Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/151/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413204810
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6413204810.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci žalobcu:
T. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX L. XXX, zast. splnomocnenou advokátskou kanceláriou:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., 040 01 Košice, Kuzmányho 29, proti žalovanému:
COFIDIS, a. s., so sídlom 811 03 Bratislava, Suché mýto 1, IČO: 36 816 337, zapísaná splnomocnenou
advokátskou kanceláriou: CERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom 811 05 Bratislava, Kýčerského 7,
IČO: 36 857 513, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, o vydanie

bezdôvodného obohatenia v sume 981,43 € a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v
sume 980 €, na odvolanie žalovaného zo dňa 28. 11. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 10C/64/2013-76 zo dňa 16. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 981,43
€ do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a rozhodol o trovách konania, potvrdzuje.

V časti, v ktorej návrh zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 118,52 € a to na účet jej
splnomocneného právneho zástupcu: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., 040 01 Košice,
Kuzmányho 29, č. účtu: XXX XXX-XXXXXXXXX/XXXX, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu
bezdôvodného obohatenia sumu 981,43 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.); vo
zvyšku návrh zamietol (výrok II.), žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok
III.). V odôvodnení okresný súd konštatoval, že žalobkyňa podala návrh na začatie konania o vydanie
bezdôvodnéhoobohateniaazaplatenieprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia.Návrhodôvodnilatým,
že dňa 21. 05. 2008 uzavrela so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere. Žalovaný jej listom zo dňa
28. 05. 2008 oznámil schválenie úverovej zmluvy s výškou úverového limitu 663,88 €, dňa 29. 05. 2008

jej poukázal uvedenú finančnú čiastku. Následne listom zo dňa 20. 05. 2009 žalovaný oznámil žalobkyni
navýšenie limitu na sumu 996 € a na účet žalobkyne dňa 21. 05. 2009 poukázal sumu 417 €. Žalobkyňa
uviedla, že zmluva o úvere bola vyhotovená ako predtlačený formulár, ktorý žalovaný bežne používa na
poskytovanie spotrebiteľských úverov. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú zákonné
ustanovenia, vzhľadom na ochranu spotrebiteľov platné a doručené v čase podpísania zmluvy. Zmluva
o úvere neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, potom sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodneobohatil o finančnú sumu 981,43 €. Túto považuje za bezdôvodné obohatenie. Žiada, aby jej táto suma
bola vrátená. Tiež žalobkyňa žiadala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 980 €.

Súd konštatoval, že na pojednávanie konané dňa 16. 10. 2013 sa osobne dostavila žalobkyňa, vedľajší

účastník na strane žalobkyne sa nedostavil, dostavil sa právny zástupca žalovaného. Súd vykonal
dokazovanie oboznámením spisu sp. zn. 10C/64/2013, pripojenými prílohami, správami, vypočul
účastníkov konania a zistil skutkový stav.

Okresný súd mal za preukázané, že žalobkyňa trvala na podanom návrhu. Žiadala návrhu v celom
rozsahu vyhovieť. Na základe zmluvy o úvere jej žalovaný poskytol úver v celkovej sume 1 080,88 €.
Zmluva bola uzavretá dňa 21. 05. 2008. Žalobkyňa úver splácala mesačne od 10. 07. 2008 do 17. 01.

2013. Za dané obdobie zaplatila žalovanému sumu 2 062,31 €.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že právny zástupca žalovaného nesúhlasil s
podaným návrhom žalobkyne. Žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že zmluva medzi účastníkmi konania je
právne perfektná, obsahuje všetky zákonom požadované podstatné náležitosti a preto poskytnutý úver
nie je bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na prílohu č. 4 zmluvy, v ktorej bode 3 s názvom náklady

na spotrebiteľský úver je uvedená ročná úroková sadzba ako aj ročná percentuálna miera nákladov,
preto argument žalobkyne, že v zmluve je uvedená len mesačná úroková sadzba, je nesprávny. Zmluva
obsahuje všetky náležitosti a údaje potrebné pre riadne uzavretie. Suma 663,88 € a aj navýšenie limitu
na sume 996 € bola poukázaná na účet žalobkyne. Úkony žalobkyne smerovali k splneniu záväzku,
ku ktorému sa zmluvou zaviazala. Žalovaný plnil riadne, okrem iného všetky notifikačné povinnosti vo

vzťahu k žalobkyni čoho dôsledkom je aj skutočnosť, že zo strany žalobkyne neboli vznesené žiadne
námietky či iné výhrady a svoje zmluvné povinnosti si žalobkyňa plnila.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v súdenej veci zmluva medzi účastníkmi
konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Potom zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. platného a účinného v čase uzavretia úverovej

zmluvy. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu. V prípade, ak takáto
náležitosť v zmluve chýba, považuje sa podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. úver za bezúročný
a bez poplatkov. Predložená zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania takúto náležitosť podľa súdu
neobsahuje, uvádza iba mesačnú úrokovú sadzbu uvedenú v porovnaní s ostatným textom zmluvy iba

malým písmom. Súd vychádzal z toho, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe
ako aj údaj o výške RPMN, čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Tým sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 981,43 €, ktorú prijal bez právneho
dôvodu a túto musí žalobkyni vydať. Súd uviedol, že je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že aj keď
právny zástupca žalovaného k svojmu návrhu pripojil fotokópiu čl. 4 označenej ako formulár o zmluvných

podmienkach, pričom poukazuje, že uvedená príloha je súčasťou zmluvy o úvere, kde je práve uvedená
ročná úroková miera a výška RPMN je nutné poukázať na skutočnosť, že uvedená príloha nie je a ani
nebola súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nie je nijakým spôsobom spojená so zmluvou, zmluva
tvorí jeden celok aj so všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov. Z pripojenej
prílohyniejepreukázané,žeuvedenáprílohasavzťahujekukonkrétnejzmluveospotrebiteľskomúvere,

nie je nikým podpísaná ani označená, že sa vzťahuje na konkrétnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
pretože zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne vyžaduje, aby podstatné náležitosti boli uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí mať písomnú formu. Táto písomná forma je zachovaná ak
je zmluva podpísaná zmluvnými stranami a svojim podpisom účastník konania potvrdzuje skutočnosti
uvedené v zmluve nad jeho podpisom. Uvedenie úrokovej sadzby a výšky RPMN v prílohe č. 4 nespĺňa

požiadavky určené zákonom o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na tieto skutočnosti a dokazovanie,
ktoré bolo súčasťou prejednávanej veci bol súd toho názoru, že má dostatočné množstvo dôkazov aby
vo veci meritórne rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a ďalšie dokazovanie,
ktoré navrhoval právny zástupca žalovaného považoval za nadbytočné a toto uznesením nepripustil.

Súd zamietol návrh žalobkyne o zaplatenie sumy 980 € z titulu primeraného finančného zadosťučinenia.

V tejto časti súd žalobu zamietol ako neopodstatnenú a neodôvodnenú.O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 OSP, pretože žalobkyňa mala vo veci úspech
len čiastočný.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný. Namietal

rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a rozhodol o náhrade trov konania.
Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci (dôvod
uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. b) OSP); súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 dos. 2 písm. c)
OSP), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm.
d) OSP), súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP).

Rozsudok súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. V tomto smere odvolateľ poukázal na ust.
§ 157 ods. 2 OSP. Uviedol, že súd sa sústredil takmer výlučne na stručné informácie o listinách tvoriacich
obsah spisu, obsah vyjadrení a prednesov účastníkov konania, na veľmi stručnú citáciu niektorých
právnych noriem. Súd nevenoval pozornosť opisu vlastných úvah a použitých myšlienkových postupov.
Nie je zistiteľné aké výkladové metódy súd použil, akým spôsobom ich aplikoval a k akým záverom

dospel pri posudzovaní dôvodnosti žaloby žalobkyne. Úvahy súdu sú strohé, nie vyčerpávajúcim
odôvodnením podopreté.

Súd odmietol akékoľvek tvrdenia žalovaného o tom, že všetky informačné povinnosti voči žalobkyne
zo strany žalovaného táto musela mať a mala v rukách. Príloha č. 4 úverovej zmluvy obsahuje štyri
samostatné dokumenty to znamená štyri samostatné „nosiče informácií“, pričom uzavretie úverovej

zmluvy si vyžaduje aktívne konanie a manipuláciu s prílohou č. 4 zo strany klienta spoločnosti. Na
to, aby k uzavretiu úverovej zmluvy vôbec došlo, žalobkyňa musela čítať návod ako postupovať pri
uzavretí úverovej zmluvy. Navyše sama fyzicky oddelila od prílohy č. 4 potvrdenie o výške príjmu,
nechala ho vyplniť u svojho zamestnávateľa a následne ho aj našej spoločnosti zaslala. Z uvedeného
je zrejmé, že žalobkyňa mala od počiatku k dispozícii informáciu o ročnej úrokovej sadzbe a RPMN.

Zmluvnú dokumentáciu žalovaného je potrebné vnímať ako celok, čo potvrdila fakticky svojím konaním
aj žalobkyňa.

Závery súdu o tom, že príloha č. 4 nie je nijako pevne spojená so zmluvou považuje odvolateľ za
ničím neodôvodnené a za účelové. Súd ignoroval povinnosti v zmysle Občianskeho súdneho poriadku,
nerešpektoval legitímne očakávanie žalovaného v spravodlivý proces a riadne odôvodnenie súdnych

rozhodnutí. Uzavrel „že to tak je, lebo to tak je“.

Nevysvetlil prečo nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy. Označil to len jediným slovom, že to považuje
za „nadbytočné“.

Súd je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a zdôvodniť prečo niektoré z nich pokladá za
nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať do úvahy, prečo sa niektorými dôkazmi odmietol vôbec

zaoberať.

Súd nedostatočne odôvodnil svoje tvrdenie o bezdôvodnom obohatení na úkor žalobkyne. Vedenie
sporu, na ktorom si súd na prvom pojednávaní vyberie listiny a obsah spisu podľa toho, ako sa mu to k
zamýšľanému výroku v spore hodí, bez akýchkoľvek dôkazov či bližšieho zdôvodnenia, nenesie znaky
spravodlivého súdneho procesu garantovaného Ústavou Slovenskej republiky.

Súd porušil základné právo na spravodlivý proces. Rozsudok nie je jasný a presvedčivý a to napr. aj v
otázke či zmluva a jej súčasti musia v zmysle starého zákona o spotrebiteľských úveroch tvoriť jeden
pevný a spojený celok. Rozsudok trpí vadami, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a nepreskúmateľnosť rozhodnutia.Súd sa nezaoberal množstvom otázok no najmä tým, aké výkladové metódy a ktorých ustanovení
„starého“ zákona o spotrebiteľských úveroch súd použil, ako dospel k záveru, že zmluva o úvere a jej
prílohy (súčasti) to znamená zmluva o úvere ako celok musí byť na pevne spojených dokumentoch, z

akého dôvodu nepripustil ďalšie dokazovanie na zodpovedanie otázky používania prílohy č. 4 zmluvy;
na základe čoho mal súd za preukázané, že žalovaný úmyselne predkladal žalobkyni „vadnú“ zmluvnú
dokumentáciu,nazákladektorejúdajnevedomeprijímalžalovanýbezdôvodnéobohatenieodžalobkyne
v podobe splátok úveru; na základe akých vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že príloha č. 4 nie
je a ani nebola súčasťou zmluvy, keď žalobkyňa vyplnené potvrdenie o výške príjmu, ktoré bolo pevnou

súčasťou prílohy č. 4 musela oddeliť - odstrihnúť pred zaslaním žalovanému.

Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť, v napadnutej časti žalobu zamietnuť, priznať náhradu trov
konania, prípadne v napadnutej časti rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. S
poukazom na ust. § 238 ods. 3 OSP žiadal pripustiť dovolanie na otázku zásadného právneho významu,
či výkladovými metódami ustanovení starého zákona o spotrebiteľských zmluvách je možné dospieť k
záveru, že zmluva a jej súčasti (prílohy) musia tvoriť pevný nedeliteľný a jednotný celok (pričom zmluvná

dokumentácia ako celok spĺňa všetky požiadavky kladené „starám“ zákona o spotrebiteľských úveroch).

Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že základnými údajmi, ktoré v úverovej zmluve
absentujú a absenciou ktorých súd prvého stupňa správne odôvodnil bezúročnosť a bezpoplatkovosť
predmetného úveru je neuvedenie ročnej úrokovej sadzby a ročnej percentuálnej miery nákladov.
Poukázal na ust. § 4 ods. 2 a ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. Údaje o ročnej úrokovej sadzbe a

ročnej percentuálnej miere nákladov predstavujú základné náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere.
Je potom potrebné, aby tieto boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy, nie je možné pripustiť, aby
takáto podstatná náležitosť s neuvedením sa zákonom zabezpečila dlžníkovi zvýšená ochrana v
tom, že v prípade neuvedenia ročnej úrokovej sadzby, prípadne ročnej percentuálnej miery nákladov
v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, uvádzala či už vo

všeobecných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy alebo ako v danom prípade vo formulári o
zmluvných podmienkach spotrebiteľského úveru, ktorý tvoril až prílohu č. 4 zmluvy o revolvingovom
úvere. Ak údaj o ročnej úrokovej sadzbe, pripadne o RPM, nie je obsiahnutý ako náležitosť zmluvy
priamo v texte zmluvy o revolvingovom úvere, je potrebné posúdiť predmetný úver ako bezúročný a
bez poplatkov.

Pokiaľ žalovaný poukazuje na okolnosť, že časť obsahu zmluvy sa môže určiť odkazom na všeobecné
obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je potrebné uviesť, že podstatné náležitosti
zmluvy predpísané zákonom musia byť zakomponované priamo do textu zmluvy. Uvedené jednoznačne
vyplýva z ust. § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Menej podstatné náležitosti môžu byť
uvedené aj vo všeobecných podmienkach prípadne obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy.

Úrok o ročnej úrokovej sadzbe a RPMN nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné
dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona.

Okresnýsúd vovecivykonaldostatočnédokazovanie,nazákladektoréhodospelksprávnymskutkovým
zisteniam a vyvodil správny právny záver. Rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom
odôvodnil.

Žiadala rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu
trov odvolacieho konania a to za dva úkony - prevzatie a príprava právneho zastúpenia, vyjadrenie
k odvolaniu, úkon právnej služby v sume 51,45 € plus režijný paušál v sume 7,81 €; spolu trovy
odvolacieho konania v sume 118,52 €.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal

a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil z týchto dôvodov.

Odvolací súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvého
stupňa. Dôvody, pre ktoré okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 981,43 €okresný súd správne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. Tvrdenie o nedostatočnom odôvodnení
súdneho rozhodnutia s tým, že toto nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, nie je vždy tvrdením, ktoré automaticky samo

o sebe podmieňuje zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu.

Odvolací súd nepovažuje za náležité a preskúmateľné rozhodnutie iba také rozhodnutie, ktoré je
argumentačne obsiahle, zaoberajúce sa rôznymi právnymi teóriami, pričom povaha právneho posúdenia
môže ustupovať do pozadia. V písomnom vyhotovení rozhodnutia by podľa zákona mal súd vysvetliť
všetkyprávnerelevantnéskutočnosti,abyvkonečnomdôsledkubolrozsudokpresvedčivý,abyboljasný

a zrozumiteľný. Presvedčivosť ale nemožno dosiahnuť kvetnatým štýlom a ani poňatím odôvodnenia
ako stručnej dizertačnej práce s doslovným citovaním rôznych prameňov, ale jasným, v nevyhnutnej
miere stručným a pochopiteľným výpočtom tých zásadných momentov, ktoré vo svojom súhrne viedli
súd, sudcu k vydaniu rozhodnutia. Presvedčivosť rozhodnutia nemožno chápať ako absolútnu kategóriu
(že rozsudok každého presvedčí svojou vecnou správnosťou), pretože takejto kategórie sa v chápanom
smere objektívne nemožno dopracovať, ale ide o presvedčivosť ako výsledok intelektuálnej práce

sudcu vyjadrenú vo vydanom rozhodnutí. Rozhodnutie je potrebné chápať ako logicky pochopiteľný
celok, ktorého jadro tvoria čiastočné skutkové zistenia, ktoré vychádzajú z vykonaných dôkazov logicky
vyúsťujúcich do záveru o zistenej skutkovej podstate prípadu, ktorá bola sudcom podrobená právnej
kvalifikácii a vyústila v podradenie takto zisteného skutku pod sudcom vyhľadanú právnu normu.

Krajský súd zdôrazňuje, že v Európskej právnej kultúre sa v súčasnosti stále viac preferuje diskurzívna

metóda právneho a sudcovského uvažovania, ktorá kladie mimoriadny dôraz na racionálnosť
a presvedčivosť sudcovskej argumentácie obsiahnutej v odôvodnení (pozri Kühn, Z., Berka, L:
Odôvodnenie rozhodnutia vyššími súdmi po 01. 01. 2001 a niektoré súvisiace poznámky (Právní
rozhledy č. 8/2001).

Odvolací súd zastáva stanovisko, že racionálnosť sudcovskej argumentácie obsiahnutá v odôvodnení

súdneho rozhodnutia je prvoradá.

Ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách významne chránia spotrebiteľov a
kladú pomerne náročné podmienky na dodávateľov. Spotrebiteľ (okrem výberu sumy úveru a svojho
podpisu) sa takmer žiadnym iným spôsobom nepodieľa na koncipovaní zmluvy.

Zmluva o revolvingovom úvere bola medzi účastníkmi sporu uzavretá dňa 21. 05. 2008. Potom je

potrebné vychádzať z právnej úpravy o spotrebiteľských úveroch (platnej v čase uzavretia zmluvy) a to
zák. č. 258/2001 Z. z. (zrušený zákonom č. 129/2010 Z. z.) tak ako na to poukázal odvolateľ v podanom
odvolaní.

Z odôvodnenia okresného súdu nepochybne vyplýva, že na vec aplikoval zákon č. 258/2001 Z. z. a to
konkrétne ust. § 4 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. h), § 4 ods. 3 citovaného zákona.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Zákon č. 258/2001 Z. z. v ust. § 4 ods. 2 vymenúva podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
keď hovorí „zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať“. Podľa
ust. § 4 ods. 2 písm. h) zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj
index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu. Podľa
ust. § 4 ods. 2 písm. j) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa ust. §4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať,
alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje

náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

Vychádzajúc z ust. § 4 ods. 2, 3 zák. č. 258/2001 Z. z. údaj o ročnej úrokovej sadzbe a ročnej
percentuálnej miere nákladov predstavujú jednu z podstatných náležitostí zmluvy a teda musia byť
obsiahnuté priamo v texte zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Nie je možné pripustiť, nie je to

v súlade so zvýšenou ochranou spotrebiteľa, aby podstatné náležitosti zmluvy, najmä údaje o ročnej
úrokovej sadzbe a údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov neboli uvedené v zmluve, ale len napr.
vo všeobecných obchodných podmienkach, prípadne v prílohách zmluvy.

Okresný súd potom správne poukázal na ust. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z., že v súdenej veci zmluva
neobsahujeúdajoročnejúrokovejsadzbe,potomsatakýtoúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.
Súd uviedol, že predložená zmluva uzavretá medzi účastníkmi takúto náležitosť neobsahuje, uvádza iba

mesačnú úrokovú sadzbu uvedenú v porovnaní s ostatným textom iba malým písmom. V tomto smere
odvolací súd uvádza, že zákon neumožňuje dohodnúť v spotrebiteľskej zmluve úrokovú sadzbu dennú,
týždennú, prípadne mesačnú alebo polročnú, ale zákon výslovne určuje, že zmluva musí obsahovať
ročnú úrokovú sadzbu. Správne okresný súd poukázal aj na veľkosť písma, ktorá je minimálna, je teda
reálne nenaplniteľné, aby priemerný spotrebiteľ sa dokázal oboznámiť s daným textom, porozumieť mu,

vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúce na neho ako spotrebiteľa.

Zákon č. 281/2001 Z. z. spája s neuvedením ročnej úrokovej sadzby a ročnej percentuálnej miery
nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere následky, ktoré znamenajú, že „poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov“. Potom odvolací súd rovnako ako okresný súd má za to, že neuvedenie
náležitosti ust. § 4 ods. 2 písm. h) a j) (ročná úroková sadzba; ročná percentuálna miera nákladov)

priamovtextezmluvyjetouskutočnosťou,ktoráodôvodňujeposkytnutiezvýšenejochranyspotrebiteľovi
ako slabšej zmluvnej strany. Podstatné náležitosti zmluvy, ktoré sú dané zákonom (daním ust. § 4
ods. 2 písm. h) a j) zák. č. 258/2001 Z. z.) musia byť vždy uvedené v texte zmluvy a nie s odkazom
napr. na všeobecné obchodné podmienky, prípadne prílohy. Ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.
z. uvádza podstatné náležitosti zmluvy o revolvingovom úvere, tieto sú rovnocenné, všetky rovnako

podstatné. Podstatné náležitosti tvoria zmluvu len uvedením všetkých podstatných náležitostí, len tak je
zabezpečená istota pre účastníkov zmluvy, že títo majú možnosť oboznámiť sa s údajmi tam uvedenými.
Zvlášť vychádzajúc zo zásady ochrany spotrebiteľa, tento musí mať možnosť oboznámiť sa so všetkými
podstatnými náležitosťami zmluvy, aby tak mal istotu o všetkých podstatných náležitostiach a teda aj
o výške ročnej úrokovej sadzby a ročnej percentuálnej miery nákladov. Inak nevie posúdiť prípadnú

výhodnosť či nevýhodnosť úveru.

Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd nevykonal ním navrhnuté dokazovanie a nedostatočne zdôvodnil
dôvod nevykonania navrhovaného dokazovania, odvolací súd uvádza, že okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol, že má dostatočné množstvo dôkazov, aby vo veci meritórne rozhodol
a ďalšie dokazovanie, ktoré navrhol právny zástupca žalovaného súd považoval za nadbytočné.

V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci platí dispozičná a prejednancia zásada. Účastníci
sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (§ 101 ods. 1 OSP) a sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ale len súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (§ 120
ods. 1 OSP). Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať

všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich
budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 120 ods. 1 OSP) a nie účastníkov konania.

Odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.Odvolací súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 118,52
€ a to na účet splnomocneného právneho zástupcu žalobkyne do troch dní od doručenia rozsudku.
Žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech, žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania, tieto

vyčíslila (§ 151 ods. 1 OSP). Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva
úkony splnomocneného právneho zástupcu žalobkyne a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia a
podanie vyjadrenia k odvolaniu. Za jeden úkon právnej služby suma 51,45 € plus režijný paušál v sume
7,81 € (§ 13a ods. 1 písm. a), c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

V časti, v ktorej okresný súd žalobu žalobkyne v časti zamietol, zostal rozsudok okresného súdu

nedotknutý, pretože v tejto časti nebol odvolaním napadnutý.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.