Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoPr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611208558
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4611208558.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. I. W., nar.
XX. XX. XXXX, bytom R. Štitáre 176, zastúpená JUDr. Štefanom Levickým, advokátom so sídlom
Trnava, Nám. J. Herdu 1, proti žalovanému: Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v
Topoľčanoch, Topoľčany, Stummerova 1856, IČO: 17 335 761, zastúpený JUDr. Ľubomírom Kišacom,
advokátom so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7, o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany, č. k. 4Cpr/1/2011-167 zo dňa
16. novembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í takto:

Súd určuje, že výpoveď žalovaného zo štátnozamestnaneckého pomeru daná žalobkyni listom č.
A/2011/00952, A/ 2011/003441 zo dňa 07. 06. 2011 je n e p l a t n á .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom podaným na Okresnom súde Topoľčany dňa 25. 10. 2011

domáhala určenia neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá jej bola daná
odporcom dňa 07. 06. 2011 podľa § 46 ods.1 písm. b) v spojení s § 47 písm. b) zákona č.400/2009
Z. z. o štátnej službe. Návrh odôvodnila tým, že skončenie jej štátnozamestnaneckého pomeru,
ktorý bol založený pracovnou zmluvou, považuje za neplatné, pretože žalovaný s ňou skončenie jej
štátnozamestnaneckého pomeru vôbec neprerokoval a v čase, keď jej dával výpoveď, mal voľné

miesta, na ktorých mohla dočasne vykonávať prácu až do uskutočnenia výberového konania. Okrem
toho namietala skutočnosť, že žalovaný vo výpovedi poukazuje na list Úradu verejného zdravotníctva
SR zo dňa 7.10.2010, ktorý bol vydaný v nadväznosti na Uznesenie vlády SR č. 667 zo dňa 6.10.2010,
ktorým bol znížený limit počtu zamestnancov na rok 2011 o 4 pracovné miesta. Vedúca služobného
úradu rozhodla o zrušení konkrétnych 4 miest, medzi ktorými nebolo miesto žalobkyne už 15.10.2010.
Jej miesto zrušila až 19.4.2011 rozhodnutím, ktorým zmenila svoje predchádzajúce rozhodnutie zo dňa
15.10.2010 a následne svoje rozhodnutie zo dňa 19.4.2011 opäť zmenila s doplnila ďalším rozhodnutím

zo dňa 2.6.2011. Nakoľko výpoveď, ktorá jej bola daná dňa 7.6.2011 sa odvoláva na vyššie uvedené
rozhodnutie, ktoré je neplatné, potom aj samotná výpoveď je neplatná.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o žalobe prvýkrát rozsudkom č.k. 4Cpr/1/2011-89
zo dňa 31.1.2012 tak, že návrh zamietol a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania. Rozsudok napadla odvolaním žalobkyňa a o jej odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre
uznesením zo dňa 29.6.2012 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, bez toho, že by sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku, Dôvodom zrušeniaboli procesné vady, súd založil svoje rozhodnutie na dôkazoch, ktoré nevykonal a preto jeho závery boli
predčasné, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní.

Súd prvého stupňa opätovne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) tak, že žalobu

o určenie neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyni, ktorá jej bola daná listom
odporcuč.A/2011/00952,A/2011/003441zodňa07.06.2011zamietol.Onáhradetrovkonaniarozhodol
s poukazom na ust. § 151 ods. 3 OSP tak, že o nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Rozhodnutie vo veci samej po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 46 ods.
1 písm. b), § 47 písm. b), § 48 ods. 1, 2 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho mal za preukázané,
že žalobkyňa bola zamestnaná u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27. 01. 2004 vo funkcii
právnika a jej pracovný pomer vznikol dňom 01. 02. 2004 a dohodnutý bol na dobu neurčitú. Rovnako
mal za preukázané, že dňom 01. 05. 2004 bola vymenovaná do štátnozamestnaneckého pomeru u
žalovaného vo funkcii odborný radca - predstavený, vedúci osobného úradu v odbore štátnej služby
1.01 Riadenie štátnej služby s tým, že išlo o stálu štátnu službu a k vymenovaniu došlo na základe

rozhodnutia odporcu č. 2004/21 zo dňa 30. 04. 2004. Žalovaný listom č. A/2011/00952, A/2011/003441
zo dňa 07. 06. 2011 oznámil žalobkyni skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa §
46 ods.1 písm. b) v spojení s § 47 písm. b) Zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov s poukazom na zníženie počtu zamestnancov na rok 2011 ako aj s poukazom na
predchádzajúce rozhodnutia o zrušení štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne s odôvodnením, že

služobný úrad nemá pre ňu iné vhodné štátnozamestnanecké miesto a teda nemá možnosť ju ďalej
zamestnávať. Výpoveď bola žalobkyni osobne doručená na pracovisku dňa 07. 06. 2011 a listom
zo dňa 31. 08. 2011 žalovanému oznámila, že trvá na svojom štátnozamestnaneckom pomere a na
tom, aby ju služobný úrad naďalej zamestnával. Súd konštatoval, že v zmysle zákona o štátnej službe
výpoveď predstavuje jednu z možností skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorú služobný

úrad môže dať štátnemu zamestnancovi len z dôvodov uvedených v § 47 zákona č. 400/2009 Z.
z., v rámci ktorých jedným z dôvodov je aj prípad, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké
miesto a služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto.
Poukázal na to, že v prípade žalobkyni tiež došlo k zrušeniu jej štátnozamestnaneckého miesta, a to
najskôr rozhodnutím zo dňa 19. 04. 2011, podľa ktorého sa jej miesto zrušilo dňom 30. 04. 2011, ale

keďže navrhovateľke nemohla byť daná výpoveď v apríli 2011 v dôsledku jej práceneschopnosti, tak
ďalším rozhodnutím žalovaného zo dňa 02. 06. 2011 sa jej miesto zrušilo dňom 30. 06. 2011. Súd
námietky žalobkyne, že uvedené rozhodnutia boli zmätočné, považoval za právne irelevantné, keďže
z predmetných rozhodnutí vyplývalo, aké štátnozamestnanecké miesto a ktorým dňom bolo zrušené.
Rovnako za irelevantné považoval aj námietky , že mohla vykonávať prácu na iných vedúcich miestach

až do času, pokiaľ nebude vyhlásené výberové konanie na obsadenie týchto miest, keďže žalovaný
nemalpreňuinévhodnéštátnozamestnaneckémiesto,pričomvprípadevtomčasevoľnýchpracovných
miest sa jednalo o miesta, ktoré si vyžadovali iné odborné vysokoškolské vzdelanie ako mala žalobkyňa
ako aj odbornú spôsobilosť a 5-ročnú prax v danom odbore. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že
tieto iné štátnozamestnanecké miesta nemožno považovať za vhodné pre žalobkyňu. Ďalej poukázal na

to, že žalovaný si splnil ponukovú povinnosť, keď ešte na gremiálnej porade konanej dňa 13. 10. 2010
navrhol možnosť skumulovať jej funkciu s funkciou účtovníčky, čo však žalobkyňa odmietla. Súd po
zistení, že miesto žalobkyne bolo zrušené a žalovaný pre ňu nemal iné vhodné štátnozamestnanecké
miesto, výpoveď ktorá jej bola daná, považoval za platnú. Na základe uvedeného jej žalobu na určenie
neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Namietala nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvého stupňa. Podľa jej názoru rozhodnutie regionálneho hygienika a vedúceho služobného
úradu zo dňa 15. 10. 2010, ktorým bolo rozhodnuté o znížení počtu zamestnancov o 4 miesta, bolo
možné meniť len do vtedy, než nadobudlo účinnosť, t. j. do 31. 12. 2010, keďže dňom 01. 01.

2011 boli už zrušené 4 funkčné miesta, medzi ktorými ale jej miesto nebolo. Žalovaný dal týmto
štyrom zamestnancom výpoveď a od 1.1.2011 tieto miesta už neexistovali. Trvala na tom, že následné
rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.4.2011 (ktorým zmenil a doplnil svoje predchádzajúce rozhodnutie
o zrušení 4 miest zo dňa 15.10.2011) ktorým zrušil dňom 30.4.2011 jej miesto namiesto miesta
administratívnej pracovníčky na sekretariáte, ako aj ďalšie rozhodnutie žalovaného zo dňa 2.6.2011,

ktorým menil svoje predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 19.4.2011 tak, že jej miesto sa ručí až od30.6.2011, sú neplatné a neúčinné. Uviedla, že zrušenie štátnozamestnaneckého miesta nemožno
dosiahnuť zámenou funkčných miest, ktoré sa majú rušiť, poukazujúc pritom na to, že žalovaný v
rozhodnutí zo dňa 15. 10. 2010 vypustil text týkajúci sa kumulácie činnosti miesta administratívnej

pracovníčky na sekretariáte s prácou finančnej účtovníčky a na jeho miesto vložil nový text týkajúci
sa zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta. Poukázala na to, že funkčné miesto administratívnej
pracovníčky na sekretariáte už bolo zrušené dňom 01. 01. 2011 a z tohto dôvodu nahradiť zrušenie
tohto už zrušeného funkčného miesta zrušením jej funkčného miesta, nie je možné so spätnou
účinnosťou. Z rovnakých dôvodov považovala za neplatné a neúčinné aj následné rozhodnutie odporcu

č. A/2011/00592, A/2011/003368 zo dňa 02. 06. 2011, keďže rozhodnutím z 02. 06. 2011 nemožno
oddialiť zrušenie funkčného miesta, ktoré už bolo zrušené, resp. malo byť zrušené dňom 30. 04. 2011.
Nakoľko výpoveď sa odvoláva na tieto neplatné a neúčinné rozhodnutia aj samotná výpoveď je
neplatná. Dôvodila aj tým, že na zrušenie jej štátnozamestnaneckého miesta nebo dôvod, keďže
pracovné činnosti, ktoré sa viazali k jej zrušenému štátnozamestnaneckému miesta zostali zachované,
ktoré naďalej vykonávala (resp. počas jej PN boli prideľované JUDr. B.) aj po jeho zrušení. Okrem

toho nesúhlasila s tvrdením súdu, že žalovaný nemal pre ňu iné vhodné štátnozamestnanecké miesto,
pretože v čase dania výpovede boli u žalovaného voľné pracovné miesta vedúcich troch oddelení, ako
aj miesto vedúcej osobného úradu a miesto na oddelení hospodársko-technických činností. Nesúhlasila
s obranou žalovaného, že dôkaznú povinnosť na preukázanie voľných miest má ona ako žalobkyňa,
práve naopak, túto povinnosť má žalovaný, čo mu vyplýva z ust. § 47 písm. b/ zákona o štátnej službe,

čo vyplýva z rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžo/183/2010 z 25.5.2011. Záverom dodala, že zo strany
žalovaného došlo k porušeniu ust. § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, pretože žalovaný ani v čase dania jej výpovede a ani neskôr jej neponúkol
žiadne voľné vhodné miesto.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyni navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti,
ktoré by spochybňovali zákonnosť napadnutého rozhodnutia a ktoré by mohli mať za následok zmenu
napadnutého rozsudku. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že na zrušenie jej štátnozamestnaneckého
miesta nebol dôvod, keďže u žalovaného je právna agenda skôr nárazového charakteru, v dôsledku
čoho nie je potrebné zamestnávať v jeho úrade právnika, a z uvedeného dôvodu bola počas pracovnej

neschopnosti žalobkyni podpísaná dohoda s N.. B.. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyni ohľadom voľných
miest, pretože pre žalobkyňu vzhľadom na jej vzdelanie nebolo voľné žiadne štátnozamestnanecké
miesto, ktoré by mohla zastávať. Námietky žalobkyni týkajúce sa údajnej neplatnosti jednotlivých
rozhodnutí uviedol, že ich považuje za platné a účinné. Dodal, že jeho postup pri skončení
štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou bol v súlade so zákonom a žalobkyňa v konaní

neuniesla ťarchu svojich tvrdení. Záverom si uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 1
OSP) na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie

(§ 213 ods. 3 a 5 OSP) v potrebnom rozsahu, dospel k záveru , že je potrebné napadnutý rozsudok
podľa § 220 OSP zmeniť a žalobe vyhovieť.

Predmetom konania je žaloba o určenie, že výpoveď žalovaného uskutočnená listom z 7.6.2011 podľa
§ 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe je neplatná.

Podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení

niektorých zákonov služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo
zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné
štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom
úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.Napadnutým rozsudkom sud prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou danou jej žalovaným
7.6.2011. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa zákona o štátnej službe č. 400/2009 možno skončiť

štátnozamestnanecký pomer aj výpoveďou podľa § 47 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z. z. ak sa zrušuje
miesto a služobný úrad nemá pre zamestnanca iné vhodné miesto. K zrušeniu miesta žalobkyne-
odborný radca - odbor štátnej služby 1.01 došlo podľa súdu najskôr rozhodnutím vedúcej služobného
úradu zo dňa 19.4.2011 , ktorým sa zrušilo miesto odborného radcu, ktoré vykonávala žalovaná a to
dňom 30.4.2011, ale pretože bola v tom čase práceneschopná žalovaný v poradí druhým rozhodnutím

zo dňa 2.6.2011 opätovne zrušil jej miesto dňom 30.6.2011. Tento spôsob zrušenia miesta žalobkyne
súd prvého stupňa nepovažoval za zmätočný, majúc za to, že zákon o štátnej službe nerieši spôsob,
ako sa zrušuje štátnozamestnanecké miesto / či je potrebné nejaké rozhodnutie, a ak už je vydané,
či ho možno meniť/. Obe rozhodnutia posúdil ako jasné, zrozumiteľné , ktoré deklarujú aké miesto a
od kedy sa zrušuje. Poukázal na to, že bolo na rozhodnutí žalovaného, ktoré miesta zruší a ktorému
zo zamestnancov na týchto miestach dá výpoveď a v akom časovom horizonte. Súd prvého stupňa

sa zaoberal aj splnením ponukovej povinnosti žalovaným a dospel k záveru, že v čase dania výpovede
žalobkyni, nemal žalovaný pre ňu iné vhodné miesto. Preto výpoveď danú žalobkyni z dôvodu
uvedeného v § 47 ods. 1 písm. b/ zákona č. 400/2009 o štátnej službe považoval za platnú, danú v
súlade s týmto zákonom.

Odvolací súd sa s týmito právnymi závermi súdu prvého stupňa nestotožnil.

Predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Topoľčany je určenie, že výpoveď žalovaného
uskutočnená listom 7.6.2011 podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe je neplatná.

V zmysle ust. § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení platnom a účinnom v čase dania výpovede, služobný úrad môže dať štátnemu
zamestnancovi výpoveď, ak zrušuje ním zastávané štátnozamestnanecké miesto a služobný úrad

nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec
nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade. Podstatné tu je, že tento výpovedný dôvod možno
uplatňovať, len ak sa o organizačnej zmene rozhodlo. Medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou
musí byť príčinný vzťah a tento v prípade súdneho sporu preukazuje zamestnávateľ, v danom
prípade služobný úrad. Výber nadbytočného zamestnanca patrí výlučne zamestnávateľovi (služobnému

úradu). Ani súd nemôže preskúmavať správnosť tohto výberu zamestnávateľom. Pri uplatňovaní tohto
výpovedného dôvodu, ako vyplýva z citovaného ustanovenia, platí však povinnosť služobného úradu
ponúknuť inú vhodnú prácu, tzn. iné štátnozamestnanecké miesto.

Podstatné pre aplikáciu tohto dôvodu výpovede v zmysle ust. § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. je
aktuálne zrušenie štátnozamestnaneckého miesta. Jeho zrušenie je odzrkadlením organizačnej zmeny,

ktorá musí byť už účinná v čase podania výpovede. Uvedené nebolo v danom prípade splnené a súd
prvého stupňa sa nevysporiadal so základnou otázkou a tou je preukázanie organizačnej zmeny pre
ktorú sa stala žalobkyňa nadbytočnou v čase dania jej výpovede .

K predpokladom výpovede z pracovného pomeru (obdobne štátnozamestnanecké miesto)podľa
ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce patrí to, že o zmene úloh zamestnávateľa,

jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov alebo o iných organizačných zmenách
prijal zamestnávateľ alebo príslušný orgán písomné rozhodnutie, že sa podľa tohto rozhodnutia
zamestnanec stal pre zamestnávateľa nadbytočným a že je tu príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou
zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami, t.j. že sa zamestnanec stal práve v dôsledku takéhoto
rozhodnutia (jeho realizácie u zamestnávateľa) nadbytočným. Pre výpoveď z pracovného pomeru podľa

uvedeného ustanovenia je súčasne charakteristické, že zamestnávateľ aj naďalej môže (objektívne
vzaté) zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, ale jeho práca nie je (vôbec alebo v
pôvodnom rozsahu) pre zamestnávateľa v ďalšom období potrebná, lebo sa stal nadbytočným vzhľadom
na rozhodnutie o zmene úloh zamestnávateľa, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov
alebo o iných organizačných zmenách. Zákon uvedeným spôsobom zamestnávateľovi umožňuje, aby

reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký početzamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám. Zamestnanec nemusí
byť vždy pre zamestnávateľa nadbytočným už v dobe podania výpovede (porovnaj dikciu ustanovenia
§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce “zamestnanec sa stane nadbytočný“). Pretože platnosť právnych

úkonov, vrátane právnych úkonov podľa pracovnoprávnych predpisov, treba posudzovať k okamžiku a
so zreteľom na okolnosti, kedy bol právny úkon urobený, rozhodnutie o organizačnej zmene musí byť
prijaté pred podaním výpovede(rozsudok Najvyššieho súdu 4 Cdo 102/2009 zo dňa 30.06.2010).

Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v súlade s ktorým je potrebné postupovať i pri výpovedi
z tohto štátnozamestnaneckého miesta jednoznačne vyplýva, že pri rozhodnutí zamestnávateľa o

organizačných zmenách, ktorými je i zníženie stavu zamestnancov, v dôsledku ktorého sa zamestnanec
stane pre zamestnávateľa nadbytočný, je prijatie takých organizačných zmien, ktoré túto nadbytočnosť
preukazujú. Pritom platnosť právnych úkonov treba posudzovať v okamžiku a so zreteľom na okolnosti,
kedy bol tento právny úkon urobený, teda rozhodnutie o organizačnej zmene musí byť prijaté pred
výpoveďou.

Žalovaný vo výpovedi ktorú dal žalobkyni 7.6.2011 ako dôvod zrušenia jej miesta uviedol, že v dôsledku

organizačnej zmeny sa stala nadbytočnou, pričom za organizačnú zmenu považoval rozhodnutie
vedúceho služobného úradu zo dňa 15.10.2010, ktorým došlo k zrušeniu 4. miest, medzi ktorými však
nebolo miesto žalovanej. Dôvodom tejto organizačnej zmeny bolo zníženie počtu zamestnancov na rok
2011 o 4 miesta oproti roku 2010 t.j. na 29 a to na základe rozhodnutia hlavného hygienika SR-
vedúceho služobného úradu Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 7.10.2O1O, ktorým realizoval

uznesenie vlády SR č. 667 zo dňa 6.10.2010.

Rozhodnutím žalovaného zo dňa 15.10.201O sa realizovala organizačná zmena - zníženie počtu
zamestnancov u žalovaného o 4 miesta, pričom výber týchto miest bol na žalovanom, ktorý určil 4
konkrétne miesta, ktoré sa rozhodnutím vedúceho služobného úradu žalovaného zrušili. Žalovaný po
pol roku od tejto organizačnej zmeny bez toho, že by došlo k ďalšej organizačnej zmene, zrušil aj

miesto žalobkyne, odvolávajúc sa na organizačnú zmenu v roku 2010, ktorú už realizoval k 1. 1. 2011.
Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný nepreukázal, že v čase zrušenia miesta žalobkyne prvým
rozhodnutím k 30.4.2011 a druhým k 30.6.2011 došlo k organizačnej zmene účinnej v čase dania jej
výpovede t.j. 7.6.2011, v dôsledku ktorej sa mala stať nadbytočná.

Z vykonaného dokazovania je potrebné vyvodiť záver, že nebola naplnená hmotnoprávna podmienka

pre výpoveď v zmysle § 47 písm. b) zákona o štátnej službe. Pracovné miesto žalobkyne nebolo na
základe organizačnej zmeny zrušené. V čase výpovede nebolo účinné žiadne rozhodnutie o ďalšom
znížení počtu miest, v roku 2011 platil limit 29. miest , v dôsledku čoho pracovné miesto žalobkyne
naďalej existovalo. Za organizačnú zmenu nemožno považovať rozhodnutie vedúcej služobného úradu
žalovaného zo dňa 19.4.2011 o zrušení štátnozamestnaneckého miesta - odborného radcu od

30.4.2011 ani rozhodnutie zo dňa 2.6.2011 o zrušení miesta od 30.6.2011. Na základe týchto
aktov nenastala zmena organizačnej štruktúry u žalovaného a Úrad verejného zdravotníctva ako
nadriadený služobný úrad žalovaného, nevydal žiadny normatívny právny akt, ktorý by sa dotkol počtu
zamestnancov u žalovaného v roku 2011. Vnútorný normatívny právny akt žalovaného nemôže byť v
rozpore s normatívnym aktom zriaďovateľa. Nenastalo platné zrušenie štátnozamestnaneckého miesta

žalobkyne a preto výpoveď, ktorá jej bola daná v zmysle ust. § 47 písm. b) citovaného zákona, z
dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta, je neplatná. Po prijatí uvedeného záveru, odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože podľa § 224 ods. 4 OSP, ak

odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách
konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 OSP, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého
stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.