Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812218245
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812218245.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Emílie Zimovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava,
Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 09.októbra 2013, č.k. 15C/159/2012-45,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania,
zamietol návrh o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a odporcovi náhradu trov konania
nepriznal. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 09.01.2009, pričom súd dňa 23.01.2009 vydal
vo veci poverenie na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17 ods.

1, 2 zák.č. 514/2003 Z.z.. Po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že návrh je
nedôvodný. Podľa úpravy platnej v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu a vzniku škody
sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo
vydať rozhodnutie zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických
a právnických osôb. Právo na náhradu škody pritom má len ten, komu bola takým postupom spôsobená

škody. Vo všeobecnosti v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. musia byť pre naplnenie zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci splnené všeobecné podmienky
a to nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup, vznik škody škody, príčinnú súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Navrhovateľ v konaní
nepreukázal splnenie ani jedného zo zákonných predpokladov zodpovednostného právneho vzťahu.
Navrhovateľ sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu

Okresného súdu Prievidza v exekučnom konaní, ktoré bolo vedené pred súdom pod sp.zn. 16Er
23/2009.Svojnárokodvodzujeodtoho,ževtejtovecibolorozhodnutéožiadostioudeleniepovereniana
vykonanie exekúcie až po zákonom stanovenej lehote. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané,
že tvrdenia navrhovateľa sa nezakladajú na pravde. V predmetnej exekučnej veci bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu dňa 09.01.2009 a súd o žiadosti rozhodol dňa
23.01.2009,t.z.vzákonomstanovenej15-dňovejlehote.Návrhnavrhovateľajetedaneodôvodnený,súd

vydalpoverenienavykonanieexekúcievčasavtejtosúvislostinevznikližiadneprieťahyvkonaní.Ztohto
potom vyplýva, že navrhovateľovi z tohto dôvodu nemohla vzniknúť ani žiadna škoda, či nemajetkováujma. Vzhľadom k uvedenému súd rozhodol tak, že návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania
bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., kedy odporca mal v konaní plný úspech a preto mu vzniklo
právo na náhradu konania, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy

nevznikli.

Zároveň navrhovateľ pred vykonaním prvého pojednávania vo veci doručil súdu dňa 09.10.2013 návrh
na zrušenie pojednávania spolu s návrhom na prerušenie konania, ktorý odôvodnil tým, že podal na
Ústavný súd žiadosť voči rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bolo rozhodnuté, že sudcovia

Okresného súdu Prievidza nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania v tejto veci. O návrhu súd
prvéhostupňarozhodoltak,ženapojednávanínávrhzamietol.Súdskúmalnávrhnaprerušeniekonania,
pričom dospel k záveru, že tento nie je dôvodný. Povinnosť prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm.
b/ O.s.p. vzniká len vtedy, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú súd nie je oprávnený riešiť. Možnosť
súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. vzniká len vtedy, ak prebieha konanie, v ktorom
sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. V prejednávanej veci bolo rozhodnuté

odvolacím súdom o tom, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci a
preto podanie sťažnosti navrhovateľa na Ústavný súd proti rozhodnutiu, ktorým sudca nebol vylúčený,
nemôže byť dôvodom na prerušenie konania, pretože rozhodnutie vo veci samej nezávisí od tejto
skutočnosti a rovnako v tomto konaní sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie vo
veci samej. Samotné podanie ústavnej sťažnosti bez ďalšieho nezakladá právny následok so začatými

súdnymi konaniami a nespôsobuje automaticky odklad vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu,
ktorý rozhodoval o nevylúčení zákonného sudcu. Nemožnosť rozhodnúť vo veci samej nastáva len v
prípade podanej námietky zaujatosti, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté nadriadeným súdom, pričom
o takúto situáciu v prejednávanej veci nejde. Zároveň súd prvého stupňa poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo 102/2013, kde súd v obdobnej veci najvyšší súd ako súd dovolací

vyslovil názor, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a
rozhodnúť vec, v ktorej žalovaný je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo. Čo sa týka preto
subjektívnych pochybností navrhovateľa o zákonnom sudcovi, tieto nebránia vo veci konať a rozhodovať
a preto súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiada, aby krajský súd ako súd odvolací
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a prejednanie.
Namietal tú skutočnosť, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, pričom riadne a včas
požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody, pričom súd sa nedostatočne oboznámil
s podmienkami, za ktorých je možné viesť konania, keď ignoroval žiadosť o zrušenie odročenie

nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. V žiadosti sa zdôrazňovalo, že trvá na osobnej účasti
právneho zástupcu na pojednávaní a nemal zároveň tým spôsobom navrhovateľ možnosť vyjadriť sa
k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie. Namietal ďalej, že koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na

kontradiktórne konanie a zároveň možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo
stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Nebol oboznámený navrhovateľ
akostranakonaniasobsahomdôkazovaprednesovanemalmožnosťsaktýmtodôkazomaprednesom
vyjadriť.Zároveňuviedol,ževprejednávanejvecinebolomožnérozhodnúťbeznariadeniapojednávania
a týmto postupom súdu prvého stupňa bolo porušené právo navrhovateľa na kontradiktórny súdny

proces. Súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil
sám. Kontradiktórnosť procesu sa však neobmedzuje na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam proti
strany, ale i na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. Súd vykonal
dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či
išlo o listiny založené v exekučnom spise.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné

ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Pokiaľ sa jedná o skutkové zistenia vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomtoprípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorým by sa nevysporiadal súd prvého stupňa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Zodôvodneniarozhodnutiavyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov
konania na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj

náležite vyhodnotil.

Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o
neodôvodnenosti nároku navrhovateľa. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je presvedčivé, premisy
zvolené v rozhodnutí rovnako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel

sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a spravodlivé.

V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci platí dispozičná a prejednacia zásada.
Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdením skutočností a navrhovanie dôkazov, ktorú ju preukazujú
je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov

leží zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je
viazaný každý účastník konania. pokiaľ navrhovateľ poukazuje na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a na to, že súd
nepostupoval správne, keď vykonal pojednávanie bez prítomnosti navrhovateľa, odvolací súd uvádza,
že súd prvého stupňa postupoval správne pokiaľ nepristúpil na rôzne konštrukcie navrhovateľa, ktorá

sťažuje priebeh konania a postup súdu v ňom. Ust. § 101 ods. 2 O.s.p. ako predpokladá prejednanie
v neprítomnosti takého účastníka skutočnosť, že sa účastník nedostaví na pojednávanie a nepožiadal
z dôležitého dôvodu o odročenie. Navrhovateľ v danom prípade nepožiadal o odročenie z dôležitého
dôvodu. Z návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu porušenia nestrannosti súdu a sudcu
je možné pri jeho obsahovom posúdení dôjsť k záveru, že týmto úkonom by navrhovateľ mohol žiadať o

odročeniepojednávanie,nozároveňvzhľadomnauvedenýdôvodnestrannosťsudcu,súduniejemožné
v danej situácii vyhodnotiť takýto dôvod ako dôležitý, nakoľko o nestrannosti súdu už rozhodované v
predmetnom konaní bolo.

Odvolacísúdzároveňzdôrazňuje,ženeboloporušenéprávonakontradiktórnekonaniestým,žepodľa§

115ods.1,2O.s.p.,aktentozákonaleboosobitnýpredpisneustanovujeinak,súdnariadinaprejednanie
veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov konania a všetkých, ktorých prítomnosť je
prítomná. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti zaručené čl.
48 ods. 2 Ústavy SR je potrebné chápať tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie práva
a konať a rozhodnúť v jeho prítomnosti. Účastníci konania majú procesno - dôkaznú povinnosť, teda

povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov
fyzických a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch svedkov. Podľa § 129 ods. 1 O.s.p. možno
vykonať dokazovanie listinami tak, že predseda senátu (samosudca) na pojednávaní listinu alebo jej
časť prečíta alebo oboznámi jej obsah. Podľa ust. § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na

pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Navrhovateľ v množstve svojich podaní tvrdí, že súd svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom
s tým, že ako vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR, všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.

V danej veci bolo nariadené pojednávanie na konkrétny termín. Navrhovateľ bol riadne na toto
pojednávanie predvolaný, zároveň mu bolo doručené aj písomné vyjadrenie odporcu k prejednávanej
veci, tento sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie aj keď podal návrh na zrušenie
pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Krajský súd

poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní
rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, teda právo
vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom. Na pojednávaní sa súd oboznámil s
obsahom spisu a s obsahom exekučného spisu súdu. Pokiaľ teda okresný súd na pojednávaní vykonaldôkazy navrhované navrhovateľom a poskytol možnosť obom účastníkom zúčastniť sa pojednávania,
čím mali možnosť vyjadriť sa k dôkazom, resp. navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
takýmto postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu princípov kontradiktórnosti a princípu rovnosti

zbraní ako základných definičných prvkov práva na spravodlivé súdne konanie. okresný súd dodržal
zásadu priamosti a ústnosti vykonávania dôkazov ako jednu zo základných zásad občianskeho súdneho
poriadku.

Pokiaľ navrhovateľ spochybňuje v konaní zákonného sudcu s poukazom na ust. § 15 ods. 1 O.s.p.,

odvolací súd zdôrazňuje, že o vylúčení zákonného sudcu už rozhodoval. Odvolací súd v aktuálnom
konaní zistil, že žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nestrannosť zákonnej sudkyne. Samotný
subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho
z prejdnávania a rozhodovania veci, nezakladá bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho
nestranného a nezaujatého rozhodovania. Dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá ani skutočnosť, že
sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom je sudca a vykonáva

súdnictvo.

Okrem toho v prejednávanej veci je podstatné uviesť tú skutočnosť, ako správne konštatoval súd prvého
stupňa vo svojom odvolaní, že na základe žiadosti o udelenie poverenia zo strany súdneho exekútora
vydáva exekučný súd poverenie v prospech oprávneného v tomto prípade navrhovateľa v zákonom

stanovenej 15-dňovej lehote.

Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené odvolací súd v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v celom
rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom
rozsahu stotožňuje.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p..
V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa §
151ods.1O.s.p.neuplatnilakeďžezobsahuspisužiadnetrovynevyplývajú,pretomuichsúdnepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .