Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 19, 2011

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 6C/68/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109220314
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Plaskurová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2011:3109220314.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Barbarou Plaskurovou v právnej veci
navrhovateľa:V.Z.,I..XX.XX.XXXX,Z.B.,Č.XXX,štátnyobčanSlovenskejrepubliky,právnezast.JUDr.
Ladislavom Csákóm, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, proti odporcovi: František
Húska - AUTODOPRAVA, Lipová 371/6, Stará Turá, IČO: 11 747 170, právne zast. Mgr. Radovanom
Ulehlom, advokátom so sídlom Winterova 62, Piešťany, o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru,

takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že rozviazanie pracovného pomeru, dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa
09.08.2009 je neplatné.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal súd, aby určil, že rozviazanie jeho pracovného pomeru odporcom
zo dňa 09.08.2009 je neplatné a ktorým by uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy od

uvedeného dňa až do času, kým začne navrhovateľovi znovu prideľovať prácu a nahradiť mu všetky
trovy konania v prospech jeho právneho zástupcu. Návrh podal na Okresný súd Trenčín, ktorý bol
tomuto doručený dňa 09.09.2009. V návrhu uviedol, že je zamestnancom odporcu v hlavnom pracovnom
pomere ako vodič v medzinárodnej kamiónovej doprave. Začiatkom augusta pri
jednej z jeho služobných ciest ho odporca obvinil z krádeže prevážaného tovaru, čo sa však na pravde
nezakladalo. Bolo

- 2 - 6C/68/2010
to i predmetom šetrenia policajných orgánov s tým, že tvrdenia odporcu neboli preukázané. Poslal ho
domov a až na jeho telefonický dotaz, dokedy má byť doma mu oznámil, že s ním končí pracovný
pomer a na jeho naliehanie mu v priebehu mesiaca august 2009 doručil aj písomnú
výpoveď listom označeným ako „rozviazanie pracovného pomeru“ datovaným 09.08.2009. Namietal,
že list, ktorým navrhovateľ hodlal ukončiť jeho pracovný pomer nie je v súlade s právnymi predpismi
a odporuje viacerým ustanoveniam Zákonníka práce. Namietal jeho nezrozumiteľnosť postrádajúc v

ňom predovšetkým presné pomenovanie spôsobu, ktorým mieni ukončiť jeho pracovný pomer, pretože
spôsob ukončenia pracovného pomeru tak, ako to uvádza odporca Zákonník práce nepozná. Svojim
obsahom predmetný list má najbližšie k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1
písmeno b) Zákonníka práce. Aplikácia tejto právnej normy je však podmienená závažným porušením
pracovnej disciplíny, pričom odporca sa v predmetnom liste o takomto porušení nezmieňuje a jeho
konanie kvalifikuje ako hrubé porušenie. Čo je však závažnejším nedostatkom v rozviazaní pracovného

pomeru, že odporca neuvádza žiadne konkrétne dôvody, prečo takto postupuje a tým nevymedzuje
nijakým spôsobom skutkový dôvod. Z týchto dôvodov rozviazanie pracovného pomeru považuje za
neplatné, pričom odporcovi súčasne listom zo 04.09.2009 tento svoj názor oznamuje asúčasne sa voči nemu domáha prideľovana práce v zmysle pracovnej zmluvy. Súčasne uplatnil nárok
z neplatného rozviazania pracovného pomeru na poskytnutie náhrady mzdy vo výške priemerného
mesačného zárobku.

Odporca vo svojom podaní doručenom Okresnému súdu Trenčín dňa 20.01.2010 namietal miestnu
nepríslušnosť a žiadal, aby vec bola postúpená vecne a miestne príslušnému súdu Nové Mesto nad
Váhom. Vyjadroval sa i k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného navrhovateľom, ktoré
nebolo obsahom spisu vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 22C/173/2009, v súčasnosti

na tunajšom súde konanie vedenom pod sp. zn. 6C/68/2010.

Okresný súd Trenčín dňa 02.02.2010 postúpil vec Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom -
tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému na konanie.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia v predmetnej veci bol doručený právnym zástupcom

navrhovateľa tunajšiemu súdu po výzve súdu zo dňa 06.05.2010 doručenej právnemu zástupcovi
navrhovateľa 26.05.2010 následne elektronickou poštou 08.06.2010. Po odstraňovaní vád,
oboznámení sa s obsahom spisu vedeného na OS Trenčín pod sp. zn. 26C/212/2009, ktorá vec bola tiež
postúpená následne tunajšiemu súdu a vedená v súčasnosti pod sp. zn. 6C/229/2010, bola realizovaná
dňa 28.06.2010 výzva právnemu zástupcovi navrhovateľa. Uznesením sp. zn. 6C/68/2010 zo dňa

28.06.2010 bolo konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zastavené
z dôvodu späťvzatia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2010. Podaním zo dňa
01.08.2010 doručeným tunajšiemu súdu 12.08.2010 navrhovateľ žiadal súd, aby určil, že rozviazanie
jeho pracovného pomeru odporcom zo dňa 09.08.2009 je neplatné a ktorým by uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy za obdobie od 05.09.2009 do 15.09.2009 vo výške 99,- Eur a

súčasne žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu náhradu trov konania. V tomto svojom podaní
uviedol, že medzičasom i sám odporca uznal okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné, z
ktorého dôvodu zobral svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia späť a následne teda upravil i
petit tak, že sa domáha náhrady mzdy iba za obdobie od 05.09.2009, teda od oznámenia
odporcovi, že na pracovnom pomere trvá do 15.09.2009, kedy mal snahu odporca reálne mu umožniť

nástup do zamestnania. Náhradu mzdy za 11 dní vyčíslil sumou
- 3 - 6C/68/2010

99,- Eur, keď výška hodinovej mzdy činí 1,125 Eur. Poukázal na list odporcu, ktorým uznáva, že
skončenie pracovného pomeru zo dňa 09.08.2009 je neplatné.

Súd zmenu petitu návrhu pripustil uznesením sp. zn. 6C/68/2010 zo dňa 08.03.2011. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2011.

Právny zástupca navrhovateľa vyslovil názor v súvislosti s návrhom, ktorým sa domáhal určenia

neplatnosti rozviazania pracovného pomeru odporcom zo dňa 09.08.2009, že neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru môže vysloviť len súd.

Odporca uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia a skutočností uvedených jeho právnym
zástupcom.

Právny zástupca odporcu uviedol, že odporca pripúšťa, že dal navrhovateľovi neplatné rozviazanie
pracovného pomeru, ale okamžite ako si túto skutočnosť uvedomil, teda okamžite ako si uvedomil, že
nevymedzil dôvod, oznámil navrhovateľovi, že na okamžitom zrušení pracovného pomeru netrvá. Vyzval
navrhovateľa, aby nastúpil do práce. Vyslovil názor, že neexistuje naliehavý právny záujem

na určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru okamžitým skončením z dôvodu, že k takémuto
rozviazaniu nedošlo, nakoľko odporca na pôvodnom oznámení netrval a pracovný pomer
navrhovateľa u odporcu pokračoval až do času, kedy s ním bol pracovný pomer okamžite
skončený a to dňa 23.09.2009, ktorá listina bola navrhovateľovi doručená dňa 28.09.2009. Jednoznačne
pracovný pomer trval až do dňa 28.09.2009, čo medzi stranami nie je sporné a samotný rozsudok,

ktorým by bola určená neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru by nemal pre účastníkov
konania akékoľvek účinky, nakoľko by nezaložil žiadne právne vzťahy ani žiadnym spôsobom nezmenil
situáciu. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru neexistuje z
dôvodu, že k takémuto rozviazaniu pracovného pomeru nikdy nedošlo. K ďalšiemu nároku uplatnenémunavrhovateľom a to nároku na náhradu mzdy uviedol, že tento je nedôvodný. Vyslovil názor, že
v danom prípade nejde o náhradu škody, pretože navrhovateľ si vyčerpal v predchádzajúcom období
dovolenku, ktorá mu neprislúchala, na ktorú nemal zákonný nárok, nakoľko mu bola poskytnutá

odporcom ako zamestnávateľom s tým, že túto si na základe ich spoločnej dohody navrhovateľ v
budúcnosti odpracuje.

Súd sa pokúšal o zmier, keď právny zástupca odporcu uviedol, že z jeho strany by bolo
možné dospieť k dohode v celom rozsahu veci s tým, že by si právny zástupca neuplatňoval náhradu

za stratu času. Tento uviedol, že môže súhlasiť so zmierom iba v prípade, ak by bola zo strany odporcu
uznaná neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ktorý sa prejednáva vo veci 6C/229/2010. K zmieru
medzi účastníkmi nedošlo a vzhľadom ku skutočnosti, že neboli návrhy na doplnenie dokazovania v
časti prvého petitu podaného návrhu, súd v tejto časti vyhlásil dokazovanie za ukončené.

Súd sa oboznámil s návrhom, s listom odporcu adresovaným navrhovateľom zo dňa 09.08.2009 vo veci

rozviazania pracovného pomeru, s listom právneho zástupcu navrhovateľa adresovanému odporcovi
zo dňa 04.09.2009 vo veci oznámenia a výzvy na prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy a
na uspokojenie nárokov plynúcich z pracovného pomeru, s oznámením odporcu zo dňa 10.09.2009
adresovaným navrhovateľovi, s listom odporcu adresovanému navrhovateľovi zo dňa 23.09.2009 vo
veci okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, s listom

navrhovateľa adresovanému
- 4 - 6C/68/2010

odporcovi zo dňa 05.10.2009 vo veci neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru -
oznámenia a výzvy na prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy, s vyjadrením odporcu zo dňa

14.01.2010, s podaním právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 01.08.2009, s uznesením o pripustení
zmeny petitu návrhu zo dňa 08.03.2011, s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu 6C/229/2010,
ako i s obsahom ďalšieho spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.

Medzi účastníkmi bolo nesporné, že navrhovateľ bol zamestnancom odporcu. Odporca zaslal

navrhovateľovi list zo dňa 09.08.2009 vo veci rozviazania pracovného pomeru, kde uvádza: „Týmto
s Vami rozväzujem okamžite pracovný pomer. Dňom prevzatia tohto listu končí Vám u nás pracovný
pomer. Pracovný pomer s Vami rozväzujeme z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Týmto
Vás vyzývam dostaviť sa do kancelárie firmy, odovzdať vyúčtovanie z poslednej pracovnej cesty a
prevziať si ukončovacie doklady. Táto zásielka bola uložená dňa 14.08.2009 a prevzatá navrhovateľom

dňa 18.08.2009. Listom zo dňa 04.09.2009 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
navrhovateľ upovedomil odporcu, že podal žalobu na súd vo veci určenia neplatnosti rozviazania
pracovného pomeru, pričom mu ponúkol možnosť, že ak uzná neplatnosť rozviazania pracovného
pomeru a zaplatí mu všetky trovy vzniknuté v súvislosti s doterajším uplatňovaním pohľadávky, nemá
voči tomuto námietok. Týmto listom oznámil odporcovi, že trvá na uvedenom pracovnom pomere a

vyzval ho, aby navrhovateľovi začal prideľovať prácu podľa jeho pracovnej zmluvy. Požiadal ho, aby
navrhovateľovi bolo oznámené kedy a kam sa má dostaviť na výkon práce. Súčasne ho požiadal, aby
do troch dní od doručenia listu uspokojil nároky navrhovateľa v tom smere, aby mu poskytol náhradu
za nevyčerpanú riadnu dovolenku, vyplatil stravné za jednotlivé odpracované dni v
zmyslevšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovavyplatilmumzdu.Listomzodňa10.09.2009oznámil

odporca navrhovateľovi, že zrušenie pracovného pomeru s ním je neplatné a zároveň ho vyzval, aby
nastúpil do práce v pondelok ráno, t.j. dňa 14.09.2009 o 06,30 hod. v prevádzke firmy Vaďovce 67. Tento
list bol uložený na pošte dňa 14.09.2009 a prevzatý navrhovateľom 14.09.2009.

Z obsahu pripojeného a oboznamovaného spisu 6C/229/2010 vyplýva, že predmetom tohto konania je

uplatnenie ďalších nárokov navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi, keď v rámci tohto konania navrhovateľ
žiada súd, aby určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 23.09.2009 je neplatné a ktorým
by uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy od uvedeného dňa až do času, kým mu nezačne
znovu prideľovať prácu a povinnosť nahradiť mu všetky trovy konania. Toto konanie nie je
právoplatne ukončené. Z obsahu spisu doteraz vyplynulo, že navrhovateľ do práce nenastúpil,

pričom odporcom mu bol doručovaný list zo dňa 23.09.2009 vo veci okamžitého skončenia pracovného
pomeru podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, ktorý bol navrhovateľovi doručený dňa 28.09.2009.
Navrhovateľipotomtoskončenípracovnéhopomeru zaslalodporcoviprostredníctvomsvojhoprávneho
zástupcu list, v ktorom mu oznamuje, že okamžité zrušenie pracovného pomeru považuje za neplatné,nakoľko navrhovateľ bol mimo zo závažných dôvodov a nejedná sa o neospravedlnené absencie.
Súčasne týmto listom bol odporca upovedomený, že navrhovateľ podal žalobu na súde.

Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c)
okamžitým skončením, d) v skúšobnej dobe.

- 5 - 6C/68/2010

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3, 4 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ
aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď

podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a
prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. Výpoveď, ktorá
bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede ako aj
súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

Podľa § 68 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako

platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4. Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou
zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a
zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým
zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne
stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou

zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1) z
dôvodov uvedených v ods. 1 skončiť pracovný pomer.

Podľa § 70 zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.
Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1, 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať,
aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu
mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámi
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak zamestnávateľ skončil

pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával platí,
ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď uplynutím výpovednej doby, b)

- 6 - 6C/68/2010

bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.Podľa§80Občianskehosúdnehoporiadkunávrhomnazačatiekonaniamožnouplatniť,abysarozhodlo
najmä o a) osobnom stave, b) splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu
alebo z porušenia práva, c) určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na to naliehavý

právny záujem.

Podľa § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej
veci. Ak je to však účelné môže súd rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že list odporcu zo dňa 09.08.2009 doručený navrhovateľovi
18.08.2009 nespĺňa náležitosti vyžadujúce Zákonníkom práce pre platné skončenie pracovného
pomeru.Citovanéhoustanovenie§59,totoustanovenieurčujeakýmspôsobommožnoskončiťpracovný
pomer. Je nesporné, že spôsob skončenia pracovného pomeru tak, ako bol uvedený v tomto liste
navrhovateľom Zákonník práce nepozná. Z obsahu tohto podania odporcu by bolo možné vyvodiť, že v
danom prípade sa jednalo o okamžité skončenie pracovného pomeru.

Podľa § 61 Zákonníka práce, pri skončení pracovného pomeru výpoveďou doručenou druhému
účastníkovi túto možno odvolať len s jeho súhlasom, pričom odvolanie výpovede ako aj súhlas s
odvolaním treba urobiť písomne. Ustanovenia upravujúce okamžité skončenie pracovného pomeru
nedávajú možnosť jeho odvolania, a to ani so súhlasom účastníka, ktorému bolo okamžité skončenie

pracovného pomeru doručené. Vychádzajúc zo samotného znenia listu odporcu adresovanému
navrhovateľovi zo dňa 10.09.2009, ktorým oznámil odporca navrhovateľovi, že zrušenie pracovného
pomeru s ním je neplatné a vyzval ho k nástupu do práce, tento nie je možné považovať za odvolanie
rozviazania pracovného pomeru. I keby išlo v danom prípade o výpoveď túto by bolo možné odvolať
iba so súhlasom navrhovateľa, ktorý by tento musel dať písomne a takáto skutočnosť v konaní nebola

tvrdenáanipreukázaná.Keďževšaksúdposúdilrozviazaniepracovnéhopomerunavrhovateľom vo
vzťahu k odporcovi ako okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľ ani nemal možnosť
vychádzajúc z dikcie Zákonníka práce takýto úkon urobiť.

Vychádzajúc zo samotného ustanovenia § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného

pomeru výpoveďou okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže
zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa názoru súdu naliehavý právny záujem navrhovateľa na
určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru vyplýva priamo z dikcie už citovaného ustanovenia.
Ak by nárok navrhovateľa na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol

uplatnený a samozrejme tiež nebol uplatnený včas, i v prípade, že by toto bolo neplatné, bolo by
účinné. Nepodanie žaloby v zákonom stanovenej lehote by malo za následok, že súd by sa nemohol
zaoberaťužotázkou platnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruatútoaniriešiťakopredbežnú
otázku vo vzťahu k navrhovateľom uplatňovanej náhrade mzdy. Podľa názoru súdu, ak by súdom nebolo
rozhodnuté o návrhu navrhovateľa v časti neplatnosti predmetného rozviazania pracovného pomeru,

v časti ďalšieho navrhovateľom uplatňovaného nároku by súd musel vychádzať z toho, že okamžité
skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi
- 7 - 6C/68/2010

bolo dané platne. Prípadné riešenie otázky neplatnosti rozviazania pracovného pomeru ako otázky

predbežnej by podľa názoru súdu vo vzťahu k ďalším uplatňovaným nárokom prichádzalo do úvahy
iba vtedy, ak by pracovný pomer bol skončený iným spôsobom než spôsobmi vymedzenými v § 77
Zákonníka práce.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rozviazanie pracovného pomeru dané odporcom

navrhovateľovi nespĺňa náležitosti ust. § 70 zákonníka práce, keď toto postráda skutkové vymedzenie
dôvodov, pre ktoré došlo k rozviazaniu pracovného pomeru tak, aby tieto dôvody, resp.
dôvod nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Vymedzenie dôvodu odporcom v rozviazaní pracovného
pomeru je neurčité.

S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania po tom, čo súd dospel k záveru, že navrhovateľ
má naliehavý právny záujem na ním podanej určovacej žalobe a k záveru, že rozviazanie
pracovného pomeru bolo realizované nie v súlade s ust. § 70 Zákonníka práce považujúc to za účelnéčiastočným rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľa a určil, že rozviazanie pracovného pomeru
dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 09.08.2009 je neplatné.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ
uplatňuje v konaní viacero nárokov. V predmetnej veci bolo rozhodované i o predbežnom opatrení.
Navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania, tieto ním však neboli vyčíslené, pričom v čase vyhlasovania
rozsudku, ktorý súd doručuje účastníkom v deň jeho vyhlásenia, kedy rozsudok musí byť i vyhotovený,
rozhodnutie o trovách konania nebolo možné riešiť iným spôsobom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne, písomne prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- 8 - 6C/68/2010

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného zákona.