Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 15, 2013

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/81/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712207008
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2013:7712207008.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudkyňou Mgr. Agátou Štefaničovou, v právnej veci žalobcu D. proti
žalovanému FARMA ZEMPLÍN, s.r.o. so sídlom Námestie Slobody 13, 071 01 Michalovce, IČO: 31 717
888, o zaplatenie 1 465,80 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu 14.5.2012 domáhal proti žalovanému zaplatenia 1 465,80 Eur s
úrokmi z omeškania 0,025 % denne zo sumy 488,60 Eur od 1.4.2011 do 30.6.2011, zo sumy 977,20 Eur
od 1.7.2011 do 30.9.2011, a zo sumy 1 465,80 Eur od 1.10.2011 do zaplatenia a trov konania. Návrh
odôvodnil tým, že ako vlastník poľnohospodárskej pôdy v k.ú. Hnojné okres Michalovce uzavrel dňa
1.1.2008 so žalovaným nájomnú zmluvu o prenájme poľnohospodárskej pôdy ako zmluvu o poskytovaní
služieb súvisiacich s nájmom pozemku na poľnohospodárske účely, a to odplatne za 1 954,46 Eur ročne
so splatnosťou v pravidelných štvrťročných splátkach. Za roky 2008,2009 a 2010 žalovaný žalobcovi
riadne uhrádzal dohodnuté nájomné. V roku 2011 nájomné uhrádzať prestal a preto mu dal výpoveď
z nájmu, ktorá uplynula 30.9.2011. Žalovaný ku dňu podania návrhu neuhradil dohodnutý nájom za
mesiace január až september 2011 vo výške 1 465,80 Eur napriek viacerým výzvam a prísľubom.

Žalovaný nárok žalobcu neuznal ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Uviedol, že so žalobcom
ako prenajímateľom uzavrel dňa 1.1.2008 zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri
prevádzkovaní podniku, pričom bolo dohodnuté nájomné vo výške 500,00 Sk za 1 ha pozemku ročne, čo
vzhľadom na výmeru žalobcu predstavovala čiastku 544,00 Sk ročne. K zmluve boli postupne uzavreté
dodatky, a to v súvislosti so zmenou prenajatej výmery pozemku, a od 1.1.2009 bol uzavretý posledný
dodatok k nájomnej zmluve podľa, ktorého nájomné predstavovalo sumu 42,22 Eur ročne, preto návrh
žalobcu ako nedôvodný navrhol zamietnuť.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Žalobca so žalobným návrhom predložil zmluvu o poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom pozemku
na poľnohospodárske účely, v ktorej ako poskytovateľ je uvedený žalobca a príjemca žalovaný.
Predmetom zmluvy mali byť údržbárske práce poskytované žalobcom pre žalovaného na príjazdovej
ceste nachádzajúcej sa na pozemku, ktorý je predmetom nájomnej zmluvy špecifikovanej v článku IV.
bod 4,2 Zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli na cene poskytovaných služieb 58 880,00 Sk ročne. Cena za

služby mala byť uhrádzaná v štvrťročných splátkach bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na účet žalobcu uvedený v zmluve. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom platnosť zmluvy
bola viazaná na platnosť nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.2008 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a
predmetom, ktorej bol nájom pozemku o výmere 36 350 m2 nachádzajúci sa v obci Hnojné. Zmluvu
podpísal žalobca, za žalovaného zmluva podpísaná nie je.

V ten istý deň podpísal žalobca a žalovaný zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri
prevádzkovaní podniku podľa ustanovení zákona č. 504/2003 Z.z., o nájme poľnohospodárskej pôdy.
Predmetom nájmu na poľnohospodárske účely bola orná pôda o výmere 36 350 m2 ako pozemok
registra E - parciela č. 127/1- nachádzajúci sa v obci Hnojné. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú,
pričom výška nájomného predstavovala za 1 ha pozemku ročne 500,00 Sk, čo za celú výmeru predmetu
nájmu predstavuje sumu 545,00 Sk ročne. Predmetom nájmu bol spoluvlastnícky podiel žalobcu vo
výmere 10 905 m2. K zmluve boli postupne uzatvárané dodatky podľa toho, ako sa menila vlastnícka
výmera zo strany žalobcu, a to postupne na výmeru 18 175 m2, 21 810 m2 a 25 445 m2. Nájomné tak
od 1.1.2009 predstavovalo 42,22 Eur ročne.

Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 20.12.2010 bolo zistené, že FARMA ZEMPLÍN označená
na výdavkom pokladničnom doklade vyplatila žalovanému 1 500,00 Eur ako nájomné za výmeru 3,5 ha
za obdobie mesiacov 4-12/2010.

Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 4.2.2010 bolo zistené, že označená FARMA ZEMPLÍN
žalobcovi vyplatila 1 151,14 Eur ako nájom pozemkov vo výmera 3,5 ha.

Z výpisu z účtu zo dňa 24.8.2011 bolo zistené, že žalobcovi bolo zaslané dohodnuté nájomné 42,22 Eur
a 12.4.2011 nájomné 42,22 Eur.

Z listu žalovaného zaslaného právnemu zástupcovi žalobcu vyplýva, že žalovaný mal záujem o
odkúpenie pozemku pod svojou farmou, ktorého spoluvlastníkom je aj žalobca. Navrhol niekoľko
alternatívnych riešení, a to odkúpenie pozemkov od podielových spoluvlastníkov, alebo navrhli žalobcovi
odkúpenie hydinovej farmy. Tretia alternatíva bolo uzatvorenie nájomnej zmluvy.

Žalobca vo svojej výpovedi na súde uviedol, že predmetom konania je zmluva o poskytovaní služieb a
nie zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. Potvrdil však že
žalovanému žiadne údržbárske práce na základe predloženej zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich
s nájmom poľnohospodárskej pôdy neposkytoval, a to z toho dôvodu, že v podstate išlo o to , aby ostatní
podieloví spoluvlastníci nevedeli aký nájom mu žalovaný za pôdu platí. Takýmto spôsobom sa vlastne
zakrylo nájomné a cena za údržbárske práce bola cenou nájmu. Ďalej uviedol, že finančné prostriedky
mu neboli poskytované v rámci rokovaní o odkúpení pozemkov, ale za sprostredkovanie služieb podľa
zmluvy. Potvrdil, že žalovaný mu riadne plnil podľa uzavretej nájomnej zmluvy za poľnohospodárske
pozemky, ktoré žalovaný užíva a to 42,22 Eur ročne. Uviedol, že výšku dohodnutého nájomného 42,22
Eur ročne nenamietal, pretože sa tak dohodli. Žalobca ďalej tvrdil, že za pozemky, ktoré má vo vlastníctve
platí vyššiu daň ako dohodnutý nájom, čiže určite by sa mu neoplatilo zmluvu s tak nízkym nájomným
ako mu uhrádza žalovaný uzavrieť. Poukázal aj na to, že v zmluve o nájme poľnohospodárskej pôdy, a
v ich dodatkoch je uvedené, že výška nájomného je 500,00 Sk za m2 ročne a nie za ha pozemku ročne.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v obci Hnojné zakúpil poľnohospodárske budovy, a tak isto
aj pozemky pod týmito budovami, avšak časť budov stojí na pozemkoch iných vlastníkov, a medzi
týmito vlastníkmi je aj žalobca. Ten v roku 2008 bol podielových spoluvlastníkom v podiele 9/30.
Žalovaný mal záujem odkúpiť pozemky pod všetkými svojimi budovami, preto rokoval okrem iných
vlastníkov aj so žalobcom o odkúpení ich podielov. Uviedol, že medzi nimi prebiehalo viacero rokovaní
s viacerými návrhmi riešenia, a to buď odkúpením pozemkov, zriadením vecného bremena alebo
uzavretím nájomných zmlúv, čiže prebiehalo medzi nimi viacej alternatív rokovaní o riešení vlastníctva,
resp. nájmu pozemkov, ktoré sa nachádzali pod budovami žalovaného. Uviedol, že so žalovaným

uzavrel riadne iba zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku
zo dňa 1.1.2008 ku ktorej boli postupne uzatvárané dodatky. Bolo dohodnuté ročné nájomné 545,00
Sk za nájom poľnohospodárskej pôdy, a posledný dodatkom bola cena upravená na 16,60 Eur. K
zmluve, ktorú predložil žalobca do konania o poskytovaní údržbárskych prác zo strany žalobcu uviedol,
že takáto zmluva nikdy nebola uzavretá, pretože ako vyplýva zo zmluvy, nikdy nebola podpísaná
konateľmi spoločnosti FARMA ZEMPLÍN, s.r.o.. Zmluva bola len súčasť ostatných rokovaní a zmlúv,
ktoré medzi sebou navzájom pripravovali. Žalobca pre žalovaného nikdy žiadne údržbárske práce
nevykonával. K príjmovým pokladničným dokladom, ktoré predložil žalobca do konania uviedol, že nejde
o oficiálne účtovné doklady spoločnosti, a nešlo o plnenie zo zmluvy, ktoré tvrdí žalobca, ale išlo o
súčasť rokovaní, ktoré sa mali týkať odkúpenia pôdy, ktorá patrila žalobcovi. Žalovaný to považoval
za preddavok na finančné vyrovnanie pri kúpe pozemkov, ktoré patria žalobcovi. Vlastníkmi pozemkov
boli viacerí podieloví spoluvlastníci, preto nemohli platne uzavrieť zmluvu o kúpe iba so žalobcom, lebo
mohla byť napadnutá pre relatívnu neplatnosť. Žalobca sľúbil, že odkúpi podiely ostatných podielových
spoluvlastníkov alebo bude s nimi rokovať, aby boli ochotní aj oni uzavrieť kúpne zmluvy na zvyšné
pozemky, čiže plnenia chápali v tomto kontexte ako predzmluvné rokovania ku kúpnym zmluvám. Nešlo
o finančné prostriedky FARMY ZEMPLÍN, ale o súkromné peniaze spoločníkov spoločnosti FARMA
ZEMPLÍN. Ku zmluve ďalej uviedol, že návrh zmluvy o poskytovaní služieb pripravovala strana žalobcu.

Konateľ žalovaného IA. uviedol, že žalovaný zmluvu o poskytovaní služieb nepodpísal. Potvrdil, že so
žalobcom má uzavretú zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy tak ako s ďalšími 56-timi vlastníkmi
pozemkov, ktoré užíva na poľnohospodársku výrobu. Dohodnuté nájomné bolo 500,00 Sk za ha a rok, a
za pozemky platia aj daň z nehnuteľnosti v príslušnej obci. K predloženej zmluve o poskytovaní služieb
uviedol, že nevie o tom, aby on alebo niektorý z ostatných konateľov podpísal takúto zmluvu, a ani nevie
že by sa z takejto zmluvy plnilo. K predloženým pokladničným dokladom uviedol, že žalobcovi poskytli
asi dvakrát väčšiu sumu, ale túto sumu mu poskytli z toho dôvodu, že po vzájomných rokovaniach
žalobca sľúbil, že ako podielový spoluvlastník odkúpi podiely ostatných spoluvlastníkov a pozemok
firme predá. Napriek tomu žalobca doposiaľ od ostatných podielových spoluvlastníkov pozemky, ktoré
sa nachádzajú pod časťou FARMY ZEMPLÍN nezakúpil a nepredal žalovanému. Uviedol, že išlo o
súkromné finančné prostriedky spoločníkov firmy, a nie o firemné peniaze. Ku okolnosti, že na príjmových
pokladničných dokladoch figuruje pečiatka firmy žalovaného uviedol, že mali záujem, aby mali doklad
o prevzatí finančných prostriedkov, ale nevie už prečo sa to písalo na firemné doklady, a kto za firmu
peniaze odovzdal.

Konateľ žalovaného U.j uviedol, že so žalobcom uzavreli zmluvu o nájme poľnohospodárskeho pozemku
tak, ako s ostatnými vlastníkmi pôdy, ktorú užívajú. Uviedol, že so žalobcom nebola uzavretá žiadna
zmluva o poskytovaní prác alebo služieb. Potvrdil, že má vedomosť o tom, že žalobcovi boli vyplávané
sumy zo strany žalovaného, avšak išlo o súčasť dohôd a rokovaní týkajúcich sa skutočností, že
žalobca odkúpi podiely ostatných podielových spoluvlastníkov, a keď sa stane väčšinovým podielovým
spoluvlastníkom, alebo úplným vlastníkom nehnuteľností, že tieto predá žalovanému. Bola to teda
súčasť dohôd a rokovaní, ktoré sa mali týkať prevodu vlastníckeho práva na žalovaného.

Z e-mailovej komunikácie, ktorú zaslala JJ. pracovníčka vtedy advokáta JJ., vyplýva, že rokovania, ktoré
prebiehali medzi žalobcom a žalovaným rozdelila do troch bodov. Prvá časť nazvaná ako oprávnenie
zahrňovala plán žalovaného firmu predať s tým, že žalobca bude mať zaručenú možnosť zmeniť
podmienky nájmu, resp. iné podmienky užívania jeho nehnuteľnosti. Druhá časť nazvaná ako vecné
bremeno, ktoré by zahŕňalo právo užívania nehnuteľnosti p. Kuliňáka, právo užívať stavby a právo vstupu
a prechod cez pozemok. Tretia časť sa týkala zápisov do katastra nehnuteľnosti.

Svedok U. pred súdom vypovedal, že žalobcovi poskytoval právne služby a so žalovaným mali niekoľko
sedení a rokovaní týkajúcich sa pozemkov, ktoré sa nachádzali v areáli firmy FARMA ZEMPLÍN. Ku
zmluve o poskytovaní služieb uviedol, že pre odstup času sa nevie vyjadriť, či tento návrh zmluvy
pripravoval. Vie však, že so žalovaným rokoval a bolo pripravených niekoľko návrhov zmlúv týkajúcich sa
nájmu pozemkov, ale nevylučuje, že sa pripravovali aj iné zmluvy na iné právne úkony ako na nájomný
vzťah. Ku zmluve, ktorá je predmetom tohto konania sa nevedel vyjadriť, či došlo k jej uzatvoreniu

alebo nie. Po nahliadnutí do e-mailovej komunikácie U.j uviedol, že návrh zmluvy o poskytovaní služieb
pripravovala jeho kancelária.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí
tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z., zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri
prevádzkovaní podniku sa uzatvára písomnou formou.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nárok žalobcu nie je dôvodný, preto ho zamietol.
Žalobca nepreukázal, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah, z ktorého by vyplývala pre
žalovaného povinnosť žalobcovi niečo plniť.

Žalobca svoj nárok odvodzoval od Zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom pozemku na
poľnohospodárske účely. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k uzavretiu takej zmluvy. Zmluva
je vyhotovená písomne, je však podpísaná iba žalobcom, za žalovaného zmluvu nepodpísal ani jeden
jeho konateľ. Pri výsluchu pred súdom všetci konatelia žalovaného potvrdili, že medzi účastníkmi
konania prebiehalo viacero rokovaní týkajúcich sa vyporiadania vzťahov k pozemku, na ktorom stojí
firma žalovaného, pričom do úvahy prichádzalo niekoľko alternatív (nájom, vecné bremeno, kúpa a
predaj). Zhodne tiež vypovedali, že napokon došlo iba k uzavretiu nájomnej zmluvy, z ktorej žalobcovi
riadne plnia. Riadne plnenie z nájomnej zmluvy potvrdil aj sám žalobca. Skutočnosť, že medzi účastníkmi
konania prebiehali rokovania týkajúce sa vyporiadania ich vzájomných vzťahov k pozemku potvrdil
svedok JJ. a svedčí o tom aj e-mailová komunikácia medzi U. a konateľom žalovaného J. uviedol, že
pripravoval pre žalobcu niekoľko návrhov zmlúv týkajúcich sa pozemku, ale nevedel, ktoré zmluvy boli
aj uzavreté. Tieto skutočnosti osvedčujú tvrdenie žalovaného, že medzi ním a žalobcom bolo viacero
alternatív riešenia vzájomných vzťahov, avšak uzavretá bola iba nájomná zmluva. Táto skutočnosť
vyplýva aj z predloženej nájomnej zmluvy, ktorá je podpísaná účastníkmi konania a uzavretie tejto
zmluvy potvrdili všetci účastníci konania. Iné zmluvné záväzky medzi účastníkmi konania preukázané
neboli. Žalobca k predloženej zmluve o poskytovaní služieb uviedol, že nikdy žalovanému zo zmluvy o
poskytovaní služieb žiadne plnenie neposkytol.

Žalobca ďalej tvrdil, že Zmluva o poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom pozemku na
poľnohospodárske účely nebola zmluvou o poskytovaní služieb, ale nájomná zmluva a že účastníci
konania zvolili takýto spôsob plnenia nájmu, aby ostatní podieloví spoluvlastníci neboli informovaní o
skutočnej výške nájomného, ktorú žalovaný žalobcovi poskytuje. Ani toto tvrdenie žalovaného v konaní
preukázané nebolo, pretože žalovaný poprel, aby sa na takomto právnom úkone dohodli. Ak by aj
tvrdenie žalobcu bolo pravdivé, zmluva o poskytovaní služieb je zastretým právnym úkonom podľa § 41a
ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre platnosť ktorého je potrebné, aby boli splnené zákonné podmienky
jeho platnosti. Zastretý právny úkon musí zodpovedať vôli účastníkov zmluvného vzťahu a musia
byť splnené zákonné náležitosti tohto právneho úkonu. Žalovaný poprel, že by mal úmysel zastretý
právny úkon uzavrieť a túto skutočnosť zhodne tvrdili všetci konatelia žalovaného. Ak by aj právny
úkon vyjadroval skutočnú vôľu oboch zmluvných strán, neboli splnené zákonné podmienky platnosti
právneho úkonu. Predmetom zastretého právneho úkonu malo byť uzavretie zmluvy o nájme pozemku
na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. Pre platnosť takejto zmluvy musia byť splnené

podmienky zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Ako vyplýva z výpovede
žalobcu ale aj žalovaného, predmetom nájmu a teda aj zastretého nájmu mala byť parcela 127/1 (svedčí
o tom riadne uzavretá nájomná zmluva), teda pozemok, ktorý prenajal žalobca žalovanému na účely
prevádzkovania podniku na poľnohospodárske účely. Ustanovenie § 14 zák. č. 504/2003 Z.z. vyžaduje,
aby sa zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku uzatvárala
písomnou formou. Táto podmienka v prípade predloženej zmluvy o poskytovaní služieb splnená nebola,
pretože nie je podpísaná žalovaným. Ide teda o absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie formy
zmluvy určenej zákonom podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak je zmluva neplatná,
nemôže sa žalobca domáhať jej plnenia a teda nemá právo ani na uplatnený žalobný nárok.

Pokiaľ ide o predložené pokladničné doklady, ktoré preukazujú vyplácanie určitej sumy žalobcovi
žalovaným, táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi ani sporná. Konatelia žalovaného zhodne potvrdili,
že sumy uvedené na príjmových pokladničných dokladoch žalobcovi poskytli. Takisto zhodne vypovedali,
že nešlo o plnenie zo zmluvy o poskytovaní služieb, ani o nájomné (aj keď na pokladničnom doklade
tak uvedené), ale išlo o súčasť predzmluvných rokovaní medzi účastníkmi konania týkajúcich sa kúpy
pozemku od žalobcu. Súd však v kontexte vyššie uvedeného pokladničné doklady pre toto konanie
nepovažoval za právne relevantné. Je zjavné, že žalovaný určité plnenie žalobcovi poskytol, ale nie na
základe právneho stavu tvrdeného žalobcom. V konaní bolo preukázané, že nešlo o plnenie zo zmluvy
o poskytovaní služieb, na ktorú sa žalobca odvolával, pretože jednak jej uzavretie nebolo v konaní
preukázané a jednak žalobca sám potvrdil, že zo zmluvy žalovanému nikdy nič neplnil a predmetom
zmluvy ani poskytovanie služieb nemalo byť. Tiež bolo preukázané, že ak by aj išlo o plnenie zo
zastretého právneho úkonu, išlo by o plnenie z neplatného právneho úkonu, pretože zastretý právny
úkon nespĺňa zákonné požiadavky jeho platnosti.

O trovách konania súd rozhodol tak, že ich žalovanému nepriznal, aj keď mal vo veci plný úspech,
pretože žalovaný si trovy konania v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil (§151 ods. 1,2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa napáda,

- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

- a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo
bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také
dôvody neexistovali,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

§ 42 ods. 3 O.s.p.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:

- ktorému súdu je určené

- kto ho robí

- ktorej veci sa týka

- čo sa podaním sleduje

- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sadzobníka súdnych poplatkov)