Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/121/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713210551
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713210551.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľa:

CD Consulting, s.r.o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO:
264 29 705, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Y. X., C.. P. X, XXX XX G.-R., občianka SR, o zaplatenie
zmenkovej sumy 914,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 914,- €, zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 954,- € od 31.10.2009 do 10.02.2010, zo sumy 934,- € od
11.02.2010 do 17.05.2010, zo sumy 914,- € od 18.05.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 954,-

€ od 14.01.2010 do 10.02.2010, zo sumy 934,- € od 11.02.2010 do 17.05.2010, zo sumy 914,- € od
18.05.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 3,18 €, ako aj trovy konania na účet právneho
zástupcu navrhovateľa v sume 54,50 € - súdny poplatok a v sume 326,24 € - trovy právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.03.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu. Navrhovateľ v bode 8.1 návrhu na uplatnenie pohľadávky uviedol, že
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 28.05.2009
na zmenkovú sumu 954,00 €, pričom sa zaviazala aj na úhradu zmenkového úroku vo výške 0,25 %

denne od 31.10.2009. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 28.05.2009 na sumu 954,00 €, pričom do jej
textu bol poňatý záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 31.10.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo
prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, pričom vystaviteľ doposiaľ
zaplatil 40,00 €. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ navrhol súdu, aby v

zmysle Nariadenia podľa čl. 7 vydal rozsudok, v ktorom zaviaže odporkyňu na vyššie uvedené sumy s
príslušenstvom, ako aj trovami konania.

Navrhovateľ k návrhu predložil výpis navrhovateľa z Obchodného registra a zmenku, v ktorej ako
vystaviteľ vystupuje odporkyňa a ako remitent vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava
s tým, že táto zmenka bola vystavená dňa 28.05.2009 na sumu 954,00 €.

Súd dňa 20.08.2013 v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručil odporkyni kópiu tlačiva
(návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď s tým, že odporkyňa
na uvedené tlačivo žiadnym spôsobom nereagovala.V predmetnej veci sa dňa 20.01.2014 uskutočnilo pojednávanie, na ktorom navrhovateľ predniesol
návrh súhlasne s písomne podaným návrhom. Navrhovateľ uviedol, že vychádza z toho, že predložená
zmenka spĺňa všetky formálne, ako aj materiálne náležitosti vyplývajúce zo zmenkového a šekového

zákona. Poukázal na to, že nenavrhoval vydanie rozsudku na základe spotrebiteľskej zmluvy, ale len na
základe predloženej zmenky a má za to, že jasne a nepochybne svoj nárok na úhradu zmenkovej sumy
s príslušenstvom preukázal. Žiadal preto, aby súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 15C/121/2013-76 zo dňa 20.01.2014 rozhodol tak, že návrh
navrhovateľa zamietol, keď na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh nie je
dôvodný. Súd potom považuje zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú

podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa a sleduje cieľ
obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. V zásade je potrebné uviesť,
že spotrebiteľské právo v čase uzavretia zmluvy nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak len na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava bola obsiahnutá v § 4 ods. 6
Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa pripúšťalo za určitých podmienok
vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny a príslušenstva. Dohoda uzavretá

v článku 17 Všeobecných zmluvných podmienok však umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej
nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu
vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa
vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o
spotrebiteľskývzťahaktorézmluvnédojednaniemenívzťahmedziúčastníkmizozmluvnéhodojednania

na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd
vyhodnotiť ako neprijateľné a tým neplatné v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. ako
neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho uzatvorením dohody
o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie
je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka. Na

základe uvedených skutočností, keď súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky je
neprijateľnou, a teda neplatnou zmluvnou podmienkou, zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie navrhovateľ.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 43Cob/242/2014-115 zo dňa 29.05.2014 rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí krajský súd okrem iného

uviedol, že okresný súd bude procesne postupovať v zmysle Nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, predovšetkým v intenciách jeho základných princípov,
ktorými je ustanovené písomné konanie, ktorého účelom je zjednodušenie a zrýchlenie celkového
konania. Z hľadiska hmotného práva bude postupovať v zmysle Zákona zmenkového a šekového, to
tak, že posúdi nárok, ktorý si navrhovateľ uplatňuje právo z predloženej zmenky ktorú nadobudol titulom

rubopisu. Následne zváži vyjadrenia odporcu, pokiaľ nejaké uvedie a posúdi ich v zmysle čl. I § 10a § 17
ZŠZ. Nebude pritom nahrádzať procesnú aktivitu žiadnej zo sporných strán. Uplatnený nárok celkove
posúdi v zmysle Zákona zmenkového a šekového.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie.Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom č. 99/1963 Zb. - Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vyhlásil rozsudok vo veci dňa 04.09.2014 bez nariadenia pojednávania, keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 04.08.2014.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,
keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako slovenská

právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;

3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 toho istého zákona, vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 76 ods. 1 toho istého zákona, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená
v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v
nasledujúcich odsekoch.

Podľa článku I. § 76 ods. 2 toho istého zákona, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí,

že je sročná na videnie.

Podľa článku I. § 5 ods. 1 toho istého zákona, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní
môževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Vinejzmenkeplatítátodoložkazanenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 2 toho istého zákona, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento
údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.Podľa článku I. § 5 ods. 3 toho istého zákona, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie
je určený deň iný.

Podľa článku I. § 34 ods. 1 toho istého zákona, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť

predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa článku I. § 10 toho istého zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané,
okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 toho istého zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 toho istého zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,
okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Ako už bolo konštatované, v danom prípade si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky,
a to právo na zaplatenie zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny.
Vzhľadom na to, že podľa právneho názoru súdu zmenka obsahuje všetky formálne a aj materiálne
požiadavky tak, ako to ustanovuje § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. a vzhľadom na to, že odporkyňa
nevzniesla relevantné námietky v zmysle § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. a ani v zmysle § 10

Zákona č. 191/1950 Sb., vydal súd o pohľadávke navrhovateľa rozsudok a návrhu navrhovateľa v celom
rozsahu vyhovel, a to tak v časti zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny, ako aj v časti dojednaného
úroku a v časti zákonného úroku, keďže aj tejto nároky môže majiteľ zmenky postihom žiadať.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. a
navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti odporkyni,

ktorá vo veci úspech nemala. Trovy navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za
podaný návrh vo výške 54,50 € tak, ako si to uplatnil právny zástupca navrhovateľa v podaní súdu
doručenom dňa 22.08.2014, ako aj z trov právneho zastúpenia v sume 326,24 €. Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú z odmeny za 4 úkony právnej služby po 51,45 € bez DPH, a to prevzatie a
príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, účasť na pojednávaní dňa 20.01.2014 a podanie odvolania

voči rozsudku, pričom za tieto úkony prináleží navrhovateľovi aj náhrada režijného paušálu v celkovej
sume 31,70 € (7,81 € x 2 + 8,04 € x 2). Taktiež v náhrade trov právneho zastúpenia je zahrnutá aj
náhrada cestovného a náhrada za stratu času, pričom tu súd pristúpil ku kresaniu uplatnenej náhrady z
nižšie uvedených dôvodov. Navrhovateľ si uplatnil cestovné a náhradu za stratu času, ktoré mu vznikli
v súvislosti s jeho prítomnosťou na pojednávaní uskutočnenom dňa 20.01.2014. Avšak v tento deň sa

navrhovateľ zúčastnil na 6 pojednávaniach na tunajšom súde a preto súd považoval za spravodlivé,
keď náhradu za stratu času a cestovné vydelil počtom pojednávaní uskutočnených v predmetný deň.
Tento spôsob výpočtu považuje súd za spravodlivý aj s poukazom na znenie § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré
predpokladá náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal. A preto súd je toho názoru, že cestovné a náhradu za stratu času v sume 206,19 €

(102,11 € cestovné + 104,08 € náhrada za stratu času) je potrebné vydeliť počtom pojednávaní, keď
náklady v tejto sume vynaložil navrhovateľ aj v súvislosti s inými právnymi vecami ako len s touto. Potom
vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume
326,24 €, pričom táto suma pozostáva z odmeny za právne služby spolu s režijným paušálom v sume
237,50 €; cestovného v sume 17,02 € (102,11 €: 6); náhrady za stratu času v sume 17,35 € (104,08 €:

6) a DPH, kdeže právny zástupca je platiteľom DPH.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 práv

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10. bol odvolacím súdom schválený zmier,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek
možný opravný prostriedok (čl. 15 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu).