Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2013

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/214/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812208638
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812208638.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, 851 01, Bratislava, proti žalovaným: 1. X. F., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX X. U. XXX,
2. X. D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX X. U. XXX o zaplatenie 382,93 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalovaným sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 20.8.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy
382,93 eur, úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 382,93 eur od 22.10.2006 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že s účinnosťou od 01.01.2006 došlo zrušením
bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom imanie zanikajúcej
spoločnosti prešlo na spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., (ďalej len „postupca“), ktorá sa v
dôsledku zlúčenia stala právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti, tak ako je uvedené vo výpise z
obchodného registra postupcu. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 2.11.2007 medzi
postupcom a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Dňa 22.08.2005
bola uzatvorená Zmluva č. 989616 (ďalej len „zmluva“). Platne uzatvorenou zmluvou sa žalovaný
zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas.
Žalovaný si túto zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku
dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok
v celkovej výške 382,93 eur (11 536,00 Sk). Žalovaní v 1. a 2. rade uznali vyššie uvedený záväzok
v Dohode o uznaní záväzku. Žalovaná v 2. rade týmto pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Žalovaní zároveň uznali aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca v tomto
konaní neuplatňuje. Keďže žalovaný si svoj záväzok zo zmluvy neplnil riadne a včas, žalobca si v tomto
konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 03.11.2007 t.j. dňom nasledujúcim po dni
účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaní ku dňu spísania žaloby neuhradili žiadnu sumu. Dlžná suma
k uvedenému dňu je vo výške 382,93 eur (11 536,00 Sk), pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru
vo výške 382,93 eur (11 536,00 Sk) (t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb
započítaných na istinu).

Žalovaní v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania a žiadali žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to zmluvou o úvere zo
dňa 17.8.2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami Zmluvy o úvere poskytovanými spoločnosťou
TatraCredit,a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 2.11.2007 spolu s prílohou č. 1 k zmluve o

postúpení, Dohodami o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 22.9.2009, pokusmi
o zmier zo dňa 12. 7. 2012. Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomným podaním
žalobcu doručeným súdu dňa 18.3.2013 a 19.7.2013 spolu s prílohami, výpoveďou žalovaných v 1. a 2.
rade a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaní v 1. a 2. vo výpovedi zhodne uviedli, že so žalobou nesúhlasia, z opatrnosti vznášajú námietku
premlčania a žiadajú žalobu zamietnuť. Splátky nedodržali z toho dôvodu, že boli vo veľmi zlej finančnej
situácii. Na dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku sa nachádzajú ich podpisy. Pri
podpisovaní dohody pracovník, ktorý prišiel na bielom aute tvrdiac, že je pracovníkom Triangla, trval na
tom, aby podpísali túto dohodu, že bude všetko v poriadku, že budú mať pokoj. Nevysvetlil im nič bližšie,
aký dôsledok bude mať podpísanie tejto dohody, nič nespomínal o premlčaní. Žalovaní bez toho, aby
dohodu nejak čítali, túto podpísali. Boli spomínané nejaké splátky.

Pôvodný veriteľ spoločnosť TatraCredit, a.s. a žalovaný v 1. rade uzavreli dňa 17.8.2005 zmluvu o úvere,
ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému v 1. rade finančné prostriedky na kúpu vopred určeného
tovaru a to kuchynskej linky a žalovaný sa zaviazal finančné prostriedky veriteľovi vrátiť v 36 mesačných
splátkach po 540,- Sk.

Podľa Preambuly Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o úvere poskytované spoločnosťou
TatraCredit, a.s. ( ďalej len „Obchodné podmienky“ ), klient ako kupujúci si kupuje od spoločnosti
tovar vyšpecifikovaný na prednej strane zmluvy o úvere a spoločnosť ako predávajúci sa zaväzuje
tovar obstarať, dodať a poskytnúť mu na zakúpenie tohto tovaru spotrebiteľský úver za dohodnutých
podmienok.

V zmysle Článku I. písm. a) Obchodných podmienok, účelom zmluvy je poskytnutie spotrebného úveru
v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu
spotrebiteľa z jednotlivých produktov Spoločnosti.

Podľa Článku III. písm. a) Obchodných podmienok, spotrebiteľ je povinný splácať riadne a včas
poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach v termínoch určených v splátkovým
kalendárom, inak vo výške a termínoch uvedených v zmluve a VOP. Splátky sú splatné do 20. dňa v
mesiaci. V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý úrok, príslušná časť istiny a poplatky, pričom
výška jednotlivých splátok je stanovená v zmluve.

Ako vyplýva z Článku III. písm. c) Obchodných podmienok, spotrebiteľ je povinný uhradiť spolu s
úverom aj zmluvne dohodnuté úroky , ktoré sú vypočítané ako anuitné a ďalšie náklady spojené so
spotrebiteľským úverom zahrnuté do jednotlivých splátok.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 2.11.2007 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako
postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému v 1. rade, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu
ako postupníka.

Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, žalovaný v 1. rade neuhradil prvú splátku dňa
20.6.2006 a dátum poslednej úhrady bol dňa 18.8.2006 a dátum vypovedania dňa 21.10.2006. Počet
dní omeškania v danom prípade k rozhodujúcemu dňu 21.10.2007 bol 365.

Dňa 22.9.2009 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej
len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ktorý túto dohodu podľa Článku 1.2 podpísal ako
dlžník. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaný v 1. rade ako osoba uvedená v bode 1.2 uznal
čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s
pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume
382,93 eur a príslušenstva a nákladov na inkasné konanie v sume 56,43 eur. V Článku 3. Dohody -
Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 vyhlasujú, že majú vedomosť o
premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade bola dňa 22.9.2009 uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku, ktorá túto dohodu podľa Článku 1.3. podpísala ako osoba pristupujúca k
záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaná

v 2. rade ako osoba uvedená v bode 1.3 uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi,
ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. s
tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 382,93 eur a príslušenstva a nákladov na inkasné konanie
v sume 56,43 eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoby uvedené v bode 1.2
a 1.3 vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Žalobca listami zo dňa 12.7.2012, označenými ako pokus o zmier, vyzval žalovaných na úhradu
dlžnej sumy v celkovej výške 647,65 eur, pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške 382,93 eur,
zmluvného/zákonného úroku vo výške 208,30 eur a dlžníkom uznaných nákladov inkasného konania
v sume 56,43 eur.

V zmysle § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase uzavretia
úverovej zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Ako vyplýva z § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy
( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

V zmysle § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Z § 504 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

V zmysle § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Ako vyplýva z § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. Podľa § 531 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným v 1. rade bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou
o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, preto je súd toho názoru, že je daná aktívna
legitimácia žalobcu v tomto konaní. Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská
zmluva.

Na právny vzťah zo zmluvy uzavretej dňa 17.8.2005 je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia
§ 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade vzniesli námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke, úlohou
súdu bolo preto sa so vznesenou námietkou vysporiadať.

Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 2.11.2007 vyplýva, že ku dňu 21.10.2006
bola splatná celá pohľadávka žalobcu, keďže v uvedený deň došlo k vypovedaniu zmluvy. Tejto
skutočnosti zodpovedá aj údaj o počte dní omeškania k rozhodujúcemu dňu 21.10.2007, ku ktorému
bola pohľadávka voči žalovanému vyčíslená, keďže k uvedenému dňu bol žalovaný v omeškaní 365 dní.

Trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný právny
vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, tak začala plynúť najneskôr dňa 22.10.2006 a uplynula dňa
22.10.2009.

Nárok žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade je tak podľa názoru súdu premlčaný, keďže žaloba bola na
súde podaná až po uplynutí trojročnej premlčacej doby dňa 20.8.2012.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Žalobca si svoj nárok v konaní voči žalovaným uplatňuje z titulu toho, že so žalovanými uzatvoril dohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.

V predmetnom formulári zo dňa 22.9.2009 sa žalovaná v 2. rade zaviazala na úhradu pohľadávky,
ktorá je predmetom konania podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto bez súhlasu
dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom
popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4
tu platí obdobne. Podľa § 531 ods. 4 Občianskeho zákonníka, námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný
dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.

Žalovaní teda dňa 22.9.2009 podpísali formulárové Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku.

Napriek tomu, že v čase podpisu predmetných dohôd ešte nemala byť pohľadávka žalobcu premlčaná,
v bode 3.1 dohody je uvedené, že žalovaní vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho
následkoch. V danom prípade totiž ide o predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je
spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že
žalovaní si boli vedomí dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Zamestnanec žalobcu naviac sám vyhľadal žalovaných za účelom podpisu
dohody, teda iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádzala od spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorému
išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh
naraz, musel podpísať celý formulár, pričom je zrejmé aj z výpovede žalovaných, že význam obsahu
formulára, ktorý podpísali im nebol úplne zrejmý. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah a okolnosti
podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaných uznať
dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovanou v
2. rade. Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu je potrebné považovať za dodatok k predbežne
formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje svoj
právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda
nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.

Postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože podpisom takejto formulárovej dohody
žalovaní ako spotrebitelia zhoršili svoje zmluvné postavenie dohodnuté v pôvodnej zmluve v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je nelogické,
aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení
premlčacej doby. Ide o znevýhodnenie spotrebiteľa výlučne v prospech dodávateľa, predložením vopred
pripraveného tlačiva na podpis spotrebiteľovi.

Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných
praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v
rovine súkromného práva.

V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. (účinný
v čase podpisu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku) sa rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,

vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane
spotrebiteľa).

U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o
nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohôd o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 22.9.2009, ktoré podpísali obaja žalovaní, súd hodnotí ako nekalú
obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok
odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší
správanie spotrebiteľa.

Uznanie dlhu žalovanými súd považuje za právne neúčinné, pretože, žalovaní nemali vedomosť o
následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom
je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaných uznať dlh a nejde iba
o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii
by žalovaní uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísali. Žalobca v rozpore s požiadavkami
odbornej starostlivosti predložil žalovaným na podpis formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k
neurčitému počtu dlžníkov a údaje o dlžníkoch sú následne do formulára dopisované rukou a že dlžník
ak podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol možnosť
uhrádzať svoj dlh v splátkach. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný žalobcom, nie však žalovanými ako
spotrebiteľmi, ktorí obsah formulára nemôžu nijako ovplyvniť. Žalobca naviac sám vyhľadal žalovaných
v mieste ich trvalého bydliska, pričom táto skutočnosť je nepochybná, lebo vyplýva jednak z výpovedí
žalovaných a zároveň ako miesto uzavretia dohody je uvedená obec trvalého bydliska žalovaných. V
dôsledku takéhoto konania mohli byť žalovaní konfrontovaní rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi
spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto prostredia mohlo ho ovplyvniť v správaní, výsledkom ktorého
bolo podpísanie formulárovej predtlače uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára s cieľom čo
najskoršieho odchodu pracovníka žalobcu a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v súvislosti s jeho
zotrvaním v domácom prostredí žalovaných, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov mohol byť
žalovanými vykonaný bez náležitého oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohody, a tak v
konečnom dôsledku k ich zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam, ktoré im osobne nevyplývali zo žiadnej
zmluvy a súčasne vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, o
ktorých žalovaní ako priemerne informovaní spotrebitelia nemohli mať vedomosť.

Zo samotného znenia dohôd o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach je zrejmé, že sa
jedná o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej strane vo forme
povolenia splátok dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie
premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku. Naviac dopredu pripravený text v podobe formulára
je vytlačený drobným písmom, čo spôsobuje, že bežný priemerne informovaný spotrebiteľ si tento text
dôkladne neprečíta. Aj v prípade, že by uvedený text prečítal a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno
predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych dôsledkov uznania dlhu.

Taktiež súd poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť a to, že ak mal žalobca skutočne eminentný záujem na
úhrade záväzku žalovanými, ktorý možno vyvodiť práve z jeho iniciatívy vyhľadať ich osobne za účelom
uzavretia splátkového kalendára a dojednania splátok, a tým akéhosi aktu ústretovosti z jeho strany
voči žalovaným, no za súčasného dojednania straty výhody splátok v prípade ich nesplácania podľa
splátkového kalendára, za stavu, keď žalovaní splátkový kalendár nedodržiavali a tým sa stal splatný
celý žalovanými uznaný dlh, podal návrh po takmer troch rokoch s uplatnením úroku z omeškania za
celé obdobie. Celé toto konanie vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno potom hodnotiť ako
konanie prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia
exekúcie voči žalovaným na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou ku dňu postúpenia, no
príslušenstvom pohľadávky spočívajúcom jednak v úrokoch z omeškania za niekoľko rokov omeškania,
ako aj v trovách konania, a to najmä trovách právneho zastúpenia, ktorá suma môže v konečnom
dôsledku niekoľkonásobne prevýšiť dlžnú sumu, ktorú by v konečnom dôsledku museli uhradiť žalovaní.

Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu
o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a
prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa
prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.

Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohôd o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 22.9.2009, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku,
lebo pri uzavretí predmetných dohôd neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa
nimi súd zaoberal a uviedol vyššie a ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne
neplatný, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu a žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade
zamietol.
Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Súd o trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí boli vo veci plne úspešní sa zriekli práva na náhradu trov konania, preto
im súd ani náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.