Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/72/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109224010
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5109224010.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej
a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľov - 1a/ H. T., nar.
X.X.XXXX, 1b/ G. T., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, navrhovatelia 1a/ a 1b/, obaja bytom M. R. O., E. XXX/
XX, obaja ako právni nástupcovia po pôvodnej navrhovateľke v 1/rade Z. X., nar. X.X.XXXX, naposledy
bytom D. XX, zomrela XX.X.XXXX, a v právnej veci navrhovateľky - 2/ U. T., nar. X.XX.XXXX, bytom E. X,
M. - R. O., navrhovateľky - 3/ J. J., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X, navrhovatelia v 2/ a 3/ rade v zastúpení
splnomocneným zástupcom - JUDr. Ing. Jozef Lalinský, advokát, so sídlom Q. XX, M., proti odporkyni
- J. X., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, v zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Kuric, JUDr.
Andrea Sunik, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, Žilina, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
na základe odvolania navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/161/2009-122 zo
dňa 18.3.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa pôvodná navrhovateľka v 1/ rade a
navrhovateľky 2/, 3/ dňa 25.8.2009 domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, každá z
nich v podiele 1/18 nachádzajúcim sa v kat. území D., zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 5 ako parcely
č. 10, 11, ktoré sú podľa údajov registra CKN totožné s parcelou č. 7/2 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 65 m2 a parcelou č. 7/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 346 m2, ku ktorým na LV č. XXX
je zapísaná odporkyňa ako vlastníčka.

Navrhovateľky tvrdili, že sú podielové spoluvlastníčky, každá z nich je v žalovanom podiele zapísaná ako
právna nástupkyňa - pôvodná navrhovateľka v l. rade a navrhovateľka v 2. rade po H. X. a navrhovateľka
v rade 3/ po H. X.. Tvrdili ďalej, že svoje podiely v nehnuteľnostiach nepredali, nedarovali ani nezamenili.
Odporkyňa predmetné nehnuteľnosti neužíva výlučne sama ale spolu s J. X., rod. X. ktorá má na parcele
č. 7/2 postavený dom č. súp. XXX.

Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ OSP na určovacej žalobe navrhovateľky zdôvodnili
existenciou aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi nimi a odporkyňou, ktorá je ohrozením
ich právneho postavenia čo nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, pričom nie je rozhodujúce
ako táto neistota vznikla.

Odporkyňa sa bránila tým, že od 70. rokov spolu so svojim manželom má v reálne vydelenom stave vo
vlastníctve nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu a to titulom darovacej zmluvy RI 827/75 a dedičského
rozhodnutia po manželovi S. X. ml. (D 1548/90) a tie sú zapísané v celosti na ňu. Pokiaľ by sa súd
nestotožnil s jej tvrdením o vlastníctve na základe označených právnych titulov, tak je potrebné podľa jej

názoru vychádzať z toho, že k nehnuteľnostiam vydržala vlastnícke právo s prihliadnutím na ustanovenia
§ 134 v spojení s ustanovením § 865 ods. 3 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka pri započítaní
vydržacej doby právneho predchodcu pred 1.1.1992.

Okresný súd vykonaným dokazovaním: výsluchom účastníkov, svedkov J. X., H. T., listinnými dôkazmi
- úplným odpisom z pozemkovej knihy pre kat. úz. D. PKN vložka č. 5 na parcelu č. 10, identifikáciou
parciel zo dňa 10.8.2009, výpisom z LV č. XXX zo dňa 12.10.1999 (nachádza sa v dedičskom spise 6D
1548/90 po neb. S. X. ml.) obsahom spisu 6D 1548/90 ( dedičský spis po neb. S. X. zomr. X.X.XXXX),
obsahom spisu D 142/71 (dedičský spis po neb. S. X. st. zomr. XX.X.XXXX), obsahom spisu RI 827/75,
V 614/99 a ďalším spisovým materiálom konštatoval nedôvodnosť návrhu, pretože v konaní nebolo
preukázané tvrdenie navrhovateliek, že sú podielovými spoluvlastníčkami sporných pozemkov každá v
podiele 1/18 tak, ako sú tieto zapísané na LV č. XXX. Naopak, z vykonaných dôkazov bolo preukázané,
že odporkyňa vydržala vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam ku dňu 1.1.1992 s poukazom
na § 132 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka.

Z identifikácie parciel nesporne vyplynulo, že pozemky tvoriace predmet konania - parcela č. 7/2 a
parcela č. 7/3 ( v stave C KN ) boli pôvodne vedené v evidencii nehnuteľností ( EN ) pod parcelným
číslom 151 a sú vytvorené z pozemnoknižných parciel 10 a 11 vedených v pozemnoknižnej vložke č.
5 pre kat. úz. D.. Pôvodná navrhovateľka v 1/ rade a navrhovateľka v 2/ rade sú v pozemkovej knihe
zapísané ako spoluvlastníci každá z nich v podiele 1/18 (pod r.č. 13e a 13f) a navrhovateľka v 3/rade
pod r.č.18 tiež v podiele 1/18 . Pod rad.č.13c bol v uvádzanej pozemnoknižnej vložke zapísaný aj právny
predchodca odporkyne S. X. st. tiež v podiele 1/18. V dedičskom konaní po ňom vedenom pod sp.z. D
142/71 bol prejednaný jeho podiel ( pod r.č. 13c - 1/18 ) v pozemkoch zapísaných v pozemnoknižnej
vložke 5 ako pozemnoknižné parcely č. 10, 11. V dedičskom rozhodnutí sa však konštatuje vykonanie
zápisu v evidencii nehnuteľnosti (EN) po právoplatnosti rozhodnutia pre manželku poručiteľa J. X., rod.
Q. na parcelu č. 151 č. popisné XX. Na základe tohto rozhodnutia J. X. rod. Q. bola zapísaná na LV
ako výlučná vlastníčka EN parcely č. 151 a darovacou zmluvou registrovanou pod RI 827/75 previedla
túto parcelu na svojho syna S. X. ml. a jeho manželku - odporkyňu. Z dedičského spisu 6D 1548/90 po
neb. S. X. ml. vyplynulo, že v dedičskom konaní polovičný podiel poručiteľa v EN parc.č.151 nadobudla
odporkyňa ktorá jednak titulom tohto dedenia a jednak titulom darovania bola zapísaná na LV č.XXX ako
výlučná vlastníčka parcely aktuálne v stave C KN 7/2 a 7/3, tvoriace aj predmet prebiehajúceho konania.

Súd prijal v posudzovanej veci záver, že na základe dedičského rozhodnutia po neb. S. X. st. D 142/71
- vzhľadom na predmet dedenia, kde je výslovne uvedené, že J. X., rod. Q. bude zapísaná v celosti
a uvádza sa pod B parc.č. 151, tak táto mohla, na základe uvedeného dedičského rozhodnutia podľa
ktorého bol vykonaný aj zápis na liste vlastníctva, byť v dobrej viere, že po svojom neb. manželovi S. X.
st. nadobudla vlastníctvo v celosti k parcele č. 151. Dedičské rozhodnutie vydané v dedičskom konaní D
142/71 založilo oprávnenú držbu. Skutočnosť, že J. X. rod. Q. mala vôľu nakladať s vecou - parcelou č.
151 ( v stave EN ) ako so svojim vlastníctvom vyplýva aj zo zmluvy RI 827/75 ktorou previedla túto parcelu
na svojho syna neb. S. X. ml. a jeho manželku - odporkyňu. Samotná odporkyňa práve podľa darovacej
zmluvy RI 827/75 a dedičského rozhodnutia 6D 1548/90 bola v dobrej viere, že je výlučnou vlastníčkou
pozemkov t.j. po identifikácii aktuálne parcely KNC č. 7/2 a 7/3. V konaní nebolo preukázané, že by
až do podania návrhu v posudzovanej veci, resp. do podania návrhu v inom konaní, prebiehajúcom
pod sp. zn. 25C/17/2009 spochybňoval niekto vlastnícke právo odporkyne. Pokojná a dobromyseľná
držba vyplynuli z výsluchov aj samotných navrhovateliek, uviedli, že sa nikdy nedomáhali vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam a nikdy nebránili v užívaní týchto nehnuteľností odporkyni a ani
nespochybňovali vlastníctvo odporkyne a jej nebohého manžela. Táto skutočnosť bola preukázaná aj z
výsluchu svedkyne J. X., rod. X., ktorá neuvádzala skutočnosti na základe ktorých by bolo preukázané,
že by odporkyňa nedržala pokojne nerušene a dobromyseľne predmetné nehnuteľnosti po dobu dlhšie
ako 10 rokov. Okresný súd poukazuje aj na rozpor vo svedeckej výpovedi J. X., ktorá na jednej strane
tvrdila, že kúpnou zmluvou nadobudla celý dom teraz súp.č. 139 tak ako je zapísaný na LV XXX od J.
X. rod. Q. svojej matky, ale zároveň súčasne uvádzala, že tento dom patrí všetkým súrodencom a to
deťom H. X. a jeho manželky W.. Na pozemku - parcele č. 7/2 je dom č.s. XXX zapísaný na LV XXX vo
vlastníctve J. X., ale táto ho nadobudla zmluvou V 614/97 ( vklad povolený 20.3.1997) v čase, keď už
bolo vlastníctvo k pozemku - k parcela CKN č. 7/2 odporkyňou vydržané ( ku dňu 1.1.1992), takže v čase
prevodu domu bola vlastníčkou pozemku pod domom už odporkyňa. J. X. nadobudla dom od právnej
predchodkyne odporkyne J. X. pre ktorú bolo zriadené právo doživotného bývania a užívania domu

súp. č. XXX, avšak vlastníctvo tohto domu stojaceho na parcele č. C KN 7/2 nemá vplyv na vydržanie
pozemku odporkyňou.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti pri započítaní aj vydržacej doby právneho predchodcu súd dospel
k takému záveru, že v zmysle novely Zák.č. 509/91 Zb. už ku dňu 1.1.1992 odporkyňa sa stala titulom
vydržania vlastníčkou pozemkov: parcela č. C KN 7/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 65
m2 a parcele č. 7/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 346 m2 tak, ako sú zapísané na LV č.
XXX. Záverom okresný súd konštatoval formálny zápis navrhovateliek ako podielových spoluvlastníčok
v dotknutej pozemnoknižnej vložke k sporným pozemkom.

Rozhodovanie o trovách prvostupňového konania okresný súd vyhradil na samostatné rozhodnutie po
právoplatnosti podľa § 151 O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie pôvodná navrhovateľka v 1/ rade
a navrhovateľky 2/ a 3/. Vytýkali najmä nesprávne právne posúdenie veci pokiaľ okresný súd prijal
záver o získaní vlastníckeho práva odporkyňou k predmetu sporu vydržaním. Poukazovali na nespornú
skutočnosť - stotožnenie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. D., zapísanej v PKN vložke č. 5
ako parcela č. 10, 11, s parcelou č. 151 - dom, dvor o výmere 523 m2 a ďalej s CKN parcelou č. 7/2
- zast. plochy a nádvoria o výmere 65 m2 a CKN parc. č. 7/3 - zast. plochy o výmere 346 m2. Uviedli,
že v dedičskom konaní po neb. S. X. D 142/71 sa správne konštatuje, že tento poručiteľ vlastnil len
podiel 1/18 v nehnuteľnostiach v kat. úz. D., zapísaných v PK vložke č. 5, parcela č. 10,11 pod B13/
c. Jediná dedička J. X., rod. Q. nadobudla podiely poručiteľa, ktoré tento vlastnil v nehnuteľnostiach,
ktoré sú presne špecifikované vo výrokovej časti dedičského rozhodnutia. Konštatácia súdu o tom, „že
rozhodnutie po právoplatnosti sa zašle SG v Žiline na zápis v EN, kat. územie tak, že pod A bude
zapísaná vdova, J. X., rod. Q. v celosti a pod B je parcela č. 151 č. popisné XX", - nie je obsahom
bodu I. bod 3 dedičského rozhodnutia ako to uvádza súd prvého stupňa, ale je uvedená pod bodom II
dedičského rozhodnutia. Navyše, podľa § 102 ods. 1 Notárskeho poriadku ide „len“ o administratívno-
formálny pokyn pre vtedajšie stredisko geodézie na zápis právoplatného dedičského rozhodnutia do
vtedajšej evidencie nehnuteľností, ktorá mala len evidenčný charakter. Zo zaužívanej praxe bývalých
štátnych notárstiev jednoznačne vyplýva, že z obsahu takejto formulácie malo štátne notárstvo na mysli,
že preberateľkou dedičstva po S. X. bola jediná dedička J. X., rod. Q., ktorá nadobudla predmet dedičstva
v celosti. To znamená, že v celosti nadobudla podiely poručiteľa, ktoré poručiteľ ku dňu smrti vlastnil v
nehnuteľnostiach, ktoré sú presne špecifikované vo výrokovej časti predmetného rozhodnutia. Poručiteľ
vlastnil v EN parcele č. 151 len podiel 1/18, predmetom dedičstva preto mohol byť len tento podiel a
nemohla vdova J. X. zdediť EN parcelu č. 151 v celosti, ale len v podiele 1/18. Menovaná poznala rodinné
pomery v rodine svojho nebohého manžela, vedela čítať a písať, preto jej z predmetného dedičského
rozhodnutia muselo byť jasné, čo je predmetom dedičstva, aké nehnuteľnosti a aké spoluvlastnícke
podiely zdedila, navyše vedela, že predmetom dedičstva bol rodičovský majetok nebohého manžela
a spoluvlastníkmi sú aj jeho ďalší súrodenci. V roku 1975 odporkyňa J. X., rod. X. s manželom S. X.
sa rozhodli postaviť na starorodičovskom majetku rodinný dom. Z tohto dôvodu sa obrátili na vtedajšie
Štátne notárstvo v Žiline, kde notár spísal darovaciu zmluvu, ktorou J. X., rod. Q. darovala svojmu synovi
a neveste nehnuteľnosti na ktorých mienil syn S. stavať, pričom zrejme notár spísal darovaciu zmluvu
podľa podkladov, ktoré dostal z vtedajšieho Strediska geodézie v Žiline a tak sa nedopatrením stalo, že
došlo k prevodu parcely č. 151 v celosti, hoci evidentne J. X., rod. Q. vlastnila v predmetnej nehnuteľnosti
len podiel 1/18. Odporkyňa, J. X., rod. X. na pojednávaní konanom dňa 16. 6. 2010 nepriamo uviedla,
že ku stavbe rodinného domu súp. č. XXX si vyžiadali súhlas aj od ostatných podielových spoluvlatníkov
predmetnej nehnuteľnosti, preto keby si myslel neb. S. X. ml. a odporkyňa, jeho manželka, že parcela
č. 151, kat. územie D. patrí výlučne J. X., ich matke a svokre, neboli by si pýtali súhlas na stavbu
rodinného domu od všetkých podielových spoluvlastníkov v predmetnej nehnuteľnosti. Na KN-C parcele
č. 7/2 je postavený dom súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXX vo vlastníctve tretej osoby, J. X., rod. X., z
čoho vyplýva, že odporkyňa J. X., rod. X., parc. č. 7/2 nikdy neužívala a nemohla ju v žiadnom prípade
vydržať, pretože predpokladom získania vlastníckeho práva vydržaním je faktické ovládanie veci alebo
vykonávanie práva, a to po dobu najmenej 10 rokov, ďalej nerušená a kľudná držba. Odporkyňa túto
parcelu nikdy neužívala a ani nemá žiadny právny titul na základe ktorého by mohla vstúpiť do užívania
pozemku zastavaného domom tretej osoby. Navrhovateľky zvýraznili, že odporkyňa nemá právny titul
na získanie vlastníckeho práva.

Odporkyňa nemohla získať vlastnícke právo k predmetu sporu k 1.1.1992 tak, ako to uvádza súd prvého
stupňa v napadnutom rozsudku, pretože J. X., rod. Q. užívala od roku 1971 nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom sporu ako jediná dedička po neb. manželovi S. X. s vedomím, že jej vlastnícky patrí len
podiel 1/18, pretože vedela, že ostatné podiely patria vlastným a nevlastným súrodencom, prípadne ich
právnym nástupcom po neb. manželovi S. X. st. a tiež aj ostatným podielovým spoluvlastníkom. V roku
1975 J. X., rod. Q. zmluvou RI 827/75 previedla pozemok tvoriaci predmet sporu na svojho syna S. X.
ml. a jeho manželku odporkyňu. Títo nikdy nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu neužívali. V roku 1975
vstúpili len do užívania parcely č. 7/1 na ktorej postavili svoj rodinný dom, avšak tá nie je predmetom
tohto sporu. Keďže J. X. rod. Q. v roku 1975 previedla predmet sporu na svojho syna S. a jeho manželku
odporkyňu, nemohla od roku 1975 pokiaľ naďalej užívala parcely, ktoré sú predmetom tohto sporu v
dobrej viere, že tieto nehnuteľnosti užíva ako vlastné a to oprávnene. Bola si plne vedomá toho, že
nehnuteľnosti nevlastní.

Odvolateľky vyslovili presvedčenie, že v predmetných nehnuteľnostiach majú svoje spoluvlastnícke
podiely, ony neboli účastníkmi dedičského konania po neb. S. X., ani účastníčkami zmluvy RI 827/75 a
celú dobu boli presvedčené, že ich spoluvlastnícke podiely, keďže s nimi žiadnym spôsobom nenakladali,
im stále vlastnícky patria. Namietali tvrdenie okresného súdu v napadnutom rozsudku, že „ údajná
dobromyseľná držba vyplynula z výsluchov aj samotných navrhovateliek „ nie je tomu tak, pretože ony
celú dobu vedeli, že v predmetných nehnuteľnostiach majú svoje spoluvlastnícke podiely a hlavne to
vedela ich švagriná J. X., rod. Q.. Mali za to, že odporkyňa v žiadnom prípade nemohla získať k predmetu
sporu vlastnícke právo vydržaním.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukazovala na vecnú správnosť záverov rozhodnutia,
súd správne ustálil, že dedičské rozhodnutie D 142/71-7, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 1.4.1971 je titulom, na základe ktorého vznikla oprávnená držba právnej predchodkyne odporkyne.
V dedičskom rozhodnutí je výslovne uvedené, že J. X., rod. Q., bude zapísaná v celosti, je tam
zápis aj ohľadne parcely č. 151 ( pôvodné parcelné číslo ) a domu č. XX ( pôvodné číslo domovej
nehnuteľnosti). Navrhovateľky dôvodia, že muselo jej byť jasné, že dedí len spoluvlastnícke podiely a v
akých nehnuteľnostiach, treba však podotknúť, že vedomosťou ktorú vyžadujú od právnej predchodkyne
odporkyne, nedisponovalo ani Štátne notárstvo, keď takto nepostupovalo a nedisponovalo ani Stredisko
geodézie, keď zapísalo J. X. rod. Q. k predmetu dedičstva ( odporkyňa citovala obsah dedičského
rozhodnutia) v celosti, tá mala vôľu nakladať s parc. č. 151 ako so svojim vlastníctvom, keď zmluvou R
I 827/75 previedla tento pozemok podľa stavu v evidencii nehnuteľnosti na svojho syna neb.S. X. ml. a
jeho manželku - odporkyňu. Na základe tejto zmluvy a následne na základe dedičského rozhodnutia 6 D
1548/90 je odporkyňa zapísaná ako vlastníčka v celosti predmetných pozemkov 7/2 a 7/3 a je nesporné,
že samotná odporkyňa práve podľa darovacej zmluvy R I 827/75 a dedičského rozhodnutia 6 D 1548/90
bola v dobrej viere, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov tak, ako sú predmetom konania ( KNC parc.
č. 7/2 a 7/3).

Odporkyňa popiera, že by si svojim manželom S. X. ml. pýtala súhlas od podielových spoluvlastníkov
na stavbu rodinného domu, takýto záver nevyplýva z jej výpovede a hodnotenie, že niečo nepriamo
uviedla, je zavádzajúce.

Právna predchodkyňa odporkyne J. X., rod. Q., zároveň aj právna predchodkyňa J. X., rod X. ( v
súčasnosti vlastníčky domu č.s. XXX, predtým č. XX postaveného na parcele 7/2) užívala pôvodnú
parcelu 151 najprv ako svoju vlastnú od roku 1971 a po prevode odporkyni a jej manželovi darovaním
v zmysle N 904/75,Nz 1175/75 z 19.11.1975 na základe dohody o doživotnom užívaní prevádzanej
nehnuteľnosti, v tejto súvislosti odporkyňa v podrobnostiach poukazovala na konkrétny obsah tejto
dohody v zmluve. O oprávnenú držbu ide nielen vtedy, ak držiteľ má po celú vydržaciu dobu vec vo svojej
faktickej moci, ale aj vtedy, ak právo držby vykonáva prostredníctvom inej osoby. Držba nezaniká tým, že
držiteľ vec zverí do dočasnej detencie niekomu inému. Odporkyňa považovala spochybňovanie jednej
z podmienok vydržania, a to užívanie danej nehnuteľnosti za právne irelevantnú. Záverom dodala, že
navrhovateľky sú v pozemkovej knihe zapísané ako formálne pozemnoknižné spoluvlastníčky.

Odporkyňa žiadala potvrdenie rozsudku okresného súdu pre vecnú správnosť, uplatnila si aj náhradu
trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia, ktoré boli aj špecifikované v písomnom
vyjadrení odporkyne.

Navrhovateľky v písomnom vyjadrení k vyjadreniu odporkyne naďalej namietali oprávnenosť držby a
tým aj nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu sporu vydržaním, zotrvávali na tom, že sú podielové
spoluvlastníčky k dotknutým pozemkom v žalovanom podiele a z dôvodov nimi prezentovaných v konaní.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( § 10 ods. l O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali na to oprávnení
účastníci ( § 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote ( § 204 ods.l O.s.p.) preskúmal vec v
rozsahu a z dôvodov daných v ust. § 212 ods. l O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 v spojení
s § 211 ods.2 a 214 ods. 2 O.s.p. ( bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu
po konštatácii vecnej správnosti potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p.

Prioritne odvolací súd uvádza, že v priebehu vedeného odvolacieho konania pôvodná navrhovateľka
Irena X. zomrela - XX. J. XXXX, do konania po menovanej vstúpili jej právni nástupcovia H. T. a G. T.,
ktorí sa pripojili k návrhu svojej právnej predchodkyne.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že okresný súd v posudzovanej veci zistil skutkový stav riadne,
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy hodnotil v súlade s ust. § 132 i nasl.
O.s.p. a vec správne právne aj posúdil. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s písomným
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zvýraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu
prvého stupňa považuje za svoju povinnosť vyjadriť sa k rozhodujúcej skutkovej a právnej otázke ktorá
v predmetnom konaní vyvstala - k otázke vstupu do držby, dobromyseľnosti držby, nadobudnutia
vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam vydržaním.

V konaní nebola pochybnosť o tom, že sporné parcele, ku ktorým sa navrhovateľky domáhali
určenia podielového spoluvlastníctva (každá z nich v podiele 1/18) zodpovedajú po ich identifikácii
pozemnoknižným parcelám č. 10, 11 zapísaným v pozemnoknižnej vložke 5 v k.ú. D.. Bolo ďalšou
nepochybnou skutočnosťou, že pôvodná navrhovateľka v 1/ rade a navrhovateľky v 2/ a 3/ rade sú
zapísané v pozemnoknižnej vložke k dotknutým pozemnoknižným parcelám v žalovanom podiele. V
podiele 1/18 je zapísaný v pozemnoknižnej vložke k pozemnoknižným parcelám aj právny predchodca
odporkyne. Ďalej v konaní bolo nepochybne preukázané, že právny záver súdu prvého stupňa o vydržaní
vlastníckeho práva k predmetu sporu odporkyňou (po započítaní oprávnenej držby aj jej právnych
predchodcov) má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom
určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) dochádza k nemu
priamo zo zákona.

Právna predchodkyňa odporkyne - J. X. disponovala právnym titulom vstupu do držby, ktorým bolo
dedičské rozhodnutie po jej právnemu predchodcovi S. X. st. vydané v dedičskom konaní vedenom
pod sp.zn. D 142/71. Dedičské rozhodnutie po menovanom konštatuje vykonanie zápisu (v tej dobe
už v evidencii nehnuteľnosti EN) po právoplatnosti rozhodnutia pre manželku poručiteľa J. X., rod.
Q. na parcelu č. 151 v stave podľa evidencie nehnuteľnosti, táto parcela je totožná so žalovanými
parcelami. Označené dedičské rozhodnutie založilo vstup právnej predchodkyne odporkyne do držby,
jednalo sa o právoplatné rozhodnutie na základe ktorého došlo i k relevantnému zápisu tejto skutočnosti,
aj podľa názoru krajského súdu právna predchodkyňa odporkyne mohla byť v dobrej viere, že po
svojom manželovi S. X. st. nadobudla vlastníctvo v celosti k parcele č. 151 (EN). Pokiaľ odvolateľky
spochybňovali dobrú vieru J. X. pri vstupe do držby, na svoje tvrdenie dôkazné bremeno neuniesli,
dôkazy ktoré v konaní označili a ktoré súd prvého stupňa vykonal neboli spôsobilé vyvrátiť existenciu
dobrej viery pri vstupe do držby.

Za držiteľa sa považuje (fyzická alebo právnická) osoba, ktorá fakticky ovláda vec. Pri oprávnenej držbe
musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá
viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe
nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne

a že si neprisvojuje cudziu vec, sa však navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním a to už môže
byť predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere, alebo nie je, je
treba vždy hodnotiť objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého
účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom
na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú
vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku,
kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec
právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj naďalej (subjektívne) v dobrej viere. Dobrá
viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť,
teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva (viď závery rozhodnutia rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/271/2005).

J. X. s predmetom dedičstva naložila ako so svojou vlastnou, k veci sa správala v dobrej viere, že jej
podľa dedičského rozhodnutia patrí. O tejto okolnosti svedčí aj jej ďalšia prejavená vôľa, keď predmet
sporu previedla darovacou zmluvou riadne registrovanou Štátnym notárstvom pod RI 827/75 na svojho
syna S. X. ml. a jeho manželku - aktuálne odporkyňu. Odporkyňa sa stala nadobúdateľkou podielu
svojho manžela S. X. ml., na základe dedičského rozhodnutia 6D 1548/9, opätovne ide o ďalšie
právoplatné rozhodnutie deklarujúce dobromyseľnosť držby žalovaných nehnuteľností. Napokon nebolo
preukázané v priebehu vedeného konania, že by si pôvodná navrhovateľka 1/ rade resp. navrhovateľky
v 2/ a 3/ rade v rokoch 70. 80., teda až do 1.1.1992 titulom svojho podielového spoluvlastníctva robili
nároky do žalovaných nehnuteľnosti. V podstate to ani samotné navrhovateľky v priebehu vedeného
konania netvrdili. Vychádzali jedine z úvah tak, ako vo svojom odvolaní, že právna predchodkyňa
odporkyne mohla mať vedomosť, mala poznať rodinné pomery, avšak nepreukázali relevantnými
dôkazmi, že tomu tak skutočne bolo, teda na toto svoje tvrdenie v konaní neuniesli dôkazné bremeno.
Na tomto základe prijal záver krajský súd totožne ako okresný súd o tom, že existuje právny titul vstupu
do držby, držba je oprávnená, oprávnenosť držby trvala po celú vydržaciu dobu.

Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu právnej predchodkyne odporkyne - J. X., ale
ani v období od 1975 do 31.3.1983 nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vôbec neupravoval.
Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená novelou Občianskeho
zákonníka vykonanou Zákonom č. 131/1982 v účinnom znení od 1.4.1983. Ďalšia novela Občianskeho
zákonníka vykonaná Zákonom č. 509/1991 Zb. účinnou od 1.1.1992 umožnila započítanie nepretržitej
držby vykonávanej aj pred 1.1.1992, pričom držbu nekvalifikoval odlišne v porovnaní s predchádzajúcou
právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku, t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným, spĺňal k
1.1.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu 10 rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným,
t.j. so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu pozemok patrí, nadobudol k tomuto
dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním. Vychádzajúc aj z označených právnych predpisov krajský
súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom okresného súdu, že k 1.1.1992 došlo u predmetu
sporu k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním odporkyňou.

Ďalšie odvolacie argumentácie uvádzané navrhovateľkami v odvolaní dopad na právne posúdenie veci
nemali.

Keďže súd prvého stupňa rozhodovanie o trovách prvostupňového konania vyhradil na samostatné
rozhodnutie, rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .