Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 1, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113217636
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113217636.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobcu ERGO poisťovňa, a. s., so
sídlom Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Boris, s. r. o.,
sosídlomVajnorská8/A,83104Bratislava,protižalovanémuQ.Z.,nar.XX.XX.XXXX,naposledybytom
S. XX, H., t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpeného opatrovníčkou L. Z., súdnou tajomníčkou
Okresného súdu S. o zaplatenie 1.272,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov z 13. 02. 2014, č. k. 7C/117/2013-61, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a náhradu
trov konania účastníkom nepriznal.

Vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého účastníci konania dňa 12. 06. 2012 uzatvorili zmluvu
o sprostredkovaní, predmetom ktorej mal žalovaný ako sprostredkovateľ vykonávať sprostredkovanie
pre žalobcu v sektore poistenia za províziu dojednanú a poskytnutú v súlade s touto zmluvou.
Sprostredkovateľ mal podľa čl. 1. bod 3 zmluvy aktívne vyhľadávať klientov, vykonávať analýzu
a informovanie klientov, aktivity v oblasti Cross Sellingu, starostlivosť o kmeň, najmä spracovanie
pridelených obchodných prípadov. Medzi účastníkmi bola dohodnutá provízia v zmysle zmluvy, podľa

ktorej čl. 4 sa vzťahoval výlučne na sprostredkovanie poistenia vykonávaného sprostredkovateľom pre
poisťovateľa pre vlastné produkty poisťovateľa v zmysle aktuálneho platného povolenia poisťovateľa.
Podľa čl. 4. bod 3 poisťovateľ bol oprávnený kedykoľvek si započítať všetky svoje pohľadávky voči
sprostredkovateľovi s jeho províziou. Proces výplaty provízie bol upravený v čl. 5. bod 1, podľa ktorého
poisťovateľ vykonáva zúčtovanie provízie za predchádzajúci mesiac poistných zmlúv, ktoré mu boli
doručené do dňa technickej uzávierky, t. j. do dňa 25. v tom ktorom mesiaci, a to do 10. pracovného
dňa nasledujúceho mesiaca a poukáže ho na účet sprostredkovateľa. Provízia sa vypláca len zo

skutočne uhradeného poistného. Listom zo dňa 19. 11. 2012 žalobca oznámil žalovanému výpoveď
zmluvy o sprostredkovaní podľa čl. 6 uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní s účinnosťou ku dňu 31.
12. 2012 bez uvedenia dôvodu. Zároveň listom zo dňa 22. 01. 2013 oznámil žalobca žalovanému
zrušenie jeho zápisu ako podriadeného finančného agenta v podregistri poistenia NBS v zozname
podriadeného finančného agenda podľa § 16 ods. 9 zákona č. 186/2009 Z. z., ku dňu 14. 01. 2013.
Počas trvania zmluvy o sprostredkovaní žalovanému nevznikol nárok na sprostredkovateľskú províziu,
nakoľko nesprostredkoval pre žalobcu žiadnu poistnú zmluvu. Žalovaný podľa preberacieho protokolu,ktorý žalobca súdu predložil, dňa 14. 06. 2012 prevzal od žalobcu mobilný telefón s telef. číslom XXXX
XXX XXX. Žalovanému každý mesiac vznikal dlh vo výške vyfakturovanej sumy nákladov za užívanie
mobilného telefónu. Nakoľko žalobca nedosiahol v priebehu trvania zmluvného vzťahu províziu, s ktorou

by bolo možné dlh vzniknutý užívaním mobilného telefónu započítať, v zmysle čl. 4 bod 3 zmluvy o
sprostredkovaní dlh žalovaného vo výške vyfakturovanej sumy nákladov za užívanie mobilného telefónu
zostal nezúčtovaný a jeho výška je uplatnená v predmetnom konaní.

Prvostupňový súd vec prejednal na pojednávaní dňa 13. 02. 2014 v neprítomnosti žalobcu, ako aj
jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili písomným podaním súdu doručeným

dňa 13. 02. 2014, kde súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti na základe listinných dôkazov,
ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Na pojednávanie sa neustanovil ani opatrovník žalovaného, ktorému
predvolanie na pojednávanie bolo doručené riadne a včas dňa 15. 01. 2014. Svoju neprítomnosť na
uvedenom pojednávaní písomne neospravedlnil, pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadal odročiť, a
preto súd podľa § 101 ods. 2 O. s. p., vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, ako aj ich
zástupcov.

S poukazom na ust. §§ 365 ods. 1, 369 ods. 1, §642, § 644 a § 647 Obchodného zákonníka, § 489
Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., prvostupňový súd uzavrel,
že žalobca spočiatku svoj návrh na začatie konania právne definoval ako nárok vyplývajúci z vrátenia
vyplatených provízií žalovanému ako sprostredkovateľovi poistenia. Neskôr na základe výzvy súdu
oznámil, že žalovanému bol na základe preberacie protokolu odovzdaný mobilný telefón, následne si

uplatnil jeho podiel, na T - Mobile vyúčtovaný vo vyúčtovaní zmluvy o sprostredkovaní za obdobie
jún až december 2012 v celkovej výške uplatnenej pohľadávky v sume 1.272,13 Eur. Žalobca si takto
uplatnil právo na zaplatenie poplatkov za služby mobilného operátora za obdobie od júna 2012 do
decembra 2012 v celkovej výške 1.272,13 Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa
za preukázané, že žalovaný prevzal telefón s telefónnym číslom XXXX XXX. XXX od žalobcu, pričom

v zmysle fakturácie žalobcu boli fakturované služby a poplatky v súvislosti s užívaním predmetného
telefónneho čísla, kde je uvedený účastník „E.“, avšak pre súd z ďalších pripojených listín nevyplýva a
žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, na základe akého právneho rámca je upravený právny vzťah
medzi žalobcom a žalovaným v oblasti používania zrejme služobného telefonického prístroja. Jednotlivé
predložené vyúčtovania za jednotlivé mesiace sa pritom rôznia vo vzťahu k podielu žalovaného, ktorým

sa podieľal na úhrade predmetných nákladov. Predložené vyúčtovania uvádzajú podiel žalovaného
na refundácii poplatkov mobilného operátora v rozmedzí od úplnej refundácie až po odpočítanie
paušálu, ktorý v niektorých prípadoch žalobca uznáva. Za takéhoto skutkového stavu podľa názoru súdu
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal oprávnenosť účtovania poplatkov mobilnej telefónnej
komunikácie žalovaným v ním uplatnenom rozsahu. Preto súd z dôvodu neunesenia dôkazného

bremena žalobcom a nepreukázania uplatneného nároku relevantnými listinnými dôkazmi, žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní bol žalobca v celom rozsahu neúspešný, odporcovi

trovy konania nevznikli, preto súd ich náhradu účastníkom konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.272,13 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.272,13 Eur od 26. 01. 2013 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi
trovy konania. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný prevzal od žalobcu na výkon

svojej sprostredkovateľskej činnosti mobilný telefón s telefónnym číslom XXXX XXX XXX spoločne
s príslušenstvom, a to na základe preberacieho protokolu zo dňa 14. 06. 2012. Náklady za užívanie
mobilného telefónu boli zrejmé z faktúr vystavených poskytovateľom mobilných služieb. Rozdielne sumy
nákladovzaužívaniemobilnéhotelefónuvpredloženýchfaktúrachavovyúčtovaniachpredstavujúDPH,
nakoľko faktúry od poskytovateľa mobilných služieb na prvej strane faktúry obsahujú základ dane a

DPH a následne konkrétne vyúčtovanie pre jednotlivé telefónne čísla. Nakoľko žalobca nie je platcom
DPH, nemohol si odpočítať DPH v rámci odpočtu. Čo sa týka mena účastníka na faktúre „E.“, jednalosa o prvého sprostredkovateľa, ktorý mobilný telefón s predmetných telefónnym číslom užíval, avšak
pri vrátení mobilného telefónu žalobcovi a jeho následnom odovzdaní ďalšiemu sprostredkovateľovi,
nedochádzalo k zmene mena na faktúrach, nakoľko predmetná zmena by bola spojená so zvýšenou

administratívnou záťažou. Ďalej poukázal, že žalovaný počas trvania zmluvného vzťahu založeného
zmluvou o sprostredkovaní žiadnu províziu nedosiahol, a preto nebolo možné dlh vzniknutý titulom
používania odovzdaného mobilného telefónu počas trvania zmluvného vzťahu, započítať. Výška dlhu
bola žalovanému známa z jednotlivých vyúčtovaní sprostredkovateľskej činnosti, ktoré sa vyhotovovali
mesačne a boli žalovanému doručené. Žalovaný mal možnosť voči vyúčtovaniu vzniesť u žalobcu

námietku,t.j.vprípade,akbynesúhlasilsevidovanýmdlhom,moholzaslaťžalobcovipísomnénámietky,
avšak počas trvania zmluvného vzťahu so žalobcom tak neučinil, čím možno mať za to, že s účtovaním
dlhu, ktorý mu vznikol používaním mobilného telefónu prevzatého od žalobcu vedel, súhlasil s ním a
nemal voči nemu žiadne námietky. Žalovaný každomesačne prekračoval paušál a využíval poskytnutý
telefón aj na iné účely ako je platba cestovného lístka, platba mobilom MyPay, či parkovné. Žalovaný bol
ako sprostredkovateľ poistenia v pozícii podnikateľského subjektu povinný znášať náklady súvisiace s

jeho podnikateľskou činnosťou. Žalovaný až do zablokovania telefónneho čísla, ktoré užíval, spôsoboval
žalobcovináklady,pričomneprodukovalžiadnučinnosť,zktorejbymalžalobcaprospech,neplnilsisvoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o sprostredkovaní a nesprostredkoval pre žalobcu žiadnu poistnú
zmluvu. Bolo by v rozpore s poctivým obchodným stykom, ak by takto vzniknuté náklady znášal žalobca.
Z vyúčtovaní predložených v konaní pred súdom je zrejmé, že žalovaný žiadnu províziu nedosiahol, a

preto si žalobca dôvodne uplatnil svoj nárok na súde.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Je
potrebné ešte uviesť, že odvolací súd na prejednanie podaného odvolania v zmysle ust. § 214 ods.

2 O. s. p., nenariaďoval pojednávanie. Nariadenie pojednávania si totiž nevyžiadalo zopakovanie, či
doplnenie dokazovania, ani dôležitý verejný záujem, ani to, že by súd rozhodoval vo veci porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania. Po takomto preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré
mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nemôžu
privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudok súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý a účastníkom konania nebola priznaná náhrada trov konania.

Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Odvolací dôvod v zmysle

ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa
nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O. s. p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a
vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a
vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O. s. p.. Odvolací dôvod v
zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy,
ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O. s. p.).

Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že účastníci konania uzatvorili
zmluvu o sprostredkovaní dňa 12. 06. 2012, na základe ktorej žalovaný vykonával pre žalobcu
sprostredkovateľskú činnosť v oblasti poistenia. Zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená v zmysle
zákona č. 186/2009 Z. z., o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a podľa ustanovení
§§642 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Žalovanému počas trvania zmluvy o

sprostredkovaní nevznikol nárok na získateľskú províziu, nakoľko nesprostredkoval pre žalobu žiadnu
poistnúzmluvu,Žalovanýprevzaldňa14.06.2012odžalobcumobilnýtelefónstelefónnymčíslomXXXX
XXX XXX, a to na základe preberacieho protokolu (č. l. 51 spisu), pričom v zmysle fakturácie žalobcovi
boli faktúrované služby a poplatky v súvislosti užívaním predmetného telefónneho čísla. Žalobca listom
zo dňa 19. 11. 2012 oznámil žalovanému výpoveď zmluvy o sprostredkovaní s účinnosťou ku dňu 31.
12. 2012 v súlade s čl. VI. uzatvorenej zmluvy, a to bez uvedenia dôvodu. Žalobca si v predmetnom

konaní uplatnil nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so zaplatením poplatkov za
služby mobilného operátora za obdobie od júna 2012 do decembra 2012 v celkovej výške 1.272,13 Eur,
teda za obdobie, počas ktorého žalovaný užíval mobilný telefón.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca v konaní nijako nepreukázal
(§ 120 ods. 1 O. s. p.), že pohľadávka ktorá mu vznikla vo výške vyfakturovanej sumy nákladov za

užívanie mobilného telefónu za obdobie jún 2012 až december 2012 v celkovej výške 1.272,13 Eur
vo vzťahu k žalovanému je dôvodná. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu nákladov vzniknutých
v súvislosti so žalovaným používaním odovzdaného mobilného telefónu nebol nijako podmienený
uzatvorenou dohodou zmluvných strán o tomto prvku záväzkového vzťahu. Z obsahu zmluvy o
sprostredkovaní uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 12. 06. 2012 nevyplývajú totiž žiadne

dojednania, aby náklady vzniknuté v súvislosti s používaním odovzdaného mobilného telefónu mal
znášať žalovaný. Naviac jednotlivé predložené vyúčtovania za obdobie jún 2012 až december 2012
sa rôznia vo vzťahu k podielu žalovanému, ktorým sa podieľal na úhrade predmetných nákladov.
Predložené vyúčtovania uvádzajú podiel žalovaného na refundácii poplatkov mobilného operátora v
rozmedzí od úplnej refundácie až po odpočítaní paušálu, ktorý v niektorých prípadoch žalobca uznáva.

Za takéhoto skutkového stavu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal na základe akého
právneho rámca mal byť upravený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ohľadom používania
mobilného telefónu. Bolo na žalobcovi, aby existenciu takéhoto právneho vzťahu zakomponoval do
zmluvy, lebo jeho absencia nemôže mať za následok oprávnenosť účtovania žalovanému náklady za
poplatky mobilnej telefónnej komunikácie. Preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak z dôvodu

neunesenia dôkazného bremena a nepreukázania uplatneného nároku, nárok žalobcu ako nedôvodný
zamietol.

S prihliadnutím na vyššie uvedené považoval odvolací súd právne závery súdu prvého stupňa za
správne, pričom v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.

2 O. s. p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď tento rozhodol správne podľa § 142 ods. 1 O. s .
p. aj o náhrade trov konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s §142 ods.
1 O. s. p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože tento
na jej priznanie nepodal návrh a neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.