Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213223563
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213223563.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a

členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletej P. O.
nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
Staničné námestie č. 9, Košice, dieťaťa rodičov Q. O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v M. č. XXX a I. L.
nar. X.X.XXXX bývajúcej v O. - Š. na A. E. č. XX v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Košice II z 31.1.2014 č.k. 23P 181/2013-38 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 31.1.2014 č.k. 23P 181/2013-38 zamietol návrh otca na
zníženie výživného pre mal. P. nar. XX.X.XXXX. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec dieťaťa s návrhom, aby odvolací súd upravil výživné
aspoň na výšku dávok v hmotnej núdzi, ktoré poberá vo výške 60 €. Vyjadril názor, že súdom určené
výživné je pre neho ako nezamestnaného vysoké, až likvidačné. Má veľké dlhy, ktoré spláca za pani L.
a vysoké exekúcie za pôžičky (Tatra banka, Slovenská sporiteľňa a Uni Credit), ktoré vybral pre potreby
pani L.. Peniaze si požičiava od súrodencov, lebo na exekúciách sú veľmi vysoké úroky. Nemá z čoho

platiť výživné, lebo dávky v hmotnej núdzi poberá vo výške 62,50 € a výživné je 80 €. Jeho matka je
dôchodkyňa s nízkym starobným dôchodkom a prispieva na výživné 20 € mesačne, lebo ho nemá z čoho
platiť. Na živobytie a bývanie mu zostáva 0 €. Stravu a bývanie mu poskytuje jeho matka. Konštatoval,
že pani L. nemá vyživovaciu povinnosť voči mal. B. nar. XX.XX.XXXX, lebo nie je jej synom.

Matka dieťaťa vo vyjadrení označila argumenty otca, že má dlhy kvôli nej, za výmysel. Pokiaľ žili v
spoločnej domácnosti, tak mal pôžičku od OTP Banky, Tatra banky, Stavebnej sporiteľni a o ostatných

nevie. Stavebnej sporiteľni vôbec neplatil, pretože šesť rokov ju platila ona a teraz ju hradí jej matka zo
starobného dôchodku, nakoľko mu bola ručiteľkou. Uviedla, že rovnako má dlhy, exekúciu na plate, ale
nezaťahuje do toho deti, pretože oni s tým nemajú nič spoločné. V prvom rade sú to deti, ktoré by mali
žiť na úrovni. To, že otec je nezamestnaný, môže si za to sám, nech si nájde prácu a platí výživné tak,
ako mu určil súd 80 € a zároveň žiadala, aby súd nariadil otcovi vyplatiť dlžné výživné 200 €, ktoré jej
dlhuje k 3.3.2014. Ako dôkaz, že je matkou mal. B. L. nar. XX.XX.XXXX predložila rodný list dieťaťa.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení konštatoval, že odvolanie otca je neopodstatnené, nakoľko pri určovaní
výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky
dosahuje, pretože princíp potencionality má v tomto prípade prednosť pred princípom fakticity, t.j.
potencionálny príjem otca by bol vyšší, ak by sám otec svojím konaním neohrozil svoj príjem. Zdôraznil,že s otcom bol skončený pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny, čím z vlastnej viny stratil
príjem.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §
156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho
podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď návrh otca na
zníženie výživného zamietol. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v

súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho
závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca
uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec

ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné
rozhodnutie o návrhu. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku
alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný

na seba berie (§ 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona
o rodine účinného od 1.4.2005 zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky
určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie takzvanej potencionality
príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie
na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie

príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený
príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a takzvanú
potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon v Slovenskej
republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore,
v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje

dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť ani argumentácia, podľa ktorej rodič
nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim
predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej
miere. Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti,

pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine
nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí
mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie
je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania
poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe

zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napríklad
výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného
pomeru z organizačných dôvodov a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť.

Odvolací súd tiež dodáva, že dôsledne vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
je potrebné prihliadať na potencionálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča
v prípade, ak mu v ich využití nebránia objektívne okolnosti, za ktoré však nemožno bez ďalšieho
považovať nezamestnanosť otca v dôsledku skončenia pracovného pomeru pre porušenie pracovnejdisciplíny a ani pravidelné hlásenie sa na úrade práce nie je možné považovať za aktívne hľadanie
zamestnania, pretože rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, je povinný bez
ohľadu na svoju ekonomickú situáciu a životné náklady poskytnúť svojmu maloletému dieťaťu výživné.

Odvolací súd zdôrazňuje aj to, že otec, ktorý nemá v osobnej starostlivosti maloleté dieťa, môže sa
bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, kde sú reálne
vykazované lepšie pracovné možnosti. Odvolací súd dospel k záveru, že zníženie výživného pre mal. P.
by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život dieťaťa výlučne na matku (druhého rodiča),
ktorá sa osobne stará o dieťa a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu na hranici svojich

možností vzhľadom na svoj príjem, čo by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a
spravodlivosťou. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody
podľa § 219 ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.