Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 19, 2011

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoE/290/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209216852
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2209216852.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka
5, IČO: 35724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou: E. C., s.r.o., X. X, proti povinnej: Z. V., narodená
XX.XX.XXXX, bytom Z., W. rad XX/XX, na žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so
sídlom Bratislava, Záhradnícka 62, pre vymoženie 1.766,81 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 02. júna 2010 č.k.

12Er/1091/2009-21 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v časti o vymoženie 1049,82 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 01.08.2009
do zaplatenia a v časti vymoženia trov rozhodcovského konania 102,68 eur zamietol. Svoje rozhodnutie

právne odôvodnil aplikáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom
konaní, § 2, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Vecne prvostupňový súd
napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že keďže zmluva neobsahuje údaj o RPMN je potrebné úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov, povinná mala povinnosť vrátiť výlučne sumu, ktorá jej bola na
úvere poskytnutá. Z výpisu z kreditnej karty vyplýva, že celkom čerpala sumu 51.600,- Sk, na splátkach
do 24.05.2006 zaplatila 30.000,- Sk a teda ostáva jej vrátiť sumu 21.600,- Sk ( 716,99 eur). Vo zvyšku

uplatneného nároku, pokiaľ by povinná plnila, došlo by k bezdôvodnému obohateniu oprávneného.
V časti zamietnutia návrhu, v ktorej si oprávnený uplatnil trovy rozhodcovského konania je potrebné
poukázať na to, že tento stav (zamietnutie väčšej časti návrhu na výkon exekúcie) si spôsobil oprávnený,
keď si neoprávnene v rozhodcovskom konaní uplatnil niektoré nároky, ktoré mu síce rozhodca priznal,
avšak ide o nároky nedovolené a otázku odmeny rozhodcu si musia preto vyriešiť rozhodca a oprávnený.

Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie oprávnený, ktorým

sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na
ďalšie konanie. Argumentoval predovšetkým tým, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva,
že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie
je vykonateľný. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k

výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také
dôvody zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo
zjavných dôvodov. Exekučný súd posudzuje predložené dokumenty, ale nepreskúmava ich po stránke
hmotnoprávnej ani procedurálnej, keďže na takýto prieskum nemá právomoc. Ustanovenie § 45 Zákona
o rozhodcovskom konaní neumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského
rozhodnutia, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu, vykonávať k tomu potrebné dokazovanie

a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Rovnako neumožňuje predmetné ustanovenie exekučnému súduskúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Obdobný záver platí aj pre konanie o
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 Exekučného poriadku. Odvolateľ ďalej uviedol, že
ak je odvolanie voči súdnemu rozhodnutiu porovnateľné so žalobou voči rozhodcovskému rozsudku,

potom musí byť v oboch prípadoch zabezpečená rovnocenná ochrana práv spotrebiteľa garantovaná
smernicou aj v exekučnom konaní. Podľa jeho názoru namietaným postupom a rozhodovaním
súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a
porušovanie princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho
pohľadávky a zároveň je tým povinnému ako strane, ktorá porušila zmluvu, poskytovaná ochrana jeho

práv na úkor práv oprávneného. Poukázal aj na to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil,
keď aplikáciou ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že
oprávnený nemá nárok na zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je dohodnuté plnenie pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti, ktoré je povinný poskytnúť oprávnenému subjektu ten, kto zabezpečenú povinnosť
poruší. Zo všeobecného charakteru týchto právnych inštitútov je zrejmá ich sankčná funkcia a ich
spojitosť s § 2 písm. c) ods. 1. Zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda nemajú žiadnu súvislosť s

výpočtom RPMN.

Povinný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu oprávneného sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti
rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), po skonštatovaní,

že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie ( podľa § 221 ods.1 písm. f) a h) O.s.p.)
Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona z. č. 757/2004 Z.z.).

Oprávnený namietal, že súd nie je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul.

Predmetom exekučného konania je návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu:
Rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. č.k. EP
20678/09 zo dňa 06.augusta 2009, ktorým rozhodcovský súd priznal navrhovateľovi (oprávnenému)
sumu 1766,81 eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1766,81 eur za dobu od

01.08.2009 do zaplatenia, trovy konania vo výške 102,68 eur.

V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle § 44 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
vydania rozhodcovského rozsudku (ďalej len ZORK), tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal
právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných

predpisov. Takýmto predpisom je Exekučný poriadok.

V zmysle § 35 ZORK doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

V zmysle § 45 ods. 1 písm. c) ZORK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, akrozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia
súd výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie zastaví aj bez návrhu, ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c). V zmysle ods. 3 tohto ustanovenia
proti rozhodnutiu súdu podľa ods. 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Účinky právoplatného rozsudku v občianskom súdnom konaní nie sú upravené. Teória však rozoznáva
dvojaké účinky právoplatnosti tzv. formálne a materiálne.

Kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné
riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho väčšou flexibilitou.

V právnom poriadku tak existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre
určité okruhy právnych vzťahov sa na ne hľadí akoby materiálne právoplatné neboli.

Osobitnú výnimku účinkov materiálnej právoplatnosti možno vyvodiť teleologickou redukciou ust. §
159 O.s.p. vo vzťahu k mimoriadnym opravným prostriedkom. Zákon totiž výslovne nerieši viazanosť
súdu rozhodujúceho o mimoriadnom opravnom prostriedku proti právoplatnému rozhodnutiu týmto

právoplatným rozhodnutím. Ak by sa však ust. § 159 O.s.p. v týchto prípadoch aplikovalo doslovne,
potom by bolo prakticky vylúčené akékoľvek preskúmanie právoplatných rozhodnutí mimoriadnymi
opravnými prostriedkami.

Vzhľadom na už citované ust. § 35 ZORK sa vyššie uvedený výklad v plnom rozsahu vzťahuje aj na
rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. I z účinkov materiálnej

právoplatnosti rozhodcovského rozsudku tak existujú výnimky, rovnako ako z účinkov materiálnej
právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ust. § 40 ZORK o žalobe na
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ust. § 35 ZORK vykladané doslovne, potom by
súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol v
zmysle § 35 ZORK v spojení s § 159 O.s.p. viazaný. Takýto výklad by však bol zjavne proti zreteľne

vyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v § 40 ZORK zakotvil oprávnenie súdu takýto rozhodcovský rozsudok
preskúmať v uvedenom rozsahu. Preto je potrebné ust. § 35 ZORK v spojení s § 159 O.s.p. redukovať
tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd,
ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa § 40 ZORK.

Vo vyššie uvedenom zmysle treba vykladať aj ust. cit. § 45 ZORK. Exekučný súd je teda pri postupe

podľa§45ZORKoprávnenýhľadieťnarozhodcovskýrozsudoktak,akobymateriálneprávoplatnýnebol
- nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45
ZORK aj čo do jeho materiálnej správnosti.

Podľa Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava

teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či
plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Toto posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi
na vykonanie exekúcie.

S poukazom na vyššie uvedené, exekučný súd je oprávnený i povinný, a to už v štádiu rozhodovania o

žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ex offo - z úradnej povinnosti skúmať,
či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a ak túto otázku vyrieši kladne, je s použitím § 44 ods. 2
Exekučného poriadku povinný žiadosť zamietnuť.

Správne súd prvého stupňa postupoval ak z úradnej povinnosti skúmal rozhodcovský rozsudok, avšak

na jeho ujmu je, že dôsledne neskúmal aj samotnú zmluvu o úvere, všeobecné obchodné podmienky,akým spôsobom je upravená rozhodcovská doložka a či vôbec rozhodcovský súd mal oprávnenie vo
veci konať.

Z formulára označeného ako „Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty Quelle“, podpísanej oboma

zmluvnými stranami dňom 29.09.2004 vyplýva, že povinnej bol poskytnutý revolvingový úver vo výške
45.000,- Sk ( 1.493,73 eur). Povinná sa zaviazala úver splácať v mesačných splátkach po 1500,-
Sk. Ročná percentuálna miera nákladov ( RPMN) v zmluve vyčíslená nie je. V zmysle bodu IX/12
Obchodných podmienok RPMN sa vypočíta podľa zvoleného spôsobu čerpania a splácania. Podľa
obsahu zmluvy povinná bola oboznámená s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie

kreditnýchkarietasúhlasilasnimi.ZčlánkuVIII.týchtopodmienokvyplýva,žezmluvnéstranysadohodli
na rozhodcovskej doložke tak, že všetky majetkové spory, ktorý by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto
zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní nezávislým rozhodcom určeným spoločnosťou Správa kreditných kariet a.s., so sídlom Hlavné
námestie 12, Kežmarok. Z výpisu z Kreditnej karty vyplýva, že povinná čerpala z úveru 51.600,- Sk
( 1712,81 eur) a veriteľovi uhradila 30.000,- Sk ( 995,82 eur).

Podľa ust. § 4 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu

rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej
zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia
konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.
Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

V spotrebiteľských zmluvách, je potrebné podrobiť kontrole prednostne rozhodcovskú doložku, ktorá má

založiť legitimitu pre exekučný titul.

Zmluvná podmienka dojednaná účastníkmi v podobe rozhodcovskej doložky podľa ktorej prípadné
budúce spory prejedná výlučne určený rozhodcovský súd, čím núti spotrebiteľa podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory pred štátnym súdom, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je

teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z
úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou
podmienkou nebol viazaný.

Takáto dojednaná rozhodcovská doložka s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. V prípade ak medzi

zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasledujúcich zák. č.
244/2002 Z.z., nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými
kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne nezaoberal, keď tieto
nijako v odôvodnení rozhodnutia nezdôvodnil.

Aj po udelení poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie napriek existencii dôvodov na zastavenie
exekučného konania, resp. na zamietnutie žiadosti o jej udelenie, sa nezbavuje súd povinnosti zastaviť
exekučnékonanieajvneskoršomštádiukonania.Súdtotižmusípočascelejdobyvykonávaniaexekúcie
dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvého stupňa, ktorý nesprávne vec

právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu (t.j. § 4 a § 5 Zákona orozhodcovskom konaní) a nedostatočne zistil skutkový stav, čím boli splnené predpoklady, aby odvolací
súd s použitím ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa vec opätovne posúdi s poukazom na vyššie uvedené a o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie opätovne rozhodne.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.