Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/62/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312214309
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8312214309.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Petra Straku, v právnej veci žalobcu: CREATOR, s.r.o., so sídlom Košická
2503/9, 066 01 Humenné, IČO: 36657603, zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so
sídlom Kukorelliho 1505/52, 066 01 Humenné, proti žalovanej: C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom T. X,
XXX XX Y., zastúpenej JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 066 01
Humenné, o zaplatenie 1.002,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č. k. 21 Cb/78/2012-131 zo 7. júna 2013, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je povinný na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ondreja Kellera nahradiť trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 68,82 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej
trovy súdneho konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 30,-eur
a k rukám právneho zástupcu žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 377,98 eur i uhradiť na
účet Okresného súdu Humenné náhradu trov konania vo výške 26,96 eur, všetko v lehote do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 5.10.2013
rozšírenou v priebehu súdneho konania (podľa uznesenia zo dňa 12.4.2013 so súhlasom súdu) sa
žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1.002,95 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 502,95 eur od 12.7.2012 až do zaplatenia a spolu s 8,75 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 500,- eur od 16.2.2013 až do zaplatenia.

Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca je podnikateľským subjektom - právnickou osobou
zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, konajúcou prostredníctvom jedinej konateľky
S. J., ktorá je zároveň jedinou spoločníčkou obchodnej spoločnosti. Žalovaná je fyzickou osobou. V
čase od 03.9.2001 bola živnostníčkou vykonávajúcou živnostenskú činnosť na základe živnostenského
oprávnenia pod obchodným menom C. G.. Žalovaná ako živnostníčka ukončila svoju činnosť k
31.7.2012. Pre potreby donáškovej služby a výroby hotových jedál pre výdajne mala ako živnostníčka
zriadenú prevádzkareň v Humennom na Námestí slobody 57, ktorú však ako vyplýva z výpisu zo
živnostenského registra dňom 02.7.2012 zrušila. Z úplného výpisu z obchodného registra spoločnosti
TUTTI ristorante s. r.o., IČO: 46609351 vyplýva, že táto spoločnosť bola zapísaná do Obchodného

registra Okresného súdu Prešov dňa 03.4.2012. Spoločnosť s ručením obmedzeným založili žalovaná a
S. V. a obidve boli jej konateľkami, konať za spoločnosť mohli len spoločne. Sídlo obchodnej spoločnosti
bolo v Humennom na Námestí slobody 57, kde bola aj prevádzkareň spoločnosti - reštaurácia TUTTI
ristorante. Žalovaná bola spoločníčkou a jednou z konateliek spoločnosti TUTTI ristorante s.r.o. v čase
od 03.4.2012 do 07.9.2013. Z výpovedí konateľky žalobcu i žalovanej vyplynulo, že v máji roku 2012
vyhľadala žalovaná p. J., konateľku žalobcu na odporúčanie interiérovej architektky a to za účelom
zakúpenia dekoračných predmetov a iného tovaru do novozriaďovanej reštaurácie a pizzerie TUTTI
ristorante na Nám. slobody č.57 v Humennom. Z výpovedí účastníkov konania i svedkov tiež vyplynulo,
že na základe ústnej dohody medzi konateľkou žalobcu a žalovanou, konateľka žalobcu dodala v dňoch
08. až 10.7.2012 do prevádzky reštaurácie TUTTI ristorante rôzny tovar a predmety a zrealizovala
aranžérske a dekoračné práce. Žalovaná súdu predložila niekoľko dokladov o vyplatení finančných
prostriedkov konateľke žalobcu, z ktorých mal súd za preukázané, že konateľke žalobcu vyplatila spolu
2500,-eur. Ide o výdavkový pokladničný doklad zo dňa 02.6.2012 v sume 500,-eur, z ktorého vyplýva,
že spoločnosť TUTTI ristorante s.r.o. vyplatila túto sumu p. S. J. ako platbu predfaktúry tovaru, ďalej
ide o prevodný príkaz VÚB Banka zo dňa 02.7.2012, ktorým poukázala žalovaná 500,-eur na účet
konateľky žalobcu v Nemeckej spolkovej republike a napokon i doklad o prevzatí finančných prostriedkov
v sume 1500,-eur za aranžérske práce a tovar zo dňa 11.7.2012, ktorý potvrdzuje odovzdanie tejto sumy
žalovanou konateľke žalobcu. Konateľka žalobcu prevzatie finančných prostriedkov v celkovej sume
2500,-eur od žalovanej nepoprela a svedčia o tom aj výpovede svedkov no postačujúcimi dôkazmi sú
aj predložené doklady. Konateľka žalobcu prevzatie finančných prostriedkov nepoprela, tvrdila však,
že suma 1000,-eur bola vyplatená firmou TUTTI ristorante s.r.o. na základe dohody o vykonaní práce
zo dňa 02.6.2012 uzatvorenej medzi touto spoločnosťou a spoločnosťou AB Export - Import S. J., t.j.
nemeckou firmou konateľky žalobcu, na základe ktorej vykonala pre spoločnosť TUTTI ristorante s r.o.
práce a dodala tovar. Na základe tejto dohody vystavila spoločnosti TUTTI ristorante s r.o. faktúru č.
20120003 zo dňa 11.7.2012 splatnú dňa 11.7.2012 v sume 186,63 eur, faktúru č. 20120004 zo dňa
11.7.2012 splatnú dňa 11.7.2012 v sume 504,62 eur a faktúru č.20120005

zo dňa 11.7.2012 splatnú dňa 11.7.2012 v sume 308,55 eur. Žalovaná nepoprela, že dohodu o vykonaní
práce zo dňa 02.6.2012 s konateľkou žalobcu podpísala, trvala však na tom, že ju uzatvorila ako
konateľka spoločnosti TUTTI ristorante s r.o. s konateľkou žalobcu S. J. a nie s jej nemeckou firmou. Pri
podpise dohody nebol vyplnený údaj, že táto sa má týkať nemeckej spoločnosti konateľky žalobcu. Z
dohody vyplýva, že spoločnosť TUTTI ristorante s.r.o. zaplatí p. S. J. za vykonanú jednorazovú prácu
v dvoch miestnostiach a na terase spolu 270,-eur. Vyplýva z nej tiež objednávka tovaru. Z výpovedí
účastníkov konania vyplynulo, že celková hodnota týchto prác a tovaru bude 1000,-eur. Práce vykonané
na základe tejto dohody a na jej základe dodaný tovar mali byť podľa konateľky žalobcu uhradené
spoločnosťou TUTTI ristorante s r.o. výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 02.6.2012 v sume
500,-eur a prevodným príkazom zo dňa 02.7.2012 tiež v sume 500,-eur.

Žalobca však predmetný nárok uplatňovaný v konaní opiera o tvrdenie, že na základe ďalšej druhej
ústnej dohody uzatvorenej medzi ňou ako konateľkou žalobcu a žalovanou ako fyzickou osobou,
živnostníčkou podnikajúcou na základe živnostenského oprávnenia, mala pre žalovanú vykonať ďalšie
dekoračné práce a dodať dekoratívny materiál, ktoré vyfakturovala faktúrou č.12006 zo dňa 11.7.2012
splatnou dňa 11.7.2012 v sume 2002,95 eur a faktúrou č. 13008 zo dňa 08.02.2013 splatnou dňa
15.02.2013 v sume 500,-eur. Na základe toho žiadala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej 1002,95
eur spolu s úrokom z omeškania, pretože 1500,-eur jej žalovaná vyplatila dňa 11.7.2012. Na
základe vykonaného dokazovania však súd dospel k záveru, že tejto žalobe nie je možné vyhovieť.
Žalobca totiž v priebehu konania neprodukoval žiadny relevantný dôkaz, že by medzi ním a žalovanou
ako fyzickou osobou živnostníčkou bola uzatvorená ďalšia kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iná
zmluva na základe ktorej mal dodať žalovanej tovar a poskytnúť vykonanie dekoračných prác v rozsahu
cca 2000,-eur. Neexistuje žiadna objednávka, aj keď ani jeden z týchto záväzkovoprávnych vzťahov
nevyžaduje písomnú formu, žalobca nepredložil ani žiaden dodací list, ani iný doklad svedčiaci o tom,
že by dodal ďalší tovar a vykonal ďalšie práce pre žalovanú v priestoroch reštaurácie TUTTI ristorante
na Nám. slobody 57 v Humennom, kam tieto jeho aktivity a tovar mali smerovať. Ani z výpovedí svedkov
navrhnutých žalobcom nevyplynulo, že by došlo k uzatvoreniu takéhoto obchodného vzťahu. Žalobca v
tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil zoznam vykonaných prác, ani zoznam dodaného
tovaru (za takýto doklad sa nedá považovať vystavená faktúra), ani objednávku na konkrétne práce a
na konkrétny tovar, nepredložil žiadny doklad o tom, že by žalovaná tovar a práce prevzala a v tomto

smere ani nemal ďalšie návrhy na dokazovanie. Žalobca ako podnikateľ nesie riziko podnikania aj v
tom smere, aby mal pri podnikaní z dôvodu právnej istoty doložené doklady o konkrétnom obchode a
to najlepšie v písomnej forme (hoci to nie je povinné), zmluvu o dielo, kúpnu alebo inú zmluvu, alebo
aspoň objednávku, ktoré by obsahovali aspoň to, kto konkrétne, kedy si objednal u neho aké konkrétne
práce a tovar s uvedením ich množstva a ceny, s miestom dodania, či výkonu prác a tovaru, ďalej aby
mal doklad preukazujúci, že konkrétnej osobe dodal konkrétne práce a konkrétny tovar, t.j. dodací list,
protokol o prevzatí, alebo iný doklad. V tomto prípade všetko toto absentuje a žalobca tieto skutočnosti
nepreukázal vo vzťahu k žalovanej ani výpoveďami svedkov a ani inak. Súd prvého stupňa dospel k
záveru o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie aj preto, že žalovaná vykonávala svoju podnikateľskú
činnosť na základe živnostenského oprávnenia a ako živnostníčka a uzavrela s Mestom Humenné
zmluvu o nájme nebytových priestorov na Námestí slobody 57 v Humennom zo dňa 16.11.2011. Dňa
03.4.2012 bola do Obchodného

registra Okresného súdu Prešov zapísaná obchodná spoločnosť TUTTI ristorante s.r.o..
Zakladateľkami, spoločníčkami a konateľkami tejto spoločnosti boli žalovaná a p. S. V.. Mesto Humenné
ako prenajímateľ nebytových priestorov už stanoviskom zo dňa 06.3.2012 vyslovil súhlas so zmenou
nájomcu v zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 16.11.2011 z fyzickej osoby C. G. na právnickú
osobu TUTTI ristorante s.r.o. a s umiestnením sídla tejto spoločnosti v priestoroch na Nám. slobody
57 v Humennom. Následne obe konateľky spoločnosti TUTTI ristorante s.r.o. podpísali dodatok k
nájomnej zmluve a to dňa 16.4.2012. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že žalovaná ukončila
svoju živnostenskú činnosť ku dňu 31.7.2012 a ako živnostníčka prevádzkareň v Humennom na Nám.
slobody 57 dňom 02.7.2012 zrušila. Je zrejmé, že všetky predmetné úkony objasňované v tomto
konaní žalovaná vykonala v súvislosti s novozaloženou spoločnosťou TUTTI ristorante s r.o., ktorá mala
vykonávať reštauračnú činnosť a prevádzkovať pizzeriu v priestoroch, ktoré predtým užívala ona a
ktoré fungovali ako výrobňa pizze a v ktorých bola zriadená donášková služba žalovanej. Svedkyňa a
bývala spoločníčka žalovanej S. V. potvrdila, že v čase keď zriaďovali predmetnú reštauráciu žalovaná
objednávala od p. J. vykonanie dekoračných prác a dodanie tovaru. Z výpovedí svedkov i konateľky
žalobcu vyplynulo, že táto vedela, že žalovaná má v podnikaní spoločníčku a objednávky tovaru a
prác robí v súvislosti so zariadením novej reštaurácie a pizzerie TUTTI ristorante. Konateľka žalobcu
potvrdila, že prvá objednávka taktiež na dekoračné práce a dodaný tovar v priestoroch reštaurácie
TUTTI ristorante bola na jej firmu v Nemecku od TUTTI ristorante s.r.o., za ktorú konala žalovaná ako
konateľka. Na túto prvú objednávku zaevidovala prijaté úhrady uvedené žalovanou. Tam patrí aj jeden
z prvých pokladničných dokladov kde je ako platiteľ uvedená TUTTI ristorante s.r.o. a nie žalovaná.
Ako dôkaz o prvej objednávke predložil žalobca znova len faktúru, t.j. účtovný doklad, ktorý vystavila
firma konateľky žalobcu v Nemecku. Žiadna objednávka, žiaden dodací list, žiadna špecifikácia prác
a tovaru. Žalovaná toto v konaní popierala a tvrdila, že jednala vždy len s konateľkou žalobcu a to
za spoločnosť TUTTI ristorante s.r.o. ako jej konateľka a stále sa jednalo o práce v prevádzkarni tejto
spoločnosti v reštaurácii TUTTI ristorante. Stále udávala, že ani nevedela aké práce a aký tovar chce
žalobca zaplatiť, pretože o tom jej nedal žalobca žiadne doklady ( dodacie listy, objednávky či iné ).
Následne podľa tvrdení konateľky žalobcu bola druhá objednávka (predmet sporu), znova na dekoračné
práce a tovar v priestoroch reštaurácie TUTTI ristorante patriacej spoločnosti TUTTI ristorante s.r.o.,
ktoré si však podľa žalobkyne neobjednala táto spoločnosť ( ako pri prvej objednávke ), ale objednala
si ich žalovaná ako fyzická osoba živnostníčka. Tieto tvrdenia súd prvého stupňa vyhodnotil za účelové
a nelogické. Aj z nich vyplýva, že žalobca od počiatku vedel ( jeho tvrdenia v žalobe, jeho výpoveď,
prvý pokladničný doklad ), že sa jedná o práce a tovar dodaný pre reštauráciu TUTTI ristorante, ktorú
prevádzkovala spoločnosť TUTTI ristorante s.r.o. Teda podľa súdu žalovaná mala byť táto s.r.o., či už
zo zmluvy alebo z bezdôvodného obohatenia, ak by samozrejme žalobca vedel preukázať konkrétny
druh prác a tovaru, ich množstvo a cenu a ich prevzatie touto spoločnosťou. Žalobca už po príslušnom
poučení nemal ďalšie návrhy na dokazovanie a preto súd v súlade s O.s.p. vychádzal pri rozhodovaní
z takto zisteného skutkového a právneho stavu. Všetky v konaní preukázané skutočnosti svedčia o
tom, že žalovaná vstúpila do obchodného vzťahu so žalobcom ako zástupkyňa a konateľka spoločnosti
TUTTI ristorante s r.o. a je teda zrejmé, že ak došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy alebo inej nepomenovanej zmluvy, tak medzi žalobcom ako zhotoviteľom a dodávateľom a
obchodnou spoločnosťou TUTTI ristorante s.r.o.

prevádzkujúcou reštauráciu, kde žalobca mal vykonať dekoračné práce a dodať tovar. Tento subjekt
však určite nie je totožný so žalovanou. Z výkladu prejavu vôle účastníkov vyplynulo,

že obaja teda aj žalobkyňa od začiatku vedela, že sa jedná o novo zriaďovanú reštauráciu s názvom
TUTTI ristorante, ktorú prevádzkuje spoločnosť TUTTI ristorante s.r.o. a má tam aj sídlo. Na tom vo
vzťahu k žalobcovi nič nemení ani skutočnosť, že za s.r.o. boli oprávnené konať spoločne žalovaná
a ďalšia konateľka a spoločníčka. Keďže žaloba smerovala voči žalovanej C. G. ako fyzickej osobe,
ktorá nebola účastníkom zmluvy, je tu nedostatok vecnej pasívnej legitimácie a okrem toho žalobca
nepreukázal ani čo presne dodal a v akej cene a kto to od neho prevzal, súd z týchto dôvodov žalobu voči
žalovanej zamietol. Súd v podanej žalobe videl snahu žalobcu nežalovať s.r.o., pretože vedel, že táto
už skrachovala, reštauráciu už neprevádzkuje a nerobí žiadnu činnosť, teda v prípade úspechu v spore
by žalobca od žalovanej s.r.o. ani nič nevymohol. Preto sa pokúsil žalovať žalovanú ako fyzickú osobu.

Výrok o trovách konania i náhrade trov štátu súd odôvodnil úspechom žalovanej v konaní i aplikáciou
§ 142 ods.1, §148 ods.1 O.s.p

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namieta, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Nesúhlasí s tým, že by žalovaná nebola vecne pasívne legitimovaná v tomto
konaní. Žalobca dodal žalovanej tovar v celkovej hodnote 2.002,95 eur, za ktorý vyfakturoval cenu
faktúrou č. 12006 zo dňa 11.7.2012 sumou 2.002,95 eur. Žalovaná v čase objednávky, v čase odobratia
tovaru i v čase vyhotovenia predmetnej faktúry bola podnikateľským subjektom a podnikateľskú činnosť
ukončila až 31.7.2012. Doklad o prevzatí predmetného tovaru podpísala ako fyzická osoba dňa
11.7.2012. Z tejto vyfakturovanej sumy zaplatila len 1.500,- eur. Žalovaná žalobcovi neuhradila ani
časť odmeny za vykonané práce a servis, ktoré boli dodané spolu s tovarom, za čo žalobca vystavil
žalovanej faktúru č. 13008 zo dňa 8.2.2013 v celkovej výške 500,- eur. Celková suma 1.002,95 eur a
jej príslušenstvo predstavuje zostávajúcu časť ceny, ktorú žalovaná nezaplatila. Čiastočnou úhradou
tento dlh uznala. Úhrady, ktoré boli v predmetnom konaní pred súdom prvého stupňa objasňované,
sa týkali nemeckej firmy konateľky žalobkyne AB Export Import. Žalobca tvrdí, že zmluvný vzťah bol
založený so žalovanou, pretože kúpna zmluva, aj zmluva o dielo boli platne uzavreté ústnou formou.
Žalobca vytýka súdu prvého stupňa aj spôsob vysporiadania sa s vykonanými dôkazmi, najmä to, že
neprihliadal na výpoveď pána B. D.. Tento svedok sa zúčastnil každého obchodného rokovania so
žalovanou a vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil skutočnosti uvádzané žalobcom. Žalobca nadobudol
presvedčenie, že počas celého obchodného vzťahu so žalovanou bol zavádzaný a oklamaný. Bol
uvedený do zásadného omylu v konaní výrokmi a vystupovaním žalovanej. Aj podľa vyjadrenia žalovanej
mala so svojou zamýšľanou spoločníčkou pani V. nezhody a plánovala vykonávať podnikateľskú činnosť
výhradne sama a v tomto zmysle vykonávala objednávky, uzatvárala zmluvy a podpisovala príslušné
doklady. Skutočnosť, že takto postupovala, potvrdili aj výtlačky z registračných pokladní a svedkovia,
ktorí sa na mieste v tom čase nachádzali, ako aj zamestnanci žalovanej, ktorí nemali v danom čase
pracovnú zmluvu s TUTTI ristorante s.r.o., ale so žalovanou. Žalobca sa nestotožňuje ani s tvrdením
súdu v dôvodoch rozhodnutia, že žalovaná sa stala účastníčkou konania na základe úmyselného
rozhodnutia žalobcu z dôvodu, že ako fyzická osoba je bonitnejšia na vymáhanie pohľadávky žalobcu,
než už skrachovaná obchodná spoločnosť

TUTTI ristorante s.r.o.. Označená spoločnosť aj po júli 2012 prevádzkovala činnosť a dosahovala príjmy
a do dnešného dňa podľa dostupných informácií nie je v krachu. Žalobca

preto navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že námietky, ktoré použil žalobca v podanom
odvolaní, boli produkované už pred súdom prvého stupňa a súd prvého stupňa sa s nimi náležite
vyporiadal. Prvostupňový súd správne ustálil aj to, že žalovaná nie je v konaní pasívne legitimovaná,
pretože práce, ktoré boli vykonané a tovar, ktorý bol odovzdaný žalobkyňou, išli pre spoločnosť TUTTI
ristorante s.r.o. ako objednávateľovi týchto plnení. Žalovaná vystupovala v kontakte so žalobkyňou
ako štatutárny zástupca tejto obchodnej spoločnosti. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobkyne, tak by
nikdy nedošlo ani k zmene nájomnej zmluvy zo dňa 16.11.2011 Dodatkom zo dňa 16.4.2012, kedy sa
nájomcom stala na mieste žalovanej označená obchodná spoločnosť. Žalovaná si na dodaný tovar, či
plnenia, ktoré realizovala žalobkyni, nikdy nenárokovala ako fyzická osoba vlastnícke právo. Odvolanie

žalobkyne je podľa názoru žalovanej nedôvodné. Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie
súdu prvého stupňa potvrdil a uplatňuje si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), miesto
a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu (§ 211 ods. 2, § 156 O.s.p.) a
tiež na aj na internetovej stránke súdov SR. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie
súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by mohli byť len prípadné vady konania, pokiaľ by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto prieskume napadnutého rozsudku i konania,
ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé
privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Z postupu prvostupňového súdu v konaní vyplýva, že súd realizoval poučenie účastníkov konania o
ich povinnosti podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. (uznesenie č. k. 21Cb/78/2012-44 zo 17.12.2012 i obsah
zápisnice o pojednávaní zo dňa 7.6.2013). Prvostupňový súd vo veci vykonal všetky žalobcom navrhnuté
dôkazy (nevyhovel návrhu žalovanej na grafologické posúdenie podpisu žalovanej). Ani v odvolaní sa
netvrdí, že by niektoré návrhy žalobcu na dôkazy neboli súdom prvého stupňa akceptované. Za takéhoto
stavu aj pri aplikácii ust. § 153 ods. 1 O.s.p. základom pre rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku
bol predovšetkým skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, ako aj skutočnosti, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá súd dôvodné a závažné pochybnosti.

Predmetné konanie je typickým sporovým konaním, ktoré je ovládané zásadou prejednacou,
spočívajúcou v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov ich preukazujúcich je zásadne
vecou účastníkov konania. Úprava súčasne vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
spočíva zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon
účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. V tejto súvislosti treba zdôrazniť
povinnosti vyplývajúce z ust. § 79 ods. 1 O.s.p. (predovšetkým pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností), § 101 ods. 1 O.s.p.

(pravdivo a úplne opísať všetky potrebné skutočnosti). Potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností
je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny

vzťah účastníkov. Táto norma zásadne určuje na jednej strane rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh
skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané a aj na strane druhej nositeľa dôkazného
bremena. Systém univerzálnej koncentrácie konania pred súdom prvého stupňa v spojení s neúplnou
apeláciou v odvolacom konaní (§ 120 ods. 4, § 205a ods. 1 O.s.p.) môže viesť aj k tomu, že účastníci,
ktorí boli riadne poučení súdom prvého stupňa o povinnosti produkovať rozhodujúce skutočnosti i dôkazy
v konaní na súde prvého stupňa, nesplnia v potrebnom rozsahu a kvalite povinnosť tvrdenia a povinnosť
dôkaznú, rozhodnutie súdu potom môže byť vydané len na základe výsledkov takého dokazovania,
ktoré je prípustné z hľadiska koncentrácie konania (prípadne neúplnej apelácie). Následkom toho môže
byť, že nie všetky právne významné skutočnosti budú tvrdené, preto ani nebudú náležite zistené.
Rozhodnutie súdu tak vyznie nepriaznivo pre účastníka, na ktorom bolo bremeno tvrdenia i dôkazné
bremeno ohľadom konkrétnej skutočnosti, ktorá takto nebola zistená. Práve o takúto situáciu ide aj v
predmetnej veci.

Odvolací súd súhlasí so skutkovými závermi súdu prvého stupňa v tom, že žalobcovi sa nepodarilo v
konaní preukázať, že záväzkovoprávny vzťah, od ktorého odvádza uplatňované nároky bol založený na
základe právnych úkonov realizovaných žalovanou ako podnikateľkou, fyzickou osobou. Pri vyhodnotení
dôkazov odvolací súd nezistil závady, ktoré by svedčili o vyhodnotení dôkazov v rozpore s ust. § 132
O.s.p... Žalobca sa pred súdom prvého stupňa dostatočne nemobilizoval v tom, aby skutkovo odôvodnil
jeho argumentáciu o zmluvnom vzťahu so žalovanou. Pre účely rozhodnutia o podanej žalobe odvolací
súd konštatuje, že prvostupňový súd v závislosti na procesnej iniciatíve účastníkov konania realizoval
vo veci dokazovanie. Vykonané dôkazy zodpovedajúco ust. § 132 O.s.p. vyhodnotil a napokon aj
zodpovedajúco ust. § 153 ods. 1 O.s.p. vo veci vyvodil skutkový základ pre rozhodnutie o uplatnenej
žalobe. Právne posúdenie veci súdom prvého stupňa o zamietnutí žaloby je tiež správne.

Nič na tom nemení ani odvolací dôvod založený na tom, že súd nebral do úvahy „svedeckú výpoveď
B. D.“. Svedok s takýmto označením v konaní nebol vypočutý. Svoju neprítomnosť na výsluchu
ospravedlnil. Jeho výsluch v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 126 O.s.p. nebol realizovaný. Žalobca
netrval na jeho realizácii v neskoršom priebehu konania. Na pojednávaní pred súdom prvého stupňa
dňa 8.3.2013 bolo predložené jeho písomné vyjadrenie. Toto možno považovať za listinný dôkaz (§ 129
O.s.p.), ktorého obsah však nie je (podľa názoru odvolacieho súdu) spôsobilý privodiť zmenu skutkových
záverov súdu prvého stupňa konštatujúcich konanie M. G. ako konanie štatutárneho orgánu obchodnej
spoločnosti.

Uplatnené odvolacie dôvody neobsahujú konkrétne výhrady voči výške priznanej náhrady trov
prvostupňového konania žalovanej. Pri absencii takýchto dôvodov a pri viazanosti dôvodmi podaného
odvolania odvolací súd je toho názoru, že pri postupe podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. bolo potrebné
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť a odkázať na správne zdôvodnenie jeho rozhodnutia s
doplnením o stanovisko odvolacieho súdu k uplatneným odvolacím námietkam tak, ako je uvedené
vyššie.

V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná. Pri postupe podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p. jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za
jeden úkon právnej služby, a to za vyjadrenie k podanému odvolaniu, s tým, že tarifná odmena za úkon
právnej služby odvádzaná od aplikácie § 10 ods.

1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je 61,41 eur a po pripočítaní uplatňovanej náhrady
hotových výdavkov tzv. režijného paušálu vo výške 7,81 eur (aj so zdôraznením viazanosti návrhom
podľa § 151 ods. 1 O.s.p.) to je celkom suma 68,82 eur, ako ju uplatnila žalovaná. Preto v tejto výške
odvolací súd priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.