Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311200022
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2311200022.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: Š.

A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX W., X. X, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 811
05 Bratislava, Moyzesova č. 8, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Duslo, a.s., so sídlom 927 03 Šaľa,
Administratívna budova ev. č. 1236, IČO: 35 826 487, zastúpeného agner & partners, s.r.o., so sídlom
811 09 Bratislava, Špitálska 10, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Sociálna poisťovňa,
a.s.,sosídlom81363Bratislava,ul.29.augusta8-10,IČO:30807484,ozaplatenie64.628,56eur,takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojím návrhom doručeným súdu dňa 4.1.2011 žiadal súd, aby odporcovi uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi pôvodne sumu 52131,05 eur (150 násobok doteraz priznaného bodového
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia z titulu choroby z povolania) a trovy konania vrátane
trov právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ bol od roku 1962 do roku 1998 v
pracovnom pomere s právnym predchodcom odporcu na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy, pričom
pracovalvofunkciispriadačaviskóznehohodvábu.Vroku1986bolanavrhovateľoviporokoch expozície
v toxickom prostredí zistená choroba z povolania - chronická intoxikácia sírouhlíkom. V roku 1988 bol

s navrhovateľom ukončený pracovný pomer, keďže odporca nemal s prihliadnutím na zdravotný stav
navrhovateľa možnosť tohto ďalej zamestnávať. Pracovisko navrhovateľa bolo vyhlásené za rizikové,
v zmysle metodického opatrenia vestníka Ministerstva zdravotníctva SSR č. 13/1977 aj 13/1986.
V dôsledku dlhotrvajúcej expozície sa u navrhovateľa objavila choroba z povolania, špecifikovaná
vyhláškou č. 32/1965 Zb. ako chronická otrava sírouhlíkom.

V posudku o odškodnení bolesti za sťaženie spoločenského uplatnenia vypracovaného Fakultnou

nemocnicou Akademika L. Dérera, klinikou pracovného lekárstva a toxikológie (KPLaT), bolo sťaženie
navrhovateľa v zmysle zásad pre hodnotenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
ustanovených vyhláškou č. 32/1965 Zb. ohodnotené na 300 bodov podľa sadzobníka pre hodnotenie
č. IV/51. Posudok na základe laboratórnych vyšetrení, ako aj klinických nálezov potvrdil u navrhovateľa
chorobu z povolania - chronickú intoxikáciu CS2. Na základe zhoršenia subjektívnych i objektívnych
ťažkostí, bolo jeho poškodenie zdravia KPLaT dobodované navrhovateľove sťaženie spoločenského
uplatnenia novovypracovaným posudkom o 400 bodov, celkovo na súčasných 700 bodov.

V uvedenej veci vyplatila Slovenská poisťovňa, a.s. z titulu poistného plnenia navrhovateľovi celkovo
sumu 4500,- Kčs ako základ za priznaných 300 bodov.Navrhovateľ bol uznaný za čiastočne invalidného, pričom miera funkčnej poruchy je 60 %.

Návrhom zo dňa 23. 10. 2013 navrhol zmenu petitu návrhu, ktorou zmenou požadoval zaplatenie sumy

64628,56 eur, ktorú zmenu súd pripustil na pojednávaní konanom dňa 19. 11. 2013 za prítomnosti
všetkých účastníkov konania, resp. ich zástupcov.

Pokiaľ ide o bližšiu špecifikáciu pracovno-právnych vzťahov navrhovateľa, ten v návrhu dôvodil, že
bol v špecifikovanom období zamestnaný v Chemických závodoch Juraja Dimitrova. Všetky záväzky

zamestnávateľa vyplývajúce z pracovného pomeru, neskôr po privatizácii podniku prešli na právneho
nástupcu spoločnosť ISTROCHEM, a.s., následne tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra
spoločnosti ISTROCHEM, a.s. IČO: 36 403 450 so sídlom Nobelova 34, Bratislava, došlo v súlade s
ustanovením § 69 a/ ods. 1 písm. c/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka k 01.01.2006
k zániku spoločnosti, ktorému predchádzalo zrušenie spoločnosti bez likvidácie zlúčením. Prejav vôle
jediného akcionára zrušiť spoločnosť bez likvidácie zlúčením je zachytený v notárskej zápisnici č. N

217/2005, Nz 54487/2005, NCRIs 53869/2005 zo dňa 15.11.2005. Zo zbierky listín je ďalej zrejmé, že
spoločnosť ISTROCHEM, a.s. uzatvorila formou notárskej zápisnice č. N 218/2005, Nz 54493/2005,
NCRIs 53875/2005 zo dňa 15.11.2005 Zmluvu o zlúčení so spoločnosťou DUSLO, a.s, IČO: 34 108
988 so sídlom administratívna budova ev. č. 1236, 927 03 Šaľa. Podľa tejto zmluvy je DUSLO, a.s
univerzálnych právnym nástupcom a preberá celé imanie, všetky práva a povinností, záväzky a

pohľadávky zanikajúcej spoločnosti ISTROCHEM, a.s. ku dňu jej výmazu z obchodného registra, ku
ktorému došlo dňa 1. 1. 2006. Následne došlo k zlúčeniu spoločnosti DUSLO, a.s. so spoločnosťou
AVION Invest, a.s. a k zmene obchodného mena na DUSLO, a.s. Zo zápisu spoločnosti AVION Invest,
a.s. v obchodnom registri, vyplývajú nasledovné fakty:

- rozhodnutie jediného akcionára akciovej spoločnosti AVION Invest, a.s. zo dňa 5. 6. 2006 o zlúčení
so spoločnosťou DUSLO, a.s. so sídlom administratívna budova ev. č. 1236, 927 03 Šaľa, zapísané v
Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, v oddiely SA vložka č. 10336/T, IČO: 34 108 998, ktorá
bola zrušená bez likvidácie,
- zmluva o zlúčení spísaná vo forme notárskej zápisnice N 301/2006, Nz 21799/2006, NCRIs

21724/2006, JUDr. Danielou Šikutovou dňa 5. 6. 2006.

Spoločnosť AVION Invest, a.s. so sídlom areál DUSLO, a.s. Šaľa, IČO: 35 826 487 je právnym
nástupcom spoločnosti DUSLO, a.s. so sídlom administratívna budova ev. č. 1236, 927 03 Šaľa, IČO:
34 108 988, zapísané v obchodnom registri Okresného súdu Trnava, v oddiely SA vložke č. 10336/T a

preberá všetky jej práva a povinnosti.

Navrhovateľ v návrhu ďalej dôvodil, že je osobou v poproduktívnom veku 69 rokov. Je vyučený.
Chorobou z povolania a jej následkami trpí nielen on, ale aj jeho blízke okolie už viac ako 24 rokov.
Choroba výrazne ovplyvňuje jeho sociálne prežívanie a správanie, jeho životné voľby a možnosti. V

súčasnostižijesmanželkouaichplnoletoudcérouvspoločnejdomácnosti.Predobjavenímsapríznakov
chronickej otravy sírouhlíkom viedol aktívny spoločenský, rodinný, kultúrny a športový život. Plne
využívalsvojpracovnýpotenciálatoodsvojich16rokov.Netrpelžiadnymipsychickýmičineurologickými
pochoreniami ani alergiami. Zdravotný stav navrhovateľa sa v dôsledku nevyliečiteľnej choroby z
povolania naďalej zhoršuje a to napriek medikamentóznej liečbe a dodržiavaniu liečebného režimu.

Vykonané zdravotné vyšetrenia potvrdili trvalé následky ochorenia na navrhovateľov organizmus, čo
bude mať doživotne nepriaznivé a nezvratné dôsledky na životné úkony navrhovateľa, na uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb a na plnení jeho spoločenských úloh. Choroba z povolania uňho
vyvolala rad psychiatrických, neurologických diagnóz, čo v reálnom živote znamená, že navrhovateľ
nedokáže prežívať pocity radosti, lásky, empatie, priateľstva. Veľmi závažným dôsledkom je aj sťaženie,

či dokonca priamo znemožnenie výkonu voľby povolania, alebo možnosti ďalšieho sebavzdelávania.
Následky choroby z povolania výrazne zasiahli do jeho manželského života.

Zdravotné vyšetrenia potvrdili trvalé následky ochorenia na organizmus navrhovateľa, čo bude mať
nepriaznivé následky na jeho životné úkony, uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a

na plnenie jeho spoločenských úloh, v priamej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania. Trpí radom
psychiatrických a neurologických diagnóz, neurologickým vyšetrením mu bola zistená polyneuropatia
senzitívnej motoriky dolných končatín toxického pôvodu, v priamej príčinnej súvislosti s chorobouz povolania mu bol diagnostikovaný organický psychosyndróm, čo sa prejavuje poruchami pamäti,
ochudobnením myslenia a znížením spontaneity.

Z psychiatrického hľadiska u navrhovateľa boli zistené organické zmeny osobnosti na toxickom
podklade, navrhovateľ trpí anxiózne-depresívnym syndrómom, pričom ochorenie progreduje, hlavne
v zmysle porúch nálad, správania, pamäti a pozornosti. Trpí poruchami spánku, v noci nespí a to
aj pre bolesti rôzneho druhu. Rapídne sa zhoršuje jeho pamäť, pozornosť, schopnosť sústredenia a
koncentrácie.

Z psychologického hľadiska došlo u navrhovateľa k výskytu znakov signalizujúcich poškodenie
centrálneho nervového systému (poruchy inteligencie, koncentrácie pozornosti krátkodobej pamäte,
zníženieúrovnejemnejmotoriky,výraznejemočnejlabilite,depresivite,nedostatočnejintegrityosobnosti
s hysteroidnými prejavmi, latentnej agresivity.

Okrem toho navrhovateľ v roku 1987 ochorel na diabetes mellitus, ktorý je následkom zlého zdravotného
stavu žalobcu spôsobeného intoxikáciou organizmu a priamym poškodením vnútorných orgánov
(pankreasu). Musí sa stravovať diétne, pričom je závislý od inzulínu v dôsledku nestabilnej hodnoty
glykémií. Navrhovateľ trpí aj kardiovaskulárnym ochorením, konkrétne koronárnu chorobou srdca, ktorá
zvyšuje riziko srdcových príhod s následkom smrti. Nakoľko sa v posledných rokoch zdravotný stav

navrhovateľa rapídne zhoršil a začal pociťovať zvýraznenie subjektívnych problémov, ako napríklad
bolesť na hrudníku tlakového charakteru, klaudikačné bolesti najmä v oblasti dolných končatín, bola mu
odporučená a následne vykonaná revaskulizácia. Pre progresiu bol naposledy realizovaný dvojnásobný
bajpas srdca. Choroba z povolania teda vyústila do cievneho poškodenia, ktoré priamo ohrozuje život
navrhovateľa.

K podanému návrhu sa vyjadril odporca podaním zo dňa 10. 3. 2011 (č.l. 72 - 77 spisu), ktorým žiadal
súd, aby návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný a odporcovi priznal náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia.

Vo svojom vyjadrení odporca poukázal na to, že nie je sporné, že navrhovateľ trpí chorobou z povolania.
Poukázal na dva posudky KPLaT, z roku 1986 a druhý z roku 2010, kde bolo sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotené pôvodne na 300 bodov a v roku 2010, kde bolo sťaženie dobodované o 400
bodov,pričomcelkovébodovéohodnotenie700bodovjeznačnepodhornouhranicouzákladnejbodovej
škály (t.j. 1000 bodov). Uvedené preto nasvedčuje tomu, že nemôže ísť o taký mimoriadny rozsah

prejavov choroby z povolania a s tým súvisiacich a spojených rozsiahlych obmedzení v živote, ako to
opísal v návrhu. Choroba navrhovateľa nemá žiaden špecifický dopad na navrhovateľa, ktorý by sa
svojou výnimočnosťou odlišoval od postihnutia iných (mnohých) prípadov ochorení na tú istú chorobu
(chronická intoxikácia CS2).

Zdravotné znaky choroby z povolania boli v plnej miere zohľadnené v lekárskych posudkoch KPLaT
pri stanovení základného počtu bodov v zmysle § 6 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb., pričom navrhovateľ
sa návrhom domáha aplikácie § 7 ods. 3 cit. vyhl. Odporca poukázal na to, že navrhovateľ trpí okrem
choroby z povolania aj ďalšími ochoreniami, ktoré súvis s chorobou z povolania nemajú, ale jeho
zdravotný stav výrazne zhoršujú (najmä diabetes), je niekoľkoročným aktívnym fajčiarom, príležitostným

konzumentom alkoholu, nedodržiava liečebný režim (čo potvrdzujú lekárske správy z hospitalizácie
z 3.9.2010 až 9.9.2010), keď nebol na dispenzárnom vyšetrení viac ako 20 rokov (!). Naposledy bol
hospitalizovaný v roku 1990 a aj napriek tomu, že ďalšia kontrola na KPLaT mu bola nariadená už na rok
1991, tieto hospitalizácie sú každoročné, v období od roku 1990 až do roku 2010 sa žiadneho vyšetrenia
ani hospitalizácie nezúčastnil. Z uvedeného je zrejmý jednak laxný prístup navrhovateľa k vlastnému

zdraviu, a taktiež z toho vyplýva dôležitý fakt, a síce, že samotný navrhovateľ prípadným nevykonaním
všetkých potrebných vyšetrení neumožnil odborným lekárom komplexné zhodnotenie jeho zdravotného
stavu a tým aj zvolenie pre neho najvhodnejšej liečby. Obmedzenia navrhovateľa v pracovnej oblasti
neboli dané chorobou z povolania, ale zdravotným stavom navrhovateľa celkovo, taktiež aj najvyšším
dosiahnutým stupňom vzdelania u navrhovateľa (je vyučený), jeho vekom, to všetko v kumulácii s

vysokou mierou nezamestnanosti v Slovenskej republike. Z listín priložených navrhovateľom k návrhu,
konkrétne z Posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 2. 1. 2008, číslo
spisu X/XXXX/XXX U., vyplýva, že navrhovateľ nemá zníženú pohybovú schopnosť samostatne sa
premiestňovať a nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, rovnako taknemá obmedzenú schopnosť vykonávať nevyhnutné životné úkony, nevyhnutné práce v domácnosti a
taktiež nemá narušenú schopnosť dorozumievať sa, má umožnený styk so spoločenským prostredím
a sprístupnené informácie. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenia navrhovateľa o tom, že je vylúčený zo

sociálnej interakcie, že nedokáže vykonať potrebné domáce a udržiavacie práce, nie sú pravdivé.

Odporca zároveň vzniesol námietku premlčania, čo sa týka obodovania na základe 1. posudku KPLaT
a to s poukazom na § 261 ods 1 a , § 263 ods. 3 zák. č. 65/1965 Zb. (v znení platnom do 31.12.1988), §
100 ods. 1 OZ, § 101 OZ, § 106 ods. 1, 2 OZ, pričom subjektívna 2-ročná premlčacia doba na uplatnenie

právanavrhovateľauplynulavr.1988vprípadeposudkuKPLaTvovýške300bodovanavrhovateľpodal
návrh až dňa 4. 1. 2011, t.j. po uplynutí premlčacej doby, nakoľko si navrhovateľ svojím návrhom uplatnil
mimoriadne zvýšenie SSU, ktoré sa vyčíslil v peniazoch, potom je nárok uplatnený navrhovateľom
čiastočne premlčaný v uvedenom rozsahu, pretože prvý lekársky posudok bol vypracovaný už v roku
1986, a teda už v tom období navrhovateľ vedel o priznaní bodového ohodnotenia SSU. Vzhľadom na
námietku premlčania, ako aj na to, že sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa, žiadal návrh v

celom rozsahu zamietnuť a zároveň si uplatnili náhradu konania.

K návrhu sa vyjadril aj vedľajší účastník a to podaním zo dňa 18. 2. 2011 (č.l. 61 - 63 spisu), ktorý uviedol,
že nespochybňuje, že navrhovateľ trpí chorobou z povolania. Zároveň, tak ako odporca, poukázal
na výšku bodového ohodnotenia, keď posudkový lekár nielen, že neohodnotil chorobu na najvyšší

počet bodov, ale ani nevyužil možnosť podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb., a teda sám nezvýšil
bodové ohodnotenie na dvojnásobok, čo svedčí o štandardnom priebehu choroby z povolania a prípad
navrhovateľa nie je možné považovať za mimoriadny, hodný osobitného zreteľa ako to má na mysli §
7 ods. 3 cit. vyhl.

Poukázal aj na to, že navrhovateľ plne využil svoj pracovný potenciál vzhľadom na dosiahnutý stupeň
vzdelania ako aj na situáciu na trhu práce a to aj po dovŕšení dôchodkového veku (4. 6. 1996 mu bol
priznaný starobný dôchodok). Navyše navrhovateľ trpí viacerými (11) neprofesionálnymi ochoreniami,
z ktorých mnohé nie sú v kauzálnom vzťahu s chorobou z povolania, avšak výrazne prispievajú
k obmedzeniu života navrhovateľa. Navrhovateľovi bola v roku 1987 pri kontrolnej hospitalizácii

diagnostikovaná cukrovka - diabetes mellitus. Z uvedeného dôvodu bol navrhovateľ dňa 2. 1. 2008
uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 % a pre tento
účel mu rozhodnutím zo dňa 22. 1. 2008 bola priznaná aj kompenzácia zvýšených výdavkov na
diétne stravovanie (II. skupina). S poukazom na skutkovo a právne zhodné prípady je v tomto
smere konštatovať, že cukrovka, ktorou navrhovateľ trpí od roku 1987, nepatrí to obrazu chronickej

intoxikácie CS2. Ťažké zdravotné postihnutie navrhovateľa a s tým súvisiaca miera funkčnej poruchy
nie je v príčinnej súvislosti s predmetnou chorobou z povolania. Poslednú hospitalizáciu navrhovateľ
absolvoval v roku 1990. Po dobu dvadsiatich rokov (!) sa nezúčastňoval na pravidelných kontrolných
vyšetreniach, ktoré v prípade pacientov trpiacich chronickou intoxikáciou CS2 nariaďuje KPLaT
každoročne. Navrhovateľ tak nedodržal predpísaný liečebný postup, ale aj znemožnil odborným lekárom

aplikáciou najvhodnejšej liečby zamedziť, prípadne spomaliť progresiu choroby z povolania. Vzhľadom
na uvedené aj vedľajší účastník žiadal návrh zamietnuť a náhradu trov konania si neuplatnil.

Aj vedľajší účastník sa počas konania pripojil k námietke premlčania, keď uviedol, že je zrejmé, že
rozhodovanie súdu o priznaní mimoriadneho zvýšenia odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965

Zb. je podmienené vydaním posudku KPLaT , ktorým sa poškodenému priznáva základný nárok. Výška
mimoriadneho zvýšenia sa odvíja od počtu bodov priznaného navrhovateľovi v posudku KPLaT. Uviedol,
že ako náhle mal navrhovateľ k dispozícii posudok a vedel, že mu vznikla ujma určitého druhu a
rozsahu, mohol si na súde uplatniť nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU. Nárok uplatnený
navrhovateľom na základe 1. posudku KPLaT z roku 1986 je teda premlčaný v celom rozsahu a teda

súd nemôže rozhodnúť o mimoriadnom zvýšení tohto bodového ohodnotenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, v konaní rovnako vypočul svedkov oboznámil
sa s obsahom posudkov Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie, a taktiež ostatným na vec sa
vzťahujúcimspisovýmmateriálomapotaktovykonanomdokazovanízistilnasledovnýskutkovýaprávny

stav veci:

Návrh navrhovateľa a vyjadrenia odporcu a vedľajšieho účastníka boli podané tak, ako je uvedené
vyššie.Právnyzástupcanavrhovateľazotrvalnasvojichvyjadreniachuvedenýchvsamotnomnávrhunazačatie
konania, na pojednávaní opätovne zdôraznil, že pokiaľ ide o posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa,

keďže došlo k dobodovaniu jeho sťaženia spoločenského uplatnenia sa, považuje to za preukázanie
skutočností, že sa jedná o novú chorobu, ktorá doposiaľ posudzovaná nebola a ktorá zasahuje do
všetkých sfér života navrhovateľa. Porovnal život navrhovateľ pred a po diagnostikovaní choroby z
povolania.

Na svojich vyjadreniach zotrvali aj právny zástupca odporcu a vedľajší účastník. Poukázali na to, že
činnosti navrhovateľa v rôznych sférach života boli bežnými činnosťami, ako aj na to, že doposiaľ bolo
navrhovateľove SSU obodované na 700 bodov, pričom maximálna hranica je 1000 bodov. Zotrvali na
námietke premlčania. Poukázali na to, že ani lekár nezvýšil bodové ohodnotenie, teda nepovažoval ho
za prípad hodný osobitného zreteľa.

Navrhovateľ na pojednávaní súdu konanom dňa 6. 7. 2011 uviedol, že u odporcu začal pracovať
hneď po výkone vojenskej služby, pričom si neuvedomil, aké následky to zanechá na jeho zdraví.
Viedol plnohodnotný život. Každoročne s manželkou absolvoval dovolenku doma aj v zahraničí. Občas
navštevovali kultúrne podujatia a navrhovateľ najmä športové podujatia, pričom do veku 25 - 26
rokov aktívne hral futbal, neskôr sa mu venoval len pasívne. Voľný čas strávil na záhradke, na ktorej

pracoval spolu manželkou. Má 2 dcéry, staršia dcéra má 2 deti, vnúčencom sa snaží venovať, mladšia
dcéra je zdravotná sestra, ktorá býva s navrhovateľom a jeho manželkou v spoločnej domácnosti,
trpí však sklerózou multiplex, zatiaľ však nie je odkázaná na pomoc ďalšej osoby. Odkedy mu bola
diagnostikovanáchorobazpovolaniaoničzáujem,aniradosť,manželkepomáhalenvbežnýchveciach,
pretože už nevládze pracovať, doma však vypomáha utierať riad, chodieva na bežný nákup, musí si však

so sebou vziať zoznam veci potrebných na zakúpenie, pretože si nedokáže zapamätať, čo má kúpiť.
Je nervózny v blízkosti ľudí, často krát sa s nimi háda, snaží sa však konfliktom predchádzať. Nevie
sa na nič sústrediť (napr. pri načítaní kníh a časopisov, pozeraní TV). Trpí poruchami spánku, často sa
budí, ťažko opätovne zaspáva, prechádza sa po byte. S manželkou má spoločnú spálňu, je nefajčiar,
príležitostne požíva alkohol v malom množstve. Pociťuje tŕpnutie dolných aj horných končatín a to každý

deň. Kliniku pracovného lekárstva prestal navštevovať po zrušení na Krásnej Hôrke a preto si myslel,
že bola zrušená ako taká, pričom on nebol predvolávaný na kontroly a sám sa ani neinformoval, či a
kde má absolvovať ďalšiu kontrolu. Navrhovateľ sám uviedol, že nemá priateľov a to ani z bývalej práce
a s nikým sa nestretáva.

Z výsluchu svedkýň B. A. a P. A. mal súd za preukázané tvrdenia navrhovateľa, tieto výpovede potvrdili
priebeh choroby z povolania ako bežný priebeh (v spojení s odborným stanoviskom KPLaT), dokonca
obe potvrdili závažné zdravotné problémy navrhovateľa súvisiace s jeho diabetes.

Z odborného stanoviska KPLaT zo dňa 2. 11. 2011 (č.l. 127 - 131) súd zistil, že u navrhovateľa je

prítomné organické poškodenie centrálneho nervového systému a periférneho nervového systému,
ktoré je vyvolané chronickou intoxikáciou CS2, pričom na poškodenie periférnych nervov sa významne
podieľa diabetes liečená inzulínom už od osemdesiatych rokov. U navrhovateľa sú prítomné psychické
poruchy vyvolané chorobou z povolania. V príčinnej súvislosti s chorobou z povolania sú aj
polyneuropatia senzitívnej motoriky, neurastenický syndróm, nedostatočné ovládanie afektov, výrazná

depresivita, obavy o svoj život, senzitívna vzťahovačnosť, znížená kritičnosť, intelektovová insuficiencia,
znížená koncentrácia pozornosti, chorobná nespavosť, porucha mnestických funkcií, psychická
tolerancia záťaže je minimálna, organický psychosyndróm, emočná labilita, organická depresívna
porucha, poruchu krátkodobej pamäte, výrazná neurotická symptomatológia, sexuálna dysfunkcia. V
prípade, že by sa navrhovateľ uchádzal o prácu (je však starobný dôchodca), bolo jeho pracovné

uplatnenie výrazne obmedzené. Nie je možné úplné vymiznutie prejavov špecifikovaného ochorenia
a navrátenia do normálneho pracovného a spoločenského života. V dôsledku ochorenia periférnych
nervov navrhovateľ má problémy s schôdzou a trpí bolesťami predovšetkým chodidiel. Na poškodení
periférnych nervov sa však významne podieľa diabetes liečená inzulínom. Sírouhlík tým, že negatívne
ovplyvňuje predovšetkým cievy a nervy, negatívne ovplyvňuje ochorenia, pri ktorých sú tieto štruktúry

dominantne poškodené. V prípade navrhovateľa ide o diabetes so svojimi najvážnejšími komplikáciami
(ako poškodenie periférnych nervov a obličiek a srdcovocievne ochorenie), pre ktoré bol navrhovateľ
invazívne liečený. Následky choroby z povolania boli ad hoc primerane zohľadnené pri odškodňovaní v
danom čase. Napríklad v roku 1986 bodové ohodnotenie 300 bodov odzrkadľovalo len jeho počínajúcezmeny na periférnych nervoch a tiež ešte nekomplikované ischemické poškodenie srdcového svalu.
Opätovne však bolo konštatované, že celým životom navrhovateľa sa tiahne kombinovaný nepriaznivý
efekt dvoch faktorov, t. j. následky expozície na neurotoxického sírouhlíka a cukrovky na inzulíne. Presne

určiť podiely jednotlivých škodlivín na celkovom zdravotnom stave navrhovateľa nie je možné. Nie je
možné vylúčiť, že súčasný zdravotný stav navrhovateľa ovplyvňujú aj takzvané všeobecné zdravotné
problémy navrhovateľa (neprofesionálne ochorenia) najmä diabetes, a/alebo zlé návyky navrhovateľa
(fajčenie), predovšetkým diabetes ovplyvňuje zdravotný stav navrhovateľa. Nemožno vylúčiť, aby
jednotlivé ťažkosti, ktorými navrhovateľ trpí, spôsobovali aj iné choroby ako choroba z povolania.

Navrhovateľ síce nebol od roku 1990 dolu a roku 2010 hospitalizovaný na KPLaT, ale pravidelne
navštevoval všeobecného lekára, diabetológa a bol sledovaný a liečený aj u kardiológov. Liečebné a
režimové odporúčania menovaných odborníkov sa v zásade neodlišnú od odporúčaní odborníkov v
pracovnom lekárstve pri uvedenej diagnóze. Pri chronickej intoxikácii sírouhlíkom neexistuje špecifická
liečba, preto komplexná liečba cukrovky, s jej komplikáciami, zároveň priaznivo ovplyvňovala aj chorobu
z povolania.

Odborné vyjadrenie potvrdilo aj to, že u navrhovateľa sa choroba z povolania svojimi príznakmi
a následkami neodlišuje od štandardných príznakov a následkov choroby z povolania - chronickej
intoxikácie CS2. Súčasný zdravotný stav navrhovateľa nie je vo výlučnej príčinnej súvislosti s chorobou z
povolania. Na jeho nepriaznivom zdravotnom stave sa podieľa aj cukrovka liečená inzulínom so svojimi

komplikáciami. Najvýznamnejší dopad na každodenný život navrhovateľa má cukrovka vyžadujúca
si liečbu inzulínom a diétou. Toto desiatky rokov trvajúce ochorenie významnou mierou zasiahlo do
každodenného života navrhovateľa. Príslušná liečba obmedzuje všetky aktivity, vzhľadom na potrebu
striktného dodržiavania liečebného režimu. Komplikácie cukrovky, ktoré sú u navrhovateľa zistené pri
chorobe z povolania, predstavujú konkrétnu manifestáciu nepriaznivého efektu tohto ochorenia na život

navrhovateľa. Odborné vyjadrenie potvrdilo, že u navrhovateľa nie je možné badať, v súvislosti s
uvádzanou progresiou ochorenia v psychickej zložke, sťaženie alebo zdravotné komplikácie vymykajúce
sa spod rámca bežných príznakov choroby z povolania. Na záver bolo potvrdené a konštatované, že
nemožno exaktne posúdiť pomery nepriaznivého vplyvu cukrovky a sírouhlíka. Tak cukrovka, ako aj
dlhoročné expozícia sírouhlíkom, môže viesť ku koronárnej chorobe srdca, ktoré si môže vyžadovať

invazívne liečenie, ktoré podstúpil navrhovateľ.

Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, právny zástupca navrhovateľa uviedol, že ju považuje za
irelevantnú, pretože všeobecná právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku ako aj Zákonníku
práce pozná len premlčanie subjektívneho práva, nie premlčanie nároku. Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy

SR sú základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Právo
navrhovateľa domáhať sa na súde, aby súd rozhodol o mimoriadnom zvýšení nemôže zaniknúť plynutím
času. Odporca ignoruje ten fakt, že predmetom konania nie je právo na náhradu škody, ani právo na
úhradu zvýšeného odškodného, ale je ním spravodlivé finančné zadosťučinenie - mimoriadne zvýšenie
odškodnenia za SSU vzhľadom na výnimočný charakter prípadu v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.

Všetky tieto plnenia sú separátne, oddelené, čo potvrdzuje aj rozhodnutie NS SR č.k. 7 Sžso 56/2008,
kde sa na strane 6 uvádza: „Mimoriadne zvýšenie odškodnenia, vyplatené na základe rozhodnutí
súdov, je iným nárokom, ktorý so základným nárokom na odškodnenie nemožno zamieňať, pretože
rozhodovanie súdu na základe § 7 ods. 3 vyhlášky je rozhodovaním súdu o inom nároku, vyplývajúceho
z choroby z povolania.“ Premlčanie práva je vylúčené aj preto, že počiatok plynutia zmyslenej premlčacej

doby jednoducho nie je na čo viazať, pretože o vzniku rozhodnej právnej skutočnosti - výnimočnosti a
osobitnom zreteli prípadu rozhodne až súd v občianskom súdnom konaní.

Súd k námietke premlčania poukazuje na rozsudky NS ČR zo dňa 13.6.2001, sp. zn. 25 Cdo/1169/2000,
NS SR zo dňa 28.2.2011, sp. zn. 4 Cdo/152/2010, KS v Trnave zo dňa 25.4.2012, sp. zn. 11Co/72/2012 v

spojitosti s rozsudkom OS Galanta zo dňa 14.11.2011, sp. zn. 25C/251/2010 a najnovšie aj na rozsudok
OS Galanta zo dňa 26.3.2013 pod sp. zn. 17C/251/2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Trnave zo dňa 19.12.2013 pod sp. zn. 9Co/240/2013.

Podľa § 261 ods. 1 a 2 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonník práce, v znení účinnom do 31.12.1988, (1) Nárok sa

premlčí, ak sa neuplatnil v rozhodcovskej komisii alebo na súde v lehote v tomto zákonníku ustanovenej.
Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči komu sa nárok uplatňuje, premlčania dovolá; v takom
prípade nemožno premlčaný nárok účastníkovi, ktorý ho uplatňuje, priznať.(2) Právo zaniká pre neuplatnenie v ustanovenej lehote len v prípadoch uvedených v § 46 ods. 3, § 52,
§ 53 ods. 2, § 60 ods. 3, § 64, § 79 ods. 1, § 101 ods. 4 a § 204 ods. 3. Ak bolo právo uplatnené po
uplynutí ustanovenej doby, prihliadne rozhodcovská komisia i súd na zánik práva, aj keď to účastník

konania nenamietne.

Podľa § 262 ods. 1 cit. zák., lehota na uplatnenie nároku začína plynúť odo dňa, keď sa nárok mohol
uplatniť po prvý raz.

Podľa § 263 ods. 1 a 3 cit. zák., (1) Ak nie je v tomto zákonníku ustanovené inak, je lehota na uplatnenie
peňažných nárokov jeden rok.
(3) Jednoročná lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody začne plynúť odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatní
do troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, do desiatich rokov odo dňa, keď škoda vznikla;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Premlčanie je uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul, bez toho, že by
právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva
námietkou premlčania. Právo poškodeného uplatniť nárok na zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3
vyhlášky č. 32/1965 Zb. vzniká poškodenému okamihom, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o

tom, kto za škodu zodpovedá. Zvýšenie náhrady podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky môže byť priznané
len súdnym rozhodnutím, podmienkou však je, aby toto právo poškodený uplatnil na súde v zákonom
stanovenej premlčacej dobe. Na základe súdneho rozhodnutia vzniká potom poškodenému právo a
zodpovednému subjektu povinnosť na plnenie, t.j., zaplatiť mimoriadne zvýšenie odškodnenia podľa §
7 ods. 3 citovanej vyhlášky.

Podľa § 1 vyhl. č. 32/1965 Zb., bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom,
chorobouzpovolaniaaleboinýmpoškodenímnazdraví(ďalejlen„poškodenienazdraví“)saodškodňujú
jednorázovo.

Podľa § 2 ods. 1 cit. vyhlášky, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených
v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a
priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods. 1 cit. vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na
zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky").
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v

živote a spoločnosti.

Podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia
sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú
samostatnými nárokmi, u ktorých bežia samostatné premlčacie doby. Počiatok ich behu je stanovený
okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Jedná sa o tzv. subjektívnu
premlčaciu dobu, pričom tzv. objektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje. Počiatok subjektívnej premlčacej doby

u práva na náhradu škody sa viaže na okamžik, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť
o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá, a nezávisí teda na tom, či a kedy si poškodený
zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby
skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať.Dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka odvíja odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel

o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V tomto zmysle sa poškodený o škode spočívajúcej v sťažení
spoločenského uplatnenia dozvie v čase, kedy sa po skončení liečby jeho zdravotný stav natoľko ustálil,
že bolo zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu jeho uplatnenia v živote a v spoločnosti došlo a kedy
je možné na základe skutkových okolností, ktoré má k dispozícii, objektívne vykonať jeho ohodnotenie
(rozsudok NS SR zo dňa 28.2.2011, sp. zn. 4 Cdo/152/2010).

Podľa konštantnej súdnej judikatúry (napr. rozsudok NS SR sp. zn. MCdo 37/2000 pod R 68/2003,
rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 1256/2006) za deň počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby je nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy už možno
objektívne urobiť bodové ohodnotenie SSU. Preto pri najprísnejšom posúdení, v prejednávanom
prípade,keďžesasúdunepodarilozistiťpresnýdátumustáleniazdravotnéhostavunavrhovateľa,možno

považovať za takýto dátum deň, keď došlo k bodovému ohodnoteniu, t.j. pri prvom posudku v roku
1986; potom subjektívna 2-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva navrhovateľa uplynula najneskôr
dňom 31.12.1988 v prípade posudku KPLaT vo výške 300 bodov, teda tak, ako to namietali odporca
a aj vedľajší účastník (navrhovateľ do dňa rozhodnutia súdu nezaložil do spisu prvý posudok KPLaT,
súd vychádzal len z tvrdení odporcu a vedľajšieho účastníka, ktoré však nikto nerozporoval, preto túto

skutočnosť nebolo potrebné dokazovať); v prípade posudku KPLaT vo výške 400 bodov (dobodovanie z
dôvodu progresie v psychickej zložke) zo dňa 15.11.2010 nebolo namietané premlčanie. Samotný návrh
navrhovateľa bol súdu doručený dňa 4.1.2011, t.j. po najprísnejšom posúdení uplynutia premlčacej doby
(po 22 rokoch).

Súd teda dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie SSU je premlčaný v časti
prvého posudku KPLaT z roku 1986 (pozri aj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/72/2012
zo dňa 25.4.2012). Premlčanie bolo jedným z dôvodov, pre ktoré súd návrh zamietol. Súd poukazuje aj
na nižšie uvedené dôvody zamietnutia návrhu.

V konaní bolo nesporné, že navrhovateľovi z titulu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
vyplatila Sociálna poisťovňa - ústredie v súlade s vyhláškou č. 32/1965 Zb. v platnom znení sumu
zodpovedajúcu spolu 700 bodom základného bodového ohodnotenia.

Podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb., suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom

sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol
poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia
obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom
sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie

lekára podľa § 10.

Podľa § 7 ods. 1, 2 a 3 cit. vyhl., výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa určuje sumou 15 Kčs za jeden bod.
(2)Celkovávýškaodškodneniazabolesťazasťaženiespoločenskéhouplatneniazjednéhopoškodenia

na zdraví nesmie presiahnuť sumu 60 000 Kčs; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu
18 000 Kčs, a to ani s pripočítaním odškodnenia podľa § 3 ods. 2.
(3) V celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže rozhodcovský orgán alebo
súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia.

Podľa § 9 ods. 4 cit. vyhl., ak ide o chorobu z povolania, profesionálnu otravu alebo iné poškodenie
zdravia pri práci, podáva posudok výlučne oddelenie (klinika) pracovného lekárstva nemocnice s
poliklinikou príslušné podľa sídla pracoviska poškodeného; ak ide o také poškodenie na zdraví v odbore
vojenskej správy, podáva posudok vojenská nemocnica.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene iných právnych predpisov, účinného od 1.8.2004 na bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené prednadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená
pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

V prejednávanej veci mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ bol v čase
vzniku jeho choroby z povolania v pracovno-právnom vzťahu u právneho predchodcu odporcu na
základe uzatvorenej pracovnej zmluvy a to vo funkcii spriadača viskózneho hodvábu, keď bol s ním
ukončený pracovný pomer, keďže odporca nemal, s prihliadnutím na zdravotný stav navrhovateľa,
možnosť tohto ďalej zamestnávať. Navrhovateľ počas výkonu pracovnej činnosti pre odporcu bol

vystavený pôsobeniu sírouhlíka ako dôsledok práce v prostredí prevádzky na výrobu chemických
vlákien. V dôsledku takéhoto plnenia si pracovných povinností v prevádzke právneho predchodcu
odporcu, navrhovateľ trpí chorobou z povolania, ktorá bola u neho zistená v roku 1986 ako chronická
otrava sírouhlíkom. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné.

Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 15.11.2010 (č.l. 34

spisu) mal súd za preukázané, že u navrhovateľa došlo v súvislosti so zhoršením jeho zdravotného
stavu v psychickej zložke k dobodovaniu jeho následkov choroby z povolania o 400 bodov základného
bodového hodnotenia, t.j. na celkové bodové ohodnotenie 700 bodov (z maxima 1000 bodov). V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že ku zhoršeniu
zdravotného stavu navrhovateľa došlo v priamej príčinnej súvislosti s diagnostikovanou chorobou z

povolania - chronickou otravou sírouhlíkom, a že takéto zhoršenie sa zdravotného stavu navrhovateľa
nebolo objektívne predpokladané pri jeho poslednom posudzovaní následkov choroby z povolania na
jeho sťaženie sa spoločenského uplatnenia.

Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže súd odškodnenie primerane zvýšiť nad

stanovenénajvyššiesadzbyodškodneniabezakéhokoľvekobmedzenia,hlavnebezohľadunazákladný
počet bodov zistený lekárom v zmysle zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy. Dôvody umožňujúce
výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených
v bode I ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu vyhlášky č. 32/1965
Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané

zmiernenie ich následkov (pozri napr. R 48/2004). Súd však musí takéto zvýšenie vykonané v rámci
voľnej úvahy vždy náležite odôvodniť s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a k okolnostiam konkrétneho
prípadu. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 90/2004, je zvýšenie odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia nad určené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3
vyhlášky č. 32/1965 Zb. prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa,

kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je
v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho
významnými aktivitami pred vznikom škody.

Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa súd postupoval najmä z poukazom na vyhlášku č. 32/1965 Zb.,

v znení jej noviel a k nim prislúchajúcich prechodných ustanovení upravujúcich používanie skorších
právnych noriem, ktorých platnosť a účinnosť inak novelami zanikla, a to tak, že bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, spôsobené pred dňom jej účinnosti, a pokiaľ ide
o chorobu z povolania z takejto choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa posudzujú podľa
doterajších predpisov (vyhláška č. 47/1995 Z.z. v článku II., vyhláška č. 19/1999 Z.z. v článku V., článok

I. bod 3 aj zákon č. 437/2004 v ust. § 11) a odborného lekárskeho vyjadrenia, ktoré dal vypracovať súd
v priebehu konania.

Vzhľadom na uvedené prechodné ustanovenia noviel vyhlášky č. 32/1965 Zb. bolo potrebné, zohľadniac
čas zistenia choroby z povolania navrhovateľa a jej hlásenie (chronická otrava sírouhlíkom), pri

rozhodovaní o náhrade poškodenia na zdraví navrhovateľa aplikovať vyhlášku č. 32/1965 Zb. účinnú
v uvedenom čase, z hľadiska ust. § 5 ods. 3 a § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky, pričom pri odškodnení
sťaženia spoločenského uplatnenia sa odškodňujú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné
úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo plnenie jeho
spoločenskýchúloh,pričomodškodneniemusíbyťprimeranépovahenásledkovaich predpokladanému

vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že samotná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, v
rozsahu základného počtu bodového ohodnotenia zahŕňa odškodnenie za nepriaznivé dôsledky preživotné úkony poškodeného pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb, alebo pre
plnenie jeho spoločenských úloh, teda zohľadňuje okolnosť, že poškodený je v dôsledku choroby z
povolania obmedzený vo svojich možnostiach, napr. voľby povolania, spôsobu osobného uplatnenia sa,

športového a kultúrneho využitia a podobne. Pri odškodnení sa vychádza zo základného počtu bodov,
ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku, pričom podľa ust. § 7 ods. 3 citovanej
vyhlášky, umožňuje jeho zvýšenie v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, a
to i nad stanovené najvyššie výmery odškodnenia.

V danom prípade u navrhovateľa nenastal takýto stav, keď z lekárskych nálezov nepochybne vyplýva,
že u navrhovateľa sa jeho predpoklady a schopnosti, aké mal pred vznikom choroby z povolania
nielen zúžili, ale niektoré aj stratili. Súd konštatoval pokles jeho zárobkovej činnosti v dôsledku choroby
na 60 % a z toho plynúcu invaliditu, ktorá mu však úplne neznemožňuje, aj keď len obmedzene,
zapojiť sa do pracovného procesu. V živote navrhovateľa pred chorobou z povolania a po nej súd
nevzhliadol výnimočné rozdiely, vzhľadom na pracovný trh v súčasnej situácii, sú jeho vzdelanie a vek

rovnakou prekážkou v uplatnení sa na trhu práce, ako aj jeho zdravotný stav. S poukazom na vyjadrenie
lekára KPLaT v odbornom stanovisku, je jednoznačne možné skonštatovať, že následky, ktorými trpí
navrhovateľ pre chorobu z povolania, sú „typické“, teda také, ako ich predpokladá priamo vyhláška č.
32/1965 Zb. a nijakým spôsobom sa nevymykajú „normálu“, teda takým následkom, aké sú typické pre
tento druh choroby z povolania. Navyše súd zo svojej činnosti je oboznámený s tým, že iní navrhovatelia

majú následky podstatne horšie a v týchto prípadoch súd ich návrhu na mimoriadne odškodnenie SSU
čiastočne vyhovel.

V prejednávanom prípade bolo pre rozhodnutie súdu významné aj to, že samotní lekári (resp. účastníci)
pri stanovení bodového ohodnotenia nevyužili postup podľa § 5 ods. 3 a § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb.

a celkové bodové ohodnotenie SSU nedosiahlo ani výšku maximálneho počtu bodov podľa vyhlášky,
dokonca sa k tejto výške ani nepriblížilo. Teda ani odborníci pri posudzovaní následkov choroby z
povolania nedospeli k záveru, že sa jedná o prípad hodný mimoriadneho zreteľa. Rovnako, ako je to
uvedené aj vo vypracovanom odbornom stanovisku. Navyše závery odborného vydarenia vykonaného
v tomto konaní jednoznačne ustálili, že u navrhovateľa sa choroba z povolania svojimi príznakmi

a následkami neodlišuje od štandardných príznakov a následkov choroby z povolania - chronickej
intoxikácie CS2. Súčasný zdravotný stav navrhovateľa nie je vo výlučnej príčinnej súvislosti s chorobou z
povolania. Na jeho nepriaznivom zdravotnom stave sa podieľa aj cukrovka liečená inzulínom so svojimi
komplikáciami. Najvýznamnejší dopad na každodenný život navrhovateľa má cukrovka vyžadujúca
si liečbu inzulínom a diétou. Toto desiatky rokov trvajúce ochorenie významnou mierou zasiahlo do

každodenného života navrhovateľa. Príslušná liečba obmedzuje všetky aktivity, vzhľadom na potrebu
striktného dodržiavania liečebného režimu. Komplikácie cukrovky, ktoré sú u navrhovateľa zistené pri
chorobe z povolania, predstavujú konkrétnu manifestáciu nepriaznivého efektu tohto ochorenia na život
navrhovateľa. Odborné vyjadrenie potvrdilo, že u navrhovateľa nie je možné badať, v súvislosti s
uvádzanou progresiou ochorenia v psychickej zložke, sťaženie alebo zdravotné komplikácie vymykajúce

sa spod rámca bežných príznakov choroby z povolania.

Navrhovateľ síce utrpel jedno z veľmi ťažkých poškodení zdravia, ale nie najťažších a keď v jeho prípade
nešlo ani o špičkového (vrcholového) športovca, ani o kultúrne či politicky (spoločensky) angažovanú
osobu, doteraz priznané bodové ohodnotenie zodpovedá priebehu tejto choroby z povolania a

ponecháva do budúcnosti možnosť priznať v súdnom konaní mimoriadne odškodnenie.

Pokiaľ ide o nárok uplatnený v tomto konaní, súd sa v zásade nestotožnil s tvrdeniami navrhovateľa.
V danom prípade súd nenašiel dôvody pre aplikáciu § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb, a preto návrh
zamietol. Zároveň však súd nespochybňuje, že život navrhovateľa vplyvom tejto choroby z povolania

je neznesiteľný až katastrofálny, avšak následky choroby sa toho času nevymykajú z hraníc, ktoré sú
predpokladané právnou úpravou.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä
na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri
prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného

zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad,
pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov
konania.

Vzhľadom na uvedené súd aplikoval ustanovenie § 150 O.s.p. pre okolnosti na strane účastníka konania

a tým je jeho zdravotný stav. Hoci súd v konaní dospel k záveru, že prípad navrhovateľa nie je prípadom
hodným mimoriadneho zreteľa, je to len pre uplatnenie § 7 ods. 3 vyhl. č. 62/1965 Zb. Čo sa týka
náhrady trov konania, súd je toho názoru, že rozhodnutie o predmete návrhu záviselo len na úvahe súdu.
Vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľa je podľa názoru súdu spravodlivé ponechať trovy konania na
odporcovi a vedľajšom účastníkovi, hoci odporca bol v konaní úspešný, nakoľko sa jedná o právnickú
osobu, ktorú nijako finančne nezaťaží takéto rozhodnutie, naopak pre navrhovateľa by bolo uloženie

povinnosti na náhradu trov konania likvidačné. Okrem toho navrhovateľ v súčasnosti nikde nepracuje
a invalidný dôchodok, ktorý poberá, je potrebný na jeho liečbu a zabezpečenie základných životných
potrieb.

Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.