Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 18C/155/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213205170
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7213205170.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alenou Mikovou vo veci žalobcu A.V. N. D., O. I., V. X, D.,

X.Č.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, s.r.o., Nám. Martina Benku
9-C1, Bratislava, proti žalovanému K. Š., R.. XX.X.XXXX, R. D. D. XX, J., t.č. na neznámom mieste,
zastúpenému opatrovníkom JUDr. Štefanom Juhásom, pracovníkom Okresného súdu Košice I v konaní
o zaplatenie XX,XX eur s prísl.

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.3.2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy XX,XX
eur a zároveň žiadal náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodňoval existenciou záväzkového vzťahu

medzi účastníkmi konania na základe zmluvy o preprave osôb. Z tohto zmluvného vzťahu vyplývala
žalovanému povinnosť zaplatiť cestovné vo výške 0,50 eur a prirážku k cestovnému v sume 50
eur. Žalobca poukázal na to, že žalovaný dňa 10.3.2011 o 18,07 hod. cestoval mestskou hromadnou
dopravou na autobusovej linke č. 61 bez platného cestovného lístka.

Pobyt žalovaného sa súdu napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť, preto mu bol v súlade s ust. §
29 ods. 2 a 6 O.s.p. ustanovený opatrovník. Opatrovník žalovaného vo vyjadrení k návrhu dňa 27.9.2013
proti nároku žalobcu vzniesol námietku premlčania s poukazom na čas uplatnenia nároku na súde.

V podaní doručenom súdu dňa 19.11..2013 oznámil žalobca súdu, že naoriek námietke premlčania trvá
na zaplatení sumy XX E. U. T. N. J. P. I. T., Ž. X. V. R., N. J. N. C. T. N. A. C. U. B.. §. XXX V.. U.. Ž. T. U.

V. T., Ž. R.W. R. Ú. C. C. XX E. C.plýva z ust. zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších
predpisov o doprave na dráhach a nejde v danom prípade o práva vzniknuté zo zmluvy o preprave, ktorá
je upravená v ust. § 760 Obč. zákonníka. Podľa žalobcu je Občiansky zákonník postavený na princípe
premlčania so

-2- 18C/155/2013-40

všeobecnou premlčacou dobou, ktorá sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je stanovená
osobitná premlčacia doba a vzhľadom k tomu, že zák. č. 168/1996 Z.z. takúto osobitnú premlčaciu
dobu neustanovuje, platí pre nároky z tohto zákona vyplývajúce všeobecná premlčacia doba.Žalobca k svojmu podaniu priložil aj rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.6.2011, č.k.
14Co/216/2011-50 a zo dňa 22.6.2011, č.k. 15Co/67/2011-56, z odôvodnenia ktorých vyplýva, že sa
vyššie uvedený súd vo svojich rozhodnutiach s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa premlčania nároku

na prirážku k cestovnému stotožnil.

Keďže opatrovník žalovaného proti nároku žalobcu vzniesol námietku premlčania, súd sa v súlade
so zásadou hospodárnosti konania, ktorá je vyjadrená v ust. § 100 ods. 1 O.s.p. zaoberal otázkou
premlčania uplatneného práva, pričom prihliadol aj na argumenty žalobcu.

Právny vzťah účastníkov konania je vzťahom občianskoprávnym (§ 1 ods. 2 Obč. zákonníka) a
záväzkovým (§ 488 Obč. zákonníka), keďže z tohto vzťahu vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie

cestovného a úhrady k cestovného z dôvodu, že žalovaný použil jeho dopravný prostriedok bez platného
cestovného lístka. Vzhľadom na predmet záväzkového vzťahu ide v danom prípade o zmluvu o preprave
v zmysle ust. § 760 Obč. zákonníka, podľa ktorého sa zmluvou o preprave rozumie zmluva, na základe
ktorej žalobca poskytuje prepravné služby za určené cestovné. Táto zmluva je zároveň aj zmluvou
spotrebiteľskou (§ 52 Obč. zákonníka), keďže ju žalobca uzatváral v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti (t.j. ako dodávateľ) a žalovaný ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (t.j. ako spotrebiteľ).

Občiansky zákonník v ust. § 760 obsahuje len všeobecnú úpravu zmluvy o preprave, ktorá platí pre
všetky druhy tejto zmluvy, pričom podrobnosti týchto zmlúv sú upravené v prepravných poriadkoch
prepravcov (§ 761 Obč. zákonníka) a tiež sú v zmysle ust. § 772 Obč. zákonníka upravené v osobitných

zákonoch.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný cestoval autobusom žalobcu, ide v danom prípade o zmluvu o
cestnej doprave, ktorá je všeobecne upravená v ust. § 760 Obč., s tým že jej podrobnosti boli vzhľadom
na čas vzniku zmluvného vzťahu upravené okrem iného aj v ustanoveniach zák. č. 168/1996 Z.z. o
cestnej doprave v znení neskorších predpisov, účinného do 1.3.2012, zrušeného zák. č. 56/2012 Z.z.,

ktorý bol aj jedným zo zákonov na ktoré odkazuje ust. § 772 Obč. zákonníka.

Zákon č. 168/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov, upravoval podmienky podnikania v cestnej
doprave (§ 1 zák. č. 168/1996 Z.z.), pričom každý dopravca bol okrem iného povinný vykonávať cestnú
dopravu podľa prepravného poriadku dopravcu (§ 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 168/1996 Z.z.).

Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 168/1996 Z.z. prepravný poriadok upravoval podmienky, za ktorých

sa prepravujú osoby, ich batožina a veci v cestnej doprave. V prepravnom poriadku sa uvedie, najmä za
akých podmienok možno s dopravcom uzavrieť zmluvu o preprave osôb alebo zmluvu o preprave vecí.

-3- 18C/155/2013-41

Jedným z druhov cestnej dopravy bola podľa ust. 6 ods. 1 zák. č. 168/1996 Z.z. aj pravidelná
autobusová doprava, ktorá sa vykonávala na uspokojenie prepravných potrieb osôb ako pravidelne

opakovaná preprava cestujúcich (ďalej len "cestujúci") po vopred určenej trase dopravnej cesty s
určenými zastávkami na nastupovanie a vystupovanie cestujúcich (ďalej len "autobusová linka"), ktorých
dopravca prepravuje podľa prepravného poriadku, cestovného poriadku a tarify. Súčasťou pravidelnej
autobusovej dopravy je preprava príručnej batožiny, prípadne aj cestovnej batožiny, domácich zvierat
a autobusových zásielok.

Podľa ust. § 12 ods. 1 zák. č. 168/1996 Z.z. bol cestovný lístok potvrdením o uzavretí zmluvy o preprave
osôb a dokladom o zaplatení cestovného.Podľa § 9 zák. č. 168/1996 Z.z. dopravca bol oprávnený prostredníctvom vodiča, alebo iného
svojho zamestnanca povereného výkonom kontroly uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným
cestovným lístkom zaplatiť cestovné a úhradu (§ 14 ods. 3) alebo sa preukázať osobnými údajmi

potrebnými na vymáhanie cestovného a úhradu.

Podľa § 14 ods. 3 cit. zákona, úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v mestskej
autobusovej doprave určí dopravca v prepravnom poriadku do stonásobku základného cestovného bez
príplatkov a zliav.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že zák. č. 168/1996 Z.z. podrobnejšie upravoval práva a povinnosti
prepravcu a cestujúcich, ktoré vznikajú na základe zmluvy o preprave. Táto skutočnosť je v predmetnom

zákone aj výslovne uvedená. Nárok žalobcu na zaplatenie cestovného a aj úhrady k cestovnému je
preto nárokom zo zmluvy o preprave, čo je zrejmé aj zo samotného ust. § 9 zák. č. 168/1996 Z.z., keďže
nárok vzniká v prípadoch, ak cestujúci poruší svoje povinnosti zo zmluvy o preprave tým, že prepravcovi
neuhradí stanovené cestovné. Nejde preto v prípade úhrady k cestovnému o žiadne osobitné právo,
ktoré by mohlo existovať bez uzavretej zmluvy o preprave. Aj keď právo žalobcu na zaplatenie úhrady je

upravené osobitným zákonom, ktorý má povahu lex specialis vo vzťahu k ust. Občianskeho zákonníka,
nestrácapovahunárokuplynúcehozporušeniazmluvyopreprave.Napokonsamotnýzákonč.168/1996
Z.z. uvádza, že jeho predmetom úprava práv a povinností zo zmluvy o preprave, pričom táto skutočnosť
vyplýva aj z ust. § 760 a 772 Obč. zákonníka. Súd sa preto nestotožnil s názorom žalobcu a právnym
názoromKrajskéhosúduvBratislavevkonaniachvedenýchpodsp.zn.14Co/216/2011a15Co/67/2011.

Nárok žalobcu na zaplatenie cestovného a úhrady k cestovnému je v zmysle vyššie uvedeného nárokom
zo zmluvy o preprave, pričom ide o majetkové právo, ktoré podlieha premlčaniu, ak sa nevykoná v
zákonom ustanovenej premlčacej dobe (§ 100 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka).

Vzmysleust.§101platí,žepokiaľniejevďalšíchustanoveniachupravujúcichpremlčanieuvedenéinak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ide v danom

prípade o všeobecnú premlčaciu dobu, ktorá sa použije všade tam, kde neexistuje osobitná úprava.

-4- 18C/155/2013-42

Premlčanie práv zo zmluvy o preprave je však osobitne upravené v ust. § 108 Obč. zákonníka, v zmysle
ktoréhoprávazprepravysapremlčujúzajedenroksvýnimkouprávnanáhraduškodypriprepraveosôb.

Z uvedeného vyplýva, že pre práva z prepravy, medzi ktoré patrí aj nárok žalobcu na zaplatenie

cestovného a úhrady k cestovnému, platí osobitná premlčacia doba jedného roka, ktorá začína plynúť
odo dňa, kedy sa toto právo mohlo po prvýkrát vykonať. Dňom, kedy sa právo na zaplatenie cestovného
a úhrady k cestovnému mohlo po prvýkrát vykonať je deň ich splatnosti, keďže tento deň je aj dňom,
kedy si žalobca mohol právo na ich zaplatenie uplatniť na súde (t.j. prvý raz vykonať). Podľa ust. § 9 zák.
č. 168/1996 Z.z. bol žalobca oprávnený pri ceste bez cestovného lístka uložiť žalovanému povinnosť

na úhradu cestovného a úhrady, preto sa dlžná suma stala splatnou na základe jeho výzvy a to podľa
ust. § 563 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Z návrhu žalobcu a zo služobného Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. *. C., Ž.

Ž. D. R. Ú. P. C. I. X,XX E. O. N. J. P. C. C. XX E. C. A. XX.X.XXXX, B. N. I. T. I. I. R. A. N. T. C., T..S..
A. XX.X.XXXX. A. I. cestovného a úhrady je zároveň dňom, kedy pre túto pohľadávku začala plynúť
ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 11.3.2012. Žalobca však podal svoj návrh na súde až dňa
8.3.2013, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Podľa ust. ust. § 100 ods. 1 Obč. zákonníka súd na premlčanie
prihliadnelennanámietkudlžníkaaaksadlžníkpremlčaniadovolá,nemožnopremlčanéprávoveriteľovi

priznať. Vzhľadom na skutočnosť, že opatrovníčka žalovaného proti nároku žalobcu vzniesla námietkupremlčania, súd žalobcovi nemohol jeho právo na zaplatenie XX,XX eur z titulu cestovného a úhrady
k cestovnému priznať.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 142 ods. l O.s.p. v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto má
proti žalobcovi právo na náhradu trov konania. Nakoľko žalovanému žiadne preukázateľné trovy konania
nevznikli, súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach,

prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

-5- 18C/155/2013-43

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v a kom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).