Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, July 9, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113011121
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113011121.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Vladimíra

Monoka a JUDr. Petra Reváka na verejnom zasadnutí konanom 09.07.2014 v trestnej veci proti obž. N.
H.preprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,3písm.b/,Tr.zák.oodvolaníobžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 2T 84/2013 zo dňa 05.02.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, e/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaného
N. H., nar. XX.XX.XXXX vo D. W., bytom Y., W. č. XX

u z n á v a v i n n ý m, ž e

- v období od 10.7.2008 do 5.2.2014 v C. a inde ako biologický otec detí S. H., nar. XX.X.XXXX, N.
H., nar. XX.X.XXXX a I. H., nar. XX.X.XXXX z nedbanlivosti neprispieval na ich výživu napriek tomu,

že rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 7C 62/96 z 22.7.1996, právoplatným dňa 26.9.1996 bol
zaviazaný prispievať na výživu syna S. sumou 21,57 eur (650,- Sk), syna N. sumou 18,25 eur (550,- Sk)
a dcéry I. sumou 14,93 eur (450,- Sk) vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky Mgr. Z. D., čím mu
za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 3.668,35 eur

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného

a čin spáchal závažnejším spôsobom konania

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ust. §
138 písm. b/, j/ Tr. zák.

Z a t o m u u k l a d á

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. u k l a d á obžalovanému povinnosť, aby počas skúšobnej doby
zameškané výživné zaplatil.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného N. H. vinným z prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 208 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák., s poukazom na ust. § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že
- v období od 1.4.2008 doposiaľ v C. a inde ako biologický otec detí S. H., nar. XX.X.XXXX, N. H.,
nar. XX.X.XXXX a I. H., nar. XX.X.XXXX z nedbanlivosti neprispieval na ich výživu napriek tomu, že
rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 6C 62/96 z 22.7.1996, právoplatným dňa 26.9.1996 bol

zaviazaný prispievať na výživu syna S. sumou 21,57 eur (650,- Sk), syna N. sumou 18,25 eur (550,- Sk)
a dcéry I. sumou 14,93 eur (450,- Sk) vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky Mgr. Z. D., čím za
uvedené obdobie mu vznikol dlh na výživnom voči menovaným vo výške najmenej 3.842,50 eur.

Za to mu podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., a použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. pri neexistencii priťažujúcich a

poľahčujúcich okolností uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obž. N. H. ihneď po vyhlásení rozsudku a poučení o opravnom prostriedku,
priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, odvolanie, ktoré následnými podaniami aj odôvodnil. Z
uvedených dôvodov vyplýva, že namieta tak výrok o vine, ako aj výrok o treste. Vo vzťahu k výroku o
vine uvádza, že trvá na tom, že z jeho strany nedošlo k zanedbaniu povinnej výživy z nedbanlivosti. Bolo
zistené, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti, hnuteľnosti a nemá ani vlastné ubytovanie. Poukazuje pritom

na výpoveď svojej sestry, výpoveď ktorej okresný súd nereprodukoval tak, ako bola podaná. Jeho bývalá
manželka aj s deťmi býva v novostavbe, žiadal preto, aby boli preskúmané jej majetkové pomery, čo sa
však nestalo. Namieta aj výrok o treste, vo vzťahu ku ktorému poukazuje na skutočnosť, že kým v prvom
rozhodnutí okresného súdu (ide o trestný rozkaz) 11.12.2013 mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní
1 roka s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, rozsudkom zo dňa

5.2.2014 na pojednávaní, keď už bola prítomná aj jeho bývalá manželka, ktorá nevie bola vypočutá v
jeho neprítomnosti, takže nevie, čo vypovedala, mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečný.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317
ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1, alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného možno považovať sčasti za dôvodné.

V konaní pred súdom prvého stupňa boli v posudzovanej veci podľa názoru krajského súdu vykonané
dôkazy v takom rozsahu, ako je to v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového
stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie potrebné.

Dôkazy, ktoré boli v posudzovanej veci v konaní pred súdom prvého stupňa vykonané, okresný súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol a poukázal na skutočnosti, ktoré z jednotlivo vykonaných
dôkazov vyplývali. Z dôvodov rozhodnutia je zrejmé aj to, ako prvostupňový súd vykonané dôkazy
vyhodnotil, prečo obrane obžalovaného, ktorý tvrdil, že trestný čin nespáchal, neuveril a s poukazom na
aké skutočnosti dospel k záveru o vine obžalovaného.

V súlade so závermi okresného súdu je aj podľa názoru krajského súdu vzhľadom na obsah vykonaných
dôkazov potrebné dospieť k záveru, že obžalovaný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, 3 písm. b/ Tr. zák., pre ktorý bol uznaný napadnutým rozsudkom vinným, spáchal, aj keď vo vzťahu
ku skutkovým záverom súdu prvého stupňa je potrebné mať isté výhrady.Stotožniť sa však je potrebné s tou časťou skutkových zistení súdu prvého stupňa, podľa ktorých
obžalovaný ako biologický otec S., N. a I. H. z nedbanlivosti neprispieval na ich výživu napriek tomu,
že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C 62/96 zo dňa 22.7.1996 mu bola uložená povinnosť

prispievať na výživu syna S. sumou 650,- Sk (21,57 eur), syna N. sumou 550,- Sk (15,25 eur) a dcéry I.
sumou 450,- Sk (14,93 eur) vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky I.. Z. D..

Uvedené skutkové závery súdu prvého stupňa je potrebné vzhľadom na obsah vykonaných dôkazov
považovať za správne napriek obrane obžalovaného a jeho odvolacím námietkam. Obžalovaný tvrdil,

že na výživu detí nemohol prispievať vzhľadom na to, že je 10 rokov nezamestnaný, bol vedený na
úrade práce, kde poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 64,- eur, od roku 2009 má zdravotné problémy,
poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 120,- eur, pričom asi 5 rokov je na čiastočnom invalidnom
dôchodku a poberá invalidný dôchodok vo výške 147, eur, z čoho mu časť zrážajú a z uvedeného
dôchodku má mesačné výdavky na lieky, na ktoré dopláca okolo 13,- eur, pričom zvyšok dáva sestre ako
príspevoknabývanie,pretožeunejodroku1998bývaaakbyhonebolaprichýlila,bolbyvlastnenaulici.

Obžalovaný teda nepopiera, že na výživu svojich detí za žalované obdobie neprispieval. Táto okolnosť
napokon vyplýva aj z výpovedí svedkov I. H., N. H. a S. H.. Z obsahu týchto výpovedí je zistiteľné, že
obžalovaný si neplní svoju vyživovaciu povinnosť a túto od rozvodu manželstva nesplnil ani raz, ale
aj to, že sa s deťmi nekontaktuje osobne ani telefonicky, nijako sa nezaujíma o ich výchovu a výživu,

neposiela im žiadne darčeky a pod.

Zo správy Sociálnej poisťovne plynie, že obžalovaný od 16.8.2010 je evidovaný ako poberateľ
invalidného dôchodku a uvedený dôchodok poberá vo výške 147,80 eur, pričom v súčasnosti sa mu z
dôchodku vykonávajú exekučné zrážky v sume 20,70 eur. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a

rodiny vyplýva, že obžalovaný nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Bol evidovaný v
období od 16.3.2007 do 15.11.2010, kedy bol vyradený z evidencie na vlastnú žiadosť a následne v
období od 12.2.2013 do 12.3.2013, kedy bol opätovne z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený
na vlastnú žiadosť. Zo správy sociálnej poisťovne súčasne plynie, že v priebehu žalovaného obdobia
je evidovaný ako zamestnanec fyzická osoba, ktorá vykonávala práce na základe dohôd o prácach

vykonávanýchmimopracovnéhopomeruod2.1.2008do31.12.2008preŠtudentskécentrumspol.s.r.o.,
Szakayho 1, Košice. Aj keď sa správu od uvedenej spoločnosti nepodarilo získať, obžalovaný neuviedol,
že tam bol zamestnaný, ani aký bol jeho príjem, predsa len ani v uvedenom období ničím na výživu detí
neprispel, rovnako tak im neprispieva ani z invalidného dôchodku, ktorý mu bol priznaný, aj keď tak, ako
na to poukázal okresný súd, výživné má prednosť pred všetkými ostatnými platbami, čo znamená, že

ním prezentovaná obrana ho nemôže zo spáchania trestného činu vyviniť.

Pokiaľ je potrebné okresnému súdu vytknúť pochybenie, je to pochybenie týkajúce sa ustálenej doby
páchania skutku a v dôsledku toho aj výšky dlžného výživného.

Okresný súd dobu páchania skutku ustálil na obdobie od 1.4.2008.

Z dôvodov napadnutého rozsudku nie je zistiteľné, prečo bol začiatok páchania trestnej činnosti ustálený
na uvedené obdobie, vyvodiť to je možné len vzhľadom na obsah trestného rozkazu Okresného súdu
Prešov sp. zn. 1T 52/08 zo dňa 7.4.2008, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., pretože na výživu svojich
maloletých detí S., N. a I. neprispieval za obdobie od 1.5.2005 do 25.3.2008.

Pozornosti okresného súdu zrejme ušlo, že predmetný trestný rozkaz bol obžalovanému doručený až
dňa 9.7.2008.

Podľa § 353 ods. 6 Tr. por. trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s
vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému.

Podľa § 122 ods. 13 Tr. zák. ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný aj po oznámení

vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí,
ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie
konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa, alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa
neodobral na záverečnú poradu.Takže, napriek tomu, že v trestnom rozkaze Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T 52/08 zo dňa 7.4.2008 je
ustálená doba páchania skutku do 25.3.2008, vzhľadom na znenie zákona ide o pokračovanie konania

do doby, než nastali účinky vyhlásenia rozsudku, teda než došlo k doručeniu trestného rozkazu, teda
do 9.7.2008.

Pokiaľ teda okresný súd ustálil dobu páchania od 1.4.2008, znamená to teda, že za obdobie od 1.4.2008
do 9.7.2008 bol vlastne obžalovaný uznaný za vinného dvakrát, čo je podľa zákona neprípustné.

Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a toto pochybenie bolo nevyhnutné
napraviť.

Keďže tak krajský súd mohol urobiť na základe dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa,
rozhodol vo veci sám a to tak, že obžalovaného, rovnako ako okresný súd, uznal za vinného z prečinu

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b/, j/
Tr. zák., teda že trestný čin obžalovaný páchal po dlhší čas a na viacerých osobách, avšak oproti súdu
prvého stupňa upravil dobu páchania skutku na obdobie od 10.7.2008 do 5.2.2014.
Aj keď v zmysle § 122 ods. 13 Tr. zák. ako už bolo vyššie uvedené, o pokračovanie konania u trestného
činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. ide až do doby, kým je vyhlásený rozsudok

súdu prvého stupňa, alebo pokiaľ sa súd prvého stupňa neodobral na záverečnú poradu, nemohol
krajský súd ustáliť obdobie páchania skutku, a to aj za predpokladu, že by bolo vykonané dokazovanie
v uvedenom smere, až na dobu do rozhodnutia krajského súdu vzhľadom na to, že odvolanie bolo
podané len v prospech obžalovaného a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. nemôže krajský súd na podklade
odvolania podaného v prospech obžalovaného rozhodnúť v jeho neprospech, pretože v neprospech

obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora
podaného v neprospech obžalovaného a to v tomto prípade podané nebolo.

Vzhľadom na úpravu doby páchania skutku samozrejme upravil aj výšky dlžného výživného tak, ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

K inému záveru než súd prvého stupňa dospel krajský súd aj pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.
Okresný súd svoj výrok o treste odôvodnil pomerne stroho. Uviedol, že pri ukladaní trestu obžalovanému
vychádzal jednak zo závažnosti trestnej činnosti, hodnotenia jeho osoby, ako aj z toho, že poškodení
podľa ich vyjadrenia, v dôsledku neplatenia výživného zo strany obžalovaného trpeli núdzou (aj keď na

druhej strane právnu kvalifikáciu podľa § 207 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. nepoužil), pričom dospel k záveru,
že len nepodmienečný trest vzbudí u obžalovaného zodpovednosť voči vlastným deťom, aby sa trestnej
činnosti tohto charakteru nedopúšťal. Výmeru trestu volil na dolnej hranici trestnej sadzby s prihliadnutím
na to, že všetky predchádzajúce odsúdenia obžalovaného sú zahladené.

Krajský súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených
v § 34 Tr. zák., pričom v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Vo vzťahu k spôsobu spáchania činu, jeho následkom a zavineniu je potrebné uviesť, že aj keď je
pravdou, že obžalovaný si v posudzovanej veci svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť neplnil za dlhé
obdobie, neplnil si ju voči svojim viacerým deťom a aj výška zaostalého výživného je pomerne vysoká,
naviac obžalovaný neprejavoval ani záujem a snahu o podiel na výchove a výžive detí iným spôsobom,
je predsa len potrebné zvýrazniť fakt, že zavinenie obžalovaného vo vzťahu k predmetnému prečinu

bolo ustálené ako nedbanlivostné zavinenie, nie trestný čin spáchaný úmyselne. U obžalovaného ani
krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti, ale na druhej strane
ani okolnosti, ktoré by mu v zmysle ust. § 37 Tr. zák. priťažovali. Je pravdou, že trestná činnosť, pre
ktorú je obžalovaný súdený, nie je v danom prípade jeho prvým protiprávnym konaním. Ako vyplýva
z odpisu registra trestov aj pripojených spisov, doposiaľ sa už trestnej činnosti a to aj trestnej činnosti

rovnakého charakteru, teda trestných činov zanedbania povinnej výživy dopustil opakovane. No na
druhej strane je potrebné uviesť, že všetky predchádzajúce odsúdenia sú zahladené a na obžalovaného
sa hľadí, ako keby odsúdený nebol. Mimo tejto skutočnosti je potrebné vziať do úvahy aj zdravotný stav
obžalovaného, skutočnosť, že ide o osobu, ktorej je priznaný invalidný dôchodok, aj keď v rozsahu 45%,ale predsa len v dôsledku toho zdravotného postihnutia je jeho možnosť zamestnať sa a tým pádom
zabezpečiť si mimo priznaného dôchodku ďalšie finančné prostriedky nepochybne obmedzená. Naviac
podľa názoru krajského súdu účel trestu v danom prípade vzhľadom na tieto skutočnosti, ale najmä za

účelom dosiahnutia úhrady zaostalého výživného lepšie splní trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu za súčasného uloženia povinnosti uhradiť dlžné výživné (aj keď pozornosti
krajského súdu neušlo, že takéto obmedzenie má stanovené aj v predošlých rozhodnutiach).

Z uvedeného dôvodu preto krajský súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v rovnakej výmere

ako súd prvého stupňa, teda v trvaní 1 roka, výkon trestu mu však podmienečne odložil a skúšobnú
dobu pritom stanovil na 3 roky s tým, že v zmysle § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. mu uložil povinnosť, aby
počas skúšobnej doby zameškané výživné uhradil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.