Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 2, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614204588
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614204588.4

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu G. U., P..
X.X.XXXX, Y. L. L. Č.. XXX, Č. Z., právne zastúpeného G.. D. A., L. X, H. P. J. proti žalovanému A. H.
X., S.. U. Č.. XX/XX, H. X., v konaní o 848,70 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie čo do sumy 49,20 Eur a čo do úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 848,70
Eur za obdobie od 9.7.2013 do 14.2.2014 a čo do úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy

prevyšujúcej sumu 799,50 Eur za obdobie od 15.2.2014 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 574 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 574 Eur za obdobie od 25.2.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd návrh žalobcu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania v celkovej výške

88,53 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 18,03 Eur a z trov právneho
zastúpenia vo výške 70,50 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom zo dňa 3.3.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.3.2014 žiadal, aby súd vydal
platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného zaplatiť mu 848,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,5 % ročne od 9.7.2013 do zaplatenia a tiež trovy konania. a v prípade, že žalovaný podá odpor
proti platobnému rozkazu, aby súd vydal rozsudok toho istého znenia.

Tento svoj návrh odôvodnil tým, že po nebohom bratovi T.D. U. V. I.N. X.X.XXXX sa viedlo dedičské
konanie v SpišH. P. J. S. G.. Ľ. Y. , U.Ý. J. A. A. I. XD XX/XXXX XDnot XXX/XXXX V. I. X.X.XXXX, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 8.7.2013, pričom po nebohom zdedil polovičný podiel z nehnuteľností
zapísaných v LV č. XXXX U..Ú.. H. X.. Na citovaných pozemkoch má žalovaný účastník postavené
stavby , pričom vlastníkom týchto pozemkov je úhrnom len v pomere 1. Žalovaný účastník prevádzkuje
na sporných parcelách jednak ubytovacie zariadenie Hornád , ako aj šatne TJ H. X.. Z celkovej výmery

je zastavaná plocha u oboch objektov v pomere 1 v rozsahu 103,50 m2. Pred podaním návrhu sa
žalobca prostredníctvom advokáta pokúsil o mimosúdne riešenie , vyzval pani starostku obce na zaujatie
stanoviska, následne vykonal advokát jednanie s protistranou, avšak výsledok je taký, že odmietajú
uzavrieťnájomnúzmluvudobudúcna,vyplatiťčiastkuzaužívaniedoteraz,tedacelýpokusdodnešného
dňa je bezvýsledný .S prihliadnutím na vyjadrenie starostu obce, že obec má odsúhlasenú výšku
nájomného smernicou vo výške 8,20 Eur/m2/ rok aj napriek skutočnosti, že podľa žalobcu trhová cena

je vyššia domáha sa uhradenia odplaty za užívanie len v tejto výške , t.j. 103,5 m2 x 8,20 Eur = 848,70Eur. Žalobca si tiež uplatnil úrok z omeškania . V tejto súvislosti poukázal na to, že dlžník, ktorý nesplní
svoj dlh v stanovenej lehote , dostane sa do omeškania a potom je povinný zaplatiť aj zákonný úrok z
omeškania. Na základe uvedeného sa preto domáha priznania zákonného úroku z omeškania v zmysle

ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého má veriteľ právo požadovať od dlžníka ak
dôjde k omeškaniu s plnením peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Výšku týchto úrokov ustanovuje
vykonávací predpis s prihliadnutím na znenie nar. vlády č. 87/1995 v znení novely č. 20/2013 Z.z. , podľa
ktorej § 3 určuje , že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ,

teda požaduje priznať 5,5 % úrok z omeškania p.a. zo sumy 848,70 Eur , t.j. dňom po právoplatnosti
uznesenia o dedičstve 9.7.2013.

Vo vecí bol vydaný platobný rozkaz sp.zn. 16Ro/97/2014-10 zo dňa 14.3.2014, proti ktorému žalovaný
včas podal odpor, na základe ktorého sa predmetný platobný rozkaz zrušil a súd vo veci nariadil
pojednávanie. V rámci uvedeného odporu žalovaný uviedol, že so žalobcom nemá uzatvorenú žiadnu
nájomnú zmluvu, nakoľko žalobca si nežiadal od Obce H. X. (žalovaného) doposiaľ žiadnu náhradu,

pričom nepodal daňové priznanie na základe zákona č. 582/2004 Z.z.o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov , ako nový
spoluvlastník zapísaný na LV č. XXXX na základe Osvedčenia o dedičstve XD XX/XXXX, X I. P. XXX/
XXXX V. I. X.X.XXXX, kedy nastali zmeny na LV č. 1087, kde spoluvlastník G.P. U. má podiel v 1 -
ici , ktorý je predmetom žaloby. Zo strany obce prebiehali so žalobcom jednania, nakoľko žalobca ešte

za vlastníctva jeho nebohého brata T. U. žiadal, aby obec nevykupovala ich podiel zapísaný na LV č.
XXXX , ale zamenila s požiadavkou, že žalobca si postaví kurty na obecnom pozemku. Dňa 19.10.2013
obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo zámennú zmluvu podľa § 588 a násl. Občianskeho zákonníka , ktorej
predmetom bola zámena podielov aj z LV č. XXXX. Túto zámennú zmluvu obec vypracovala po dohode
starostky obce so žalobcom, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 23.10.2013, do dnešného dňa nebola

zo strany žalobcu podpísaná. Ďalej v odpore uviedol, že stavby, ktoré má mať žalovaný postavené
na citovaných pozemkoch, boli postavené pred rokom 1978. Turistická ubytovňa , ktorá je postavená
na parcele registra „C“. U. Č.. XXX/ T. XXXXX/4/ bola skolaudovaná v roku 1995 Obvodným úradom
životného prostredia , oddelenie územného plánovania a štátnej stavebnej správy pod č. XXX/XXXX-X-
D.. Žalovaný sa domnieva, že žalobca nemá nárok na úhradu z dôvodu, že v roku 1969 boli rozhodnutím

ONV- útvar územného plánovania a architektúry v H. P. J. E. Č.. Ú. zo dňa 4.9.1969 , ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.12.1969 vyvlastnené parcely mpč. 892/b zapísané vo vložke 109, kde G. U. N. H..,
dedo žalobcu , mali vyplatenú sumu 6.032 Sk ( správne má byť Kčs - poznámka súdu) , ktorý umrel
4.9.1970.Vroku1998zomrelotecžalobcuapozemkyvovložke109boliprededenénaneb.T.U.,matku
žalobcu , ktorá umrela v roku 2004. V roku 1991 boli Obci H. X. delimitačným protokolom oddelimitované

a to parcela W. Č.. XXX, na ktorej je vybudovaná Turistická ubytovňa a zároveň parcela W. Č.. XXX ,
objekt TJ šatne , ktoré boli postavené pred rokom 1976. Vzhľadom na uvedené preto žalovaný žiadal
predmetnú žalobu zamietnuť.

Na pojednávaní konanom dňa 2.9.2014 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal
upraviť predmet žaloby tak, aby súd rozsudkom zaviazal žalovaného účastníka zaplatiť náhradu za

užívanie za obdobie od 7.3.2013 do 7.3.2014 sumou 799,50 Eur s príslušenstvom, ktorým je zákonný
úrok z omeškania 5,50 % za obdobie od 15.2.2014 do zaplatenia a na trovách konania priamo žalobcovi
sumu 51 Eur titulom zaplatenia súdneho poplatku, sumu 2297,25 Eur za 5 úkonov 51,45 Eur a 5x 8,04
Eur režijný paušál. V prevyšujúcej časti zobral svoj návrh späť.

Žalovaný na uvedenom pojednávaní s týmto späťvzatím návrhu čo do sumy rozdielu medzi sumou

848,70 Eur a sumou 799,50 Eur teda čo do istiny 49,20 Eur ako aj so späťvzatím príslušenstva
spočívajúceho z úrokov z omeškania súhlasil.

Súd vykonal dokazovanie v predmetnej veci výsluchom účastníkov a tiež oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a na základe toho zistil tento skutkový stav:

Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že vlastníkom pozemkov, na ktorých stoja stavby

žalovaného, sa stal dedením po svojom nebohom bratovi T. U.. Tieto pozemky nikdy neužíval, pretožetietopozemkymalastáleobec,tedažalovaný.Pokúšalisasobcoudohodnúť,avšakkdohodenedospeli.
Pokiaľ ide o zastavanú plochu týchto pozemkov v rozsahu 103,50 m2, tento údaj podľa jeho vyjadrenia
vypočítala starostka žalovaného, a teda on takto dospel k uvedenému údaju. Skutočnosť, že stavby

rozprestierajúce jednak na parcele registra T. Č.. XXXXX/X a jednak na parcele č. XXXXX/X obe
zapísané na Liste vlastníctva XXXX, patria žalovanému osvedčuje ich zápis na liste vlastníctva číslo 1.
Podľa jeho vyjadrenia žiadne vyvlastňovacie konanie ohľadne týchto pozemkov nebolo. Im ich komunisti
zobrali a postavili stavby načierno. Výpočet peňažného nároku mu uskutočnil jeho právnik, k postupu
tohto výpočtu sa preto nevedel vyjadriť. Úhradu za užívanie predmetných pozemkov za celý kalendárny

rok, žiada preto lebo jeho brat zomrel 6.3.2013 a preto pri výpočte úhrady sa použilo celé obdobie
minulého roku.

Žalovaný vo svojej výpovedi uskutočnenej cestou jeho štatutára - starostky obce uviedol, že

obec je toho času vlastníkom stavieb zapísaných na O. Č.. X a to stavby turistickej ubytovne, ktorá je
vedená na parcele W. XXX a šatní ktoré sú postavené na parcele W. XXX. Stav pokiaľ ide o právny
stav k pozemkom č. XXX N. XXX, na ktorých sú zapísané predmetné stavby, je na ich liste vlastníctva

vedený ako nevysporiadaný, a teda oni ako vlastník týchto stavieb nie sú vlastníkom pozemku. Uvedenú
turistickú ubytovňu získali na základe delimitačného protokolu podľa zákona č. 138/91 z bývalého
Miestneho národného výboru H. X.. Žalovaný tak potvrdil, že uvedené dve stavby ako ubytovňa tak
aj šatne sú toho času v jeho vlastníctve. Pokiaľ ide o pozemky, na ktorých stoja tieto stavby k nim v
r. 2002 a 2003 prebiehala ROEP, v rámci ktorej žalovaný nezískal tieto pozemky, ale boli zapísané

na osobitnom Liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaný sa následne snažil s jednotlivými vlastníkmi týchto
pozemkov, ktoré nezískal v rámci ROEP, jednať a cestou kúpnych zmlúv prípadne zámenných zmlúv
nadobudnúť vlastnícke právo pod tými stavbami, ktoré v rámci delimitačného protokolu získal. Týmto
spôsobom nadobudol pôvodnú parcelu č. 603 t.j. futbalové ihrisko, ktoré v súčasnej dobe je už zapísané
na Liste vlastníctva č. 1 ako parcela EKN č. XXXXX vo výmere 8333 m2. Podielovým spoluvlastníkom

na tejto parcele bol aj nebohý brat žalobcu, ktorý svoj podiel na tejto parcele žalovanému odpredal, takže
v súčasnosti výlučným vlastníkom tejto parcely je žalovaný. Parcely, na ktorých sú postavené ubytovňa
a šatne, a o nájomné z ktorých sa vedie toto súdne konanie, sa žalovaný takisto snažil vysporiadať
rovnakým uvedeným postupom. Pokiaľ ide o turistickú ubytovňu, tá sa rozprestiera na parcelách T. Č..
XXXXX/X, Č.. XXXXX/X, Č.. XXXXX/X, Č.. XXXXX/X N. Č.. XXXXX/X. Spomínaná parcela č. XXXXX/X

je parcela, ktorej spoluvlastníkom je žalobca a ktorá je vedená na Liste vlastníctva č. 1087. Na základe
geometrického plánu, ktorý si žalovaný dal vyhotoviť, zistil, že stavba tejto turistickej ubytovne podľa
tohto geometrického plánu pri zásahu do spomínanej parcely T. Č.. XXXXX/X zasahuje v dvoch dieloch
a to v diele sedem v rozsahu 34 m2, kde zasahuje do tejto parcely ako verejné priestranstvo, a v
diele osem v rozsahu 106 m2, kde je postavená stavba turistickej ubytovne. Druhá stavba - šatne tieto

zasahujú na pozemky reg. T. Č.. XXXXX/X, kde je podľa uvedeného vypracovaného geometrického
plánu vyznačený diel štyri o výmere 89 m2, kde je žalobca uvedeného pozemku vlastníkom len v polovici
na Liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaný tak potvrdil, že uvedené predmetné stavby zasahujú do oboch
parciel vedených na Liste vlastníctva 1087. Tiež potvrdil, že zhruba pred 5 rokmi mala obec prijaté
všeobecné záväzné nariadenie, ktorým určila cenu za prenájom obecných pozemkov vo výške 8,20 Eur

na m2 na rok, a to pre všetky druhy pozemkov teda ako pre ornú pôdu, tak aj pre trvalé trávnaté porasty,
ostatné plochy a zastavanú plochu. Uvedená suma sa doteraz nemenila. Poukázal tiež na to, že v roku
1969 prebehlo vyvlastňovacie konanie, ktoré sa týkalo aj uvedených pozemkov, ktoré sú teraz písané v
spoluvlastníctve žalobcu. Vo veci bolo rozhodnuté vyvlastňovacím rozhodnutím, ktoré však nebolo pre
nedôslednosť právnych predchodcov terajšej starostky žalovaného zapísané do katastra nehnuteľností,

a v rámci ROEP žalovanému uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo už uznané z dôvodu uplynutia
premlčacej lehoty.

Z Listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Spišská Nová Ves, odbor katastrálny pre
katastrálne územie Obce H. X. vyplynulo , že ako žalobca , tak aj žalovaný sú v súčasnej dobe
podielovými spoluvlastníkmi parciel registra „E“ zapísaných na tomto liste vlastníctva , a to parcely č.

90892/2 o výmere 1143 m2, druh pozemku : Orná pôda a parcely č. XXXXX/X o výmere 140 m2 ,
druh pozemku: Orná pôda. Spoluvlastnícky podiel žalobcu podľa zápisu na uvedenom Liste vlastníctva
predstavuje 3/6 a spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/3 a a 2/6. Je teda zrejmé, že každý z účastníkov
tohto sporového konania je spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v ideálnom podiele 1 .Právny titulom, na základe ktorého sa spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností stal žalobca , je
Osvedčenie o dedičstve sp.zn. XD XX/XXXX V. I. X.X.XXXX. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa
jednalo o dedičské osvedčenie po nebohom bratovi žalobcu , Emilovi Kacvinskom, a tiež nebolo sporné

medzi účastníkmi , že tento nebohý zomrel dňa 6.3.2013.

Z Listu vlastníctva č. X vedeného Okresným úradom H. P. J., odbor katastrálny pre katastrálne územie
Obce H. X. vyplynulo, že žalovaný je toho času výlučným vlastníkom okrem iného aj stavby súpisné číslo
XXX stojacej na parcele číslo 628, Popis stavby : šatňa TJ a stavby súpisné číslo XXX stojacej na parcele
č. XXX, Popis stavby : turistická ubytovňa . V prípade oboch týchto stavieb podľa zápisu na tomto liste

vlastníctva právny vzťah k parcelám, na ktorých tieto stavby stoja , nie je evidovaný na liste vlastníctva.

Obe tieto stavby žalovaný nadobudol do vlastníctva na základe zákona SNR č. 138/1991 Zb. o
majetku obci delimitáciou nehnuteľného majetku bývalého MNV v likvidácii na žalovaného ako obec,
čo osvedčuje predložený zoznam spísaný dňa 26.4.1991 , v ktorom sa obe stavby uvádzajú , turistická
ubytovňa ešte ako nedokončená stavba. Túto žalovaný následne dokončil a skolaudoval , čo potvrdzuje
kolaudačné rozhodnutie vtedajšieho Obvodného úradu životného prostredia Spišská Nová Ves ,

oddelenia územného plánovania a štátnej stavebnej správy č. XXX/XXXX-X-D. zo dňa 24.3.1995.

Podľa Geometrického plánu č. XX/XXXX vypracovaného zhotoviteľom Ing. E. U.U., H. H. G.. Q. XXXX/
XX, H. P. J. na oddelenie pozemkov p.č. XXX, XXX/X,X a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
( ďalej len ako „geometrický plán č. 22/2014“) mala byť týmto geometrickým plánom vyčlenená z parciel
registra „E“ nachádzajúcich sa v katastrálnom území Obce H. X. a to konkrétne za parcely č. a XXXXX/X

zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX dielom 4 o rozlohe 89 m2 a za parcely č. a XXXXX/X zapísanej
na Liste vlastníctva č. XXXX dielom 3 o rozlohe 14 m2 novovytvorená parcela č. 628, na ktorej podľa
výpovede žalovaného stoji stavba - šatne TJ. Zároveň týmto geometrickým plánom č. 22/2014 mala
byť vyčlenená z parciel registra „E“ nachádzajúcich sa v katastrálnom území Obce Spišské Tomášovce
novovytvorená parcela č. 629/2, na ktorej podľa výpovede žalovaného stoji stavba - ubytovňa , kedy

táto mala byť vyčlenená konkrétne z parcely č. XXXXX/X zapísanej na Liste vlastníctva č. 1 dielom 2 o
rozlohe 71 m2, z parcely č. XXXXX/X zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX dielom 6 o rozlohe 154 m2,
z parcely č. XXXXX/X zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX dielom 8 o rozlohe 106 m2, z parcely č.
XXXXX/X zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX dielom 10 o rozlohe 154 m2 a z parcely č. XXXXX/X
zapísanej na Liste vlastníctva č. X dielom 12 o rozlohe 80 m2. A napokon týmto geometrickým plánom

č. 22/2014 mala byť vyčlenená z parciel registra „E“ nachádzajúcich sa v katastrálnom území Obce H.
X. novovytvorená parcela č. 629/1, ktorá podľa výpovede žalovaného slúži ako verejné priestranstvo,
kedy táto mala byť vyčlenená konkrétne z parcely č. XXXXX/X V.H. P. O. J. Č.. X I. X A. Z. XX D.X, V.
E. Č.. XXXXX/X V.H. P. O. J. Č.. XXXX I. X A. Z. XX D.X, V. E. Č.. XXXXX/X V.Í. P. O. J. Č.. XXXX I.
X A. Z. XX D., V. E. Č.. XXXXX/X V. P. O. J. Č.. XXXX I. X A. Z. XX D.X N. V. E. Č.. XXXXX/X V. P.

O. J. Č.. X I. XX o rozlohe 14 m2.

Zo záznamu spísaného dňa 24.2.2014 je zrejmé, že uvedeného dňa sa uskutočnilo jednanie medzi
žalovaným, ktorého zastupoval jeho štatutár - starostka obce, a právnym zástupcom žalobcu , v rámci
ktorého žalovaný bol okrem iného upovedomený aj o požiadavke žalobcu na úhradu odplaty za užívanie
zastavaných častí nehnuteľností pod tzv. Turistickou ubytovňou L. a objektom TJ Šatne z dôvodu, že

vlastníkom týchto stavieb je obec. Čiastka, ktorá bola požadovaná od žalovaného pri tomto jednaní
predstavovala sumu 2.097,87 Eur, z ktorej suma istiny predstavovala čiastku 1.750,43 Eur.

Zo Všeobecne záväzného nariadenia žalovaného č. 3/2009 zo dňa 7.1.2009 a to z jeho § 3 vyplynulo,
že poplatok za užívanie pozemku -parciel registra „C“ a „E“ KN , ktoré sú vo vlastníctve obce je 8,20
Eur za m2 na rok.

Podľa rozhodnutia ONV - útvaru územného plánovania a architektúry J. H. P. J. Č.. Ú. zo dňa 4.9.1969
bola okrem iného vyvlastnená aj parcela v tom čase zapísaná v pozemkovej knihe katastrálneho územia
H. X. ,J. J. XXX, E. D.. XXX/b, U. N. H.W. Y. J. G. U., H. N. H. X. Č.. XX H. E. X/X, D. L. , Z. Y. , H.
N. H. X. Č.. XXX + G. L. s podielom 1/6, resp. 2/6. Výmera vyvlastňovaného pozemku v prípade tejtoparcely predstavovala 1508 m2 a celková náhrada za toto vyvlastnenie bola stanovená na sumu 6.032,--
Kčs. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.12.1969. Podľa výpovede žalovaného v
rámci ROEP žalovanému uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo už uznané z dôvodu uplynutia

premlčacej lehoty.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom k tomu, že na pojednávaní konanom dňa 2.9.2014 žalobca prostredníctvom svojho právneho

zástupcu upravil predmet žaloby tak, aby súd rozsudkom zaviazal žalovaného účastníka zaplatiť
náhradu za užívanie za obdobie od 7.3.2013 do 7.3.2014 sumou 799,50 Eur s príslušenstvom ,ktorým je
zákonný úrok z omeškania 5,50 % za obdobie od 15.2.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti zobral
svoj návrh späť, pričom žalovaný na uvedenom pojednávaní s týmto späťvzatím návrhu v tejto časti
súhlasil, súd konanie čo do sumy rozdielu medzi sumou 848,70 Eur a sumou 799,50 Eur, teda čo do

istiny 49,20 Eur ako aj čo do príslušenstva tvoreného úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy
848,70 Eur za obdobie od 9.7.2013 do 14.2.2014 a úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy
prevyšujúcej sumu 799,50 Eur za obdobie od 15.2.2014 do zaplatenia zastavil.

Podľa§139ods.2Občianskehozákonníka,ohospodárenísospoločnouvecourozhodujúspoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda

nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka , ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní
spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

Pokiaľ ide o zvyšok nároku, o ktorom žalobca žiadal v rámci ním upraveného žalobného návrhu
rozhodnúť, súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný,
avšak nie v takom rozsahu, v akom sa ho v žalobnom návrhu pôvodne domáhal.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú

na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 139 ods.2 veta prvá Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú
vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, je dané zákonom. Vyplýva z vyššie

citovaného ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. z práva spoluvlastníka podieľať sa na
užívanie spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Ak existujúce pomery niektorému zo
spoločníkov neumožňujú plnú realizáciu tohto práva, patrí mu za to zodpovedajúca náhrada. Podľa §
451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý opadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2 tohto ustanovenia). Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie dobre možné,
najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Plnenie
bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorej dôsledkom
je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu nadobudnuté. Problémy s

vydaním predmetu bezdôvodného obohatenia spravidla nenastávajú v prípadoch, keď plnenie bolo
poskytnuté vo veciach či peniazoch, pretože spôsob a rozsah plnenia, ktoré má byť vydané, je zrejmý.
Iná je situácia tam, kde plnenie má charakter nehmotný, takže ich nemožno vydať. Citované ust.
§ 458 ods. 1 veta druhá výslovne upravuje, že vtedy sa poskytuje peňažná náhrada, ktorá musí
zodpovedať peňažnému oceneniu získaného obohatenia. V prípade, že spoluvlastník neužíva (nemôže

užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu bez toho, že by medzi
ním a druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) bola uzatvorená nájomná či iná zmluva,
spočíva obohatenie druhého spoluvlastníka (ostatných spoluvlastníkov) v užívaní väčšieho rozsahu
predmetu spoluvlastníctva (ako ktorý zodpovedá jeho spoluvlastnícky podielu) bez platenia úhrady za
užívanie tohto podielu. Vzhľadom k tomu, že spoluvlastník, ktorý takto vec užíva nad rozsah svojho

spoluvlastníckeho podielu, nie je schopný takto spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nájmu
vrátiť, musí poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vydané.

V posudzovanej veci zo skutkových zistení vyplynulo, že parcely registra „E“ nachádzajúce sa v
katastrálnom území Obce H. X. a zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom
H. P. J., odbor katastrálny a to parcela č. XXXXX/X o výmere 1143 m2, druh pozemku : Orná pôda a

parcela č. XXXXX/X o výmere 140 m2 , druh pozemku: Orná pôda sú v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu a žalovaného a to u oboch v ideálnom podiele 1 .

Zo zhodnej výpovede oboch účastníkov doplnenej oboznámením sa s listinným dôkazom a to
Geometrickým plánom č. XX/XXXX vypracovaným zhotoviteľom M.. E. U., vyplynulo, že parcela č.
XXXXX/X, ktorá má celkovú výmeru 1143 m2, je v rozsahu 89 m2, ktorý na uvedenom geometrickom

pláne predstavuje diel 4, zastavaná stavbou - Šatňou TJ, ktorá podľa Listu vlastníctva č. X vedeného
Okresným úradom H. P. J., odbor katastrálny pre katastrálne územie Obce H. X., ako i zo zhodnej
výpovede oboch účastníkov je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a to už od roku 1991, kedy ju nadobudol
v rámci delimitácie majetku od bývalého MNV v súlade so zákonom SNR č. 138/1991 Zb. o majetku
obci. Je teda zrejmé, že vyššie uvedená parcela , ktorá je v spoluvlastníctve oboch účastníkov je

zastavaná stavbou, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, avšak táto zastavanosť v rozsahu
89 m2 v žiadnom prípade neprekračuje rozsah spoluvlastníckeho ideálneho podielu vo výške 1, ktorý
žalovaný na uvedenej parcela má. Inými slovami v prípade tejto parcely žalovaný teda ju neužíva nad
rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v prípade ak by tak činil, mal by žalobca voči nemu nárok
na prípadnú náhradu aj to len v rozsahu, ktorý prevyšuje spoluvlastnícky podiel žalovaného na tejto

parcele. Keďže tomu tak nie je, nevznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na úhradu akéhokoľvek
plnenia z dôvodu, že by žalovaný užíval túto spoločnú vec nad rámec rozsahu zodpovedajúceho
jeho spoluvlastníckemu podielu.Za užívanie tejto parcely žalovaným spôsobom vyššie popísaným preto
nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na žiaden plnenie majúce charakter bezdôvodného obohatenia.

Pokiaľideoparceluregistra„E“vk.ú.H.X. Č..XXXXX/4,ktorápodľazápisunaListevlastníctvač.XXXX

je takisto v spoluvlastníctve účastníkov tohto konania a u každého z nich v rozsahu ideálneho podielu
1 , vykonaným dokazovaným a to ako výsluchom účastníkov tak aj oboznámením sa s Geometrickým
plánom č. 22/2014 bolo preukázané, že uvedená parcela je v rozsahu 106 m2, ktorý na uvedenom
geometrickom pláne predstavuje diel 8 , zastavaná stavbou - Turistickou ubytovňou a v rozsahu 34 m2,ktorý na uvedenom geometrickom pláne predstavuje diel 7 , využívaná ako verejné priestranstvo pred
uvedenou ubytovňou . Uvedený objekt turistickej ubytovne podľa vyššie uvedeného Listu vlastníctva
č. 1, ako aj podľa zhodnej výpovede oboch účastníkov je takisto vo výlučnom vlastníctve žalobcu a to

od roku 1991. Celková výmera takto žalovaným užívanej plochy na spomenutej parcele č. XXXXX/X
predstavuje 140 m2, čo je celková rozloha uvedenej parcely. Je teda zrejmé, že žalovaný predmetnú
parcelu užíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorý je 1, a to v rozsahu 70 m2, keďže
polovica zo 140 m2 je práve 70 m2.

Ako už bolo vyššie uvedené v prípade, že spoluvlastník v danom prípade žalobca, neužíva, resp.

nemôže užívať spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu bez toho,
že by medzi ním a druhým spoluvlastníkom v danom prípade žalovaným bola uzatvorená nájomná
či iná zmluva, dochádza na strane žalovaného k obohateniu , ktoré spočíva v užívaní väčšieho
rozsahu predmetu spoluvlastníctva, ako ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu bez platenia
úhrady za užívanie tohto podielu. V prípade tejto nehnuteľnosti preto žalobcovi vznikol nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia a to za užívanie tejto nehnuteľnosti žalovaným nad rozsah jeho

spoluvlastníckeho podielu, teda za užívanie tejto nehnuteľnosti žalovaným v rozsahu 70 m2, keďže celý
tento pozemok je ním užívaný a to jednak tak, že je čiastočne v rozsahu 106 m2 zastavaný stavbu -
turistickou ubytovňou, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve, jednak využívaním zvyšku tohto pozemku v
rozsahu 34 m2 čo by verejného priestranstva prináležiaceho k tejto ubytovni.

Pokiaľ ide o samotné vyčíslenie tohto bezdôvodného obohatenia , žalobca si uplatnil sumu, za akú

žalovaný, teda obec, v danom katastrálnom území prenajíma pozemky rovnakého druhu a kvality. Podľa
§ 3 Všeobecne záväzného nariadenia žalovaného č. 3/2009 zo dňa 7.1.2009 tento si za užívanie
pozemku -parciel registra „C“ a „E“ KN , ktoré sú vo vlastníctve obce , účtuje sumu 8,20 Eur za m2
na rok. Súd akceptoval túto sumu ako reálnu výpočtovú jednotku pre určenie výšky bezdôvodného
obohatenia, keďže žalobca sa domáhal bezdôvodného obohatenie len do tejto výpočtovej jednotky a

nie do výpočtovej jednotky určenej komerčnými vzťahmi, ktorá by bola nepochybne vyššia. Následne
teda hodnota bezdôvodného obohatenia žalovaného voči žalobcovi za obdobie, za ktoré žalobca toto
bezdôvodného obohatenie požadoval, t. j. za obdobie od 7.3.2013 do 7.3.2014 predstavovala sumu 8,20
Eur / m2/rok x 70 m2 = 574,--Eur , a na túto sumu súd žalovaného v prospech žalobcu zaviazal a čo
do sumy prevyšujúcej túto istinu súd žalobu zamietol. Nárok na bezdôvodného obohatenie žalobcovi

ako právnemu nástupcovi svojho nebohého brata vznikol ako jeho právoplatnému dedičovi jeho smrťou.
Keďže jeho brat zomrel dňa 6.3.2013, dňom nasledujúcim akékoľvek plnenie plynúce z uvedených
zdedeného spoluvlastníckeho podielu na predmetných parcelách prináležalo už žalobcovi.

Podľa § 134 O.s.p., listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach
ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o

nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo
sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Podľa zápisu na liste vlastníctva č. 1087 vedeného Okresným úradom Spišská Nová Ves, odbor
katastrálny pre katastrálne územie Obce Spišské Tomášovce je žalobca vedený ako podielový
spoluvlastník parciel registra „E“ a to parcely č. 90892/2 a parcely č. 90892/4.

I podľa výpovede žalovaného vyvlastňovacie rozhodnutie ONV - útvaru územného plánovania a
architektúry v H. P. J. Č.. Ú. zo dňa 4.9.1969, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.12.1969, nebolo
v rámci ROEP žalovanému uznané z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty. Žalovaný nepreukázal a ani
netvrdil v tomto konaní, že by vo veci vyššie uvedených parciel bol býval viedol konanie o určenie jeho
výlučného vlastníckeho práva k týmto parcelám. Preto nebolo pochýb o tom, že žalobca pre obdobie

od 7.3.2013 do 7.3.2014 bol nespochybniteľne spoluvlastníkom vyššie uvedených parciel a prihliadajúc
na vyššie popísané okolnosti mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako to súd
vyššie uviedol. Vzhľadom na uvedené preto námietka o vyvlastnení predmetných parciel žalovanému,
ktorú vzniesol žalobca v tomto konaní v rámci svojho odporu, bola pre toto konanie irelevantná.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa§3NariadeniaVládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, v znení zákona č. 20/2013 Z.z., ( ďalej len ako „ nar. č. 87/1995 Z.z.“), výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky ((§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 659/2007 Z.z., o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, kde sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, v
rozhodnutiach orgánov verejnej moci, zmluvách alebo iných právnych prostriedkoch používa pojem
"základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná sadzba Národnej banky Slovenska",

"diskontná úroková sadzba" alebo "diskontná sadzba Štátnej banky česko-slovenskej", odo dňa
zavedenia eura sa tým rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska
centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody vykonávané Eurosystémom v
rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Takáto zmena základnej úrokovej sadzby pri prechode
na euro nemá vplyv na dokončenie úročenia podľa pôvodnej výšky úrokovej sadzby počas úrokového

obdobia, ktoré začalo plynúť predo dňom zavedenia eura a ktoré uplynie po zavedení eura, ani nemá
vplyv na úročenie po zavedení eura, pre ktoré je rozhodujúca výška úrokovej sadzby z obdobia predo
dňom zavedenia eura, a tiež nemá podľa osobitných predpisov vplyv ani na ostatný obsah, subjekty
alebo platnosť právnych vzťahov vzniknutých na základe predmetných právnych predpisov, rozhodnutí
orgánov verejnej moci, zmlúv alebo iných právnych prostriedkov, ak sa dotknutí účastníci príslušného

právneho vzťahu nedohodnú inak alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak

Žalobca si preukázateľne uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému až
pri ich vzájomnom jednaní o tomto nároku , resp. pri jednaní medzi právnym zástupcom žalobcu a
štatutárom žalovaného, ktoré sa uskutočnilo dňa 24.2.2014, čo osvedčuje spísaný záznam z tohto
stretnutia predložený súdu. Vzhľadom na uvedené preto splatnosť na náhradu žalobcom uplatňovaných

nárokov nastala až dňom nasledujúcim po tomto dátume, teda až dňa 25.2.2014. Až týmto dňom sa
žalobca dostal do omeškania s plnením bezdôvodného obohatenia žalobcovi a až od uvedeného dňa
vznikol žalobcovi nárok požadovať od žalovaného aj prípadný úrok z omeškania . Súd preto žalobcom
uplatnený úrok z omeškania za obdobie od 15.2.2014 do dňa 24.2.2014 zamietol.

Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z priznanej sumy, nakoľko v

čase omeškania žalovaného s poskytnutím uplatneného plnenia - nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia atovzmyslevyššieuvedenéhodňa25.2.2014bolaúrokovásadzbastanovenáazverejnená
Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné obchody vo výške 0,25% , čo pri zohľadnení vtom
čase platného znenia § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako vyššie uvedené percento stanovené Európskou centrálnou

bankou, dávalo súdom priznané percento úroku z omeškania. Súd preto žalobu žalobcu v časti úroku z
omeškania prevyšujúcej uvedené percento takisto zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 2 O.s.p. , kedy žalobca mal pomerne väčší
úspech vo veci v tomto konaní ako žalovaný a preto súd zaviazal žalovaného na úhradu trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastupovania a zaplateného súdneho poplatku v prospech žalobcu na

účet jeho právneho zástupcu v celkovej výške 88,53 Eur.

Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalobcu k
žalovanej sume bol 67,63 % ( 574,-- Eur ako priznaná suma / 848,70 Eur ako pôvodne celková žalovaná
suma vrátane späťvzatej čiastky =0,6763= 67,63%) a úspechu žalovaného bol len 32,27% ( 274,70Eur ako súčet späťvzatej istiny a zamietnutej sumy / 848,70 Eur ako pôvodne celková žalovaná suma
vrátane späťvzatej čiastky= 0,3227 = 32,27%), žalobcovi tak vznikol nárok len na pomernú časť trov
konania a to v rozsahu 35,36 % , kedy uvedené percento predstavuje rozdiel medzi percentuálnym

úspechom žalobcu a percentuálnym úspechom žalovaného ( 67,63% - 32,27%). Vychádzajúc z týchto
skutočnosti následne súd priznával trovy konania žalobcovi.

Žalobca si cestou svojho právneho zástupcu v rámci trov konania uplatnil nárok na zaplatený súdny
poplatok v sume 51,--Eur a odmenu za 5 úkonov právnej služby po 51,45 Eur a k tomu prináležiaci
režijný paušál 5x po 8,04 Eur.

Súd priznal odmenu za úkony právnej služby v hodnote 51,45 Eur za jeden úkon právnej služby a to za

úkon prevzatie a príprava na pojednávanie vrátane prvej porady s klientom a a zastupovanie žalobcu
jeho právnym zástupcom na pojednávaní dňa 30.6.2014 a dňa 2.9.2014. Za úkon právnej služby -
zastupovanie žalobcu jeho právnym zástupcom na pojednávaní dňa 27.5.2014 súd priznal odmenu len
vo výške 12,86 Eur , t.j. len vo výške 1 zo základnej hodnoty úkonu v sume 51,45 Eur a to v zmysle § 13a
ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. , nakoľko uvedené pojednávanie bolo odročené pred jeho začatím. Celková

suma odmeny za právne služby tak predstavovala čiastku 167,81 Eur (3 x 51,45 Eur + 12,86 Eur ).
Ku každému z týchto úkonov právnej služby súd tiež priznal žalobcovi aj režijný paušál k uvedeným
úkonom v celkovej výške 32,16 Eur (4 x 8,04 Eur) .

Následne pri zohľadnení pomeru vzájomnej úspešnosti účastníkov tohto konania v rozsahu 35,36 % v
prospech žalobcu žalobcovi za vyššie uvedené úkony právnej služby vznikol nárok len na zaplatenie

sumy 59,13 Eur titulom odmeny a sumy 11,37 Eur titulom režijného paušálu. ( 35,36 % zo sumy
167,21 Eur, resp. zo sumy režijného paušálu vo výške 32,16 Eur). Rovnako tak pri zohľadnení pomeru
vzájomnej úspešnosti účastníkov tohto konania v rozsahu 35,36 % v prospech žalobcu tomuto vznikol
voči žalovanému nárok na úhradu len pomernej časti ním zaplateného súdneho poplatku z návrhu a to
vo výške 18,03 Eur (35,36 % zo sumy 51,-- Eur)

Spolu tak trovy konania žalobcu pri zohľadnení 35,36 % úspechu v spore predstavovali čiastku 88,53
Eur ( t.j. 59,13 Eur - úkony právnej služby + 11,37 Eur - režijné paušály + 18,03 - súdny poplatok).

Všetky vyššie priznané trovy konania , teda sumy odmien za úkony právnych služieb ako aj sumy
režijného paušálu a sumu súdneho poplatku súd priznal na účet právneho zástupcu žalobcu, ktorý v
zmysle § 149 O.s.p. je určený za platobné miesto pre neúspešného žalovaného na úhradu týchto trov

konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,

vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).