Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/346/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113209746
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113209746.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom v
Bratislave, Panenská 7, IČO 35 787 783, právne zast. JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou
euroadvokátkou, so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7 proti odporcom: 1/ Y. J., bytom L. XXX, 2/ M.
J., bytom ako odporkyňa 1/, o zaplatenie 3.541,96 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov 1/, 2/
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. decembra 2013, č.k. 17C/193/2013-60, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie odporcov 1/, 2/ vo výroku o ich povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi
sumu 3.501,96 eur s príslušenstvom o d m i e t a .

Vo výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že navrhovateľovi náhradu
trov konania n e p r i z n á v a .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v sume 40 eur zastavil, zaviazal odporcov 1/, 2/ zaplatiť

navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 3.501,96 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania 13,9 % zo
sumy 3.332,56 Eur od 08.11.2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
3.581,96eurod14.11.2012do17.01.2013,zosumy3.541,96eurod18.01.2013do17.05.2013,zosumy
3.501,96 eur od 18.05.2013 do zaplatenia, a to v splátkach po 110 Eur mesačne, splatných vždy 1. dňa
v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Odporcom 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a

nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania vo výške 545,46 eur, pozostávajúcich zo súdneho poplatku v
sume212euraztrovprávnehozastúpeniavsume333,46eur,naúčetprávnehozástupcunavrhovateľa,
do 3 dní. V rozhodnutí uviedol, že obaja odporcovia uznali pred súdom nárok uplatnený žalobou a keďže
idevtomtokonaníospor,ktorýmôžuúčastníciskončiťsúdnymzmierom,súdvpredmetnejvecirozhodol
rozsudkom pre uznanie nároku v zmysle ust. § 153a ods. 1 O.s.p., pričom vzhľadom na sociálnu a
finančnú situáciu odporcov im súd dlh povolil splácať podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. v splátkach po 110

Eur mesačne. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil v zastavujúcej časti ust. § 96 ods. 1 O.s.p., vo veci
samej § 1 ods. 1, § 6 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., § 497, § 499, § 261 ods. 3 písm. d), § 324 ods. 1,
§ 341 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podali odvolanie odporcovia 1/, 2/, a to voči II. výroku - vo veci samej. Namietali, že súd
nezobral v úvahu námietku odporcu 2/ ohľadne výške úroku, ktorý je neprimerane vysoký. Rovnako súd

nezohľadnil, že odporca 2/ má záväzky v banke vo výške 250 eur mesačne a preto podľa ich názoru súd
vec nesprávne posúdil. Žiadali zmeniť aj rozhodnutie v trovách konania, oslobodiť od platenia poplatkov,keďže sú v zlej finančnej situácii. Obaja sú dôchodcovia a keď zaplatia súdne trovy, tak im nezostane
na živobytie.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu odporcov 1/, 2/ písomne nevyjadril.

Skôr, než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval,
či odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, či je odvolanie prípustné a spĺňa
náležitosti uvedené v § 205 ods. 1, 2 O.s.p.

Ustanovenie § 202 O.s.p. taxatívne určuje rozhodnutia prvostupňového súdu, proti ktorým odvolanie nie
je prípustné.

Podľa § 202 ods. 1 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku, vydanému na základe uznania alebo

vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 153a ods. 1 O.s.p. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo
jeho základ, alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe

uznania alebo vzdania sa nároku.

Podľa § 153a ods. 3 O.s.p. rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť
spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v danej veci súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom pre
uznanievzmysleust.§153aods.1O.s.p.,keďnapojednávanívovecisamejdňa17.12.2013odporcovia

1/, 2/ uviedli, že uznávajú dlh tak, ako je žalobou uplatnený čo do dôvodu aj čo do výšky, teda jeho výšku
nespochybňujú a žiadajú, aby im bolo umožnené dlh splácať v mesačných splátkach.

V zmysle citovaného ustanovenia § 202 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku vydanému na základe
uznania nároku nie je prípustné. Odvolanie by bolo prípustné len v prípade, ak by neboli splnené
podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, alebo ak by napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

V prejednávanej veci takéto dôvody neboli zistené a taktiež zákon neustanovuje, že by nebolo možné
rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku vo veci, v ktorej sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej
sumy zo spotrebiteľskej zmluvy tak, ako je to v prípade nemožnosti vydania rozsudku pre zmeškanie
podľa § 153b ods. 5 písm. d/ O.s.p. alebo v prípade nemožnosti vydania platobného rozkazu podľa §

172 ods. 9 O.s.p. Analógia v prípade procesných predpisov nie je možná.

Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie odporcov 1/, 2/ vo výroku vo veci samej podľa § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p. odmietol ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné, bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou odvolaním napadnutého výroku rozhodnutia,
ako aj samotnými dôvodmi odvolania.

Pokiaľ ide o odvolanie odporcov 1/, 2/ vo výroku o náhrade trov konania, v ktorej časti je odvolanie
prípustné (§ 201 veta prvá O.s.p.), v tejto časti súd vec preskúmal podľa§ 212 ods. 1 O.s.p., prejednal
vec bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie odporcov 1/, 2/ je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v tejto časti podľa §
220 O.s.p. zmeniť.Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne

náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. dáva možnosť súdu zmierniť dôsledky náhrady trov konania
(neprimeranú tvrdosť zákona a jeho dopady na povinného účastníka), avšak iba pokiaľ sú splnené
predpoklady uvedené v tomto ustanovení. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému
sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to
neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Zo znenia tohto ustanovenia

vyplýva, že ide o výnimočné ustanovenie, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov
konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu
neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností danej veci. Pri skúmaní existencie podmienok
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším

pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy
zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného
účastníka. Významným z hľadiska aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal od odporcov 1/, 2/ zaplatenia sumy

3.541,96 eur s príslušenstvom. V dôsledku zaplatenia sumy 40 eur odporcami po podaní návrhu vzal
navrhovateľ v tejto časti návrh späť a súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie v tejto časti
zastavil a v ostatnej časti návrhu vyhovel a zaviazal odporcov 1/, 2/ k zaplateniu istiny s príslušenstvom
v primeraných splátkach, ako aj trov konania v sume 545,46 eur.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade

trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľ mal vo veci plný úspech. Napriek
tomu, že boli v danom prípade naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa
uvedeného ustanovenia, odvolací súd je toho názoru, že v predmetnej veci sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Je nepochybné, že odporcovia
1/, 2/, ktorí uznali nárok navrhovateľa pred súdom, už vo vyjadrení k návrhu poukazovali na svoju zlú

sociálnu a finančnú situáciu a u odporcu 2/ aj na jeho zlý zdravotný stav a z týchto dôvodov aj na
pojednávaní okresného súdu žiadali umožniť zaplatiť dlžnú sumu s príslušenstvom v splátkach, aby sa
nedostalidoexistenčnýchproblémov.Vodvolaníodporcovia1/,2/žiadalioslobodiťodsúdnychpoplatkov
z dôvodu ich zlej finančnej situácie, pričom je potrebné uviesť, že oslobodenie od súdnych poplatkov
nemá vplyv na rozhodnutie o náhrade trov konania a posúdiac potom ich odvolanie podľa obsahu je

zrejmé, že sa týmto domáhajú aplikácie moderačného práva pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa 1/ je starobná dôchodkyňa, odporca 2/ je invalidný dôchodca,
miera zníženia jeho pracovnej schopnosti je 85 %. Príjem odporcov 1/, 2/ je asi 710 eur, z ktorej sumy
hradia mesačne za byt 185 eur, 35 eur energie, splácajú mesačne úvery v sume 50 eur, 60 eur a 144
eur. Okrem toho v súvislosti so zlým zdravotným stavom odporcu 2/ vynakladajú mesačne na lieky sumu

50 eur a hradia náklady na stravu, ošatenie, hygienu.

V danej veci vystupuje do popredia najmä sociálny aspekt, keďže odporcovia 1/, 2/ by iba s veľkými
ťažkosťami mohli uhradiť trovy konania vo výške určenej im súdom prvého stupňa bez ohrozenia ich
možnosti zabezpečiť si základné životné potreby. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené skutočnosti
sú takými výnimočnými okolnosťami, ktoré opodstatňujú uplatnenie zmierňovacieho ustanovenia § 150

ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade
je dôvodné, inak úspešnému navrhovateľovi, náhradu trov konania nepriznať.Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov prvostupňového
konania podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 2,§

151 ods. 1 O.s.p. a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže navrhovateľ a odporcovia 1/, 2/ mali v odvolacom konaní rovnaký úspech (odporcovia 1/, 2/ boli
úspešní v rozhodnutí o trovách konania, navrhovateľ v odmietajúcej časti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .