Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 9, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/89/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214716
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712214716.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi:Slovenskárepublika-MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlomvBratislave,
Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu v Martine č. k. 15C 244/2012-115 zo dňa 27. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uložiť odporcovi zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej navrhovateľom tvrdeným
nesprávnymúradnýmpostupomexekučnéhosúdu-OkresnéhosúduMartin.Nesprávnosťpostupumala
spočívať v okolnosti, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora na
vydaniepovereniavexekučnejvecinavrhovateľaakooprávnenéhovedenejsúdnymexekútorompodsp.
zn. EX 7198/2010. Zo spisu exekučného súdu sp. zn. 17Er/3488/2010 mal okresný súd preukázané, že
súdny exekútor podal dňa 19.7.2010 na tento súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
O tejto žiadosti bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 12.8.2010, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora

zamietnutá z dôvodu, že exekučný titul rozhodcovský rozsudok je v celom rozsahu nevykonateľný a
nemôže byť podkladom na vedenie exekúcie. Na základe uvedených zistení konštatoval, že tvrdenia
navrhovateľa v žalobe, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 5.10.2010, pričom konanie malo začať dňa 7.6.2010, sú nepravdivé. Okresný súd ďalej
konštatoval, že podľa ust. § 44 ods. 2 exekučného poriadku lehota, nedodržanie ktorej navrhovateľ
namietal, sa vzťahuje len na situáciu, keď súd vydá poverenie pre exekútora, aby vykonal exekúciu. Z
tohto ustanovenia nevyplýva, že by lehota 15 dní dopadala aj na prípady, keď súd zistí rozpor žiadosti,

návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Navrhovateľ
žiadal vykonať exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku, pričom išlo o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, exekučný súd tak musel prihliadajúc na ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní a v nadväznosti na ustanovenia o ochrane spotrebiteľov podľa Občianskeho zákonníka a zákona
o spotrebiteľských úveroch ex offo skúmať, či tento rozhodcovský rozsudok nezaväzuje spotrebiteľa
na právom nedovolené plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Za nenáležité považoval aj argumenty
navrhovateľa, že exekučný súd sa pri rozhodovaní o jeho návrhu dopustil zbytočných prieťahov.

Poukázal na to, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže určiť len Ústavný súd SR.
Navrhovateľ si však nesplnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. a nepreukázalkedy, ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v súdnom konaní.
Na základe uvedených skutočností preto prvostupňový súd ustálil, že exekučný súd pri rozhodovaní
o žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci konal riadne, všetky úkony

smerovali k rozhodnutiu o návrhu navrhovateľa ako oprávneného a boli vykonané v súlade s exekučným
poriadkom. Nemal preukázané, že by v exekučnom konaní došlo k prieťahom, teda nemal preukázaný
nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi ako účastníkov v konaní

úspešnému náhradu trov konania nepriznal, keďže z obsahu spisu ich existencia nevyplývala a odporca
si tieto nevyčíslil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal
jehozrušeniaavráteniaveciokresnémusúdunaďalšiekonanie.Namietal,žeokresnýsúdnepostupoval
správne, pokiaľ vec prejednal v jeho neprítomnosti ako aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p. Svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil, uviedol dôležité dôvody a

predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. V žalobnom návrhu urobil podanie, ktorým upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie
a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených
skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne aj v očiach
verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.

Ďalej namietal, že konečné rozhodnutie vo veci neprechádzalo v čase jeho vydania do úvahy, pretože
súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109
ods. 2 písm. c) O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Navrhovateľ uviedol, že proti rozhodnutiu
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podáva odvolanie. Rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené
jehožiadostinaprerušeniekonania,takniejeprávoplatnéavydanímmeritórnehorozhodnutiapredbehol

okresný súd účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania. Z dôvodu rozhodovania o otázke
nestranného sudcu zakladajú porušenie jeho práva na súdnu ochranu, osobitne maria jeho možnosť
konať pred súdom.

Naviac tým, že súd rozhodoval bez jeho prítomnosti, došlo k porušeniu práva na kontradiktórne konanie,
nebol riadne oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a

rovnakosámnemoholnavrhnúťdôkazynapodporusvojichtvrdení.Kporušeniutohtoprávadošloajtým,
že súd vo veci neuskutočnil ústne pojednávanie a neprihliadal na to, že odporca sa k žalobnému návrhu
nevyjadril, čím boli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.

Navrhovateľ nepovažoval za správne závery okresného súdu týkajúce sa nedôvodnosti ním
uplatňovanej skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy. V podrobnostiach uvádzal argumenty na

podporu tohto svojho tvrdenia.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.),
rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolacie námietky týkajúce sa nesprávnosti procesného postupu prvostupňového súdu, ktorým
malo byť zasiahnuté do procesných práv navrhovateľa ako účastníka občianskeho súdneho konania,
nepovažoval krajský súd za dôvodné.

Vovšeobecnostijeakceptovateľnáúvahaodvolateľa,žesúčasťoukontradiktórnehokonaniajeprávobyť
oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Táto zásada však

predvída procesnú aktivitu účastníkom konania. Ťažiskom realizácie ich procesný práv je pojednávanie.
V súdenej veci prvostupňový súd určil termín pojednávania na deň 27.11.2013, predvolanie naktorý bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 28.10.2013, a to spolu s vyjadrením
odporcu k podanému žalobnému návrhu. Navrhovateľ svojím postupom - bezdôvodnou neúčasťou na
súdnom pojednávaní sa o bezprostredné naplnenie svojich procesných práv sám obral. V prípade

jeho prítomnosti na pojednávaní by sa zúčastnil vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho
doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť a bol by poučený aj o predbežnom právnom
posúdeníveci(§118ods.2O.s.p.).Vtejtosúvislostisúpotomďalšiejehotvrdeniaanámietkydotýkajúce
sa odňatia práva konať pred súdom a porušenia zásady kontradiktórnosti bezpredmetné. Najmä pokiaľ
ide o jeho tvrdenie, že vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania a že boli splnené podmienky

na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

Krajský súd ďalej poukazuje na to, že pokiaľ okresný súd návrhu navrhovateľa na zrušenie pojednávania
určeného na deň 27.11.2013 nevyhovel, túto skutočnosť mu postupom podľa ust. § 119 ods. 2
písm. c) O.s.p. aj bezodkladne oznámil. Správne vyhodnotil navrhovateľom uplatnený dôvod na
odročenie pojednávania ako neopodstatnený. V samotnom žalobnom návrhu, ako aj návrhu na
zrušenie nariadeného pojednávania a v neposlednom rade aj v predmetnom odvolaní proti meritórnemu

rozhodnutiu navrhovateľ poukazoval na zaujatosť zákonnej sudkyne z dôvodu, že predmetom konania
je nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu, na ktorom táto sudkyňa
vykonáva funkciu sudcu. Podľa názoru krajského súdu uvedené skutočnosti nie sú dôvodmi pre
spochybnenie zaujatosti zákonnej sudkyne. Tento záver odvolací súd uviedol už v uznesení vydaného
v tejto veci č.k. 7Co/56/2013-59 zo dňa 30.5.2013, ktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu o

odmietnutí žalobného návrhu navrhovateľa, rešpektoval ním aj aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu SR (napr. uznesenia sp. zn. 3Nc/14/2010 z 31.5.2010; 6Cdo/201/2013 z 19.6.2013) v otázkach
posudzovania inštitútu sudcovskej nestrannosti. Opomenúť nie je možné ani výsledky aktuálnej
rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 88/2013 z 6.2.2013) vo vzťahu k (neúspešným)
ústavným sťažnostiam navrhovateľa v obdobných prípadoch.

Stavu veci nezodpovedá ani tvrdenie navrhovateľa o predčasnosti vydania napadnutého rozhodnutia
z dôvodu, že nenadobudlo právoplatnosť uznesenie o prerušení konania. Z obsahu spisu vyplýva, že
okresný súd o prerušení konania do času rozhodovania vo veci samej nerozhodoval a takýto návrh nebol
ani v prejednávanej veci navrhovateľom vznesený.

Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť

navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími
dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že navrhovateľ v odvolaní rezignoval na
akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným dôvodom, ktorý okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu
(nesplnenia preukázania existencie nesprávneho úradného postupu). V tejto spojitosti platí, že odvolací
súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/

odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe
iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Zároveň však platí aj úsudok, že nie
je prípustné konfrontovať prvostupňový súd so závermi, ktoré v konaní nevyslovil. Z tohto pohľadu
odvolacia námietka spočívajúca v spochybňovaní správnosti záverov okresného súdu o posúdení
nepreukázania uplatnenej skutočnej škody a nemajetkovej ujmy nekorešponduje s právnymi dôvodmi

a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Odvolací súd preto nemá
právny dôvod, resp. možnosť zaoberať sa predmetnou odvolacou námietkou, nakoľko nemá podklad v
napadnutom rozhodnutí, takéto tvrdenie okresný súd neurobil a ide o zjavné pochybenie odvolateľa pri
formulovaní odvolacích dôvodov. Je výlučne na ťarchu odvolateľa, že vo vzťahu k žiadnemu z vecných
argumentov, na ktorých okresný súd založil svoje meritórne zamietajúce rozhodnutie, nepredložil

relevantnú, resp. akúkoľvek argumentáciu.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu
v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ nebol

v tomto štádiu konania úspešný, preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právona náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomuto odporca si náhradu trov aktuálneho odvolacieho
konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním
nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.