Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2013

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžp/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200283
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ida Hanzelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:8012200283.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej

a z členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu:
BUKOCEL, a.s., so sídlom Hencovská 2073, Hencovce, IČO: 36 445 461, zastúpeného: JUDr.
Slavomírom Kučmášom, advokátom so sídlom Plynárenská 1, Michalovce, proti žalovanému: Obvodný
úrad životného prostredia v Prešove, so sídlom Námestie mieru 2, Prešov, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 2012/405-1412 zo dňa 20. februára 2012, na odvolanie žalobcu proti
rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/17/2012-37 zo dňa 19. apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/17/2012-37 zo dňa 19.

apríla 2013 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) zamietol žalobu proti
rozhodnutiu žalovaného č. 2012/405 - 1412 zo dňa 20. februára 2012, ktorým žalovaný zmenil
rozhodnutieObvodnéhoúraduživotnéhoprostrediavoVranovenadTopľouč.:2011/01046-08Spr.Delikt
5/2011 zo dňa 13. decembra 2011 vo výroku rozhodnutia tak, že za správny delikt v zmysle § 74 ods.
1 písm. k) a l) vodného zákona podľa § 75 ods. 6 vodného zákona uložil žalobcovi pokutu vo výške
6 000,- € (slovom šesťtisíc eur)

Krajský súd vo svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu zisteného prvostupňovým správnym

orgánom na úseku štátnej vodnej správy. Na základe výzvy Krajského úradu životného prostredia v
Prešove, ktorý vykonal ako príslušný orgán dňa 22. júna 2011 štátny vodoochranný dozor a technicko-
bezpečnostný dozor v súlade s § 66 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmenách zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Vodný
zákon“)vspoločnostiBUKOCEL,a.s.Hencovce,pričomvykonanoukontrolouukontrolovanéhosubjektu
boli zistené porušenia správnych predpisov na úseku štátnej vodnej správy, následne Obvodný úrad
životného prostredia vo Vranove nad Topľou (ďalej len ako „prvostupňový správny orgán“) ako príslušný

správnyorgánuložilzasprávnedeliktyspoločnostiBUKOCEL,a.s.Hencovcepokutuvovýške6000€za
porušenia ustanovení vodného zákona. Žalovaný, ako odvolací orgán sa stotožnil so skutkovým stavom
uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí, zmenil však jeho výrokovú časť spresnením hmotnoprávneho
predpisu, podľa ktorého bola pokuta uložená.

Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o
uložení pokuty postupoval v súlade s ustanoveniami Vodného zákona ako aj v súlade s zákonom č.71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) a rozhodol vo veci uloženia pokuty za správny delikt
správne a zákonne. Krajský súd sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu
a dospel k záveru, že nie je daný dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal rozsudok krajského súdu zmeniť
a zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec
žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si žalobca uplatnil právo na náhradu trov konania. V dôvodoch
odvolania žalobca zopakoval dôvody žaloby.

Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov

uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa
nie je dôvodné vyhovieť. Najvyšší súd preto rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny (§ 219
ods. 1 a 2 v spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p.) rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil na mieste
a v čase oznámenom na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk
najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu, ktoré si osvojuje ako svoje vlastné
tak, ako to uviedol krajský súd na str. 11 - 13 svojho rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia v nadväznosti na dôvody odvolania odvolací súd uvádza nasledovné :

Súd považuje postup krajského súdu v tom, že pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu
zisteného prvostupňovým orgánom za správny a v súlade s § 250i ods. 1 OSP, nakoľko úlohou súdu

v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu,
ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutia. Vo veci nebol dôvod postupovať podľa § 250i ods. 2 OSP,
pretože žalobca nenamietal skutkové zistenia štátneho dozoru.

Podľa žalobcu bola v správnom konaní porušená zásada dvojinštančnosti a to tým, že prvostupňový
správny orgán vydal rozhodnutie na základe skutkového stavu, ktorý v rámci vykonaného dokazovania,

ako to tvrdí žalobca, zistil nadriadený správny orgán.

Zásada dvojinštančnosti sa realizuje prostredníctvom odvolania ako riadneho opravného prostriedku
(§ 53 a nasl. Správneho poriadku), pričom jej zmyslom je umožniť, aby nadriadený orgán v systéme
orgánov verejnej správy preskúmal zákonnosť rozhodnutia jemu podriadeného orgánu. Prejavom
dvojinštančnosti správeho konania je povinnosť odvolacieho orgánu preskúmať napadnuté rozhodnutie

v celom rozsahu, a ak je to nevyhnutné, aj povinnosť doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené vady
odstrániť (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku).

Žalovaný na základe § 66 ods. (1) Vodného zákona je oprávnený na vykonávanie dozoru nad
dodržiavaním citovaného zákona. V súlade s týmto žalovaný vykonal dňa 22. júna 2011 štátny
vodoochranný dozor a technicko-bezpečnostný dozor, pri ktorom zistil porušenia Vodného zákona. V

súlade s § 60 ods. (2) zákona žalovaný však nie je príslušný na prejednávanie správnych deliktov
a ukladanie pokút, preto vyzval prvostupňový správny orgán na začatie konania v predmetnej veci.
Uvedený postup žalovaného pri výkone dozoru nie je v rozpore so zákonom, a v danom štádiu žalovaný
ani nepostupoval ako druhostupňový správny orgán, ale ako orgán, ktorému zákon zveril dozorové
právomoci. Uvedený postup preto neodporuje zásade dvojinštančnosti v správnom konaní, pretože

správne konanie ešte ani nebolo začaté.

Žalobca namietal aj postup prvostupňového správneho orgánu v tom, že správne konanie nezačalo v
súlade s § 18 ods. 3 Správneho poriadku a tvrdí, že správny orgán neupovedomil účastníkov konania o
začatí konania. Uvedená námietka nemá podklad v obsahu spisov. Súčasťou administratívneho spisu
doručeného súdu bolo aj „Oznámenie o začatí konania vo veci porušenia zákona č. 364/2004 Z.z.“ zo

dňa 03.11.2011, ktoré bolo vydané prvostupňovým správym orgánom. Toto oznámenie bolo doručenéžalobcovidňa09.11.2011,čojepodloženéajdoručenkoupoštovéhodoručovateľaoprevzatípísomnosti.
Prvostupňový orgán riadne oznámil začatie konania v súlade s § 18 ods. 3 Správneho poriadku a to
tým, že žalobcu v oznámení upovedomil a to nasledujúcim spôsobom: „V súlade s § 18 ods. 3 zák. č.

17/1967 Zb. o správnom konaní, Obvodný úrad životného prostredia vo Vranove nad Topľou Vás týmto
vyrozumieva o zahájení konania vo veci správneho deliktu...“

V prvostupňovom konaní správny orgán spoľahlivo zistil skutkový stav veci. To, že jedným z podkladov
k rozhodnutiu prvostupňového orgánu bol protokol o výsledku kontroly, ktorú vykonal žalovaný ako
orgán dozoru a ktorý bol žalobcovi doručený, voči ktorému žalobca mal možnosť vzniesť námietky,

nie je porušením zásady materiálnej pravdy a ani zásady dvojinštančnosti. Prvostupňový orgán podľa
zápisnice z prejednania deliktu právnickej osoby z 25.11.2011 za prítomnosti povereného zástupcu
žalobcu postupoval taktiež v súlade so zásadou súčinnosti podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku a tiež
umožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 podaním písomného
stanoviska. Žalobca sa v správnom konaní písomne vyjadril listom z 30.11.2011, keď uviedol svoje
stanovisko v troch bodoch. Ani v jednom bode však nenamieta dôvod začatia správneho konania, jeho

vyjadrenie má vysvetľujúci charakter. V rozhodnutí z 13.12.2011 - vo výroku - prvostupňový správny
orgán uložil pokutu za -

- Nezabezpečenie odborného technicko- bezpečnostného dohľadu nad prevádzkou vodnej stavby
odkaliska Ľavobrežný meander ( § 56 ods. 9),

- Prevádzkovanie vodnej stavby „Likvidácia vedľajších vyústi z a.s. Bukocel a zachytávanie ropných

látok z BČOV“ bez manipulačného poriadku schváleného orgánom štátnej vodnej správy ( § 57 ods. 1)

- Nepredloženie dokladu o kategorizácii vodnej stavby „ Hať na Ondave“( § 56 ods. 5).

V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca vzniesol najmä námietky procesného charakteru,
vo všeobecnej podobe tvrdeniami o nedodržaní procesnoprávnych zásad konania (dvojstupňového
konania, materiálnej pravdy, zásady zákonnosti). Z hľadiska „hmotnoprávneho“ namietal, že správny

orgán nehodnotil všetky dôkazy v súlade so zákonom (jednotlivo a vo všetkých súvislostiach)
a nesprávne zhodnotil skutočnosti týkajúce sa odkaliska a vydal arbitrárne rozhodnutie vo veci
manipulačného poriadku. Konkrétne vecné dôvody spochybňujúce skutkové vymedzenie správneho
deliktu však neuviedol. Z uvedeného dôvodu žalovaný, ani podľa názoru odvolacieho súdu, nepochybil,
ak uloženie pokuty po spresnení výroku rozhodnutia v odvolacom konaní odvolanie zamietol

V žalobe proti rozhodnutiu žalovaného žalobca namietal výšku uloženej pokuty, ktorá je podľa neho
vzhľadom na dĺžku a závažnosť trvania jednotlivých porušení Vodného zákona neprimeraná. Podľa §
245 ods. 2 OSP súd nie je oprávnený posudzovať účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia, ktoré
správny orgán vydal na základe správnej úvahy. Je oprávnený posudzovať iba to, či správny orgán pri
aplikovaní správnej úvahy nevybočil zo zákonných medzí a hľadísk. V súlade s § 75 ods. 6 Vodného

zákona je možné za delikty spáchané žalobcom uložiť pokutu až do výšky 66 387, 83 €. Pokuta vo
výške 6 000 € sa nachádza v zákonom stanovenom rozpätí sankcie, pod hranicou desatiny sadzby a
súd má za to, že prvostupňový orgán pri rozhodovaní o výške pokuty nielenže dostatočne prihliadol na
všetkyokolnostiprípadu,zohľadnilpožiadavky,ktorésúnapokutukladené.Nejednásalenopožiadavku
represie, ale aj o požiadavku prevencie. Následne vo svojom rozhodnutí náležite zdôvodnil uloženie

sankcie v tejto výške.

Odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok z dôvodu, že jeho výrok je vecne správny, pričom je
výsledkom správne zisteného skutkového stavu, správnej aplikácie hmotnoprávnej normy na zistený
skutkovýstavasúčasneajvydanierozhodnutiaakocelkujevsúladesustanoveniamiprocesnéhopráva.

Náhradu trov odvolacieho konania najvyšší súd v konaní neúspešnému žalobcovi nepriznal podľa §

250k ods. 1 OSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.