Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 24, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/75/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510202541
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3510202541.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Ferratum Slovakia, s.r.o., so sídlom Haanova 12,
Bratislava, IČO: 43 770 207, právne zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Žabotova
2/B, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti povinnému: A. D., bytom D. XX/X, E. A. nad K., o vymoženie
89,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom č.k. 4Er/321/2010-20 zo dňa 28. decembra 2012 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Blanky
Ružekovej, Exekútorský úrad so sídlom v Senici o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Ex. por., § 52, § 53 ods. 1,4 Občianskeho zákonníka,
§ 45 ods. 1, 2, 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako aj smernicu Rady č. 93/13/

EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený
sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa XX.XX.XXXX domáhal vykonania exekúcie na vymoženie
povinnosti na základe exekučného titulu, sp. zn. NRS 129/09 zo dňa 01.02.2010. Exekučným titulom
bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému 89,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 89,50 eur od 18.10.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 103,84 eur. Neskôro
bola súdu prvého stupňa doručená fotokópia zmluvných podmienok poskytnutia pôžičky č. XXXXXXXX.

V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi
oprávneným a povinným, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Súd prvého stupňa zistil, že vo všeobecných
podmienkach je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle
ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe

rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je totiž plnením, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi. Z dôvodu, že sa má vymáhať plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom súd prvého stupňa podľa
§ 44 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ex offo zamietol
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie
nesprávne, nakoľko súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil prejednávanú vec, nedostatočne zistil

skutkový stav, pričom súčasne konal nad rámec právomoci, ktorá mu bola pri prejednávaní predmetnej
veci zákonom zverená. Mal za to, že Ex. por. ani zákon o rozhodcovskom konaní neumožňujú
exekučnému súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. V exekučnom konaní nemôže zaujímať
právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu. Súd prvého stupňa nekonal ako exekučný súd.
Konal ako súd vyššej inštancie rozhodujúc o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku.
Hmotnoprávne meritórne preskúmal platnosť právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským

rozsudkom, ktorého súčasťou bola rozhodcovská doložka. Takýto výklad § 44 ods. 2 Ex. por. a § 45ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní je nezákonný a protiústavný. Splnomocnenie
exekučného súdu na posúdenie súladu exekučného titulu so zákonom je potrebné i podľa odbornej
právnej teórie vykladať tak, že exekučný súd je oprávnený posudzovať výlučne splnenie formálnej a

materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 20Cdo 3036/2005, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 2675/2007, nález Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/2011 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo 95/2010. Exekučnému súdu nemožno priznať kompetencie spadajúce do pôsobnosti kasačných
orgánov. Aprobovanie postupu súdu prvého stupňa by bolo v priamom rozpore so systémovým

rozlišovaním medzi občianskoprávnym konaním nachádzacím (základným) vrátane opravných konaní
a občianskoprávnym konaním vykonávacím (exekučným). Až do okamihu, kým nebude právoplatný
rozhodcovský rozsudok výrokom rozhodnutia právoplatne zrušený či zmenený, trvá prekážka res
iudicata. V dôsledku postupu súdu sa tak právoplatne judikované právo stalo len právom teoretickým a
iluzórnym, nie praktickým a účinným, čo Ústava SR ani Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v súlade s judikatúrou ÚS SR (napr. I. ÚS 5/02) a ESĽP (rozsudok zo dňa 19.06.2006 vo

veci Hutten-Czapska v. Poľsko, bod 168) nepripúšťajú. Občianske procesné právo vrátane exekučného
práva má slúžiť na ochranu hmotných práv fyzických a právnických osôb a nie ako nástroj pre
znemožnenie výkonu právoplatne judikovanej pohľadávky, ktorú povinný nikdy nespochybnil. Cieľom
procesného práva nemôže byť poskytnutie ochrany neplatičovi, ktorý si dobrovoľne neplní svoje splatné
dlhy. Existenciu dlhov čo do základu ani čo do výšky pritom povinný nikdy nespochybnil a nevyužil

žiadny z prostriedkov ochrany, ktorý mu právny poriadok poskytuje za účelom bránenia svojich práv,
pokiaľ by chcel tvrdený a dôkazmi predložený nárok spochybniť. Ak by sme pripustili, že exekučný
súd je oprávnený vecne preskúmavať rozhodcovský rozsudok, znamenalo by to porušenie Ústavou
SR a medzinárodnými dohovormi garantovaného práva na spravodlivý súdny proces. Oprávnenie
exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD.

Neexistuje judikát ESD, ktorý by ukladal exekučnému súdu povinnosť bez ďalšieho ex offo posúdiť
nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve. Nesprávnym výkladom ustanovení Ex. por. a zákona
o rozhodcovskom konaní súd prvého stupňa porušil právo oprávneného na súdnu ochranu, ktorého
integrálnou súčasťou je v zmysle konštantnej judikatúry ÚS SR aj právo na nútený výkon súdnych
rozhodnutí a ostatných zákonom uznaných exekučných titulov. Vzhľadom na priebeh konania (vrátane

úplnej pasivity povinného), predložené dôkazy, odôvodnenie i výrok rozhodcovského rozsudku nemožno
mať pochybnosti o meritórnej správnosti rozhodcovského rozsudku ani o tom, že všeobecný súd by za
daných okolností rozhodol rovnako. Povinný pred odoslaním súhlasu s poskytnutím pôžičky, bol povinný
sa oboznámiť s VZP oprávneného, ktoré sú v zmysle bodu 1.1 VZP neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o pôžičke a je zrejmé, že s nimi vyjadril súhlas, nakoľko mu pôžička bola poskytnutá. Oprávnený si

dohodol s povinným znenie rozhodcovskej doložky v súlade s § 53 Obč. zákonníka, obsiahnutý vo
vete, že touto doložkou nie je dotknuté právo navrhovateľa predložiť spor na rozhodnutie príslušnému
súdu Slovenskej republiky, s čím zmluvné strany súhlasia. Uvedenou možnosťou povinného obrátiť
sa na všeobecný súd bola dodržaná zákonná povinnosť v zmysle § 53 Obč. zákonníka a nebola tým
spôsobená žiadna nerovnováha medzi právami a povinnosťami dodávateľa a spotrebiteľa (oprávneného

a povinného). Povinný mal možnosť podať žalobu na príslušný všeobecný súd. Je zrejmé, že po začatí
konania na príslušnom rozhodcovskom súde, nie je možné si zvoliť na rozhodovanie sporu všeobecný
súd, ale v zmysle Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Najvyšší rozhodcovský súd a.s. bol povinný vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobnej odpovedi, mohol
podať vzájomnú žalobu a v neposlednom rade žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Povinný

sa nevyjadril k žalobnej odpovedi a nijakým spôsobom v čase sporu nenamietal uplatnené právo.
Dojednaná rozhodcovská doložka neobsahovala možnosť riešiť spor výlučne v rozhodcovskom konaní,
preto má oprávnený za to, že rozhodcovský súd mal právomoc v predmetnej veci rozhodovať. Poukázal
na to, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z.. Navrhol, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú zmluvu o úvere považoval za spotrebiteľskú
zmluvu.Spotrebiteľsképrávopatríknajviacsarozvíjajúcimoblastiampráva,ktoréhozákladnoufunkciou

je ochrana spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý trebavnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka je
spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, bez odkazu na Obch. zákonník.
Spotrebiteľskú zmluvu do Obč. zákonníka zaviedla jeho novela zákonom č. 150/2004 Z.z. Bola

tak implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh
zmluvy, pre ktorú najmä Obč. zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky
a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné
podmienky), na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ

ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva.
Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o
obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere), zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení
a ďalšie. Pochopiteľne, že charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa
Obchodného zákonníka, ako aj ďalších osobitných predpisov.

Súdprvéhostupňavexekučnomkonanínepreskúmavalvecnúsprávnosťrozhodcovskéhorozsudku,ale

len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por., teda oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej
veci je, ako exekučný titul, v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,
nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu

odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Ex.
por. vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo.

Exekučný súd je zároveň v každej fáze exekučného konania ex offo povinný skúmať, či tu nie je daný

niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takúto možnosť mu poskytuje § 45 ods. 1, 2
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekúciu možno zastaviť podľa § 57 ods. 2 Ex. por.
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Ex. por. alebo osobitného zákona. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené v ods. 1 písm. b/

aleboc/citovanéhozákona,tedanajmä,akrozhodcovskýrozsudokzaväzujeúčastníkarozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Pred zastavením exekúcie alebo exekučného konania sa potom súd zaoberá zisťovaním najmä, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na takéto plnenie.

Exekútor ani exekučný súd nie sú preto bezvýhradne viazaný doložkou vykonateľnosti, ktorou sú

opatrenérozhodnutiainýchorgánovaposudzujúotázkuvykonateľnostitakýchtorozhodnutísamostatne,
čo v neposlednom rade vyplýva tiež z ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. Vykonateľnosť exekučného
titulu môže exekučný súd skúmať v každom štádiu konania nielen na základe námietok povinného proti
exekúcii. Je tak oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či bol exekučný
titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je formálne a materiálne vykonateľný, a či sú

oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaný z exekučného titulu.

Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v zmysle uvedeného predstavuje
výnimku s oprávneným, tvrdenej materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Zahŕňa
v sebe prieskumný inštitút, a teda umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konania ohľadom
nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedenú v predmetnom

ustanovení § 45 cit. zákona. V zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol.

V predmetnej veci bolo exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol síce podaný návrh na vykonanie
exekúcie, ale súdny exekútor ešte nebol súdom poverený jej vykonaním. Ex. por. v ustanovení § 44 ods.
2 veta tretia zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosťo udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a v ustanovení § 57 ods. 2 uviedol, že
exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona, ktorým
je v tomto prípade aj zákon o rozhodcovskom konaní.

Vzhľadom na to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené v jeho výrokovej časti je dovolené a či zároveň
nie je v rozpore s dobrými mravmi, čo posudzuje exekučný súd, ako predbežnú otázku, predtým,
ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, mal odvolací súd za to, že súd
prvého stupňa v predmetnej veci dôvodne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, a preto uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako
vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.