Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/194/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113211838
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113211838.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: U. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T., Y. F. X, zast. JUDr. Petrom Rakom, advokátom so sídlom Prešov, Masarykova 13, proti
žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zast.
JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košice, Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C/107/2013-167 zo dňa
06.11.2013 a proti uzneseniu č. k. 29C/107/2013-187 zo dňa 19.12.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanýje povinný nahradiťžalobcovinaúčetjehoprávnehozástupcuJUDr.PetraRaka,advokáta
so sídlom v Prešove, trovy odvolacieho konania vo výške 83,87 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

O d m i e t a odvolanie proti uzneseniu č. k. 29C/107/2013-187 zo dňa 19.12.2013.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do
právoplatnéhoskončeniakonaniaouzneseníNajvyššiehosúdupodsp.zn.6Cdo/1/2012vedenéhopred
Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012.

Zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012 pod sp. zn. 2C 579/2012.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia

vo výške 244,37 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 52 ods. 1 až 3; 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka,
§§ 1 ods. 2; 40 ods. 1, 2; 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní; § 109
ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS, pričom
konštatoval, že rozhodcovské konanie v rámci predmetného spotrebiteľského vzťahu, v ktorom bol
vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobca domáhal v tomto konaní, nezaručuje

porovnateľné procesné práva so súdnym konaním a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach vo vzťahu dodávate a spotrebiteľ v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
predmetný rozhodcovský rozsudok je neúčinný a nezáväzný exekučný titul.Súd prvého stupňa k uvedenému záveru dospel na základe zistenia, že žalovaný uzatvoril so žalobcom
dňa 20.09.2007 poistnú zmluvu č. 4049690477, pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 30.09.2010
na základe žiadosti žalobcu o zrušenie poistnej zmluvy zo dňa 05.08.2010.

Následne si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 77,18 EUR s príslušenstvom a návrhom
na splátkový kalendár zo dňa 02.01.2012 podaným na Arbitrážnom súde v Košiciach uplatnil osobitnú
pohľadávku vo výške 77,18 EUR, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaložených na
uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII bodu 7a Všeobecných poistných podmienok

zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C 579/2012 zo dňa 19.1.2012
bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 77,18 EUR a trovy rozhodcovského konania
vo výške 276,- EUR, ktorý mu bol doručený dňa 15.4.2013.

Príslušnosť rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV.
Všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobcu, aby všetky spory so žalovaným riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, ako aj s poukazom na osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007
tvoriace súčasť Všeobecných poistných podmienok obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania, že
podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti

sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti Všeobecných poistných podmienok s tým, že
obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Žalobca v žalobe uviedol, že neuznáva právomoc rozhodcovského súdu a nikdy nesúhlasil ani nesúhlasí
srozhodcovskýmsúdom,ktorýmaltútovecprejednaťarozhodnúť.Vovecineexistuježiadnauzatvorená

platná rozhodcovská doložka ani rozhodcovská zmluva, na základe ktorej by mohol rozhodcovský
súd konať. Pokiaľ ide o ust. čl. XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré on neuzatvoril, a ktoré
stanovuje, že v prípade sporu z poistnej zmluvy bude vo veci rozhodovať rozhodcovský súd, je v
zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ktorá je s poukazom
na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka zároveň neplatnou zmluvnou podmienkou. Pokiaľ ide

o zmluvné dojednanie čl. XVII bodu 7a všeobecných podmienok, podľa ktorých má žalovaný voči
poistníkovi nárok na zaplatenie sumy rovnajúcej sa výške provízie, ktorú žalovaný ako poisťovňa
zaplatil sprostredkovateľovi, ktorý uzatvorenie poistnej zmluvy medzi nim a poisťovňou sprostredkoval,
je nezrozumiteľné, neurčité a podľa neho aj neplatné zmluvné dojednanie. Poistník by mal v zmysle
uvedeného zmluvného ustanovenia zaplatiť poisťovni províziu, ktorú si poisťovňa osobitne vyjednala s

vlastným sprostredkovateľom, o ktorej poistník nemá žiadne informácie a žiadnym spôsobom jej výšku
ovplyvniť nevie, čo znevýhodňuje spotrebiteľa a je v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca tiež tvrdil, že nie je známe, zaplatenia akej sumy sa žalovaný domáha, a akým spôsobom dospel
k sume 77,18 EUR, ktorú žiada a bez určenia právneho titulu uplatnenej pohľadávky. Samotný návrh

na začatie rozhodcovského konania neobsahuje špecifikáciu, ktoré všeobecné podmienky vo vzťahu
k nemu používa, opakovane uvádza rôzne ustanovenia poistných podmienok s odlišnými dátumami,
z čoho je zrejme, že tento je formulárom, pri ktorom sa žalovaný ani nesnažil konkretizovať uplatnený
nárok voči poistníkom, ale rozhodcovskému súdu predkladal iba hromadné formulárové návrhy, ktoré
sú nejasné a nezrozumiteľné. Pred doručením rozhodcovského rozsudku zo strany Arbitrážneho

súdu v Košiciach spolu s návrhom nebol zo strany žalovaného informovaný o existencii pohľadávky
uplatňovanej v rozhodcovskom konaní a ani mu nebol vytvorený priestor, aby sa k tomuto návrhu
mohol pred rozhodnutím rozhodcovského súdu vyjadriť, keďže mu bol doručený spolu s rozhodcovským
rozsudkom. Pri uzatváraní poistnej zmluvy zo strany sprostredkovateľky poistenia nebol informovaný o
rozhodcovskej doložke, keďže táto mu podala informácie iba vo vzťahu k uzatvoreniu poistnej zmluvy,

konkrétne k výške poistného, poistnej sumy pre prípad smrti a pre prípad úrazu vrátane otázky výhod
sporenia, avšak nebol informovaný o nejakom rozhodcovskom konaní. Bol si síce vedomý, že v prípade,
ak poistné platiť nebude, tak spoločnosť žalovaného bude voči nemu nedoplatky vymáhať, ale o
rozhodcovskom konaní mu informácie podané neboli. Žalobca tiež vzniesol námietku premlčania voči
uplatnenému nároku.

Žalovaný namietal, že konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom.
Z uvedeného dôvodu podal námietku nesplnenia poplatkovej povinnosti s námietkou prípadného
nepodania žalobného návrhu v prekluzívnej zákonnej lehote, nakoľko v samotnej žalobe absentujeuvedenieprávnevýznamnejskutočnostižalobnéhonávrhu,t.j.deň,kedymubolrozhodcovskýrozsudok
doručený vzhľadom na 30-dňovú zákonnú lehotu na podanie predmetnej žaloby. Tiež vzniesol námietku
prednosti kompetencie rozhodcovského súdu pred kompetenciou všeobecného súdu, v čom žalovaný

videl dôvod na zastavenie konania o žalobnom návrhu pre nedostatok podmienky konania z dôvodu, že
prejednávanie sporov si žalobkyňa a žalovaný dojednali rozhodcovskou doložkou.

Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke dojednanej v článku XV. Všeobecných obchodných podmienok,
ako aj v osobitných dojednaniach č. 01/2007, žalovaný poukázal na to, že žalobca mal možnosť

spolu s podpisom poistnej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok podpísať alebo nepodpísať
osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijal alebo neprijal
ustanovenie XV. Všeobecných poistných podmienok a prijatím, či neprijatím rozhodcovskej doložky by
nebol ničím dotknutý ostatný poistný vzťah medzi účastníkmi konania.

Zároveň namietal, že rozhodcovská doložka bola pri uzatváraní zmluvy vysvetlená žalobcovi

sprostredkovateľom poistenia U. V., a preto považoval za nespochybniteľné, že vstupoval do poistného
vzťahu so žalobcom ako informovaným spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka bola dojednaná
individuálne a preto je platná. Tvrdenie žalobcu o jej neprijateľnosti je nesprávne.

Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že poistná zmluva, ktorá bola

uzatvorená medzi účastníkmi konania, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

Vo vzťahu k námietke žalovaného, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský spor, a preto mal žalobca
splniť poplatkovú povinnosť, súd prvého stupňa konštatoval, že vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ

v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom ako spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu je podľa
§ 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od ich platenia.

Zároveň za nedôvodnú považoval námietku žalovaného týkajúcu sa zastavenia konania z dôvodu,
že právo na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je delegované priamo zákonom za

podmienok ustanovenia § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. a tiež konštatoval, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol podaný v zákonom
stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa
15.4.2013 a žaloba bola podaná 22.4.2013.

Podľa prvostupňového súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská
doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo Všeobecných poistných
podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami
splývajúcehosostatnýmizmluvnýmipodmienkamiuvedenýmivoVšeobecnýchpoistnýchpodmienkach.

Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú
rozhodnutévrozhodcovskomkonaní.Rozhodcovskádoložkatakznemožňujepoistenémuspotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť
sa výlučne rozhodcovskému konaniu, a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Je teda neprijateľné, aby rozhodcovské
konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná časti XV. bolo
to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím

reálne došlo k narušeniu Smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so Všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom
ktorých je aj takáto doložka, reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský
rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými
na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Dojednaná rozhodcovská

doložka v článku XV. Všeobecných poistných podmienok spôsobovala nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže ho nútila k rozhodcovskému konaniu,
pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.
Ani samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súduurčeného žalovaným nespĺňajú podmienky ústavnosti. Rozhodcovské konanie v rámci predmetného
spotrebiteľskéhosporunezaručujeporovnateľnéprocesnéprávasosúdnymkonanímaspôsobujehrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v neprospech spotrebiteľa

ako slabšej procesnej strany.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn.
2C 579/2012 zo dňa 19.01.2012 zrušil s tým, že o návrhu žalobcu v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák.
č. 244/2002 Z. z. o odklade jeho vykonateľnosti rozhodol ešte uznesením zo dňa 17.07.2013, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 29.08.2013.

Vo vzťahu k návrhu žalovaného na prerušenie konania súd prvého stupňa konštatoval, že nevidel dôvod
na prerušenie predmetného konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo1/2012, ktoré sa malo zaoberať neplatnosťou rozhodcovskej
doložky vo vzťahu k žalovanému s poukazom, že v obdobnej veci už Ústavný súd SR nálezom zo

dňa 10.07.2013 pod sp. zn. II. ÚS49/2012 konštatoval porušenie jeho základného práva na spravodlivý
proces uznesením Najvyššieho súdu SR 2Cdo5/2012. Právny dôvod na prerušenie predmetného
konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR o uznesení Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo1/2012
vzhľadom na závery nálezu Ústavného súdu SR o obdobnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR nevidel
s poukazom na skutočnosť, že v predmetnom náleze Ústavný súd Slovenskej republiky iba konštatoval,

že bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý
zaručuje právo na kontradiktórne konanie, rovnosť zbraní.

Na základe uvedeného preto súd nevidel dôvod na prerušenie predmetného konania do rozhodnutia
Ústavného súdu SR o rozhodnutí Najvyššieho súdu 6Cdo1/2012, v ktorom opätovne namieta iba

porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie postupom Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.
6Co1/2012, ktorým okrem iného súd vo svojom rozhodnutí ani neargumentuje.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, pričom konštatoval, že úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania

pozostávajúca z trov právneho zastúpenia celkom vo výške 244,37 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že
súd prvého stupňa odňal žalovanému možnosť konať pred súdom z dôvodu neobjasnenia objektívneho
skutkového stavu veci, z dôvodu nevykonania všetkých označených dôkazov a následným nesprávnym

právnym posúdením veci a nesprávnou aplikáciou zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Konanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné odlíšiť od konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, ktoré nie je možné považovať za spotrebiteľský spor, pretože rozhodcovský rozsudok nie
je zmluvou. napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, lebo z neho nie je zrejmé, aké dôkazy vykonal
súd a aké nevykonal a pre aké dôvody tak učinil. Nie je zrejmé, či si súd prvého stupňa pred

rozhodnutím vyžiadal rozhodcovský spis ako listinný dôkaz tak, ako to žalovaný navrhol vo svojom
vyjadrení zo 17.04.2013. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a v prípade využitia
odporu ako opravného prostriedku by mal žalobca účinný prostriedok na zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Poistnú zmluvu navrhol uzavrieť tretí subjekt nezávislý od žalovaného, a to výhradný finančný
agent U. V.. takýto sprostredkovateľ má pri výkone živnostenskej činnosti plniť zákonnú povinnosť,

a to vyhotoviť záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, ktorý obsahuje aj
upozornenie na existujúcu rozhodcovskú doložku, ktorú žalobca mohol, ale nemusel podpísať. Súd aj
bez návrhu mal vykonať procesný úkon potrebný pre objektivizáciu tvrdenia žalobcu a posúdenia, či
rozhodcovská doložka bola alebo nebola individuálne dojednaná, a to výsluchom sprostredkovateľa
poistenia. Námietka premlčania vznesená žalobcom je nedôvodná. Žalobca nebol nútený uzavrieť

poistnú zmluvu so žalovaným vzhľadom na 26 poisťovní, ktoré v danej dobe poskytovalo poistenie.
Žalobca svojim podpisom potvrdil prevzatie jedného kusa všeobecných poistných podmienok a po
platnom uzavretí poistnej zmluvy nastala fáza dojednania Osobitných zmluvných dojednaní, ktorých
obsahom bola rozhodcovská doložka. Samotný názov Osobitné zmluvné dojednania nepochybne
vyjadruje, že sa nejedná o súčasť VPP. Žalobca nemohol konať v omyle, že znova podpisuje poistnú

zmluvu alebo prevzatie VPP.Žalovaný poukázal na nálezy Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. I. ÚS 402/2008, vo veci sp. zn. II. ÚS
499/2012, vo veci sp. zn. II. ÚS 382/2012, na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn.
18CoE/132/2013 a ďalej namietal, že Smernica 93/13/EHS nemá horizontálny účinok.

Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu žalovaného na prerušenie konania žalovaný namietal, že v konaní pred
Ústavným súdom SR sa zjavne rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie.

Podľa žalovaného nie je správny právny záver prvostupňového súdu, ktorý ani ako predbežnú otázku

neposudzoval hlavný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a nijako sa nevenoval jeho zániku už
v druhom roku po uzavretí poistnej zmluvy, ktorá mala trvať 15 rokov od 30.09.2007 do 30.09.2022. Súd
prvého stupňa riadne svoje rozhodnutie neodôvodnil, keď sa nevysporiadal so všetkými namietanými
tvrdeniami žalovaného. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a arbitrárny. Žalovaný zotrváva na
svojej žalobe voči žalobcovi podanej listom zo dňa 02.01.2012 rozhodcovskému súdu a žiada, aby
súd o merite veci konal až do právoplatného skončenia veci. Podľa ust. § 43 ods. 1 Zákona o

rozhodcovskom konaní pokiaľ súd rozhodne o zrušení rozhodcovského rozsudku pre niektorý z dôvodov
uvedených v ust. § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo
vo vzájomnej žalobe. Súd prvého stupňa opomenul uviesť vo výrokovej časti samostatný výrok o
pokračovaní v ďalšom konaní. Záver prvostupňového súdu o tom, že rozhodcovská doložka nie je platná
ani individuálne dojednaná, je nesprávny.

Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a prizná žalovanému náhradu trov konania.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že neuznáva právomoc

rozhodcovského súdu a nesúhlasil ani nesúhlasí s tým, aby vec prejednal rozhodcovský súd.
Ustanovenie čl. XV. VOP nikdy neuzavrel, je neprijateľnou podmienkoiu. Je slabšoím článkom tohto
právneho vzťahu a ako spotrebiteľ nemal (nedostal) možnosť na výber akúsi alternatívu v prípade
vzniku sporu. Naviac v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ a vnútroštátnej judikatúry by muselo ísť o
tzv. alternatívnu doložku. Ak žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca mal využiť „odpor“ ako opravný

prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku, žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho si žalovaný
takýto právny inštitút vymyslel. a prečo by bol žalobca nútený takýto právny inštitút žalovaného využiť.
Súd prvého stupňa správne konštatoval, že rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi voľbu
pri riešení sporov a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým uberá spotrebiteľovi
možnosť brániť si svoje práva pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o
hodnotenie dôkazov, žalovaný viackrát navrhol ako svedka vypočuť pani V. opomenúc objektívnu
okolnosť, že táto zomrela. Aj v prípade, že poistnú zmluvu navrhol uzavrieť tretí subjekt nezávislý od
žalovaného, a to výhradný finančný agent, žalovaný si pravdepodobne zabudol uvedomiť, že výhradný
finančný agent je zástupcom žalovaného. hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa bolo v zmysle

zákona objektívne a súd prvého stupňa predložené dôkazy zhodnotil jednotlivo ako aj v ich vzájomných
súvislostiach. Dôkladne sa zaoberal aj rozhodnutiami, na ktoré v odvolaní poukázal žalovaný. Správne
tiež rozhodol, pokiaľ zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi

trovy odvolacieho konania celkom vo výške 167,74 eur.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia §
10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v

súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 26.08.2014 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
aleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Dodávateľomjeosoba,ktorápriuzatváranía plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka).

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“), to
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka).

V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu
skončiť súdnym zmierom (§ 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa (§
40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský

rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť (§ 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní).

Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci

v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe (§ 43 ods. 1 zák. č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a

posúdenísaničnezmeniloanivštádiuodvolaciehokonania.Odvolacísúdsaplnestotožňujesozáverom
súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd na doplnenie uvádza:

Účastníci konania uzavreli dňa 20.09.2007 poistnú zmluvu č. 4049690477, predmetom ktorej bolo
životné poistenie s obsahom špecifikovaným v predmetnej zmluve.Pri podpise zmluvy žalobca podpísal vyhlásenie, že bol oboznámený so Všeobecnými poistnými
podmienkami pre životné poistenie Prvej československej poisťovne Rapid, a.s., ktoré sú súčasťou tejto
poistnej zmluvy. Súčasťou Všeobecných poistných podmienok sú aj osobitné dojednania č. 01/2007 k

predmetnej zmluve. Podľa týchto osobitných zmluvných dojednaní žalobca so žalovaným, okrem iného,
vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu s tým, že toto
ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Osobitné zmluvné dojednania k obom poistnej zmluve žalobca podpísal v deň podpisu poistnej zmluvy.
V deň uzatvorenia poistnej zmluvy bol spísaný aj záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistným
zmluvám. Záznam podpísal žalobca a sprostredkovateľ poistenia.

V záhlaví záznamov okrem iného je uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo
sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského

konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a všeobecných poistných
podmienkach platných od 01.01.2007.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje správny záver prvostupňového súdu, že zmluva
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

V predmetnej veci je rozhodcovská zmluva predformulovaná na tlačive žalovaného, pričom podstatou
individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa

predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej
formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že žalovaný preukázal osobitné vyjednanie.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012.)

Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a
nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.

K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvého stupňa neposudzoval komplexne znenie čl. XV.
VPP po predchádzajúcom posúdení osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, pretože práve tieto
obsahujú hmotnoprávnu dohodu o uzavretí rozhodcovskej doložky, odvolací súd konštatuje, že súd
nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli
nadpisu, ktorý ani nekorešponduje s presným označením inštitútu „individuálne dojednaného zmluvného

ustanovenia“.

K odvolacej námietke žalovaného, že zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva, že bola predtým
vysvetlená žalobcovi tretím nezávislým subjektom a bola jednoznačne individuálne dojednaná odvolací
súd uvádza, že žalovaný v priebehu konania pred prvostupňovým a ani odvolacím súdom uvedené

tvrdenie nepreukázal. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno považovať
podpísanie osobitných zmluvných dojednaní vo formulárovej zmluve.

Zákon charakterizuje spotrebiteľskú zmluvu tak, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je
vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi

konania túto charakteristiku spĺňa. Všeobecné poistné podmienky, ktoré boli pripravené vopred pre veľký
počet spotrebiteľov sú súčasťou zmluvy a tieto žalobca ovplyvniť nemohol. Zo znenia rozhodcovskej
doložky, obsiahnutej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že všetky spory sa mali
riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo je obsiahnutá v štandardnej
formulárovej zmluve, resp. vo VPP inkorporovaných do takejto zmluvy a nebola spotrebiteľom osobitne

vyjednaná, pričom vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní.

Pokiaľ ide o ustanovenie zmluvy Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, odvolací súd konštatuje, že
vyššie uvedené platí aj pre predmetné ustanovenie zmluvy, pretože v tomto ustanovení je opätovne

obsiahnutá povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu tak, ako je to uvedené vo Všeobecných
poistných podmienkach.

Zo znenia VPP aj ustanovenia zmluvy Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 nevyplýva nič iné, len
povinnosť žalobcu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že do poistného vzťahu so žalobcom vstupoval ako s
informovaným spotrebiteľom, o čom predkladá ako dôkaz Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k
poistnej zmluve z 20.09.2007, odvolací súd konštatuje, že v predmetnej listine je iba zmienka o možnosti
využitia inštitútu rozhodcovského konania bez toho, aby v nej boli náležite objasnené rozdiely medzi
konaním pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom.

K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhovaný dôkaz uvedený
žalovaným, a to výsluch sprostredkovateľa poistenia U. V., odvolací súd konštatuje, že vychádzajúc z
ustanovenia § 212 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku by odvolací súd na túto námietku odvolateľa
prihliadal len v prípade, ak by išlo o vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. K takejto situácii však nedošlo a zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu zo
spisu, že sprostredkovateľka poistenia zomrela, a preto nebolo možné ju vypočuť.

Z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania nepochybne vyplýva záver, že rozhodcovská
doložka, od ktorej Arbitrážny súd Košice odvodzoval svoju právomoc rozhodovať vo veci, nebola

žalobcom a žalovaným individuálne dojednaná. Žalovaný v prvostupňovom a ani v odvolacom konaní
neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojmu tvrdeniu, že žalobca bol riadne poučený o dôsledkoch
„uzavretia“ rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z vyjadrenia žalobcu prezentovaného v konaní pred
súdom prvého stupňa a tiež v odvolacom konaní.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, v ktorom
žalobnému návrhu žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice vo veci sp.
zn. 2C/579/2012 z 19.01.2012 vyhovel, je správne.

Nedôvodnou je aj odvolacia námietka týkajúca sa potreby rozhodnúť o pokračovaní v ďalšom konaní a

to výrokom rozsudku. V zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak súd
zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu
uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe. Preto ak bola úspešne popretá platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa § 40 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, v konaní je treba pokračovať bez toho, aby o tom
bolo potrebné rozhodovať samostatným výrokom.

Vo vzťahu k návrhu žalovaného na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku, a to do ukončenia konania na Ústavnom súde SR vo veci sp. zn. II. ÚS/382/2012
z dôvodu, že na Ústavnom súde SR sa bude prejednávať dôležitá právna otázka súvisiaca s týmto
sporom, odvolací súd konštatuje:

Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet (§
109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku).

Z citovaného ustanovenia vyplýva možnosť, nie povinnosť súdu prerušiť konanie za podmienok tam
uvedených. Podstatným pre rozhodovanie súdu o tom, či návrhu na prerušenie konania vyhovie, alebo
ho preruší, ak dal na takéto konanie podnet, je okolnosť, či v inom prebiehajúcom spore môže byť
vyriešená otázka, ktorá má vplyv pre rozhodnutie súdu.Hoci sa vo veci Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2013 rieši obdobná vec ako vo veci Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2013, z nálezu Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. II. ÚS 499/2013 zo

dňa 10.07.2013 nevyplýva, aby v tomto náleze Ústavný súd SR vyslovil stanovisko k platnosti alebo
neplatnosti rozhodcovskej doložky. Ústavný súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval porušenie práv
žalovaného, pretože súdy vykonali určitý rozhodujúci dôkaz bez toho, aby dali žalovanému akúkoľvek
možnosť sa k nemu vyjadriť.

Preto súd prvého stupňa správne rozhodol, pokiaľ návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadny taký relevantný
dôvod, ktorý by bol spôsobilý privodiť zrušenie napadnutého rozsudku.

Preto rozsudok v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny

potvrdil.

Uznesením č. k. 29C/107/2013-187 z 19.12.2013 uložil súd prvého stupňa žalovanému povinnosť
zaplatiť v lehote 10 dní od právoplatnosti uznesenia súdny poplatok za odvolanie vo výške 331,50 eur.

Rozhodnutie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok právne odôvodnil podľa položky č. 3 písm. c)
Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd
vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom e-mailu dňa 14.02.2014 odvolanie žalovaný. Žiadal

napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa dôvodiac, že súdny poplatok za odvolanie
bol vyrubený podľa nesprávnej položky Sadzobníka súdnych poplatkov.

Podanie doručené súdu prvého stupňa prostredníctvom emailu doplnil žalovaný dňa 18.02.2014, kedy
ho doručil súdu prvého stupňa.

Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom.
Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo
urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do
troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie

urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré
neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada (§ 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Zo spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalovanému doručené dňa
30.01.2014.

Právny zástupca žalovaného doručil odvolanie súdu prvého stupňa prostredníctvom emailu dňa
14.02.2014.

Z citovaného ustanovenia § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že podanie urobené

prostredníctvom elektronických prostriedkov je potrebné doplniť do 3 dní. Zo znenia tohto ustanovenia
vyplýva, že lehota na doplnenie podania je zachovaná, ak je doplnenie podané doručené súdu najneskôr
na tretí deň.

V danom prípade bolo odvolanie podané emailom doručené dňa 14.02.2014, preto žalovaný bol povinný

doplniť odvolanie tak, aby bolo súdu prvého stupňa doručené najneskôr dňa 17.02.2014, kedy uplynul
tretí deň zákonom stanovenej lehoty na doplnenie podania.

Keďže doplnené písomné podanie - odvolanie - bolo súdu prvého stupňa doručené až dňa 18.02.2014,
odvolací súd odvolanie žalovaného ako neskoro podané v súlade s ust. § 218 ods. 1 písm. a)

Občianskeho súdneho poriadku odmietol ako oneskorene podané.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní neúspešný žalovaný nemá právo na náhradutrov odvolacieho konania. Úspešnému žalobcovi, ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu odvolací súd priznal celkom vo
výške 83,87 eur, pozostávajúcich z odmeny za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu pri 1/13-

ine výpočtového základu za rok 2014 vo výške 61,85 eur, + režijného paušálu vo výške 8,04 eur a z 20 %
DPH vo výške 13,98 eur, celkom vo výške 83,87 eur, ktoré uložil zaplatiť žalovanému na účet právneho
zástupcu žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.