Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/36/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8308209146
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8308209146.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1. D. P., P., 2. L. M., bytom P. XXX, 3. R. G., bytom P. XX,
4. U. Z.- U., bytom P. XXX, 5. L. E., bytom P. XXX, 6. L. E., bytom P. XX, 7. U. B., bytom P. XX, 8. L. V.,
bytom P. X, 9. U. M., bytom P. XX, 10. U. M., bytom P. XX, 11. L. K., bytom U., Ul. gen. F. XXX, 12. P. E.,
bytom P. XX, 13. R. M., bytom P. XXX, 14. W. E., bytom P. XX, 15. U. E., bytom P. XX, 16. K. T., bytom P.
XX, 17. R. P., bytom P. XX, 18. O. U., bytom P. XXX, 19. U. F., bytom P. XX, žalobcovia v 1. - 10. rade a

v 12. až 19. rade zastúpení JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom AK Kukorelliho 1505/50, Humenné,
proti žalovaným 1. JUDr. C. F., správca konkurznej podstaty úpadcu Roľnícke družstvo Krásny Brod,
SKP so sídlom Košice, Hlavná 25, zast. JUDr. Štefanom Tomkom, advokátom AK Krivá 18, Košice, 2.
AGRO R.H., s.r.o., Jurkova 61, Malý Ruskov, 3. DAEM s.r.o., M. R. Štefánika 68/9, Trebišov, 4. B-Trade
plus s.r.o., Jarkova 61, Malý Ruskov, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných v 1., 2. a 3.
rade proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 17C/128/2008-284 zo dňa 14.12.2011 jednohlasne

takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil.

Trovy konania účastníkom nepriznal.

Rozhodnutie o zastavení konania právne odôvodnil podľa ustanovenia § 96 ods. 1, 3 Občianskeho
súdneho poriadku.

Konštatoval, že žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanú žalobu o určenie
vlastníckeho práva zobrali v celom rozsahu späť. Žalovaní na písomnú výzvu súdu reagovali tak, že
so zastavením konania nesúhlasia, pretože žalobcovia sa mienia svojich práv domáhať novou žalobou,
čo spôsobí nestabilitu právnych vzťahov účastníkov konania. Súd prvého stupňa tento argument

žalovaných nepovažoval za natoľko vážny, aby nerešpektoval vôľu žalobcov, prejavenú späťvzatím
žaloby v celom rozsahu. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu a je prejavením
jeho autonómnej vôle ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania.

Odvolávajúc sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo z 22.09.2010 súd prvého stupňa
ďalej konštatoval, že posudzovanie vážnosti dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno, je výlučnevecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní
závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípade a povahu uplatňovaného
nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického

stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím
na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti
požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať podľa § 96 ods. 2 O.s.p., v
opačnom prípade konanie zastaví.

S prihliadnutím na uvedené súd prvého stupňa rozhodol tak, že konanie napriek nesúhlasu žalovaných

zastavil.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o zastavení konania, podali v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaní.

Žalovaná v 1. rade v odvolaní namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právnehoposúdeniaveci.Súdprvéhostupňazastavilkonanienapriekjejnesúhlasu.Konanieprebiehalo
od roku 2008. Žalobca podal nesprávnu žalobu, v ktorej sa žalovaný niekoľkokrát vyjadril a zúčastnil sa

na pojednávaniach. V dôsledku písomných a ústnych prednesov žalovaného, žalobca postupoval tak, že
v snahe odstrániť nedostatky žaloby. Domáhal sa zmeny žalobného petitu a tiež vydania predbežného
opatrenia. Súd prvého stupňa jeho návrhy zamietol a odvolací súd tieto rozhodnutia potvrdil. Žalobca
zistil, že tak, ako je stavaný petit, nemôže pred súdom obstáť, a preto hľadal možnosti, ako predísť
právoplatne rozhodnutej veci. Preto zobral žalobu späť. Vo svojom podaní, ktoré označil ako späťvzatie

žaloby, dokonca uviedol, že žalobcovia sa svojho práva budú domáhať v inom konaní. Tieto skutočnosti
si súd prvého stupňa neuvedomil a konal v rozpore s ustanovením § 96 ods. 3 O.s.p. Práve toto
rozhodnutie, prihliadnuc na stanovisko Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/136/2010, je
takým rozhodnutím, ktoré vo svojich právnych úvahách mal viesť súd prvého stupňa k tomu, aby konanie
nezastavil. Žalovaný písomným podaním vyslovil nesúhlas so zastavením konania, pričom uviedol

dôvod nesúhlasu. Druhým dôvodom je vážnosť dôvodov, pre ktoré konanie nie je možné zastaviť. Pokiaľ
súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, tento
v predmetnom rozhodnutí ďalej uviedol, že súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ
jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné
dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického vzťahu vzťahov medzi účastníkmi a

dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a
právom chránených záujmov. Súd prvého stupňa postupoval svojvoľne. Vôbec nezobral do úvahy tú
skutočnosť, že sa jedná o určenie, kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností a že žalovaný v 1.
rade je v konkurznom konaní a žalovaní v 2. a 3. rade nadobudli nehnuteľnosti od žalovaného v 1.
rade. Konkurzné konanie prebieha už 6 rokov. Práve kvôli takémuto sporu ho nemožno ukončiť. Vzniká

tak právna neistota až do právoplatného rozhodnutia súdu. Súd nemôže konanie, ktoré prebiehalo
vyše troch rokov a bola vykonaná podstatná časť dokazovanie v čase, kedy už môže rozhodnúť
rozsudkom, zastaviť konanie iba preto, že si žalobca uvedomil, že v dôsledku právoplatných rozhodnutí
súdu o neprípustnosti zmeny žalobného návrhu by mohol byť neúspešný, a takýmto spôsobom môže
zabrániť res iudicata. Postup súdu poškodzuje žalovaného, pretože vzniká značná právna neistota,

keďže žalobca tak, ako to uviedol, hneď po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania podá ďalšiu,
tento krát správnu žalobu, v ktorej sa bude domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
pričom celé dokazovanie, ktoré sa vykonalo v priebehu trov rokov, súd môže opakovať znova a správca
konkurznej podstaty nemôže skončiť konkurz. To sú závažné dôvody, ktoré má zrejme na zreteli aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/136/2010, ktoré je druhou podmienkou preto, aby súd

nemohol konanie zastaviť. Ak by sa pripustila možnosť, že súd môže kedykoľvek konanie zastaviť na
základe návrhu žalobcov, prakticky by to znamenalo, že by sa pripustil prejudiciálny stav, že každý jeden
navrhovateľ po vykonaní dokazovania na súde, ak by zistil, že zrejme bude neúspešný, zoberie žalobu
späť a súd napriek nesúhlasu žalovaného konanie zastaví. Takýto postup je v rozpore s ustanovením §
1 O.s.p. Úplne kontroverzne vyznieva výrok o nepriznaní trov konania účastníkom, keď súd aj napriek

tomu, že trovy konania boli od samého začiatku uplatnené, po doručení oznámenia súdu, že žalovaný
nesúhlasí so zastavením konania, toto konanie zastavil bez toho, aby žalovaný mal možnosť vyčísliť
trovy konania.Na základe uvedeného žalovaný v 1. rade žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a uložil
súdu prvého stupňa, aby vo veci konal a rozhodol.

Žalovaná v 2. rade ako dôvod odvolania uviedla, že na predmetných nehnuteľnostiach chce hospodáriť

a potrebuje mať právnu istotu, že tieto sú jej vlastníctvom. Súd jej neumožnil vo veci sa vyjadriť a konanie
zastavil.

Na základe uvedeného žalovaná v 2. rade žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Žalovaní v 3. a 4. rade ako dôvod odvolania uviedli, že na predmetných nehnuteľnostiach chce
hospodáriť a potrebuje mať právnu istotu, že tieto sú ich vlastníctvom. Súd im neumožnil vo veci sa
vyjadriť a konanie zastavil.

Na základe uvedeného žalovaní v 3. a 4. rade žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

K odvolaniu žalovaných v 1. až 3. rade sa vyjadrili žalobcovia.

Vo vyjadrení uviedli, že v tomto štádiu nebudú dôvodiť správnosť, či vytýkanú nesprávnosť
dožadovaného sa negatórneho určenia vlastníckeho práva, najmä ak zo správania sa žalovaných
vyplýva, že tieto nehnuteľnosti správca predal napriek tomu, že nie je ukončené konanie o vylúčení

vecí zo súpisu, že v katastri nehnuteľností sú vyznačené poznámky o spornosti vlastníckeho práva,
poznámky zápisu o začatí súdneho konania, či ďalších prevodov v priebehu konania.

Žalobcovia vo vyjadrení ďalej uviedli, že späťvzatie návrhu na začatie konania je jedným zo širokej
škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis, ktorý
má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a

smerovanie celého súdneho konania. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom
inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvomi skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej
strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno.
Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný. Predmetom
sporu je negatórne určenie, späťvzatím návrhu odpadá u žalovaných stav právnej neistoty, vyvolaný

týmto konaním. Žalovaní sa tiež nenachádzajú v takej právnej situácii, kde by im uplynula nejaká lehota
a možnosť domáhania sa svojho práva by im zostala už iba v tomto konaní, ktorého zastavením by im bol
odopretý výkon spravodlivosti. Za vážny dôvod nesúhlasu so zastavením konania nemožno považovať
prípadný záujem žalobcov podať novú žalobu a domáhať sa iného akéhokoľvek určenia.

Na základe uvedeného žalobcovia žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne

potvrdil.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212
O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie
žalovaných nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení
(ďalej len O.s.p.), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd
rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vdanomprípadesúdprvéhostupňanazákladevykonanéhodokazovaniadospelksprávnymskutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič

nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého
stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

Odvolací súd sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, že argumenty žalovaných nemožno
považovať za také vážne, aby súd nerešpektoval vôľu žalobcov, prejavenú späťvzatím žaloby v celom
rozsahu.

Správne uviedol prvostupňový súd, že aj keď posudzovanie vážnosti dôvodov, pre ktoré konanie
zastaviť nemožno, je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu, toto nie je svojvoľné,
lebo pri posudzovaní závažnosti dôvodov súd berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a
povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska
právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä

žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov.

Vzhľadom na uvedené argumenty prvostupňového súdu bol správny jeho právny záver, ak napriek
nesúhlasu žalovaných, s prihliadnutím na uvedené, konanie zastavil.

Späťvzatienávrhunazačatiekonaniejedispozitívnyprocesnýúkonajehoúčinkynastávajúrozhodnutím
súdu o zastavení konania. Tieto účinky znamenajú, že konanie sa skončí bez meritórneho rozhodnutia

vo veci samej s tým, že navrhovateľ môže znovu uplatniť svoj nárok pred súdom v prípade, ak sú
splnenéďalšiezákonnépredpoklady,tedaakopätovnémupodaniunávrhunebránižiadnainárelevantná
okolnosť.

Navrhovateľ procesným úkonom späťvzatia návrhu, disponuje celým konaním, alebo jeho časťou, zákon
mu takýto úkon výslovne umožňuje a zároveň ustanovuje dôsledky takéhoto procesného úkonu.

Z citovaného ustanovenia § 96 ods. 1 až 3 vyplýva, že ak navrhovateľ vezme svoj návrh na začatie
konania späť, súd konanie zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí. V takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania v konaní
pokračuje.

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu musí byť podložený vážnymi dôvodmi, pričom tieto dôvody

môžu súvisieť iba s hmotnoprávnym postavením odporcu, ktoré by sa zastavením konania zmenilo
bez možnosti odporcu ovplyvniť dôsledky zastavenia konania svojim hmotnoprávnym alebo procesným
úkonom.

Zo spisu vyplýva, že žalobcovia podali žalobu na prvostupňový súd dňa 18.08.2008 proti terajšiemu
žalovanému v 1. rade.Uznesením prvostupňového súdu č. k. 17C/128/2008-253 zo dňa 25.03.2011 boli do konania pripustení
žalovaní v 2., 3. a 4. rade.

Dňa 11.11.2011 doručili žalobcovia súdu prvého stupňa späťvzatie žaloby. V podaní uviedli, že vzhľadom

na uznesenia sp. zn. 17C/128/2008-219 zo 07.12.2010 a sp. zn. 17C/128/2008-253 z 25.03.2011
považujú pokračovanie v konaní za neúčelné, a že svojich vlastníckych práv sa budú domáhať novou
žalobou.

Dňa 28.11.2011 doručili žalovaní v 1. až 3. rade na základe výzvy prvostupňového súdu zo dňa
18.11.2011 oznámenie, že so späťvzatím žaloby nesúhlasia a žiadali, aby súd v konaní pokračoval
a rozhodol. Ako dôvod nesúhlasu uviedli, že dokazovanie je v podstate ukončené a vzhľadom na

oznámenie žalobcov, že svojich práv sa budú domáhať novou žalobou, spôsobilo by to nestabilitu
právnych vzťahov účastníkov konania, resp. z pohľadu ďalšieho konania žalobcov.

Odvolací súd po preskúmaní dôvodov, pre ktoré odvolatelia nesúhlasili so späťvzatím žaloby zistil a
ustálil, že v danom prípade dôvody nesúhlasu žalovaných nemajú charakter závažnosti.

K odvolacím námietkam žalovaného v 1. rade odvolací súd uvádza:

Námietka žalovaného v 1. rade, že predmetné konanie prebieha už od roku 2008 a žalobcovia podali
nesprávnu žalobu a v snahe odstrániť jej nedostatky, domáhali sa zmeny žalobného petitu a vydania
predbežného opatrenia, nie je dôvodnou v tom zmysle, že zákon nijakým spôsobom neobmedzuje
štádium konania, v ktorom môže navrhovateľ vziať svoj návrh na začatie konanie späť, s výnimkou,
kedy by už o veci rozhodol. Uvedené vyplýva zo znenia citovaného ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p.

Jedinými negatívnymi podmienkami pre takýto procesný úkon žalobcu sú podmienky výslovne uvedené
v citovanom ustanovení § 96 ods. 2 O.s.p., ktorými sú nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu a vážne
dôvody pre takýto nesúhlas. V tomto smere je potrebné prisvedčiť stanovisku žalobcov, uvedenom v jeho
vyjadrení k odvolaniu žalovaných, že žalobcom v postavení dominus litis je ten, kto je podľa procesných
predpisov oprávnený disponovať konaním, alebo jeho predmetom, a to aj v zmysle jeho vôle vziať návrh

na začatie konania späť. Takéto jeho právo, s horeuvedenými dvomi výnimkami, nemôže byť a ani nie
zákonom obmedzené. Inak povedané, navrhovateľa nemožno nútiť pokračovať v konaní s výnimkou,
ak jeho vôli bráni zákonná prekážka.

Aniokolnosť,žežalobcoviavspäťvzatínávrhuvyjadrili,žesvojhoprávasabudúdomáhaťvinomkonaní,
nie je takým závažným dôvodom, ktorý by bránil späťvzatiu žaloby. Naopak, uplatnený nárok späťvzatím

návrhu nezaniká a možno ho uplatniť znova.

K odvolacej námietke žalovaného v 1. rade, že súd postupoval svojvoľne a nevzal do úvahy skutočnosť,
že predmetom tohto konania je určenie, kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností, odvolací súd
konštatuje, že v danom prípade nejde o žalobu o určenie vlastníckeho práva, ale o negatórnu žalobu.

Vo vzťahu k námietke žalovaného v 1. rade, že by v danom prípade malo ísť o určenie, kto je vlastníkom

predmetných nehnuteľností, odvolací súd konštatuje, že aj táto odvolacia námietka je nedôvodná, lebo
tak,akovyplývazlistuvlastníctvač.XXX k.ú.P.,vlastníkompredmetnýchnehnuteľnostísúžalovanív1.
rade v podiele 15/252 a žalovaný v 4. rade v podiele 237/252. V súvislosti s tým je potrebné konštatovať,
že vzhľadom na údaje v relevantnej verejnej listine, ktorou je LV č. XXX k. ú. P., platí prezumpcia
správnosti týchto údajov.

Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že na strane žalovaného v 1. rade nejde o vážny dôvod
nesúhlasu, lebo späťvzatie žaloby nesúvisí s jeho hmotnoprávnym postavením a tak, ako správne
konštatoval žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu, u žalovaných odpadá stav právnej neistoty,vyvolaný týmto konaním. Postavenie žalovaného v 1. rade sa v dôsledku späťvzatia žaloby nijako
nezmení.

K odvolacej námietke žalovaného v 1. rade, že kvôli tomuto sporu nemôže ukončiť konkurz, odvolací súd

uvádza, že ani táto odvolacia námietka žalovaného v 1. rade nie je dôvodná, pretože pokiaľ sa predmet
tohto konania sa týka aj konkurzného konania, bude sa v rámci neho vychádzať z existujúceho stavu.

K odvolacím námietkam žalovaného v 2. rade AGRO R. H. s. r.o., Malý Ruskov, odvolací súd konštatuje,
že k späťvzatiu žaloby žalobcom sa písomne vyjadril svojím podaním zo dňa 28.11.2011, doručeným
súdu prvého stupňa dňa 28.11.2011.

Vo vzťahu k námietke žalovaného v 2. rade, že na predmetných nehnuteľnostiach chce hospodáriť a

potrebujeprávnuistotu,žetietonehnuteľnostisújehovlastníctvom,odvolacísúdkonštatuje,žežalovaný
v 2. rade vlastníkom predmetných nehnuteľností podľa aktuálnych údajov nie je, preto je jeho odvolacia
námietka nedôvodná.

Horeuvedený záver je odpoveďou odvolacieho súdu aj na rovnaké odvolacie námietky žalovaného v 3.
rade, ktoré týmto považuje odvolací súd taktiež za nedôvodné.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného v 4. rade, totožné s odvolacími námietkami žalovaného v 2.
rade, k týmto, vzhľadom na to, že žalovaný je vlastníkom časti nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto
konania, odvolací súd uvádza to, čo uviedol vo vzťahu k odvolacím námietka žalovaného v 1. rade, a to,
že tak, ako vyplýva z listu vlastníctva č. XXX k. ú. P., vlastníkom predmetných nehnuteľností sú žalovaní
v 1. rade v podiele 15/252 a žalovaný v 4. rade v podiele 237/252. Vzhľadom na údaje v relevantnej

verejnej listine, ktorou je LV č. XXX k. ú. P., platí prezumpcia správnosti týchto údajov. Právna istota
žalovaného v 4. rade o vlastníctve dotknutých nehnuteľností zostáva zachovaná.

Preto odvolací súd uznesenie súdu 1. stupňa okrem výroku o trovách konania v súlade s ustanovením
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pretože predmetom odvolacieho konania bolo aj rozhodnutie o trovách konania, odvolací súd po

preskúmaní zistil, že táto odvolacia námietka je dôvodná.

Súd prvého stupňa rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil podľa ustanovenia § 146 ods. 1
písm. c), pričom konštatoval, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal, lebo žiadny z účastníkov
si ich náhradu neuplatnil a navyše konanie bolo zastavené.

Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania je nepreskúmateľné.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa je potrebné vytknúť, že síce konštatoval, že v danom prípade bolo
konanie zastavené, ignoroval však samotný dôvod zastavenia konania. Opomenul totiž, že konanie bolo
zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby. V tomto prípade platí, že žalobca zobral žalobu späť a zároveň,
nejde o prípad podľa ustanovenia § 146 ods. 2 vera druhá O.s.p. Preto z procesného hľadiska zásadne
platí, že žalobca zavinil zastavenie konania, preto je povinný hrdiť trovy konania žalovaných.

V zmysle uvedeného preto odvolací súd považuje za dôvodné odvolanie proti výroku o trovách konania.

Preto uznesenie v tejto časti pre jeho nepreskúmateľnosť v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f)
a h) O.s.p. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní v naznačenom smere zistiť a ustáliť, či, komu a v akej
výške patrí náhrada trov konania, s náležitým prihliadnutím na dôvody zastavenia konania a o trovách
zastaveného konania opätovne rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.