Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 26, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/269/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109236120
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8109236120.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom Mgr. Milošom Kolekom, v právne veci žalobcu: Y. P., N.. XX. XX.

XXXX, A. W., X. XX, zastúpený JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 19,
proti žalovaným: 1. P - K Stav, s.r.o., so sídlom Prešov, Kpt. Nálepku 5, IČO: 36 509 507 a 2. Prima
banka Slovensko a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalobcu: D. N. Y. Y. B. S., N.. R. X, W., J.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom, Svidník, Sov. hrdinov 163/66, o neplatnosť zmlúv, takto

r o z h o d o l :

určuje, že zmluva o zriadení záložného práva uzavretá dňa 14. 06. 2007 medzi žalovaným v 1. rade
a žalovaným v 2. rade je neplatná,

určuje, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 15. 11. 2007 uzavretá medzi žalovaným v 1. rade

a žalovaným v 2. rade je neplatná,

o trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 30.12.2009 domáhal sa žalobca, aby súd vyslovil, že zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 14.06.2007 a 15.11.2007 uzavreté medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným
v 2. rade sú neplatné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a s účelom zákona. V žalobe uviedol, že
žalobca uzatvoril so žalovaným v 1. rade zmluvy, ktorých predmetom bola nehnuteľnosť - byt na Š. L. Č..
X M. W., s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Táto nehnuteľnosť bola
predmetom zmluvy o výstavbe bytu uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.12.2006 a kúpnej

zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 19.12.2006. Žalovaný v 1. rade neplnil
povinnosti vyplývajúce z týchto zmlúv a napriek tomu, že žalobca mu zaplatil poslednú splátku dňa
10.07.2007, nepodal návrh na vklad do katastra nehnuteľností a to ani v lehote dodatočne poskytnutej.
Opakovane tvrdil, že návrh na vklad podá čo najskôr. Napriek tomu to neurobil po dobu viac ako roka,
pričom uvádzal žalobcu do omylu. Jediný dôvod, pre ktorý predávajúci vedome návrh na vklad nepodal,
bol ten, že v čase, kedy tak mal konať, byt neoprávnene zaťažil záložnými zmluvami, ktoré uzavrel až
potom, čo byt žalobcovi predal a až potom, ako mu úplne žalobca zaplatil kúpnu cenu. K podaniu návrhu

na vklad do katastra napokon došlo až 26.01.2009. Žalovaný v 1. rade so žalovaným v 2. rade potom,
čo žalovaný v 1. rade prijal od žalobcu celú kúpnu cenu, uzavreli tieto zmluvy:

Zmluvu o zriadení záložného práva dňa 14.06.2007 na zabezpečenie úveru vo výške 500.000,-Sk

Zmluvu o zriadení o zriadení záložného práva zo dňa 15.11.2007 na zabezpečenie úveru vo výške 1.200
000,-Sk.Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný v 1. rade uzavretím zmlúv so žalovaným v 2. rade konal v
zjavnom rozpore s platným a účinným právnym stavom. Po platnom a účinnom zmluvnom prevode
medzi účastníkmi tohto právneho vzťahu bola dispozícia žalovaného v 1. rade s predmetom zmluvy

obmedzená len na podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Namiesto toho,
aby žalovaný v 1. rade tak urobil, zaťažil tento byt dvoma záložnými zmluvami. Žalobca má za to, že
toto konanie obchádza zákon a zjavne sa prieči dobrým mravom na základe čoho sú jeho právne úkony
uzavreté so žalovaným v 2. rade neplatné. Taktiež uviedol, že tieto úkony odporujú účelu zákona.

Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril.

Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že dňa 14.06.2007 uzatvoril žalovaný v 1. rade

so žalovaným v 2. rade zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej sa žalovaný v 2. rade
zaviazal poskytnúť žalovanému v 1. rade úver do výšky 500.000,-Sk povolením debetného zostatku v
tejto výške. Poskytnutý úver mal žalovaný v 1. rade splácať priebežne kreditnými obratmi a celkom mal
zaplatiť do 13.06.2008. Poskytnutý úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnému majetku
žalovaného v 1. rade. Dodatkom č. 1 zo dňa 15.11.2007 k zmluve o kontokorentnom úvere došlo k

zvýšeniu poskytnutého úveru na sumu 1.500 000,-Sk a k predĺženiu amortizácie úveru na 14.11.2008.
Pri uzatváraní zmluvy o kontokorentnom úvere vrátane jej dodatkov a zmlúv zabezpečujúcich plnenie
záväzkov žalovaného v 1. rade vystupoval žalovaný v 1. rade ako vlastník predmetu záložného práva
čo bolo žalovanému v 2. rade osvedčené predložením príslušného výpisu z listu vlastníctva. Vzhľadom
na to, že žalovaný v 1. rade bol zapísaný ako vlastník predmetu záložného práva bol oprávnený aj tento

predmet zaťažiť. Poukázal na to, že existencia kúpne zmluvy a zmluvy o výstavbe bytu medzi žalobcom
a žalovaným v 1. rade bola žalovanému v 2. rade relevantne preukázaná až v súvislosti s touto žalobou.

Vo veci súd rozhodol rozsudkom z 19. 12. 2011 tak, že žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal
odvolanie žalobca. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením zo dňa
08. 01. 2013 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu ho na ďalšie konanie. Odvolací súd

vyslovil právny názor, že obidve zmluvy o zriadení záložného práva, uzavreté žalovaným v 1. rade so
žalovaným v 2. rade boli uzavreté v rozpore s dobrými mravmi. Napriek tomu, že kúpna zmluva žalobcu
so žalovaným v 1. rade bola platná, kúpna cena bola uhradená a teda žalovaný v 1. rade nemohol s
predmetom zmluvy voľne disponovať, žalovaný v 1. rade bez súhlasu žalobcu použil predmet kúpy vo
svoj prospech na zabezpečenie vlastných záväzkov. V tomto smere nemá právny význam ani zápis

jeho vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Disponovaním s predmetom zmluvy mu bránili platne
uzavreté zmluvy so žalobcom (zmluva o výstavbe bytu pre žalobcu a platná kúpna zmluva). Porušenie
právnej povinnosti vyplývajúcej z obidvoch zmlúv a nepodaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do
katastra a využitie predmetného bytu na zabezpečenie vlastných úverov súd prvého stupňa správne
posúdil za úkony vykonané v rozpore s dobrými mravmi. Zriadené záložné právo, ktoré prešlo spoločne

s vlastníctvom predmetného bytu na žalobcu, zabezpečuje žalovanému v druhom rade uspokojenie jeho
pohľadávky voči žalovanému v 1. rade, ale z majetku žalobcu, pričom na uspokojenie svojej pohľadávky
voči žalovanému v 1. rade z poskytnutých úverov už začal žalovaný v 2. rade konanie o vykonanie
dobrovoľnej dražby. Takéto konanie je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a nemožno pripustiť,
aby z majetku žalobcu, ktorý dodržal všetky podmienky dojednaných zmlúv so žalovaným v 1. rade

bez akéhokoľvek jeho zavinenia a súhlasu bola uspokojená pohľadávka žalovaného v 2. rade voči
žalovanému v 1. rade postupom upraveným v § 151j) Občianskeho zákonníka. Právny úkon uzavretý v
rozpore s dobrými mravmi Občiansky zákonník v ustanovení § 39 sankcionuje absolútnou neplatnosťou
právneho úkonu. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 96/1995 podľa ktorého
absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, v dôsledku čoho sa hľadí

na absolútny neplatný právny úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútny neplatný právny úkon
nevyvoláva žiadne právne následky.

Rozsudkom zo dňa 13.5.2013 súd žalobe vyhovel. Uznesením zo dňa 26. 09. 2013 bol rozsudok
súdu prvého stupňa opäť zrušený a bol vyslovený právny názor, že je potrebné, aby si súd prvého
stupňa vyžiadal analýzu preukázania naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetných

záložných zmlúv a že je potrebné náležite odôvodniť otázku eventuálnej neplatnosti záložných zmlúv,ktoré sú predmetom tohto konania, pretože stručný odkaz na rozpor týchto záložných zmlúv s dobrými
mravmi bez bližšieho vysvetlenia právnej situácie a dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa nemôže
obstáť.

Právny zástupca žalobcu následne právny záujem na vyslovenie navrhovaného určenia odôvodnil tak,
že za súčasného stavu je žalobca záložným ručiteľom pre spoločnosť P-K Stav. V prípade úspechu v
spore sa postavenie žalobcu zmení v tom, že už ručiteľom nebude. Uviedol, že taktiež žalobcovi ide o
zosúladenie stavu faktického a právneho. Žalobca tvrdí, že záložné právo podľa záložných zmlúv, ktoré
sú predmetom tohto konania vôbec nevzniklo, ale v skutočnosti sú tieto záložné práva zapísané na liste

vlastníctva.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, zmluvou o výstavbe bytov, kúpnymi zmluvami
bytov, zmluvou o uskutočňovaní finančných operácií súvisiacich s použitím prostriedkov štátneho fondu
rozvoja bývania a zistil tento skutkový stav:

Žalobca a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa 11.12.2006 zmluvu o výstavbe bytu. Žalovaný v 1. rade
bol zhotoviteľom, žalobca objednávateľom. Zhotoviteľ bol vlastníkom podkrovných bytov, ktoré sa mali

realizovať stavbou do povaly bytového domu B.. Č.. XXXX D. N. R. Č.. XXXX K..Ú.. W.. Žalobca mal
nadobudnúť byt č. C2 pozostávajúci z troch obytných miestnosti a príslušenstva s celkovou výmerou
69 m2 za kúpnu cenu vo výške 1.500 000,-Sk s DPH. Podľa čl. III. zmluvy, po ukončení výstavby bytu a
jeho kolaudácii stavebník do 15 dní podá návrh na prevod bytu na budúceho vlastníka, ktorý nadobudne
vkladom do katastra nehnuteľností.

Tí istí účastníci uzavreli dňa 19.12.2006 kúpnu zmluvu. Žalovaný v 1. rade bol predávajúci, žalobca
bol kupujúci. Táto zmluva sa týka toho istého bytu ako zmluva o výstavbe bytu zo dňa 11.12.2006.
Kúpna cena je 1.300 000,-Sk s DPH. Podľa čl. 7 zmluvy účinnosť zmluvy nastala ňou vkladu do katastra
nehnuteľnosti. Návrh do katastra podá predávajúci po zaplatení celej dohodnutej kúpnej ceny.

Dňa 14.06.2007 uzatvoril žalovaný v 1. rade so žalovaným v 2. rade zmluvu o zriadení záložného práva

na nehnuteľný majetok. Záložné právo sa týkalo zabezpečenia istiny, úrokov a poplatkov vyplývajúcich
zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. 40/017/07 uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v
2. rade. Najvyššia hodnota istiny bola 500.000,-Sk. Predmetom zabezpečenia bol práve byt, ktorý mal
nadobudnúť žalobca od žalovaného v 1. rade.

Dňa 15.11.2007 bola uzatvorená druhá zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok.

Taktiež sa to týka toho istého bytu, pričom oproti predchádzajúcej zmluve o zriadení záložného práva sa
zvýšila najvyššia hodnota istiny do ktorej sa pohľadávka záložného veriteľa zabezpečuje a to z 500.000,-
Sk na 1.500 000,-Sk.

Žalobca zaplatil zvyšok kúpnej ceny za predmetný byt v sume 1.000 000,-Sk dňa 10.07.2007 z
prostriedkov úveru zo štátneho fondu rozvoja bývania prostredníctvom financujúcej banky (už predtým

uhradil žalobca 300.000,-Sk z vlastných prostriedkov). Financujúcou bankou bola Dexia banka, teda
žalovaný v 2. rade a to.

Žalovaný v 1. rade 2.mája 2007 požiadal žalovaného v 2. rade o úver, pričom 14.06.2007 boli
podpisované zmluvy o úvere. Zmluva medzi Štátnym fondom rozvoja bývania a žalobcom bola
uzatvorená 21.06.2007. Dňa 14.11.2007 žalovaný v 1. rade požiadal žalovaného v 2. rade o zvýšenie

úveru na 1.500 000,-Sk.

Žalovaný v 2. rade potvrdil, že z jeho informačného systému nebolo možné zistiť, že suma 1.000.000,-Sk
z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania ako platba za byt od žalobcu voči žalovanému v 1. rade
sa týkala toho istého bytu, ktorý sa už predtým stal predmetom záložného práva žalovaného v 2. rade.V konaní bolo preukázané, že pracovníci žalovaného v 2. rade a to V. B. P. W. R., ktorí sa podieľali na
poskytnutí úveru žalovanému v 1. rade taktiež bývajú v bytoch, ktoré predával žalovaný v 1. rade. W.
R. byt kúpil s manželkou. V. B. byt nekúpil, ale jeho priateľka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti - J..

Q. M.. Priemerná cena za 1 m2 pri týchto kúpnych zmluvách bola nižšia ako celková priemerná cena
bytov, ktoré predával žalovaný v 1. rade záujemcom. W. R. P. J.. M. nadobudli vlastníctvo k bytom za
kúpne ceny vo výške približne 17.000 - 17.500,-Sk za 1 m2 , pričom priemerná kúpna cena prevyšovala
21.000,-Sk za 1 m2 . Obidve kúpne zmluvy boli uzatvorené až po kúpnej zmluve, ktorú uzatvoril žalobca.

Po uzavretí zmluvy o zriadení záložného práva medzi žalovanými boli ešte predávané niektoré byty z
predmetnej stavby (napr. byt kúpila T.. K. B. dňa 15.08.2008, ďalej V. E. dňa 10.06.2008).

Podľa § 37 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

S prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, súd žalobe

musel vyhovieť. Zmluvy o zriadení záložného práva medzi žalovanými sú neplatné z dôvodu rozporu s
dobrými mravmi tak, ako to vyplýva z právneho názoru odvolacieho súdu.

V danom prípade bolo preukázané a nespochybňuje to nikto z účastníkov konania, že žalobca mal od
žalovaného v 1. rade nadobudnúť byt č. C2 nachádzajúci sa v W. N. L. Š.. Medzi žalobcom a žalovaným
v 1. rade boli uzavreté dve zmluvy, jednak zmluva o výstavbe bytu, jednak kúpnopredajná zmluva. Z

obidvoch zmlúv vyplýva, že vlastníkom bytu sa žalobca mal stať až po zápise do katastra nehnuteľností
a rovnako to vyplýva aj z právnej úpravy. Návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti mal podať žalovaný
v 1. rade. Žalovaný v 1. rade návrh na vklad do katastra napokon podal, ale v čase kedy na tomto byte
už viazlo záložné právo vyplývajúce zo zmlúv o záložnom práve zo dňa 14.06.2007 a 15.11.2007.

Tiež bolo preukázané, že žalovaný za tento byt zaplatil zvyšok kúpnej ceny dňa 10. 07. 2007 vo výške

1.000.000,-Sk, pričom prvá záložná zmluva bola uzatvorená dňa 14. 06. 2007, teda pred touto platbou.
Žalovaný v 1. rade tento byt použil ako zábezpeku na zabezpečenie úveru vo výške 500.000,-Sk, ktorý
mal od žalovaného v 2. rade. Dňa 15. 11. 2007 žalovaný v 1. rade uzatvoril ďalšiu záložnú zmluvu so
žalovaným v 2. rade, pričom byt žalobcu bol použitý ako zábezpeka na úver vo výške 1.500.000,-Sk. Je
nepochybné, že v čase uzatvorenia tejto zmluvy žalobca žalovanému v 1. rade za tento byt už zaplatil

celú kúpnu cenu a žalovaný v 1. rade mal vykonať všetky úkony smerujúce k tomu, aby sa žalobca stal
vlastníkom tohto bytu. Žalovaný v 1. rade túto svoju povinnosť nesplnil a aj keď formálne mohol tento byt
založiť, pretože bol zapísaný ako jeho vlastník, je naozaj v rozpore s dobrými mravmi pokiaľ žalovaný v
1. rade tento byt použil na zabezpečenie svojich záväzkov voči žalovanému v 2. rade.

Odvolací súd sa v uznesení zo dňa 08. 01. 2013 v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého

stupňa,žezmluvyozriadenízáložnéhopráva,uzavretejžalovanýmv1.radesožalovanýmv2.rade,boli
uzavreté v rozpore dobrými mravmi. Týmto právnym záverom je súd viazaný a to dokonca aj v situácii,
ak by bol tento právny záver nesprávny. Vychádzajúc zo situácie, že odvolací súd nepochybne uviedol,
že obidve zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade
sú v s rozpore s dobrými mravmi, nie je možné, aby súd prvého stupňa čokoľvek k tomuto právnemu

záveru dodával. Podľa súdu prvého stupňa, tento záver je dostatočne určitý a jasný a nie je možné sa
od neho odchýliť, pretože skutková ani právna situácia sa od vydania tohto rozhodnutia nezmenila.

Právny úkon uzavretý v rozpore s dobrými mravmi je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný, a
preto súd vyslovil neplatnosť obidvoch týchto záložných zmlúv. Naliehavý právny záujem možno vidieť
v zosúladení stavu faktického a stavu právneho. Právny stav v danej veci je taký, že byt vo vlastníctvežalobcu je zaťažený záložným právom vzniknutým na základe neplatnej zmluvy. Aby bol skutočný stav
zosúladený s týmto právnym stavom, bolo nevyhnutné návrhu vyhovieť.

Nie je možné prijať argumentáciu žalovaného v 2. rade, že žalobca môže žalovať žalovaného v 1. rade o

plnenie žalobou o náhradu škody. Pokiaľ judikatúra vyslovila záver, že určovacia žaloba neprichádza do
úvahy tam, kde je možné žaloba na plnenie, súd uvádza, že v danom prípade sa nejedná o tento prípad.
Žaloba na náhradu škody voči žalovanému v 1. rade nijako nerieši otázku neplatnosti záložných zmlúv,
ktoré sú predmetom tohto konania. Je právnym záujmom žalobcu, aby jeho majetok nebol zábezpekou
pre záväzok tretej osoby (žalovaného v 1. rade), ak bolo preukázané, že toto zabezpečenie nevzniklo

platne.

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3
O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona.