Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 21, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207205238
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8207205238.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o, so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5 proti povinnému: Z. W.,nar. XX. XX. XXXX, bytom K., K. XXX/XX, o vymoženie
sumy 3 582,26 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č. k.
2Er/783/2007-86 zo dňa 22. 10. 2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Bardejov, č. k. 2Er/783/2007-86 okresný súd zastavil exekúciu. O trovách
exekúcie rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že neprijateľná, a teda neplatná rozhodcovská doložka nemohla
založiť právomoc rozhodcovského súdu a z tohto dôvodu takýto rozsudok nemohol nadobudnúť
právoplatnosť a vykonateľnosť. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu mal v spotrebiteľskej veci

za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Právnemu predchodcovi oprávneného z § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách vyplývala
povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Zákonodarca v neskoršej
novelizácii zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a aby klient mal možnosť voľby. Povinný mal
len možnosť buď zamietnuť službu alebo ju prijať so všetkými zmluvnými podmienkami, teda vrátane

rozhodcovskej zmluvy. Za takýchto okolností nešlo o návrh pre povinného tak, ako predkladal zákon.
Návrh na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku nemožno na účely aplikácie § 93b ods. 1 zákona o
bankách považovať za návrh na prijatie alebo odmietnutie rozhodcovskej zmluvy. Návrhom na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy v kontexte ust. § 93b ods. 1 a 2 vety druhej zákona o bankách môže byť len
návrh v podobe umožňujúcej klientovi (spotrebiteľovi) jeho pomerne jednoduché odlíšenie od ostatných
zmluvných podmienok predkladaných mu druhou stranou zmluvy. V tomto prípade rozhodcovská

doložka upravená v samostatnej zmluve o úvere takéto kritérium nespĺňa. Ak vylúčenie následku v
podobe rozhodcovského konania spôsobí už informovaný nesúhlas klienta s návrhom rozhodcovskej
zmluvy, tým skôr to musí platiť, že ak informovaný nesúhlas tu nie je preto, že klient (spotrebiteľ) k
rozhodnutiu (zmluvu uzavrieť či naopak návrh neprijať) pristupoval za vytvorenia takej situácie, pri ktorej
bol zákonom predpokladaný postup a teda i informovaný súhlas či nesúhlas vylúčený.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací

súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Uviedol, že súd exekúciuzastavilzdôvodu,žedospelknázoru,žedojednanierozhodcovskejdoložkyvpredmetnejspotrebiteľskej
zmluvy je neprijateľnou podmienkou. Oprávnený má za to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z.. Exekučný súd nie je oprávnený

skúmaťvecnúsprávnosťexekučnéhotitulu,skúmaibamateriálnuaformálnuvykonateľnosťexekučného
titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť
rozhodcovskej zmluvy. Poukázal na nesprávny názor, že rozhodnutie ASTURCOM ukladá exekučnému
súdučlenskéhoštátuimperatívpreskúmaťplatnosťrozhodcovskejdoložky.Tátonesprávnainterpretácia
vychádza z nesprávneho prekladu rozhodnutia publikovaného v úradnom vestníku Európskej únie.

Uviedol, že ani zo slovenského, ani z európskeho práva za súčasného právneho stavu nie je možné
vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť
tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý vedel o svojich právach no neuplatnil si ich. Uviedol, že namietaným
postupom a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného
na súdnu ochranu a k porušeniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne
uspokojovanie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3MCdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o vzťah
zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku
exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002 Z. z.. Rozhodujúcim teda je len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo
neodporuje dobrým mravom. Len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne.

Oprávnený v odvolaní namieta nemožnosť exekučného súdu preskúmavať platnosť rozhodcovskej
doložky.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp.zn. 6 Cdo 105/2011,

publikovaného v elektronickej Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2013: Už v štádiu rozhodovania o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd, konajúci o
návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami
bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená

na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z
príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012 sp. zn. 5 Cdo 230/2011,
publikovaného v elektronickej Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2013: Aj v prípade, že spotrebiteľ
nevyužijeprávnumožnosťspochybniťexistenciualeboplatnosťrozhodcovskejzmluvypodľaustanovení

zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že prieskum platnosti rozhodcovskej doložky exekučným súdom je
možný a nevyhnutný, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 4 OSP. O trovách

odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v súvislosti s rozhodovaním o trovách celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.