Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, August 22, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/359/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314211975
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1314211975.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. L., A. XX.XX.XXXX, W.
Š. XXXX/XX, W.a, štátny občan SR, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, oddelenie sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka
- Q. L.E., A. XX.XX.XXXX, W. Š. XXXX/XX, W., a otec - U. L., A. XX.XX.XXXX, W. Š. XXXX/XX, W.,
zastúpený JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou, so sídlom Krížna 14, Bratislava, o návrhu matky na

nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 22.mája 2014, č.k. 51P/190/2014-13, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je s účinnosťou od 22. mája
2014 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej povinný predbežne prispievať na výživu mal. dieťaťa
S. L., A.. XX.XX.XXXX mesačne sumou XXX euro mesačne, ktorú je povinný zasielať k rukám matky
v pravidelne sa opakujúcich plneniach, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom uznesení súd prvého stupňa uložil otcovi povinnosť na čas do právoplatnosti rozhodnutia
vovecisamejplatiťvýživnévnevyhnutnejmierenamaloletého S.L.,A.XX.XX.XXXXvovýškeXXXeuro
mesačne, v pravidelne sa opakujúcich plneniach, splatných vždy najneskôr k 15 - tému dňu v mesiaci
vopred, k rukám matky a vo zvyšku návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 74 ods.1, § 75 ods.1,2,8, § 76ods.1 písm. a/, § 62 ods.1,2,3,5, § 65

ods.1 Zákona o rodine, § 2 písm. c/ zák.č. 61/2003 Z.z. a vecne tým, že zo zisteného skutkového stavu
mal preukázaný naliehavý právny záujem na nariadení predbežného opatrenia, nakoľko v danej veci
je potreba dočasnej úpravy pomerov medzi maloletým dieťaťom a jeho rodičom týkajúca sa zákonnej
vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu, ktorá trvá až do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

Z materiálov zadokumentovaných v súdnych spisoch sp.zn: 51P/181/2014 a sp.zn: 51P/190/2014 mal
za zrejmé, že otec si neplní riadne svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi S..

Súd prvého stupňa z návrhu matky maloletého zistil, že otec maloletého dobrovoľne neprispieva na
výživu maloletého syna už tri roky a všetky náklady na výživu, ošatenie, materskú škôlku a ďalšie potreby
maloletého hradí výlučne matka maloletého zo svojho príjmu. Otec maloletého navyše používa príjmy
rodiny na svoje súkromné účely a nie prioritne na potreby maloletého dieťaťa. Konštatoval, že vzhľadom
na skutočnosť, že výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov, otec maloletého je povinný
pravidelne mesačne vopred prispievať matke na výživu maloletého syna, nakoľko je to jeho elementárna

zákonnárodičovskápovinnosť,ktorámáprednosťpredvšetkýmiostatnýmivýdavkamipovinnéhorodiča.
Súd prvého stupňa sa nestotožnil s návrhom matky maloletého čo do výšky požadovaného výživného
od otca maloletého v sume XXX euro poukazujúc na to, že príspevok otca vo výške XXX euro mesačne
na zabezpečenie výživy maloletého v nevyhnutnej miere, najmä vzhľadom na nízky vek maloletého
(3 roky) je dostatočný. Pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal z priemerných výdavkov, ktoré
musia rodičia nevyhnutne vynaložiť na maloleté dieťa s ohľadom na vek dieťaťa (strava, primeranéošatenie, primerané množstvo hračiek a sladkostí, hygienické prostriedky, predškolské zariadenie - nie
súkromné). V rozhodnutí zohľadnil, že matka maloletého súdu nepredložila žiadnu lekársku správu o
zdravotných problémoch maloletého a s tým súvisiacej potreby maloletého užívať pravidelne mesačne

lieky, prípadne používať zdravotnícke pomôcky ( čo by znamenalo aj zvýšené výdavky na maloletého)
a opodstatňovalo by priznanie vyššieho výživného. Na základe uvedeného návrhu matky na nariadenie
predbežného opatrenia vyhovel len čiastočne a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Proti uzneseniu v jeho prisudzujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého navrhujúc,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh matky ako

nedôvodný zamietol. Otec uviedol, že od narodenia maloletého nielenže finančne zabezpečoval chod
domácnosti ( hradil nájom, stravu ), ale k týmto nákladom pribudli aj ďalšie, a to platenie súkromnej
škôlky približne vo výške XXX euro mesačne . Zo svojho príjmu ( mzdy vo výške XXX euro mesačne
a ďalších XXX-XXX euro za odmeny, cestovné a diéty ) uhrádza nájom bytu na Š. J.. Q. W. vo výške
XXX euro mesačne, XXX euro mesačne za stravu, XX euro mesačne za ošatenie a ostatné výdavky
na maloletého, XXX euro mesačne za splátky spoločných úverov, XX euro mesačne za telefón. Matka

posledné tri mesiace uhrádza sumu XX euro mesačne za poplatok za maloletého v materskej škole a XX
euro mesačne za stravu. Tvrdenia matky o tom, že posledné tri roky otec neprispieva na maloletého sú
potom zavádzajúce a nepravdivé. S matkou i naďalej žije v spoločnej domácnosti a finančne s ňou spolu
hospodári čo znamená, že v danej veci neexistuje potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi
konania a ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k maloletému. Otec napokon

poukázal na ustálenú judikatúru z ktorej vyplýva, že v prípade, ak súd predbežným opatrením zaviaže
jedného z rodičov prispievať na výživu maloletého dieťaťa, tak výšku vyživovacej povinnosti do času
konečného rozhodnutia vo veci samej určí len v nevyhnutnej miere, t.j. vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené dieťa, nakoľko bez preskúmania schopností, možností a majetkových pomerov
účastníkov konania nemôže určiť rozsah vyživovacej povinnosti.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie
otca nie je dôvodné.

Podľa ust. § 74 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p“) pred začatím konania môže
súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo

ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
platil výživné v nevyhnutnej miere.

Pokiaľ ide o inštitút predbežných opatrení považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že
predbežné opatrenia sú predbežnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím

konania vo veci samej, sú prípustné aj počas konania vo veci podľa § 102 O.s.p., avšak aj vtedy majú
len predbežnú povahu, pretože ich možno nariadiť len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné
rozhodnutie. Predbežné opatrenia sú predbežnými aj v tom zmysle, že neprejudikujú práva účastníkov
ani tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam
definitívnuochranu.Vydaniepredbežnéhoopatreniapredpokladá,abysaaspoňosvedčiladanosťpráva,

a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o
predbežných opatreniach v konaní starostlivosti o mal. deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy
formou predbežného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho
ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo inej osoby, alebo
do striedavej starostlivosti (§ 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere, ak je

výživa dieťaťa vážne ohrozená (§ 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Ďalej treba uviesť, že inštitút predbežného
opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa
zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva, nebude
rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

V súvislosti s návrhom matky na nariadenie predbežného opatrenie, v ktorom žiadala uložiť otcovi

povinnosť prispievať na výchovu a výživu maloletého výživným v nevyhnutnej miere ( ktorému súdprvého stupňa vyhovel čo do sumy XXX euro mesačne ) treba uviesť, že zmyslom ust. § 76 ods. 1
písm. a/ O.s.p. je zabezpečenie výživy od povinného, ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená.
Na vydanie takéhoto rozhodnutia pritom postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je

rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Charakteristickým znakom predbežného
opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho
rozsahuvkonečnomrozhodnutí.Výživnésaurčujevnevyhnutnejmiereajeurčenélennauspokojovanie
základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť
výživné aj vo väčšom rozsahu. Súčasťou toho, že výživné sa určuje len v nevyhnutnej miere je aj to, že

počiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o predbežnom opatrení.

Odvolací súd po zohľadnení okolnosti prípadu v danej veci dospel zhodne s prvostupňovým súdom k
záveru, že matka dostatočným spôsobom preukázala, že výživa maloletého dieťaťa je vážne ohrozená,
keďže z obsahu návrhu jednoznačne vyplýva, že osobnú starostlivosť o dieťa v súčasnosti zabezpečuje
matka a otec na výživu dieťaťa dlhodobo neprispieva. S poukazom na uvedené je zrejmé, že matka
vzhľadom na vek a potreby dieťaťa, ako aj výšku jej príjmu ( cca XXX euro mesačne netto ) nie je

schopná sama zabezpečiť potreby dieťaťa. Odvolací súd sa s poukazom na uvedené stotožnil súvahou
súduprvéhostupňaotom,žesumaXXXeuromesačnepredstavujevprejednávanejvecivýživnéurčené
v nevyhnutnej miere.

Pokiaľideoodvolacienámietkyotca,tietonemajúvýznampreprávneaskutkovéposúdenieveci. Úvaha
otca o tom, že ak súd predbežným opatrením zaviaže jedného z rodičov prispievať na výživu maloletého

dieťaťa, tak výšku vyživovacej povinnosti do času konečného rozhodnutia vo veci samej určí len v
nevyhnutnej miere, t.j. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, nie je správna
a nevyplýva ani z konštantnej judikatúry súdov, na ktorú otec v odvolaní vo všeobecnosti poukazuje.
Výživné v nevyhnutnej miere zodpovedajúce ust. § 76 ods.1 písm. a/ O.s.p. je treba posudzovať
individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu. Pokiaľ otec v odvolaní

ďalej namieta rozsah a výšku svojho plnenia uhrádzaného v prospech maloletého dieťaťa, tieto sú v
rozpore jednak s tvrdeniami matky, ako i s obsahom súdnych spisov vedených na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 51P/181/2014 a 51P/190/2014. Tým, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia
sa dokazovanie nevykonáva, treba uviesť, že súd prvého stupňa ( a ani odvolací súd ) nemal dostatok
skutkových podkladov na zaujatie stanoviska k týmto v konaní prezentovaným rozporným tvrdeniam

rodičov, keď ichpravdivosťbudepredmetomdokazovaniavovecisamej,vktorombude súdrozhodovať
o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu a výsledok zistení bude po
riadne vykonanom dokazovaní premietať do rozhodnutia vo veci samej.

Odvolací súd len v záujme formálnej správnosti rozhodnutia uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti týkajúcej platenia výživného v nevyhnutnej miere podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil s určením dňa,

od ktorého je otec povinný platiť na výživu maloletého výživným v nevyhnutnej miere odvíjajúcim sa od
dňa, kedy bolo o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia súdom prvého stupňa rozhodnuté.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd v rozhodnutí o veci samej ( § 224 ods.1
v spojení s § 145 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.