Rozsudok Judgement was issued on Thursday, August 20, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614206015
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614206015.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci navrhovateľa CD
Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká
republika, IČO: 26429705, zast. advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporkyni E. Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, štátna
občianka SR, v konaní o zaplatenie 1 745,12 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 1 745,12 Eur, zmenkový
úrok 0,25 % denne zo sumy 2 130,12 Eur od 04.10.2010 do 11.11.2010 čo predstavuje sumu 207,69
Eur, zo sumy 2 080,12 Eur od 12.11.2010 do 12.12.2010 čo predstavuje sumu 161,21 Eur, zo sumy 2
030,12 Eur od 13.12.2010 do 23.06.2011 čo predstavuje sumu 979,53 Eur, zo sumy 2 020,12 Eur od
24.06.2011 do 26.07.2011 čo predstavuje sumu 166,66 Eur, zo sumy 2 010,12 Eur od 27.07.2011 do
25.08.2011 čo predstavuje sumu 150,76 Eur, zo sumy 2 000,12 Eur od 26.08.2011 do 03.10.2011 čo
predstavuje sumu 195,01 Eur, zo sumy 1 990,12 Eur od 04.10.2011 do 30.11.2011 čo predstavuje sumu

288,57 Eur, zo sumy 1 980,12 Eur od 01.12.2011 do 28.12.2011 čo predstavuje sumu 138,61 Eur, zo
sumy 1 970,12 Eur od 29.12.2011 do 29.01.2012 čo predstavuje sumu 157,61 Eur, zo sumy 1 950,12 Eur
od 30.011.2012 do 28.02.2012 čo predstavuje sumu 146,26 Eur, zo sumy 1 930,12 Eur od 29.02.2012
do 22.04.2012 čo predstavuje sumu 260,57 Eur, zo sumy 1 920,12 Eur od 23.04.2012 do 24.05.2012
čo predstavuje sumu 153,61 Eur, zo sumy 1 910,12 Eur od 25.05.2012 do 08.07.2012 čo predstavuje
sumu 214,89 Eur, zo sumy 1 900,12 Eur od 09.07.2012 do 07.08.2012 čo predstavuje sumu 142,51 Eur,

zo sumy 1 890,12 Eur od 08.08.2012 do 19.09.2012 čo predstavuje sumu 203,19 Eur, zo sumy 1 870,12
Eur od 20.09.2012 do 13.11.2012 čo predstavuje sumu 257,14 Eur, zo sumy 1 855,12 Eur od 14.11.2012
do 02.01.2013 čo predstavuje sumu 231,89 Eur, zo sumy 1 832,12 Eur od 03.01.2013 do 20.02.2013 čo
predstavuje sumu 224,80 Eur, zo sumy 1 825,12 Eur od 21.02.2013 do 21.03.2013 čo predstavuje sumu
132,32 Eur, zo sumy 1 805,12 Eur od 22.03.2013 do 03.06.2013 čo predstavuje sumu 333,95 Eur, zo
sumy 1 795,12 Eur od 04.06.2013 do 06.08.2013 čo predstavuje sumu 287,22 Eur, zo sumy 1 775,12 Eur
od 07.08.2013 do 04.11.2013 čo predstavuje sumu 399,40 Eur, zo sumy 1 755,12 Eur od 05.11.2013 do

26.12.2013 čo predstavuje sumu 228,17 Eur, zo sumy 1 745,12 Eur od 27.12.2013 do zaplatenia a 6 %
ročnýúrokzozmenkovejsumy2130,12Eurod08.11.2010do11.11.2010čopredstavujesumu1,75Eur,
zo sumy 2 080,12 Eur od 12.11.2010 do 12.12.2010 čo predstavuje sumu 10,60 Eur, zo sumy 2 030,12
Eur od 13.12.2010 do 23.06.2011 čo predstavuje sumu 64,41 Eur, zo sumy 2 020,12 Eur od 24.06.2011
do 26.07.2011 čo predstavuje sumu 10,96 Eur, zo sumy 2 010,12 Eur od 27.07.2011 do 25.08.2011 čo
predstavuje sumu 9,91 Eur, zo sumy 2 000,12 Eur od 26.08.2011 do 03.10.2011 čo predstavuje sumu

12,82 Eur, zo sumy 1 990,12 Eur od 04.10.2011 do 30.11.2011 čo predstavuje sumu 18,97 Eur, zo
sumy 1 980,12 Eur od 01.12.2011 do 28.12.2011 čo predstavuje sumu 9,11 Eur, zo sumy 1 970,12 Eur
od 29.12.2011 do 29.01.2012 čo predstavuje sumu 10,36 Eur, zo sumy 1 950,12 Eur od 30.01.2012
do 28.02.2012 čo predstavuje sumu 9,62 Eur, zo sumy 1 930,12 Eur od 29.02.2012 do 22.04.2012 čo
predstavuje sumu 17,13 Eur, zo sumy 1 920,12 Eur od 23.04.2012 do 24.05.2012 čo predstavuje sumu
10,10 Eur, zo sumy 1 910,12 Eur od 25.05.2012 do 08.07.2012 čo predstavuje sumu 14,13 Eur, zo sumy
1 900,12 Eur od 09.07.2012 do 07.08.2012 čo predstavuje sumu 9,37 Eur, zo sumy 1 890,12 Eur od

08.08.2012 do 19.09.2012 čo predstavuje sumu 13,36 Eur, zo sumy 1 870,12 Eur od 20.09.2012 do13.11.2012 čo predstavuje sumu 16,91 Eur, zo sumy 1 855,12 Eur od 14.11.2012 do 02.01.2013 čo
predstavuje sumu 15,25 Eur, zo sumy 1 835,12 Eur od 03.01.2013 do 20.02.2013 čo predstavuje sumu
14,78 Eur, zo sumy 1 825,12 Eur od 21.02.2013 do 21.03.2013 čo predstavuje sumu 8,70 Eur, zo sumy

1 805,12 Eur od 22.03.2013 do 03.06.2013 čo predstavuje sumu 21,96 Eur, zo sumy 1 795,12 Eur od
04.06.2013 do 06.08.2013 čo predstavuje sumu 18,89 Eur, zo sumy 1 775,12 Eur od 07.08.2013 do
04.11.2013 čo predstavuje sumu 26,26 Eur, zo sumy 1 755,12 Eur od 05.11.2013 do 26.12.2013 čo
predstavuje sumu 15,--Eur, zo sumy 1 745,12 Eur od 27.12.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo
výške 7,10 Eur spolu s trovami konania vo výške 104,50 Eur na účet navrhovateľa vedený v J. L., C.. R..,

číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a trovami právneho zastúpenia vo výške 214,49 Eur na účet právneho
zástupcu navrhovateľa vedený vo O. L., C.. R.., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX,
všetko v lehote do 3 dní od doručenia tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie zmenkovej sumy
vo výške 1 745,12 Eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 2 130,12 Eur od 04.10.2010 do

11.11.2010 čo predstavuje sumu 207,69 Eur, zo sumy 2 080,12 Eur od 12.11.2010 do 12.12.2010 čo
predstavuje sumu 161,21 Eur, zo sumy 2 030,12 Eur od 13.12.2010 do 23.06.2011 čo predstavuje sumu
979,53 Eur, zo sumy 2 020,12 Eur od 24.06.2011 do 26.07.2011 čo predstavuje sumu 166,66 Eur, zo
sumy 2 010,12 Eur od 27.07.2011 do 25.08.2011 čo predstavuje sumu 150,76 Eur, zo sumy 2 000,12
Eur od 26.08.2011 do 03.10.2011 čo predstavuje sumu 195,01 Eur, zo sumy 1 990,12 Eur od 04.10.2011

do 30.11.2011 čo predstavuje sumu 288,57 Eur, zo sumy 1 980,12 Eur od 01.12.2011 do 28.12.2011
čo predstavuje sumu 138,61 Eur, zo sumy 1 970,12 Eur od 29.12.2011 do 29.01.2012 čo predstavuje
sumu 157,61 Eur, zo sumy 1 950,12 Eur od 30.011.2012 do 28.02.2012 čo predstavuje sumu 146,26
Eur, zo sumy 1 930,12 Eur od 29.02.2012 do 22.04.2012 čo predstavuje sumu 260,57 Eur, zo sumy
1 920,12 Eur od 23.04.2012 do 24.05.2012 čo predstavuje sumu 153,61 Eur, zo sumy 1 910,12 Eur

od 25.05.2012 do 08.07.2012 čo predstavuje sumu 214,89 Eur, zo sumy 1 900,12 Eur od 09.07.2012
do 07.08.2012 čo predstavuje sumu 142,51 Eur, zo sumy 1 890,12 Eur od 08.08.2012 do 19.09.2012
čo predstavuje sumu 203,19 Eur, zo sumy 1 870,12 Eur od 20.09.2012 do 13.11.2012 čo predstavuje
sumu 257,14 Eur, zo sumy 1 855,12 Eur od 14.11.2012 do 02.01.2013 čo predstavuje sumu 231,89
Eur, zo sumy 1 832,12 Eur od 03.01.2013 do 20.02.2013 čo predstavuje sumu 224,80 Eur, zo sumy 1

825,12 Eur od 21.02.2013 do 21.03.2013 čo predstavuje sumu 132,32 Eur, zo sumy 1 805,12 Eur od
22.03.2013 do 03.06.2013 čo predstavuje sumu 333,95 Eur, zo sumy 1 795,12 Eur od 04.06.2013 do
06.08.2013 čo predstavuje sumu 287,22 Eur, zo sumy 1 775,12 Eur od 07.08.2013 do 04.11.2013 čo
predstavuje sumu 399,40 Eur, zo sumy 1 755,12 Eur od 05.11.2013 do 26.12.2013 čo predstavuje sumu
228,17 Eur, zo sumy 1 745,12 Eur od 27.12.2013 do zaplatenia a 6 % ročného úroku zo zmenkovej

sumy 2 130,12 Eur od 08.11.2010 do 11.11.2010 čo predstavuje sumu 1,75 Eur, zo sumy 2 080,12 Eur
od 12.11.2010 do 12.12.2010 čo predstavuje sumu 10,60 Eur, zo sumy 2 030,12 Eur od 13.12.2010
do 23.06.2011 čo predstavuje sumu 64,41 Eur, zo sumy 2 020,12 Eur od 24.06.2011 do 26.07.2011
čo predstavuje sumu 10,96 Eur, zo sumy 2 010,12 Eur od 27.07.2011 do 25.08.2011 čo predstavuje
sumu 9,91 Eur, zo sumy 2 000,12 Eur od 26.08.2011 do 03.10.2011 čo predstavuje sumu 12,82 Eur,

zo sumy 1 990,12 Eur od 04.10.2011 do 30.11.2011 čo predstavuje sumu 18,97 Eur, zo sumy 1 980,12
Eur od 01.12.2011 do 28.12.2011 čo predstavuje sumu 9,11 Eur, zo sumy 1 970,12 Eur od 29.12.2011
do 29.01.2012 čo predstavuje sumu 10,36 Eur, zo sumy 1 950,12 Eur od 30.01.2012 do 28.02.2012 čo
predstavuje sumu 9,62 Eur, zo sumy 1 930,12 Eur od 29.02.2012 do 22.04.2012 čo predstavuje sumu
17,13 Eur, zo sumy 1 920,12 Eur od 23.04.2012 do 24.05.2012 čo predstavuje sumu 10,10 Eur, zo

sumy 1 910,12 Eur od 25.05.2012 do 08.07.2012 čo predstavuje sumu 14,13 Eur, zo sumy 1 900,12
Eur od 09.07.2012 do 07.08.2012 čo predstavuje sumu 9,37 Eur, zo sumy 1 890,12 Eur od 08.08.2012
do 19.09.2012 čo predstavuje sumu 13,36 Eur, zo sumy 1 870,12 Eur od 20.09.2012 do 13.11.2012
čo predstavuje sumu 16,91 Eur, zo sumy 1 855,12 Eur od 14.11.2012 do 02.01.2013 čo predstavuje
sumu 15,25 Eur, zo sumy 1 835,12 Eur od 03.01.2013 do 20.02.2013 čo predstavuje sumu 14,78 Eur,

zo sumy 1 825,12 Eur od 21.02.2013 do 21.03.2013 čo predstavuje sumu 8,70 Eur, zo sumy 1 805,12
Eur od 22.03.2013 do 03.06.2013 čo predstavuje sumu 21,96 Eur, zo sumy 1 795,12 Eur od 04.06.2013
do 06.08.2013 čo predstavuje sumu 18,89 Eur, zo sumy 1 775,12 Eur od 07.08.2013 do 04.11.2013 čo
predstavuje sumu 26,26 Eur, zo sumy 1 755,12 Eur od 05.11.2013 do 26.12.2013 čo predstavuje sumu
15,--Eur, zo sumy 1 745,12 Eur od 27.12.2013 do zaplatenia. Taktiež sa domáhal zaplatenia zmenkovej

odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 7,10 Eur.Uviedol, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
odporkyňa dňa 21.07.2009 na zmenkovú sumu 2 130,12 Eur, pričom sa zaviazala aj na úhradu
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 04.10.2010. Indosovaná zmenka je vista zmenkou

opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená
dňa 21.07.2009 na sumu 2 130,12 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporkyne zaplatiť
za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným
úrokom od 04.10.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 385,--Eur, pričom na zmenkovú sumu

uhradil 385,--Eur a na úroky uhradil 0,--Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu"
indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ podal návrh na vzorovom tlačive "A" Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil originál zmenky,
výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia

na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce, aby sa nariadilo
pojednávanie.

Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu
Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na čl. 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001.

Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval odporkyni kópiu tlačiva (návrhu) na

uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným "C" tlačivom na odpoveď. Odporkyňa zásielku prevzala dňa
13.06.2014. Odporkyňa v stanovenej lehote súdu Tlačivo na odpoveď nedoručila.

Podľa čl. 19 Nariadenia č. 861/2007/ES, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo
veciachsnízkouhodnotousporusariadiprocesnýmprávomčlenskéhoštátu,vktoromsakonanievedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa zákonom č. 99/1963 Zb. - Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že zmenka bola vystavená dňa
21.07.2009 s tým, že "zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I., oddiel Sro, vložka č. 23636/B zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne", keď zmenka bola

vystavená s doložkou "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka
obsahuje zmenkovú sumu 2 130,12 Eur a dátum začiatku úročenia 04.10.2010. Na zmenke je uvedený
aj údaj - číslo zmluvy XXXXXXXXX.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,
keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako slovenská

právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., účinný k 21.07.2009, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Keďže zmenka bola odporkyňou ako vystaviteľom podpísaná na zabezpečenie peňažného záväzku,
ktorý jej vznikol ako dlžníkovi zo Zmluvy o úvere, ktorú uzatvorila s veriteľom spoločnosťou

POHOTOVOSŤ, s.r.o. na sumu 1 400,--Eur, súd sa oboznámil so Zmluvou o úvere, ktorá bola súčasťou
pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 5Er/1209/2012. Po preskúmaní Zmluvy oúvere mal súd za to, že odporkyni ako dlžníkovi bol poskytnutý úver za účelom zamestnania. Uvedená
skutočnosť vylučuje použitie ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Odporkyňa nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods.3 Nariadenia, preto súd

postupovalpodľačl.7ods.1Nariadeniaavydalrozsudok.Navrhovateľvkonanípredložilsúduakodôkaz
o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané
zák. č. 191/1950 Zb. a odporca voči forme a obsahu zmenky ani nenamietal. Neexistovala tak žiadna
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.

Súd nemal oprávnenie na vykonávanie iných, účastníkmi nenavrhnutých dôkazov a toto nevyplynulo ani
na základe prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania, u ktorej je potrebné rešpektovať

koncentračnú zásadu podľa čl. 5 Nariadenia. Odporca mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to
z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.

NávrhbolpodanýnavrhovateľomnapredtlačenomformuláriApodľabodu4.4.2.NariadeniaEurópskeho
parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou

sporu, ku ktorému priložil zmenku.

Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa

domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia

tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade

potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia, akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek

protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa § 5 ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková

doložka za nenapísanú.

Podľa § 5 ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;

2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník

povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd zaručujú, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a

boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne
interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02, III.ÚS63/06).

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že nárok zo zmenky je uplatnený navrhovateľom ako zahraničnou
právnickou osobou podľa Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu na tlačive A podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia, ktorú
v origináli priložil k návrhu spolu s výpisom z obchodného registra a plnomocenstvom pre právneho
zástupcu. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v
zásade písomné a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne
niektorá zo strán.

Súd preto podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia vychádzal z uplatneného nároku zo zmenky. Pretože
pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená navrhovateľom platná a
obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zákona zmenkového a šekového.

Z dokazovania vykonaného okresným súdom úverovou zmluvou a všeobecnými obchodnými
podmienkami, ako aj zmenkou je zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom zmenky, spoločnosťou

Pohotovosť, s.r.o. a odporcom bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej poskytol navrhovateľ
odporcovikonkrétnusumu,ktorejnávratnosťzabezpečilvystavenímblankozmenkyakovlastnejzmenky,
vktorejnebolavyplnenásumaaanisplatnosť,pretožesanatakomtovyhotovenízmenkyzmluvnéstrany
dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl. 14 Všeobecných obchodných podmienok
(VOP), na základe ktorej bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako pôvodný majiteľ - remitent oprávnená

dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou odporca meškal ku dňu splatnosti zmenky.

Včl.I§10Zákonazmenkovéhoašekového,jeobsiahnutáprávnaúpravapreblankozmenku,vystaveniu
ktorej predchádza dohoda o vyplňovacom práve. Blankozmenka je v čase jej vystavenia zmenkou
neúplnou a zmenkou skutočnou sa stane až potom, keď ju neskôr doplní iná osoba než jej vystaviteľ,
ktorý do nej dopíše dlžnú sumu a splatnosť. Až po jej doplnení nastanú účinky zmenky ex tunc tak, ako

keby bola táto listina od začiatku uvedená do obehu ako dokonalá zmenka. Vyplňovacím vyhlásením
sa udeľuje právo k dotvoreniu zmenky práve na základe vyplňovacieho práva, pričom udeliť toto právo
formálnečineformálnemôželenten,ktouvádzatakútolistinudoobehu.Vyplňovacievyhláseniesmeruje
preto na prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená.Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto

zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a
teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále v

dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takéto námietky
oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu v
prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo
že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy majiteľ nechá na
seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť túto listinu
tak, že ju vyplní nesprávne príp. že ju nadobudol len preto, aby zbavil odporcu ako dlžníka možnosti

vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, remitentovi kauzálne námietky.

Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto
rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na
platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože
sa táto stáva splatnou ihneď potom, ako ju ten, komu je predložená podľa § 34 Zákona zmenkového a

šekového, uvidí. Aj keď ust. § 34 cit. zák. upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného
roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu.
Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na
platenie, a nie tak, ako je to bežné, od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke - § 77 ods.1 Zákona
zmenkového a šekového.

Práve pri zmenkách na videnie - vista zmenka a zmeniek splatných v určitej lehote po videní - lehotná
vista zmenka, ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť exaktne stanovenú, z dôvodu, že táto je závislá
na majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods.1 ZZŠ. V zmenke predloženej
navrhovateľom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie úročenia je spravidla
určené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva, resp. na zmenke

môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší, než je dátum vystavenia
zmenky. Zo Zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by stanovovalo, dokedy
sa zmenková suma úročí. Nevyplýva to ani z čl. I § 48 ods.1 v nadväznosti na čl. I § 77 ods.2 Zákona
zmenkového a šekového. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných prostriedkov, potom
patrí až do zaplatenia, t.j. do doby, dokedy sú finančné prostriedky používané napriek tomu, že sa tak

deje po splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky,
ak výstavca, pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum, do ktorého najneskôr je možné zmenku
úročiť, aj keby sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.

Súd považuje z vyššie uvedených dôvodov zmenku predloženú navrhovateľom, z ktorej vyplýva
jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj "zaplaťte pri predložení" za zmenku platnú, splatnú

na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods.1 Zákona zmenkového a šekového. Splatnosť zmenky nastáva
v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a
šekového v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť.

Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového, je každú zmenku možné previesť indosamentom a v
prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa

však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového
vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník
namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky, že vedome konal na jeho škodu, čo
ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému
záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže tak mať za následok jeho povinnosť nahradiť

škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.Dlžník nepreukázal , že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a nepodal
žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku
ktorému sa zmenka viazala. Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí

sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd musí posudzoval návrh navrhovateľa v
danom prípade ako nárok zo zmenky.

Súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia spotrebiteľského
úveru ako zabezpečovacej zmenky. Je však treba zdôrazniť, že sa jedná o dva samostatné, vedľa seba
existujúce záväzky, pričom aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a abstraktnú povahu.

Súd zdôrazňuje, že predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky,

ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na platenie.
Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporca ak by bol spotrebiteľ vzniesol
voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne
námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať.

Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového, vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových

záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník
preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s
Pohotovosťou s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Podľa názoru súdu je to výlučne
odporca, kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti,

ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporca, potom má podľa ust. §
120 ods.1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia.

Z ustanovenia § 17 Zákona zmenkového a šekového, jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia
kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom
abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade,

ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba
zdôrazniť, že práve ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového slúži na ochranu dlžníka zo
zmenkyprotinepoctivémunadobúdateľovizmenky,atobezohľadunato,čijealeboniejespotrebiteľom.
Aj keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom
postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých

je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu,
kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom,
väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie
má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a
či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto

zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti
povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto
musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi,
pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že by
musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o
záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

Odporkyňaakodlžníkzozmenkyžiadnekauzálnenámietkynevzniesla,naprelomeniezákladnejzásady
obsiahnutej v § 17 Zákona zmenkového a šekového nestačia.

Zásadu nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám
majiteľ nekonal pri nadobúdaní zmenky poctivo a že konal na škodu dlžníka. V takom prípade sanavodzuje stav, kedy dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť
námietky kauzálnej povahy vznášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového originálneho majiteľa
zmenky a vtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná

námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna
námietka dlžníkom vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa zákona zmenkového a šekového
bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej
platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

Nárok zo zmenky uplatnený navrhovateľom súd posúdil podľa Zákona zmenkového a šekového s tým,

že navrhovateľom predložená zmenka je zmenkou platnou, a to aj pokiaľ ide o určenie doby splatnosti
pre zmenkovú sumu, ako aj o obdobie úročenia zmenkovej sumy a aj dohody o vyplňovacom práve.

V roku 1931 bola na konferencii o zjednotení dohôd šekového práva prijatá dohoda o jednotnom
Zákone šekovom, ktorú podpísalo aj Československo, pričom zmluvné strany sa zaviazali zaviesť na
svojich územiach Jednotný zákon v súlade s prílohami k nemu. Obsah ustanovenia § 17 Zákona
zmenkového a šekového je zhodný s čl. 17 Jednotného zákona zmenkového, ku ktorému nebola

prijatá Československom, ale ani Slovenskou republikou žiadna výhrada (Dohoda o Jednotnom zákone
zmenkovom s Prílohou I. Jednotný zákon zmenkový zo dňa 17.06.1930, súčasťou ktorého je aj Príloha
II).

Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 je výsledkom dlhodobého historického vývoja zmenkového
práva a z vyššie uvedených medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, vychádza.

Od začiatku slúžili zmenky ako prostriedok úveru a v tejto funkcii zostali až doteraz, aj keď niekedy
plnia funkciu zabezpečovacieho prostriedku, ktorá však nemá povahu záväzku akcesorického, závislého
svojou existenciou na existencii iného záväzkového vzťahu. Nie je preto možné, vyňať dlžníkov, ktorí ak
by aj boli spotrebiteľmi z pôsobnosti tohto ustanovenia, ak žiadne relevantné námietky predpokladané
§ 17 Zákona zmenkového a šekového voči indosatárovi nevzniesli, pretože sa tak vytvára situácia,

za ktorej by pre iných dlžníkov zo zmenky, ktorí sú tiež fyzickými osobami, avšak nie sú spotrebiteľmi
nebol výklad § 17 Zákona zmenkového a šekového, cez ktorý by sa poskytla ochrana spotrebiteľovi ako
slabšej zmluvnej strane, pre týchto použiteľný. Presadeniu takého výkladu, ktorý pripúšťa prelomenie §
17 Zákona zmenkového a šekového tak bránia hranice platného práva, pretože takýto extenzívny výklad
by mohol viesť už k takému dotváraniu práva, ktoré je neprípustné. Bez relevantných námietok dlžníka,

aj keď by bol spotrebiteľom, je preto výklad prelomenia zásady stanovenej v § 17 Zákona zmenkového
a šekového v zrejmom rozpore s jeho výslovným znením.

Odporkyňa v predmetnom konaní v Tlačive na odpoveď akceptovala pohľadávku navrhovateľa a
nenavrhla žiadne dôkazy. Napriek tomu, súd vykonal vo veci dokazovanie za účelom zistenia, či
navrhovateľom predložená zmenka je platná a či je alebo nie je vystavená v súlade so zákonom číslo

191/1950 Zb. zmenkovým a šekovým.

Súd má preukázané, že zmenka vystavená odporkyňou spĺňa všetky náležitosti vlastnej zmenky v
zmysle § 75 Zákona zmenkového a šekového a odporkyňa zmenkovú sumu doteraz neuhradila.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa konkrétna osoba
(zmenkový dlžník) zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase vyplývajúcom zo zmenky čiastku

zmenkou určenú s tým, že ide o záväzky priame, bezpodmienečne, nesporné a abstraktné.

Abstraktnosť záväzku zo zmenky má za dôsledok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na
žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný, ktorý
nie je viazaný na iné vzťahy, a teda ani na hospodárske dôvody jej vzniku.

Nespornosť záväzku zo zmenky je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na

zaplatenie, ani neskôr pri jej vymáhaní, preukazovať nič iného, než to, že je vlastníkom zmenky. Nemádôkaznú povinnosť preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží zmenkovú sumu. Zmenka
samotná, pokiaľ je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je
výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky

a tieto v súdnom konaní aj preukázal, pokiaľ podanie takýchto námietok nevylučuje § 17 Zákona
zmenkového a šekového.

Vznikom zmenky sa zakladá celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávislé na
hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkové záväzkové vzťahy nemajú pôvod v predchádzajúcich
kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia zmenkových záväzkov. V prípade

vystavenia zabezpečovacej zmenky tak existujú vedľa seba dva záväzky, a to jednak pôvodný záväzok
všeobecno-právnej povahy a popri ňom záväzok zmenkový. Účelom zabezpečovacej zmenky je v
prípade omeškania s plnením záväzku všeobecno-právnej povahy, zabezpečiť plnenie zo zmenky. Aj
takáto zabezpečovacia zmenka má skôr uvedenú abstraktnú a nespornú povahu.

Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa zvyšuje v prípade, že remitent ako prvý majiteľ zmenky
indosamentom (rubopisom) prevedie zmenku na nového majiteľa - indosatára. Tento získava všetky

práva zo zmenky, a to nie ako právny nástupca predchádzajúceho majiteľa, ale ako celkom originálny
nadobúdateľ týchto práv. V dôsledku toho priamy zmenkový dlžník môže voči takémuto poslednému
majiteľovizmenkyrobiťlentakénámietky,ktorésazakladajúnaichvlastnýchvzťahoch.Ust.§17Zákona
zmenkového a šekového v tejto súvislosti hovorí, že ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi zmenky námietky, ktoré zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k výstavcovi alebo neskorším

majiteľom, okrem prípadu, keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky jedná vedome na škodu dlžníka.

Výnimku zo zásady takto zvýšenej nespornosti a abstraktnosti zmenkového záväzku tvorí preukázaná
námietka dlžníka, že posledný majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka (napr.
v prípade dôverníckeho - fiduciálneho indosamentu). Len v prípade, že zmenkový dlžník takúto námietku
vznesie a preukáže, môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho

vzťahu k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky.

Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne
len za predpokladu, že odporca v lehote do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie
pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k podanému návrhu, či už tak, že vyplní časť II.
vzorového tlačiva písm. C a pripojí všetky príslušné

podporné doklady, alebo sa vyjadrí akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo
na odpoveď. V zmysle ods. 12 Preambuly Nariadenia ďalšie dôkazy by

mohol tak navrhovateľ, ako aj odporca predkladať v priebehu celého prvostupňového konania.
Odporkyňa doručila súdu odpoveď v lehote 30 dní, ktorá bola doručená navrhovateľovi, a preto súd
postupoval podľa článku 7 a vo veci vydal rozsudok.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže zmenka nebola odporkyňou v konaní spochybnená,
súd rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal ním uplatnenú zmenkovú sumu aj s príslušenstvom, tak ako
to vyplýva z výroku tohto rozsudku.

Vdanejprávnejvecisúdvychádzalzprávnehonázoru,ktorývskutkovoaprávnetotožnejveciužvyslovil
Krajský súd Banská Bystrica vo svojom uznesení spisová značka 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli z titulu
zaplateného súdneho poplatku vo výške 104,50 Eur a z trov právneho zastúpenia právneho zástupcunavrhovateľa vo výške 214,49 Eur s DPH. Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil a vyčíslil trovy
právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a prípravy, písomné podanie na súd).
Hodnota právneho úkonu v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je vo výške 81,33 Eur bez DPH. Taktiež si

uplatnil aj režijný paušál vo výške 8,04 Eur bez DPH za dva úkony právnej pomoci. Súd priznal právnemu
zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa článku 15 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 861/2007 bod 1, rozsudok je
vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.