Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 20, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/446/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112229827
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112229827.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., Metodova č. 8, Bratislava,
IČO 35 697 270, proti odporcovi: T.. B. W., bytom Z. č. X, E., za účasti vedľajšieho účastníka Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Važecká č.16, IČO 42 176 778, právne
zastúpeného JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná č. 29 o zaplatenie
190,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/17/2013 - 32 zo dňa 18. marca 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka
na strane odporcu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v prvom výroku uložil odporcovi povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi 90,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 28.05.2010 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V druhom výroku v zostávajúcej časti návrh zamietol
a v treťom výroku žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 11.11.2008 uzavrel
odporca s navrhovateľom zmluvu č. A3997224 a dňa 04.01.2010 zmluvu č. A4829653 o pripojení
podľa ust. v zmysle § 43 zák. č. 610/2003 Z.z o elektronických komunikáciách, predmetom ktorých bolo

poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Odporca sa zaviazal služby riadne odoberať a platiť
za ne včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. V čl. 4 Dodatku k zmluve o pripojení č. A3397224
sa uvádza : "Účastník si je vedomý, že vzhľadom na výšku cenového zvýhodnenia poskytovaného
účastníkovi na základe tohto dodatku, v prípade, že by účastník nedodržal svoje záväzky uvedené v
bode, Podniku vznikne škoda. V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 3 je
účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu 3.000,-Sk/99,58 eur, pokiaľ nie je uvedené inak. Právo

na zmluvnú pokutu vznikne samotným porušením právnej povinnosti účastníka, okamihom porušenia
povinnosti, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku. Zmluvnú
pokutu je účastník povinný zaplatiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia
doby viazanosti.“ Odporca neuhradil riadne a včas v lehote splatnosti faktúry za služby za 1/2010 v
sume 52,65 eur, za 2/2010 v sume 30,01 eur a za 3/2010 v sume 7,90 eur, spolu 90,56 eur, pričom
pokusom o pokonávku bol vyzvaný, aby dlh uhradil do 27.05.2010. Na pokus o pokonávku nereagoval

a dlh neuhradil. Súd tak mal za preukázané, že žaloba je v časti poplatkov za neuhradené služby
podaná dôvodne. Nárok navrhovateľa vyplýva z dohodnutého zmluvného vzťahu medzi účastníkmi.
Odporca nezaplatil navrhovateľovi poplatky za poskytnuté služby vyúčtované faktúrami za 1/2010 do
3/2010, spolu sumu 90,56,- eur. Dlh odporca dobrovoľne nezaplatil a preto ho súd k tomu zaviazal.
Odporca neuhradil faktúry v lehote ich splatnosti, ani v dodatočne poskytnutej lehote uvedenej v pokuse
o pokonávku teda do 27.5.2010. Preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9%

ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti uvedenej v pokuse o pokonávku, tedaod 28.5.2010, podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Ďalej
konštatoval, že predmetný zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi na základe zmluvy o pripojení
č. A3997224 dňa 11.11.2008 a na základe zmluvy č. A4829653 je vzťahom spotrebiteľským podľa

§ 52 Občianskeho zákonníka. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku. Na základe ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka bol do spotrebiteľskej
legislatívy zavedený generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľských
zmlúv. Porušenie tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou dotknutých neprijateľných zmluvných
podmienok podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy

o pripojení. V danom prípade sa navrhovateľ domáhal, aby súd opätovne skúmal prijateľnosť alebo
neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorá sa týka nároku na zmluvnú pokutu, stanovenú v článku
4 Dodatku k zmluve o pripojení č. A3997224, uzavretého medzi navrhovateľom a odporcom dňa
11.11.2008. Ustanovenie § 53 a ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.03.2010) zakazuje
dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú.
Súd mal za preukázané, že zmluvné podmienky, na základe ktorých si uplatňuje žalobca svoj nárok

už boli vyhlásené za neprijateľné rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 17C/112/2010-35 zo dňa
16.08.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 18Co/136/2010 zo dňa 09.05.2011.
Takúto zmluvnú pokutu uvedenú vtedy v čl. 2 bod 2.5 dodatku týkajúcu sa zmluvnej pokuty určil za
neprijateľnú aj Okresný súd Prievidza v rozsudku č. k. 15C/7/2011 - 100 zo dňa 14.03.2011 a rovnako
ako aj Okresný súd Prešov v rozsudku č. k. 17C98/2011-51 zo dňa 27.06.2011 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9-Co 60/2011 zo dňa 26.06.2012 v spojení s uznesením NS SR č.
k. 3Cdo 302/20125 zo dňa 12.11.2012. Ide o totožný zmluvný princíp, na základe ktorého si žalobca
uplatňuje zmluvné pokuty, mení len jednotlivé články zmluvy. Takáto zmluvná podmienka, kde sa žiada
úhrada neprimerane vysokej sankcie za porušenie právnej povinnosti je teda neplatná, bez ohľadu
na to, že navrhovateľ v jednotlivých zmluvách mení výšku zmluvnej pokuty tak, že ju znižuje. Princíp

zostáva stále rovnaký a to získať neprimerane vysokú sankciu od spotrebiteľa za akékoľvek porušenie
povinností podľa 3 alebo 4 tejto konkrétnej zmluvy bez ohľadu na to, ako dlho trvá záväzok doby
viazanosti zmluvou pre tohto- ktorého individuálneho účastníka zmluvného vzťahu; preto súd vyhodnotil
túto zmluvnú podmienku vo výške žalobou uplatnenej zmluvnej pokuty 99,58 eur ako neprijateľnú.
Zmluvná pokuta v danom prípade dosahuje vyššiu čiastku, než je samotný nedoplatok za služby. O

náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., v zmysle ktorého žiadnemu z účastníkov
právo na náhradu trov konania nepriznal, lebo ani navrhovateľ ani odporca nemali v konaní plný úspech.

Proti tomuto rozsudku, vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, podal v zákonnom
stanovenej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie vedľajší účastník, ktorý žiadal, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že mu prizná náhradu

trov prvostupňového konania. Trovy prvostupňového konania vrátane trov odvolacieho konania žiadal
priznať v sume 77,48 eur. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že nebol úspešný v celom rozsahu,
keď mal za to, že bol úspešný v celom rozsahu nakoľko do konania vstúpil len vo vzťahu k uplatňovanej
zmluvnej pokute a na tú odporca rozsudkom zaviazaný nebol; v tejto časti súd návrh zamietol. Vedľajší
účastníkvstúpildokonanialenvčastizmluvnejpokuty,vtejtočastibolúspešný,apretomupatrínáhrada

trov konania. Dal do pozornosti novelizované znenie § 137 O.s.p..

K podanému odvolaniu vyjadrenie písomne podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné a

v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.,
pretože je vo výroku vecne správny.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol výrok, ktorým súd prvého stupňa vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd napadnutý výrok preskúmal čo do rozsahu
a dôvodov odvolania, nakoľko odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 212 ods. 1

O.s.p. viazaný. Rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti nebol napadnutý účastníkmi, nadobudolprávoplatnosť, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmaval (§ 206
O.s.p.).

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok

alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V prípade rozhodovania o náhrade trov pri
zodpovednosti za výsledok je rozhodujúcou okolnosťou miera úspechu účastníka vo veci, ktorá v
prípade, ak účastník má plný úspech, znamená, že mu súd prizná celú náhradu trov konania potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva ( § 142 ods. 1 O.s.p. ). Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia čiastky
190,14 eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
90,56 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 28.05.2010 do zaplatenia.
Návrh v zostávajúcej časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty, zamietol,
pretože súd prvého stupňa považoval zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa ust. § 142 ods.2 O.s.p.. Nakoľko každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný,
súd vyslovil, že žiadny z nich nemá právo na náhradu trov konania.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal

náhradu trov konania. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Podľa
§ 142 ods. 2 O.s.p. ak mal v konaní účastník úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne (ak úspech vyváži neúspech) súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania
týmito zásadami riadil. Vzhľadom na výšku žalovanej sumy a sumy priznanej súdom prvého stupňa v

rámci rozhodovania vo veci samej navrhovateľovi je nesporné, že úspech a neúspech strán sú takmer
jednoznačnevyvážené.Odvolacísúddodáva,ževedľajšíúčastník,hocivkonanízostávatreťouosobou,
má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, ku ktorému sa pridružil podľa § 93 ods. 4 O.s.p. Preto súd
prvého stupňa správne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko
navrhovateľ aj odporca mali vo veci iba čiastočný úspech, a to približne v rovnakom rozsahu, pričom

právo na náhradu trov vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane odporcu je spojené s právom
odporcu na náhradu trov konania, teda s jeho čiastočným úspechom v konaní. K námietke vedľajšieho
účastníka, že vedľajší účastník vstúpil do konania len vo o vzťahu k uplatňovanej zmluvnej pokute,
odvolací súd uvádza, že z podania vedľajšieho účastníka zo dňa 10.01.2013, ktorým

oznámilsvojvstupdokonanianastraneodporcunemôžebyťpochýbotom,ževstúpildoceléhokonania,

pričom vstúpiť len do časti konania ani nie je možné.

Naviac odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podaným odvolaním si vedľajší účastník na strane
odporcuuplatniltrovykonaniaza2úkonyprávnejslužbyzaprevzatieaprípravazastúpeniavrátaneprvej
porady s klientom a vyjadrenie, pričom z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník do konania podaním
zo dňa 10.01.2013 vstúpil, avšak vyjadrenie vo veci neurobil. Okrem vyššie uvedených okolností, pre

ktoré vedľajšiemu účastníkovi nepatrí náhrada trov konania, samotné písomné oznámenie o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania by i tak nebolo možné považovať za úkon právnej služby prevzatia a
príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, pretože ide o úkon, ktorý má formulárovú povahu
a neobsahuje žiadne skutočnosti týkajúce sa danej veci. Zástupca vedľajšieho účastníka nepreukázal
žiadnu poradu s klientom a samotný jeho úkon, spočívajúci v oznámení vstupu do konania a vyžiadaním

sinávrhunazačatiekonania,niejemožnédaťnaroveňúkonuprávnejslužbyspočívajúcemuvskutočnej
porade s klientom, oboznámením sa s vecou, rozbore a analýze veci, ktorá činnosť zástupcu účastníka
predchádza podaniu návrhu na začatie konania, resp. inému podaniu vo veci samej.

Ztýchtodôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavovýrokuonáhradetrovkonaniavovzťahu
k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože si
ich neuplatnil a žiadne mu preukázateľne nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .