Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 22, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113227945
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113227945.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety

Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej v právnej veci starostlivosti o maloletú N. Y., nar. X.X.XXXX,
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: H. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M., A. V. XX, zastúpená Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom, so sídlom
v Bratislave, Budatínska 16 a R. J., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX, o zníženie výživného, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 12. februára 2014 č. k. 13P/74/2013-57, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním návrh otca na zníženie výživného na maloletú
N. Y., nar. X.X.XXXX zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 78 ods. 1 zákona o rodine a tým, že od predchádzajúcej súdnej
úpravy výživného neprišlo k zmene pomerov na strane výživou povinného otca. Vychádzal z toho, že
rozsudkom Okresného súdu Trnava z 24.9.2012 č. k. 20 P/ 277/2011 bola maloletá N. zverená do
osobnej starostlivosti matky a otec sa sám zaviazal platiť výživné vo výške 150 eur mesačne. V tom

čase bol otec maloletej nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal ani podporu
v nezamestnanosti. Tvrdenie otca, že návrh podal z dôvodu, že mu nešla podnikateľská činnosť v
oblasti maliarskych a natieračských prác, a preto ju musel pozastaviť, nepovažoval dôvodným, nakoľko
z výpisu zo živnostenského listu vyplýva, že otec okrem týchto prác môže vykonávať živnosť aj v ďalších
oblastiach, ktoré tam má uvedené, teda nemusí sa zameriavať iba na jednu činnosť. Je zdravý a môže
sa zamestnať. Rovnako jeho vyjadrenie, že dobrovoľne sa zaviazal platiť na maloletú 150 eur, pretože sa
zaviazali mu pomáhať jeho matka a brat a v súčasnosti už mu pomáhať nechcú, vyhodnotil nedôvodným,

nakoľko nie je potrebné, aby tak konali, pretože otec má možnosť podnikať aj v iných oblastiach, ktoré
má uvedené v živnostenskom liste. Z výpovede otca vyplynulo tiež, že si zabezpečuje svoj príjem aj
tým, že sporadicky chodí na brigády a v neposlednom rade tým, že pomáha svojej priateľke predávať
mäsové výrobky a sprostredkúva svojim kamarátom predaj áut, zbraní a motoriek. Z uvedeného vyvodil,
že otec má aj z tejto činnosti finančné prostriedky. Zohľadnil, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá a
nad rámec výživného maloletej žiadnym spôsobom neprispieva. S maloletou sa stretáva podľa súdnej
úpravy a darčeky a oblečenie maloletej síce sporadicky kupuje, ale všetky tieto veci zostávajú v jeho

domácnosti. Matka je zamestnaná iba na 4 hodiny z dôvodu častých chorôb maloletej, čo sa odzrkadľuje
aj na jej príjme, keď zarobí iba 170 eur mesačne. Maloletá má aj zdravotné problémy a z toho vyplývajú
zvýšené finančné náklady na nákup liekov, na ktoré otec žiadnym spôsobom neprispieva.Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol jeho zmenu tak, aby
výživné na maloletú bolo od 17.8.2013 znížené na 30 eur mesačne. Odvolanie odôvodnil tým, že na jeho
strane prišlo k zmene pomerov, nakoľko v čase predchádzajúcej úpravy výživného nebol nezamestnaný

ale mal nízky príjem zo živnostenského podnikania, najmä ako maliar natierač. Argumentoval tým,
že od septembra 2012 sa jeho podnikateľská situácia zhoršovala a od 17.8.2013 je evidovaným
nezamestnaným uchádzačom o zamestnanie, keď k 16.8.2013 ukončil svoju podnikateľskú činnosť tým,
že ju pozastavil. Uviedol, že predaj mäsových výrobkov, predaj aut, zbraní a motoriek je finančne
nenáročným hobby. Namietal, že matka maloletej je zamestnaná na plný pracovný úväzok 40 hodín

týždenne so mzdou 170 eur mesačne, pričom výška minimálnej mzdy bola v roku 2013 vo výške 337,70
eur. Z uvedeného preto vyplýva, že prišlo k zmene pomerov na strane matky maloletej priaznivejším
smerom, nakoľko v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola nezamestnaná bez príjmu. Súd prvého
stupňa nezohľadnil, že matka maloletej žije v spoločnej domácnosti s partnerom s údajným čistým
mesačným príjmom 900 eur, mala dva osobné automobily zn. Opel a Honda a dvakrát do roka chodí
aj s maloletou na luxusné dovolenky.

Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletej navrhla rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu
vecnej správnosti potvrdiť. Poukázala na to, že z daňového priznania otca maloletej za rok 2012 vyplýva,
že otec nemal žiaden príjem. Ak 24.9.2012 otec súhlasil s výživným 150 eur, musel mať nepochybne iný
zdroj príjmu, než z podnikania. Uviedla, že býva so svojim priateľom, ktorý jej finančne pomáha, avšak

zo zákona nie je výživou povinný k maloletej. Mala osobný automobil, ktorý dostala darom od rodičov,
po ktorého predaji si kúpila opäť starší automobil. Poukázala na to, že otec je zdravý a má možnosť sa
zamestnať a nielen sa venovať svojmu finančne nenáročnému hobby.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu

vecnej správnosti.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§
212 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 81 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny.

Predmetom konania je zníženie výživného maloletej.

Otec maloletej vo svojom návrhu na začatie konania, doručenom súdu 17.10. 2013, si uplatnil zníženie
výživného od 1.8. 2013 na 30 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že v súčasnosti je nezamestnaný a
nepoberá žiadnu podporu v nezamestnanosti. Je vyučený maliar, natierač, ale pre veľkú konkurenciu

sa mu zákazky ťažko hľadajú, a preto musel svoju živnosť pozastaviť. Pri úhrade nákladov spojených s
jeho vlastnou osobou, ako aj pri úhrade výživného na maloletú mu doteraz pomáhali jeho rodičia, ktorí
už nie sú ochotní mu v tomto smere pomáhať. Chodí na rôzne brigády, ale tieto príjmy sú zanedbateľné.
Maloletej kupuje veci aj nad rámec výživného, ale tieto veci zostávajú v jeho domácnosti. Býva so svojou
matkou a bratom v spoločnej domácnosti. Uviedol, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného bol

nezamestnaný a bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Pri úhrade výživného sa
mu zaviazali pomáhať jeho matka a brat, preto bol ochotný prispievať na maloletú výživným vo výške
150 eur. Matka a brat už nie sú schopní mu v tomto smere pomáhať, a preto podal návrh na zníženie
výživného.

Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila nakoľko v roku 2012, kedy naposledy bolo
upravované výživné na maloletú, táto bola vekovo mladšia a otec vtedy sa zaviazal platiť 150 eur
mesačne, hoci aj vtedy bol nezamestnaný, nikde nepracoval a jeho živnosť, ktorú vykonával pre
nedostatok zákazok bola tiež už v tom čase pozastavená. Od poslednej úpravy výživného uplynul viac
ako rok a maloletá od tejto doby je vekove staršia.

Uviedla, že otec môže vykonávať aj ďalšie činnosti na základe živnostenského listu. Poukázala na to,
že jeho priateľka predáva mäsové výrobky a otec jej pomáha pri predaji cez internet, preto otec má ztoho určité finančné prostriedky. Cez internet otec predáva aj zbrane, autá a motorky, teda má možnosť
finančného zárobku a určite z predaja týchto vecí získava nemalé finančné prostriedky.

Otec uviedol, že síce pomáha svojej priateľke pri predaji mäsových výrobkov, ale nemá žiaden finančný
zisk a cez internet predáva aj zbrane, autá a motorky, ale sú to veci jeho priateľov a z toho takisto nemá
žiaden finančný zisk. Pokiaľ ide o kúpu nového motorového vozidla v roku 2013 uviedol, že toto osobné
motorové vozidlo si kúpila jeho matka za vlastné finančné prostriedky. Je síce pravda, že on sa na tomto
aute vozí, ale iba so súhlasom matky.

Matka uviedla, že maloletá od 1.9.2014 začne navštevovať 1. triedu základnej školy a jej náklady
sa podstatne zvýšia. Zvýšené náklady na maloletú sú aj z dôvodu zdravotných problémov, pretože
navštevuje s ňou alergológa a musí jej pravidelne kupovať lieky a otec sa na týchto nákladoch vôbec
nepodieľa. Všetky náklady hradí iba ona sama zo svojho príjmu, ktorý má. Uviedla, že pracuje ako
administratívna pracovníčka vo firme T., s. r. o., F. od 21.11.2013 a jej priemerný mesačný zárobok je

170 eur mesačne, pretože tu pracuje iba na 4 hodiny denne z dôvodu, že maloletá je často chorá a
musí sa o ňu starať.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) súčasťou rodičovských
práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný

vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, a c) správa majetku maloletého dieťaťa.

V zmysle § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. ust. obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z.).
V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 cit. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie
do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa odseku 6 citovaného
ustanovenia, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení

výživnéhoprihliadnenadĺžkustriedavejosobnejstarostlivostikaždéhorodičaalebosúdmôžerozhodnúť
aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa
je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a
duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu
všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb
dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športovéa rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je
odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností,
náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote.

Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak
sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého
dieťaťa,ktoréniesúcelkombežné,alesúprospešnévšestrannémuvývojudieťaťa.Uvedenéchápanieje
v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú
reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú

ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy,
náklonnosti,vedomosti,skúsenostiacelkovýzdravotnýstav,aleajoniektoréokolnostiobjektívnehorázu
- výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností
rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o
rodine.

Podľa § 163 ods. 1 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V zmysle odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Ustanoveniu § 163 ods. 1 O. s. p. korešponduje úprava obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 1 zákona
o rodine. Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu,
ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže prísť k zmene potrieb oprávneného, najmä v
súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími
formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť

vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napr. v dôsledku vzrastu alebo poklesu jeho príjmu,
poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť.
Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, a zmena sa musí týkať naviac
skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti
rodičovkmaloletémudieťaťu.Súdnerozhodnutiejemožnézmeniťodzmenypomerovajzadobuminulú.

Inak pre rozhodnutia o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre
určenie výživného.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal pri porovnaní rozhodných skutočností z
predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Trnava z 24.9.2012 č. k. 20 P/277/2011-135, ktorý

nadobudol právoplatnosť 17.10.2012, v zmysle ktorého bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti
matky a otcovi uložená vyživovacia povinnosť 150 eur mesačne od 1.10.2012 a upravený styk otca s
maloletou. Otec v čase predchádzajúcej úpravy nemal žiadny príjem z podnikania, ktorá skutočnosť
vyplýva z jeho daňového priznania za rok 2012. Matka bola nezamestnaná a bez príjmu.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti-
od 1.10.2012 do počiatku navrhovanej zmeny výživného znížením, do 17.8.2013, uplynul necelý rok
(10 mesiacov), vzhľadom k počiatku zvýšenia výživného od 1.10.2012, z ktorej skutočnosti vyplýva, že
zníženie výživného by mohla odôvodniť len zmena na strane otca nielen závažného charakteru, ale
majúca navyše ráz trvalosti, o ktorý prípad v danej veci nejde.

Matke od predchádzajúcej úpravy výživného (od 1.10.2012) sa zvýšil príjem o 170 eur zo
žiadneho príjmu, nakoľko sa od 21.11.2013 zamestnala. Otec maloletej je od 17.8.2013 evidovaným
nezamestnaným bez príjmu.

Porovnaním čistých mesačných príjmov oboch rodičov v čase predchádzajúcej úpravy a v súčasnosti,
možno dospieť k záveru, že príjem matky sa zmenil zvýšením z 0 eur na 170 eur, o 170 eur a otcovi z
0 eur na 0 eur, t. j. jeho príjem sa nezmenil. Z uvedeného vyplýva, že otcov príjem zostal nezmeneným.
Odôvodnené potreby maloletej sa nezmenili oproti predchádzajúcej úprave výživného, vzhľadom nakrátkosť času. Z uvedeného vyplýva, že nie je splneným základný predpoklad zmeny výživného
maloletej, ktorým je zmena pomerov výživou povinného otca. Odvolací súd dospel k zhodnému záveru
so súdom prvého stupňa, že v možnostiach a schopnostiach výživou povinného otca je výživné určené v

predchádzajúcej úprave výživného platiť, pretože zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že
nedošlo na strane otca k závažnej a trvalej zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného maloletej.
Pokiaľ ide o otcom tvrdený zanedbateľný príjem z internetového predaja, je jeho tvrdenie z hľadiska
posudzovaného zníženia výživného nerozhodným, rovnako ako aj ním tvrdená skutočnosť, že jeho
matka a brat odmietajú na výživu maloletej prispievať, nakoľko ani matka ani brat otca maloletej nemajú

zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletej.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného maloletej
v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil z dôvodu vecnej správnosti. O trovách odvolacieho konania rozhodol v
zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. vysloviac, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko konanie v danej veci mohlo začať aj bez návrhu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.