Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 9P/228/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513212383
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Pavlovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3513212383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou vo veci starostlivosti súdu

o mal. Z. D., X.. G. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov matky U. D., X.. G. XX.XX.XXXX, L. J. XXX, a otca C.
D., X.. G. XX.XX.XXXX, L. J., X.. V. XXXX/X, dieťa v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej takto

r o z h o d o l :

I. Mal. Z. D., X.. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať a spravovať
majetok maloletej v bežných veciach budú obaja rodičia.

II. Otec maloletej je povinný prispievať na výživu mal. Z. mesačne sumou 100,- Eur, a to vždy do 15.
dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletej počnúc dňom 01.12.2013.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od 01.12.2013 do 13.03.2014 v celkovej sume 200,- Eur

je otec maloletej povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným k rukám
matky maloletej pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa matka maloletej domáha, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti.
Žiadala otca maloletej zaviazať prispievaním na výživu dcéry mesačne sumou 150,-Eur vždy do 15.
dňa v každom mesiaci počnúc dňom 01.12.2013. Uviedla, že maloletá pochádza z doteraz platného
manželstva. S otcom maloletej nežijú matka s maloletou cca 2 roky. Otec maloletú navštevuje a dcéra
sa chce s otcom stretávať. Maloletá má bežné výdavky. Žije s ňou v rodinnom dome spolu so svojím
plnoletým synom. Otec na výživu dcéry prispieva sumou 60,-Eur mesačne, čo však nie je postačujúce

na krytie nákladov spojených s výchovou a výživou maloletej.

Otec maloletej uviedol, že sa s dcérou stretáva cez víkend, niekedy i cez týždeň, avšak nie vždy mu
je vyhovené. Chodí s dcérou na výlety, prípadne býva s ňou doma. Po celý čas prispieval na jej výživu
sumou 60,-Eur mesačne, avšak v apríli 2013 zmenil zamestnanie a príjem mu poklesol. Za bývanie
platí 140,-Eur mesačne, spláca pôžičku v sume 62,-Eur mesačne, telefón v sume 30,-Eur mesačne,
dcére platí stavebné sporenie vo výške 10,-Eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou,
ktorá rovnako platí nájom vo výške 140,-Eur mesačne. Dcére kúpil aj potrebné veci, matke maloletej

nechal vybavenie garáže, domácnosti. Aj jeho mama prispieva na oblečenie dcéry, kúpil jej darčeky pod
stromček.Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, písomného vyjadrenia otca maloletej, správami o
príjme rodičov a výsluchom účastníkov konania.

Maloletá pochádza z manželského zväzku svojich rodičov. Ani jeden z nich dosiaľ návrh na rozvod

manželstva nepodal, hoci viac ako dva roky spolu nežijú a spoločne nehospodária. Maloletá je v
osobnej starostlivosti matky, s otcom sa pravidelne stretáva. Otec na jej výživu prispieval sumou 60,-Eur
mesačne, od novembra 2013 prispel iba dvakrát sumou 50,-Eur. Na výžive dieťaťa sa podieľa i platením
stavebného sporenia vo výške 10,-Eur mesačne.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje

právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Medzi účastníkmi nevznikol rozpor týkajúci sa osobnej starostlivosti o dieťa. Maloletá je prakticky od
rozchodu rodičov v osobnej starostlivosti matky, na túto situáciu si už s najväčšou pravdepodobnosťou
zvykla. Otca pravidelne navštevuje. Zo strany otca neboli vznesené žiadne pripomienky k osobnej
starostlivosti matky, je teda predpoklad, že matka ju poskytuje riadne. Na základe týchto skutočností a
s ohľadom na doterajšiu starostlivosť matky o dieťa súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky.

Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak

je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne
na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v

prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.Podľa § 75 ods.l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Pri určení výživného vychádzal súd z potrieb dieťaťa a možností a schopností oboch rodičov podieľať
sa na jeho výžive.

Maloletá má výdavky primerané svojmu veku, navštevuje školu, zdravotný stav má dobrý. Jej výdavky

hradí matka, otec matke na výživu prispieva v poslednom období sumou 50,- Eur.

Matka maloletej je zamestnaná, jej príjem je vo výške 340,-Eur mesačne. Nemá inú vyživovaciu
povinnosť. S dcérou žije v dome spolu so svojím už plnoletým synom, ktorý sa podieľa na nákladoch na
bývanie, prípadne robí nákupy. Výdavky na bývanie sú cca vo výške 200,-Eur mesačne.

Otec maloletej na výživu dcéry od rozchodu s matkou maloletej prispieval sumou 60,-Eur mesačne,

z dôvodu poklesu príjmu začal prispievať iba sumou 50,-Eur mesačne. Pôvodne bol do apríla 2013
zamestnaný u zamestnávateľa, kde bol jeho príjem podľa vlastného vyjadrenia vo výške 600,- až
700,-Eur mesačne, tento pracovný pomer skončil dohodou a zamestnal sa u zamestnávateľa s čistým
mesačným príjmom vo výške 360,-Eur mesačne. Za bývanie platí mesačne 140,-Eur, spláca pôžičku
vo výške 62,-Eur mesačne, ktorú si údajne zobral na to, aby mal z čoho žiť. Platí si telefón 30,-Eur

mesačne. Má výdavky primerané veku. Prispieva dcére kúpou vecí, doklady k nim však nemá. Aj jeho
mama prispieva na výživu dcéry. Nemá inú vyživovaciu povinnosť.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu je zrejmé, že v prevažnej miere v súčasnosti
všetky náklady týkajúce sa maloletej hradí jej matka, ktorá sa navyše o dcéru i osobne stará.
Suma 50,-Eur, ktorú otec v súčasnosti na výživu dcéry dáva, zďaleka nemôže byť postačujúca na

zabezpečenie všetkých nevyhnutných potrieb dieťaťa a vôbec nezohľadňuje osobnú starostlivosť matky
o dieťa. Otec maloletej žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo bol ukončený jeho pracovný pomer u
pôvodného zamestnávateľa, kde dosahoval príjem vo výške 600,- až 700,-Eur mesačne. Uvádzal, že
mu zamestnávateľ údajne začal dávať podradnú robotu a zarobil iba 400,-Eur mesačne. Toto však
nepreukázal. Navyše, odišiel pracovať k zamestnávateľovi, ktorý mu poskytol ešte nižší príjem, ako

mohol dosahovať u pôvodného zamestnávateľa. Súd je toho názoru, že otec maloletej mohol dosahovať
príjem vyšší, ako dosahuje v súčasnosti a teda bol schopný podieľať sa vo vyššej výške na nákladoch
dieťaťa. Avšak i z príjmu, ktorý dosahuje v súčasnosti je schopný platiť výživné aspoň v určenej výške
100,-Eur mesačne pri zohľadnení jeho nevyhnutných nákladov, za ktoré súd považuje náklady na
bývanie, stravu, ošatenie. Pôžička splácaná vo výške 62,-Eur mesačne za nevyhnutný výdavok nemôže

byť považovaná, keďže otec maloletej je po celú dobu zamestnaný a nemal žiadny mimoriadny výdavok,
na ktorý by pôžičku potreboval. Rovnako i náklady na telefón vo výške 30,-Eur mesačne nepovažuje
súd za bežný výdavok, bežným výdavkom by bolo telefonovanie za cca 10,-Eur mesačne (napríklad
ponúkané paušálne programy so 100 minútami hovorov). Matka maloletej nemá príjem, z ktorého by
bola schopná v plnej miere pokrývať výdavky dcéry, hoci to prakticky až do súčasnosti robila. Súd preto

určil výživné vo výške 100,-Eur mesačne, ktoré zodpovedá potrebám dieťaťa, ale i možnostiam oboch
rodičov podieľať sa na jeho výžive.

Súd počiatok vyživovacej povinnosti určil od 01.12.2013, odkedy matka maloletej výživné požadovala
určiť(návrhpodalavnovembri2013).Jezrejmé,žeužodtejtodobynebolovýživnéuhrádzanériadneav
každom mesiaci. Takýmto určením výživného vznikol nedoplatok na výživnom za dobu od 01.12.2013 do

13.03.2014 v celkovej výške 200,-Eur (uhradený malo byť v decembri 100,-Eur, v januári 100,-Eur a vo
februári 100,-Eur, uhradených bolo spolu 100,-Eur, a to 50,-Eur v januári a 50,-Eur v marci). Vzhľadom k
súčasnému príjmu otca bolo otcovi maloletej umožnené dlh splatiť v primeraných mesačných splátkach
spolu s bežným výživným.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína. V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva, ktorému
súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie
v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Je potrebné najmä uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa
vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha. Ak sa účastníci konania
práva podať odvolanie výslovne vzdali, toto právo im už nepatrí.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať v
exekúcii.