Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/630/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209390
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5312209390.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Telefónica Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Einsteinova 24, IČO: 35 848 863, právne zastúpená spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s. r. o. , so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti odporkyni: N. U., nar. XX.X.XXXX, bytom A. O.
XXX, zastúpená ustanoveným opatrovníkom Andrejom Jarošom, bytom A. O. XXX, o zaplatenie 550,33
eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k.

16C/201/2013-46 zo dňa 31.7.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa.

Vychádzal zo záveru, že na preukázanie svojho nároku navrhovateľ predložil listinné dôkazy - faktúry, z
ktorých jednoznačne vyplýva že boli adresované inej osobe, než odporkyni, a to Y. W., bytom X. XXX.

Taktiež konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa mu „nevyplatila faktúry tak, ako to v
podanom návrhu udával“.

O trovách konania rozhodol tak, že odporkyni ich náhradu nepriznal. Hoci odporkyňa bola v konaní
úspešná (§ 142 ods. 1 O.s.p.), predmetný procesný nárok si neuplatnila, ani jej žiadne trovy v konaní
nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa zmeny napadnutého rozsudku tak, že
odvolací súd vyhovie jeho návrhu na začatie konania.

Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Poukazoval na to, že s odporkyňou uzatvoril rámcovú zmluvu, z ktorej vznikla, okrem iného, aj
povinnosť odporkyne platiť za poskytnuté služby. Táto povinnosť vznikla len odporkyni. Boli vyhotovené
faktúry, v ktorých je ako odberateľ vyznačená odporkyňa, ale fakturačné miesto je Y. W., X. XXX, X.. V
tej súvislosti uviedol, že je vecou dohody zmluvných strán, či sa adresa na zasielanie faktúr bude alebo
nebude zhodovať s adresou odberateľa. V danom prípade sa zmluvné strany dohodli na tom, že adresa

na zasielanie faktúr bude odlišná od adresy odberateľa.

Zároveň odvolateľ argumentoval, že od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti, napr. aby navrhovateľ preukazoval, že odporca mu nezaplatil
faktúry v lehote splatnosti.

Odporkyňa zostala v odvolacom konaní nečinná.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201 prvá
veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom
v § 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p

Procesnej teórii dôkazného bremena v plnej miere zodpovedá odvolacia námietka o nemožnosti nútiť
navrhovateľa preukazovať negatívnu okolnosť “nezaplatenia“ pohľadávky. Navrhovateľa v predmetnom
druhu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia a naň nadväzujúce dôkazné bremeno o existencii zmluvného
vzťahu a poskytnutí „plnenia“ (ktoré okolnosti prvostupňový súd nespochybnil). V ďalšom je navrhovateľ

povinný len tvrdiť (nie dokazovať), že odporca mu pohľadávku neuhradil. Nie je ani zrejmé, ako by
navrhovateľ „nezaplatenie“ preukazoval. Splnením uvedených procesných povinností navrhovateľom
prechádza bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné ohľadne okolnosti uhradenia žalovanej sumy na
protistranu - odporkyňu.

Opísaný dôvod zamietnutia návrhu preto neobstojí, vo vzťahu k druhému dôvodu, na ktorom súd prvého
stupňa založil svoje rozhodnutie - a to že faktúry boli vystavené na Y. W., X. XXX, X., teda na osobu

odlišnú od odporkyne - odvolací súd konštatuje, že ide o záver predčasný. Na každej navrhovateľom
predloženej faktúre je totiž ako odberateľ označená N. U., A. O. XXX, XXX XX O., t.j. odporkyňa. Hoci
teda boli faktúry adresované na Y. W., X. XXX, XXX XX . X., môže sa jednať len o adresu, na ktorú
boli vyúčtovania vo forme faktúr odporkyni zasielané, nakoľko nie je v zásade vylúčený postup, aby
vyúčtovanie bolo doručované na inú adresu, než je adresa sídla/miesta podnikania/bydliska odberateľa,

vrátane adresy tretej osoby. Naopak, uvedené by zodpovedalo i zmluvnému dojednaniu uvedenému v
bode 7.4. (č.l. 15 spisu) všeobecných podmienok navrhovateľom poskytovaných služieb.

V súlade s princípom neúplnej apelácie ovládajúcej odvolacie konanie bol síce navrhovateľ povinný
uplatniť už v konaní pred súdom prvého stupňa (nie ako to učinil až v odvolaní) okolnosť existencie
dohody o inej adrese, na ktorú mal/mohol doručovať vyúčtovanie, nakoľko však z obsahu spisu vyplýva,

že navrhovateľ nebol riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., ostalo mu zachované (§ 205a ods.
1 písm. c/ O.s.p.) právo uvádzať nové skutočnosti a dôkazy aj v štádiu odvolacieho konania.

Vykonanie ďalšieho dokazovania v tomto smere (existencia dohody o inej adrese doručovania faktúr
odporkyni a z toho vyplývajúca účinnosť ich doručení) bude úlohou okresného súdu v ďalšom konaní.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.