájmu pre pozemky, parcelné č. XXX/X orná pôda a parcela č. XXX/X trvale trávne porasty k. ú. K. za
obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2013 čl. 161 až čl. 186 - číta sa, znalecký posudok 180/14 U.. O. Y., Z.,
znalec z odboru stavebníctvo, stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, určenie výšky nájomného

za užívanie pozemkov, k. ú. K. za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2013 čl. 187 až čl. 211, vyjadrenie
odporcu zo dňa 25.3.2014 predložený znalecký posudkom č. XX/XXXX a č. XX/XXXX čl. 212 až 214,
fotokópia znaleckého posudku č. 191/2009 Ústav súdneho inžinierstva Žilina čl. 215 až čl. 217, fotokópia
nájomná zmluva zo dňa 11.5.2007 prenajímateľ U.. F.. D. nájomca Slov.vod.pod. šp. Banská Štiavnica,
nájomná zmluva zo dňa 10.1.2012 U.. Ľ.. X. a nájomca Slov.vod.pod. čl. 221 až čl. 222 - číta sa, dohoda

o vyplatení finančnej náhrady 10.1.2012 uzavretá medzi užívateľom Slov.vod.pod. a vlastník U.. Ľ.. X.
čl. 223 až čl. 224, nájomná zmluva 25.7.2012 prenajímateľ A. Z. a Slov.vod.pod.- číta sa článok 3, kúpna
zmluva zo dňa 23.9.2008 čl. 227 až čl. 229 predávajúci D. C. a Slov.vod.pod., dodatok č. 1 ku kúpnej
zmluve - číta sa, kúpna zmluva zo dňa 21.7.2004 uzavretá medzi O. S. a Slov.vod.pod. - číta sa, kúpna
zmluva zo dňa 9.2.2005 fotokópia medzi Z. S. a Slov.vod.pod. - číta sa, znalecký posudok fotokópia č.
348/2004 U.. D. D. stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pre účely prevodu vlastníckych práv a

stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu za pozemky k. ú. K. podľa geometrického plánu vedené na LV č.
XXX a LV XXXX zastavané vodohodpodárskou stavbou úprava K. Z. č. 240 až čl. 265, na čl. 246 - číta sa,
objednávkafotokópiazodňa26.10.2004čl.249ažčl.264,znaleckýposudokč.191/2009Ústavsúdneho
inžinierstva U.. A.. K. a Z.. M.. D., nájomná zmluva fotokópia zo dňa 11.5.2007 prenajímateľ U.. F.. D. a
Slov.vod.pod. - číta sa, nájomná zmluva zo dňa 10.1.2012 U.. Ľ.. X. Slov.vod.pod. - číta sa, dohoda zo

dňa 10.1.2012, nájomná zmluva fotokópia zo dňa 12.7.2012 A. Z. Slov.vod.pod. - číta sa, kúpna zmluva
zo dňa 23.9.2008, znalecký posudok vypracovaný U.. J.. I.. Č. 28/2006 zadávateľa Slov.vod.pod. šp.
Košice vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov a ceny nájomného za prenájom nehnuteľností
zapísaný na LV XXX a LV XXXX k. ú. K., čl. 291 až čl. 310, kde je znalecký posudok 17.7.2006, fotokópia
listu vlastníctva, dňa 26.3.2014 podali navrhovatelia návrh na zmenu petitu žaloby na čl. 312, príloha

výpočetbezdôvodnéhoobohatenia,vyjadrenieodporcukvydaniubezdôvodnéhoobohatenia,vyjadrenie
navrhovateľov v 1/ a 2/rade k vyjadreniu odporcu, vyjadrenie k listu navrhovateľa zo dňa 11.4.2014 zo
strany odporcu podaný súdu dňa 21.5.2014, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podaným návrhom sa navrhovatelia domáhajú určenia, že im zo strany odporcu patrí právo na vydanie
náhrady za vecné bremeno-bezdôvodné obohatenie zriadené v prospech odporcu. Dôvodom podania

návrhu je skutočnosť, že navrhovatelia sú výlučnými vlastníkmi parcely č. XXX/X o výmere 434 m2 orná
pôda a parcely č. XXX/X o výmere 290 m2 k.ú. K. zapísané na LV č. XXXX. Uvedená nehnuteľnosť
tvorí koryto K. Z. a je povinnosťou odporcu tieto nehnuteľnosti majetkoprávne vyporiadať s vlastníkmi
nehnuteľnosti.

Predmetné nehnuteľnosti v súčasnosti v porovnaní s ich zápisom ako druh pozemku v LV č. XXXX,

k.ú. Z.-K. sú ako druh pozemku charakterizované ako orná pôda a trvalé trávne porasty, je potrebné
rešpektovať ust. § 43, ods. 2 Zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších zmien a doplnkov.

Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z., vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne
tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je
jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom

sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované
hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj
povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

Podľa článku 4 ústavy SR - zákon č. 460/1992 Zb., nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody,
prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

V uvedenom článku je presná citácia výpočtu vecí, ktoré v právnom význame môžu byť zverené do
výlučného štátneho vlastníctva, obce alebo iných právnických osôb.

Podľa článku 20, ods. 2 ústavy SR - zákon č. 460/1992 Zb., zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem
majetku uvedeného v čl. 4 tejto Ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvojanárodného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených
právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo
právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.

Podľa článku 20 ods. 3 Ústavy SR - zákon č. 460/1992 Zb., vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.

Slovenský vodohospodársky podnik š. p. je správcom vodných tokov v zmysle ust. § 48 Zák. č. 364/2004
Z.z. o vodách (vodný zákon). Správa vodných tokov je zameraný na starostlivosť o zachovanie a rozvoj

všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré
sú vo vlastníctve SR. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností
ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, je tento pozemok korytom vodného
toku. Podľa článku 4 Ústavy SR vyplýva, že pozemky, ktoré tvoria korytá vodných tokov, nemožno ani
v súčasnosti prevádzať do vlastníctva iných subjektov.

S ohľadom na existenciu vodného toku zriadeného na parcele, nemá navrhovateľ reálnu možnosť
parcelu užívať, preto sa s odkazom na čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11 ods. 4 Listiny
základných práv a slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, § 123 a § 451 Občianskeho zákonníka a § 4 zákona č. 66/2009 Z.z., domáha
rozhodnutia o tom, že mu zo strany odporcu patrí právo na náhradu za zriadené vecné bremeno.

Poukázal pritom o.i. na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 94/2011-44, v ktorom
bolo konštatované porušenie práva sťažovateľa tým, že pokiaľ ide o konkurenciu dvoch rovnocenných
vlastníckych práv, a to práva k stavbe a práva k pozemku, pričom vzájomný vzťah vlastníkov nebol
majetkoprávne vyporiadaný, je danú situáciu nutné riešiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
upravujúcich inštitút bezdôvodného obohatenia. Nález ďalej všeobecným súdom ukladá povinnosť

vysporiadať sa interpretáciou bezdôvodného obohatenia ústavne konformným spôsobom.

Podľa § 80 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len O.s.p.), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Bezdôvodné obohatenie vzniká nie len v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného,

ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje
povinnosti (porov. Er 25/1986).

Niet dôvodu nevzťahovať uvedené pravidlo aj na stav, ak obohatený vrátane verejnoprávneho subjektu
využíva pozemok bez právneho dôvodu na účely komunikácie (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 33Odo/1405/2005 zo dňa 25.10.2006, podľa ktorého povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi

pozemku, na ktorom stojí stavba platí pre vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje
vlastnícke právo využíva. Podstatné nie je ani to, či užívanie stavby prináša zisk). Primeranú náhradu
za bezdôvodné obohatenie v prípade sporu určí súd podľa okolností konkrétneho prípadu.

Niet však žiadnej zákonnej prekážky na to, aby sa vlastníkovi trpiaceho pozemku zastavaným vodným
tokom priznala primeraná náhrada podľa všeobecných zásah upravujúcich inštitút vecného bremena, a

todočasu,kýmsavlastníkovineposkytnepodľatohtozákonanáhradnýpozemokalebokýmsaneskončí
konanie o pozemkových úpravách. Zo znenia ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, kto
je povinný bezdôvodné obohatenie vydať v danom prípade je povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie
daná verejnoprávnemu subjektu - odporcovi.Súd z výsluchu účastníkov konania mal preukázané, že pozemkové úpravy neboli vykonané, nebol
poskytnutý navrhovateľovi náhradný pozemok, a preto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je
dôvodný. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR IV.US 70/2011 z 23.6.2011, v ktorom Ústavný

súd konštatoval, že otázka nároku náhrady obmedzenia vlastníckeho práva vlastníka pozemku je
mimoriadne dôležitá, má ústavnú relevanciu.

Z článku 11 ods. 4 základných práv a slobôd vyplýva, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva
je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu. Pokiaľ v danom prípade
ide o konkurenciu dvoch rovnocenných vlastníckych práv, a to práva k stavbe a práva k pozemku

a vzájomný vzťah vlastníckeho práva nebol vysporiadaný ex lege, je spravodlivé, daný prípad riešiť
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Nejedná sa o návrh
premlčaný, nakoľko navrhovateľ má nárok na plnenie z bezdôvodného obohatenia, nakoľko vlastníkovi
nebol poskytnutý náhradný pozemok a nebolo ukončené konanie o pozemkových úpravách. Taktiež to
znamená, že v uvedenom prípade súd rozhodol, že nárok navrhovateľa je dôvodný.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má
rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má
rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 11 ods. 1 listiny obsah vlastníctva tvorí súhrn subjektívnych
vlastníckych oprávnení, medzi ktoré patrí aj právo vec užívať (ius utendi), s vecou nakladať (ius
disponendi), teda oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud veci. Citovaný čl. 20 ods. 1 Ústavy
teda nielenže ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne zaručuje, podobne ako
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, realizáciu

vlastníckych oprávnení vyplývajúcich aj z § 123 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
V naznačenom smere súd poukazuje na to, že vlastnícke právo je chápané ako tzv. absolútne právo
a pôsobí voči všetkým (erga omnes). Ako najzákladnejšie subjektívne právo je v podstate chránené priamo či nepriamo celým právnym poriadkom.

„Právo na ochranu“, ktoré je použité aj v čl. 20 ods. 1 Ústavy, implikuje v sebe aj potrebu minimálnych
garancií procesnej povahy, ktoré sú ustanovené priamo v tomto čl. 20 ods. 1 Ústavy a ktorých
nedodržanie môže mať za následok jeho porušenie popri porušení práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 a nasl. Ústavy (I. ÚS 23/01).

Článok 20 ods. 1 Ústavy zabezpečuje každému rovnaké zákonné predpoklady a možnosti nadobúdať

veci do vlastníctva za podmienok, ktoré sú upravené v Ústave alebo v ďalších zákonoch. Vlastnícke
právo každej osoby má rovnaký zákonný obsah a požíva ochranu bez ohľadu na to, či ide o štát,
právnickú osobu, obec alebo fyzickú osobu. Z formulácie obsiahnutej v čl. 20 ods. 1 Ústavy nemožno
však odvodzovať ústavné právo získať vec do svojho vlastníctva (vlastniť majetok) bez dodržania
predpokladov, ktoré sú na tento účel upravené zákonmi. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochranaspočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota, že vlastnícke
právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho
dôvodu (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 237/09-33, IV. ÚS 94/2011-44).

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane
náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať
podľa miery spoluužívania.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe

závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého

pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu
alebozozákona.Kzánikuprávazodpovedajúcehovecnémubremenuzmluvoujetrebavkladdokatastra
nehnuteľností.

Z predmetu návrhu a vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovatelia sa domáhali určenia práva na
náhradu za zriadené vecné bremeno spočívajúce v zastavaní pozemku líniovou stavbou vo vlastníctve
odporcu. Obrana odporcu spočíva o. i. v tom, že nezodpovedá za vecné bremeno a z neho vyplývajúce
bezdôvodné obohatenie, nakoľko sa neobohacuje.

Vzhľadomnaspôsobzriadeniavecnéhobremenaajehoopodstatnenosťposúdenie,čimedziúčastníkmi

išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej
normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah
medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenievydať(§451ods.1Občianskehozákonníka)
tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodnýmobohatením;aktoniejedobremožné,najmäpreto,žeobohateniespočívalovovýkonoch,

musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného
obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkoriného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 124/2002).

Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie

je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008).

Podľa § 128 Občianskeho zákonníka vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom
verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel
nemožno dosiahnuť inak. Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť,
ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Pokiaľ

pozemok navrhovateľa nebol vo verejnom záujme vyvlastnený, je navrhovateľ ako vlastník pozemku
povinný strpieť obmedzenie vlastníckeho práva tým, že jeho pozemok je užívaný pre potreby všetkých
ako pozemná komunikácia, ale za náhradu.

Odporca po nadobudnutí vlastníctva k vodnému toku mal a má zákonný prostriedok na to, aby vyporiadal
práva k pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, resp. jeho právnych predchodcov. Neinicioval sám však

ani vyvlastňovacie konanie, ani žiadne návrhy na usporiadanie vzťahov s vlastníkmi pozemkov. Jeho
nečinnosť zrejme vychádzala z výhodnosti protiprávneho bezplatného užívania pozemkov, pričom sa
spoliehal, že takýto stav pretrvá i naďalej. Existencia konania o pozemkových úpravách je v tomto
prípade irelevantná.

Ak existoval legálny postup, ktorým by bol zriadený právny titul na riadne užívanie pozemku, ale odporca

uvedené neakceptuje, tak dôsledkom toho sa vlastník pozemku má možnosť sa na súde domáhať
svojich zákonných práv žalobou na určenia, že mu patrí právo na náhradu za zriadené vecné bremeno,
či vydanie bezdôvodného obohatenia a takéto konanie nemôže byť označené za konanie v rozpore
s dobrými mravmi. Aj podľa Stavebného zákona, by vlastníkovi pozemku bola za obmedzenie alebo
pozbavenie vlastníckych práv priznaná náhrada podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom.

Námietku, že úprava Velického potoka bola uskutočnená vo verejnom záujme za účelom ochrany
majetku občanov pred povodňami a že z tejto činnosti nemá odporca žiaden výnos ani zisk,
nemožno vziať do úvahy, nakoľko otázka nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva
vlastníka pozemku bez právneho dôvodu (právneho titulu na riadne užívanie pozemku žalovaným), má
nepochybne aj ústavnú relevanciu (čl. 20 ods. 4 ústavy).

Je nepochybné, že realizáciou stavby cestného telesa došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva
navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu. Je tiež nepochybné, že pri obmedzení vlastníctva
nedochádza k zmene osôb vlastníka, dôjde len k zásahu do rozsahu oprávnení vyplývajúcich z
obsahu Ústavou zaručených práv vlastniť majetok (II. ÚS 8/97). Všetky základné práva a slobody
sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde

k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného základného práva a slobody. Rovnováha
verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého
základného práva a slobody (II. ÚS 28/96).

V tomto smere súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky
nadväzujúcu na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a konštatuje, že Európsky súd pre ľudské

práva zdôraznil, napr. vo veci Agosi c. Taliansko (z 24. októbra 1986, Annuaire, č. 1087), že otázka
proporcionality vyžaduje určiť, či existoval rozumný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným
účelom,aleboinýmislovami,čiboladocielenáspravodlivárovnováhamedzipožiadavkamivšeobecného
záujmu a záujmami jednotlivca.Zásahy orgánov verejnej moci do vlastníckeho práva podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva
vyžadujú, aby kontrola užívania majetku za každých okolností nenarušila rovnováhu medzi záujmami
sťažovateľa a všeobecnými záujmami, čo je v súlade s čl. 1 dodatkového protokolu.

V súdnej praxi sa uplatnil názor o konkurencii dvoch rovnocenných vlastníckych práv v prípade, ak
niekto staval na základe časovo neobmedzeného práva k cudziemu pozemku, ktoré v dôsledku zmeny
právnej úpravy zaniklo. V týchto prípadoch zostanú práva k stavbe a pozemku rozdielne, vzájomný vzťah
vlastníkov je nutné riešiť podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení (napr. rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 823/2003, rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 3 Cdo 45/92,

nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 94/2011-44).

Odporca ako vlastník stavby môže byť obohatený o čiastku, ktorú by navrhovateľ ako vlastník
pozemku dosiahol za prenájom pozemku zastavaného stavbou. Táto čiastka doposiaľ nebola určená
ani dohodnutá, je však nepochybné, že nárok navrhovateľa na primeranú náhradu, resp. vydanie
bezdôvodného obohatenia daný je, aj keď samotná výška nároku môže dosahovať nulovú hodnotu.
V otázke premlčania súd poukazuje na ust. § 3 Občianskeho zákonníka, ak by výkon práva namietať

premlčanie uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho
vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo
vedľajšie a z hľadiska konajúceho by nemajú význam, išlo by tak síce o výkon práva, ktorý je formálne
v súlade so zákonom, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva na úkor druhého
účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. Čo je v konkrétnom prípade uvedené, že odporca

namieta námietku premlčania, avšak povinností, ktoré sú ukladané inou právnou normou odporcovi voči
navrhovateľovi si neplnil, ani neplní a doposiaľ nedošlo k plneniu ani k majetkoprávnemu vyporiadaniu
tak, aby vlastnícke práva navrhovateľa neboli dotknuté a obmedzené.

Súd vyhovel návrhu navrhovateľky v 1/rade a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 2.197,75 eur, a
to za rok 2010 za jej podiel 1/6, t.j. 113,17 m2-553,72 eur, za rok 2011 za jej podiel 1/6, t.j. 113,17

m2-567,79 eur, za rok 2012 za jej podiel 1/6 t.j. 113 m2-547,12 eur, za rok 2013 za jej podiel 1/6, t.j.
113,17 m2-529,12 eur.

Navrhovateľke v 2/rade v sume 2.197,75 eur-za rok 2010 za je podiel 1/6, t.j. 113,17 m2-553,72 eur, za
rok 2011 za jej podiel 1/6, t.j. 113,17 m2-567,76 eur, za rok 2012 za jej podiel 1/6, t.j. 113,17 m2-547,12
eur, za rok 2013 za jej podiel 1/6, t.j. 113,17 m2-529,12 eur.

Navrhovateľke v 3/rade v sume 732,57 eur, a to za rok 2010 za podiel 1/18, t.j. 37,72 m2-184,57, za rok
2011 za jej podiel 1/18,t.j.37,72 m2-189,26 eur, za rok 2012 za jej podiel 1/18, t.j. 37,72 m2-182,37 eur,
za rok 2013 za jej podiel 1/18, t.j. 37,72 m2-176,37 eur.

Navrhovateľovi v 4/rade sumu 366,30 eur, a to za rok 2010 za jeho podiel 1/36, t.j. 18,86 m2-92,29 eur,
za rok 2011 za podiel 1/36, t.j. 18,86 m2-94,63 eur, za rok 2012 za jeho podiel 1/36, t.j. 18,86 m2-91,19

eur, za rok 2013 za jeho podiel 1/36, t.j. 18,86 m2-88,19 eur.

Navrhovateľovi v 5/rade v sume 366,30 eur za rok 2010 za jeho podiel 1/36, t.j. 18,86 m2-92,29 eur, za
rok 2011 za jeho podiel 1/36, t.j. 18,86 m2-94,63 eur, za rok 2012 podiel 1/36, t.j. 18,86 m2-91,19 eur,
za rok 2013 za jeho podiel 1/36, t.j. 18,86 m2-88,19 eur.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania.Úroky z omeškania sú upravené Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a
doplnkov, kedy podľa § 3 tohto nariadenia výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu z omeškania s plnením peňažného záväzku.

Výška úrokovej sadzby v danom prípade predstavuje 7 % ročne. Keďže sa odporca ocitol s plnením
peňažného dlhu v omeškaní, má veriteľ právo požadovať od neho úroky z omeškania. Z tohto dôvodu
súd priznal navrhovateľovi aj právo na úroky z omeškania po dobu, počas ktorej bol odporca v omeškaní.

Navrhovateliapredložilisúduznalecképosudky,atoznaleckýposudokč.14/2014vypracovanýU..X.X.,
Y. XXXX/XX, Z., a to znalcom v odbore stavebníctvo-odhad hodnoty nehnuteľnosti, pozemné stavby e.č.

XXXXXX znalecký posudok bol vypracovaný vo veci stanovenia ročného nájmu za 1 m2 pre pozemky
KNE č. XXX/X orná pôda a parcela č. XXX/X-trvalé trávne porasty obci Z., k.ú. Z. za obdobie od 1.1.2009
do 31.12.2013. Znalec vypracoval znalecký posudok na základe objednávky C. K.-navrhovateľky v 1/
rade. Znalecký posudok je evidovaný na čl. 161-186 spisu.

Znalecký posudok 070/2014 evidovaný na čl. 187-199 spisu znalca U.. O. Y., F. XXX/XX, Z. ako
znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti, kde zadávateľom bola K. S.-

navrhovateľka v 2/rade. Znalecký posudok bol vypracovaný za účelom určenia výšky nájmu za užívanie
pozemkov parcela č. XXX/X diel 4 a XXX/X diel 3 k.ú. K. za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2013.
Znalecký posudok č. 070/2014, kde bola výška nájmu za ohodnocované pozemky od 1.1.2009 do
31.12.2013 v celkovej hodnote 16.000,- eur, a to za celkovú výmeru pozemkov 679 m2. Odporca
nesúhlasil so stanovením všeobecnej hodnoty pozemku a zároveň namietal znalecké posudky, nakoľko

uvedené znalecké posudky si dali vypracovať navrhovateľky a zároveň poukázali na skutočnosť, že
splnomocnený zástupca navrhovateľky v 3/rade U.. A. K. je evidovaný ako znalec v tom istom odbore
a vzhľadom k tomu, že znalci, ktorí vypracovali znalecký posudok sú z Poprad, tak uvedené znalecké
posudky považovali za nedôveryhodné. Navrhli, aby súd nariadil znalecké dokazovanie a aby výšku
nájmu vypracoval súdny znalec z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.

Súd návrh na vypracovanie znaleckého posudku Ústavom súdneho inžinierstva zamietol z dôvodu, že
znalecké posudky, ktoré predložili účastníci konania vypracovali znalci, ktorí sú zodpovední za svoju
činnosť a podľa názoru súdu nemá žiaden vplyv na to, či U.. K. vypracováva taktiež znalecké posudky.
Znalci pri vypracovaní znaleckého posudku sú si vedomí skutočnosti, že za vypracovanie znaleckého
posudku zodpovedajú. Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že znalecký posudok vypracovali v

zmyslevyhláškyMSSRč.492/2004Z.z.ostanovenívšeobecnejhodnotymajetku,atoformoupolohovej
diferenciácie.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že odporca bol si vedomý skutočnosti, že uvedené nehnuteľnosti, na
ktorých existuje stavba-vodný tok, nemá majetkoprávne vyporiadané a v prípade, ak aj neakceptovali
navrhovatelia predchádzajúce znalecké posudky, tak mal odporca možnosť-povinnosť dať sám

vypracovať znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. V uvedenom prípade by sa
jednalo o nehospodárne využívanie finančných prostriedkov a taktiež neúčelné vynakladanie finančných
prostriedkov a čo sa týka dĺžky konania, ako bolo preukázané a navrhovatelia vo svojom návrhu uviedli,
už od roku 1962 uvedená nehnuteľnosť nie je majetkoprávne vyporiadaná.

Súd vyhovel návrhu navrhovateľov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd pri

rozhodovaní sa stotožnil s vypočítaním hodnoty, resp. výšky nájmu za jednotlivé obdobia, a to ako
priemer podľa znaleckého posudku U.. X. X. č. XX/XXXX a Ing. O. Y. č. XXX/XXXX v súlade s poslednou
platne uzavretou nájomnou zmluvou.

Súd návrhu vyhovel na základe dôvodov vyššie uvedených, a to hlavne z dôvodu ochrany vlastníctva
zakotveného priamo v Ústave.

V zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. bude o trovách konania rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Z. na Krajský súd v Z. v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.