Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 22, 2013

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5C/46/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612206556
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2013:3612206556.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Ďurianom v právnej veci navrhovateľa

BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45535108, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, zastúpeného právnym
zástupcom SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36862711, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, proti
odporcovi U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., U. F. Č.. XXX/XX, o zaplatenie 248,95 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd p r i p ú š ť a zmenu návrhu podľa bodu 7 písomného podania navrhovateľa zo dňa 27.03.2013
v zmysle, že popri pôvodnom sa navrhovateľ voči odporcovi domáha zaplatenia časti uplatnenej sumy
149,01 € aj z titulu náhrady škody.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.10.2012 doručil navrhovateľ tunajšiemu súdu návrh na začatie konania zo dňa 12.10.2012,
ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 248,95 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 248,95 € od 28.02.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu zmluvnej pokuty.
V návrhu uviedol, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35763469, so sídlom v
Bratislave, Karadžičova č. 10, ako postupca na strane jednej (ďalej len „právny predchodca“) a on ako
postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný
prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči odporcovi vedenej pod

referenčným číslom: 1.91842681. Odporca ako záujemca uzavrel s jeho právnym predchodcom ako
poskytovateľom v zmysle § 43 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov zmluvu o pripojení zo dňa 22.12.2007. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie
elektronickej komunikačnej služby jeho právnym predchodcom odporcovi. Odporca sa v zmysle zmluvy
zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku
podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení a
všeobecnými podmienkami. Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností

voči jeho právnemu predchodcovi uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve, resp.
dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty
ako paušalizovanej náhrady škody na strane jeho právneho predchodcu, ktorá mu vznikne v dôsledku
nesplnenia záväzku odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s jeho
právnym predchodcom. V uvedenom prípade je teda odporca sankcionovaný za to, že nedodržal
konkrétne určené povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o pripojení, resp. dodatku k zmluve o pripojení
a všeobecných podmienok, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky (došlo kprerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty). Keby odporca splnil svoju
povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, tak by prostredníctvom týchto platieb
po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal proti záväzok jeho právneho

predchodcu zabezpečiť odporcovi mobilný telefón, prípadne program služieb podľa vlastného výberu
za zľavnenú cenu. Jeho právny predchodca vystavil odporcovi faktúru č. 7001166544 splatnú dňa
27.02.2010 na sumu 248,95 €, ktorú odporca neuhradil. Nezaplatením faktúry v lehote splatnosti riadne
a včas sa odporca dostal do omeškania a vzniklo mu právo na úroky z omeškania podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka jeho právneho predchodcu z tejto faktúry bola predmetom

postúpenia. Nakoľko odporca faktúru neuhradil, podal voči nemu návrh na súd.

Dňa 28.03.2013 doručil navrhovateľ súdu písomné podanie zo dňa 27.03.2013 (č.l. 34-35 spisu), v
ktorom okrem iného uviedol, že uplatnená zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporcu, ale zabezpečuje
benefity, ktoré poskytol jeho právny predchodca odporcovi (dotovaný mobilný telefón, prípadne
ďalšie benefity poskytnuté odporcovi na službách). Jeho právny predchodca poskytol odporcovi
telekomunikačné zariadenie Samsung E 250 za cenu 1,- Sk (0,03 €) s DPH, pričom štandardná cena

v čase uzatvorenia zmluvy bola 4.490,- Sk (149,04 €). V uvedenom prípade teda odporca nebol
sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnil
svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bola jeho SIM karta vypojená
z prevádzky, čím odporca porušil svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu
viazanosti, kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby postupne splnil svoj záväzok, ktorému

zodpovedal proti záväzok jeho právneho predchodcu zabezpečiť odporcovi mobilný telefón za zľavnenú
cenu. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní funkciu satisfakčnú (reparačnú), pričom účelom dojednania
o zmluvnej pokute bolo teda naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na
strane jeho právneho predchodcu, ktorá jeho právnemu predchodcovi vznikne v dôsledku nesplnenia
záväzku odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. V uvedenom prípade

je teda odporca sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za
poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky, čím by odporca
prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému
zodpovedal proti záväzok jeho právneho predchodcu zabezpečiť odporcu mobilný telefón za zľavnenú
cenu. Neplnením záväzku viazanosti zo strany odporcu vzniká na strane jeho právneho predchodcu

škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu.
Práve zmluvná pokuta v danom prípade plní paušalizovanú náhradu takto vzniknutej škody. Zmluvná
pokutavtomtoprípadeplníajfunkciupreventívnu.Takétodojednanieozmluvnejpokuteodrážauvedený
skutkový stav, nakoľko podnik chráni pred zneužívaním kúpy mobilného telefónu za akciovú cenu zo
strany špekulatívnych zákazníkov. V opačnom prípade, pri neexistencii zmluvnej pokuty za porušenie

povinností zo strany zákazníka, v dôsledku ktorého dochádza k vypojeniu SIM karty z prevádzky a
teda k prerušeniu využívania a tým aj platenia za služby zo strany zákazníka, by podnik nemohol
zákazníkom poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny za kúpu mobilného telefónu, ale musel by
mobilný telefón predávať za plné neakciové ceny. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu, jej
výška musí byť do určitej miery vyššia, ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z tohto získava.

V opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť, nakoľko ich neplnením aj tak získava a
nič nestráca. Funkcia zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku spočíva predovšetkým v tom,
že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti
a potom včas a riadne plnil. Je preto presvedčený, že je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti výšky
zmluvnej pokuty v čase, kedy vznikol zmluvný vzťah medzi jeho právnym predchodcom a odporcom.

Dohodnutá zmluvná pokuta nezabezpečuje uhradenie faktúr za poskytnuté telefonické služby a jej výška
nie je ovplyvnená výškou nezaplatených faktúr za telefonické služby. Výška zmluvnej pokuty závisí od
hodnoty poskytnutých benefitov v čase uzavretia zmluvy. Výška zmluvnej pokuty je teda závislá od
rizika, ktoré môže jeho právnemu predchodcovi vzniknúť v prípade, ak odporca načerpá všetky benefity
a nezaplatí žiadnu platbu. Ďalej poukázal na to, že odporca mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej

pokuty a to tým, že mal možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu s jeho právnym predchodcom
vstúpi. Odporca mal možnosť jednak výberu medzi zmluvou o pripojení bez kúpy akciového mobilného
telefónu alebo zmluvy o pripojení s kúpou akciového mobilného telefónu. Odporca mal zároveň na
výber aký mobilný akciový telefón si kúpi a aká bude dotácia zo strany jeho právneho predchodcu
na kúpnu cenu tohto telefónu. Výška ceny mobilného telefónu totiž ovplyvňuje v značnej miere aj

výšku zmluvnej pokuty. Odporca si teda dokonca ani nemusel mobilný telefón vybrať, čím by výška
zmluvnej pokuty bola značne menšia, resp. žiadna. Odporca teda bol uzrozumený s tým, že ak sarozhodne pre kúpu akciového telefónu a v závislosti od výberu konkrétneho telefónu bude závisieť
aj výška jeho zmluvnej pokuty pre prípad porušenia jeho záväzkov. Odporca mal tak pri dohodnutí
výšky zmluvnej pokuty značnú účasť a nie je pravdou, že nemal možnosť výšku zmluvnej pokuty

ovplyvniť. Na podporu svojich tvrdení poukázal navrhovateľ na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 12Co/39/2011 zo dňa 15.06.2011. K primeranosti zmluvnej pokuty poukázal na právnu úpravu
obsiahnutú v § 3a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Podľa právnej úpravy obsiahnutej
v § 3a ods. 3 nariadenia sa považuje za primeranú sankcia do výšky poskytnutej hodnoty peňažných

prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých peňažných prostriedkov je možné
ako sankciu ďalej len uplatňovať úroky z omeškania. Pri poskytnutí peňažných prostriedkov v sume
napríklad 500,- € by podľa tohto ustanovenia nariadenia vlády mal veriteľ nárok na vrátenie poskytnutej
hodnoty 500,- €, na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 500,- € a na zaplatenie zákonných úrokov z
omeškania. V žiadnom inom predpise právneho poriadku Slovenskej republiky sa nevymedzuje pojem
„primeraná sankcia“. Je presvedčený, že túto právnu úpravu ohľadne prijateľnosti sankcie za poskytnutie

finančných prostriedkov je možné primerane aplikovať aj pre prípady poskytnutia mobilného zariadenia
telekomunikačným operátorom, nakoľko je toto mobilné zariadenie fakticky financované a poskytnuté
za výhodnú cenu a ide o prvotný náklad, ktorý sa vráti až prostredníctvom postupných platieb a plnení.
V predmetnej veci si neuplatňuje zmluvnú pokutu až v takej výške, ako by mu prípadne ustanovenie
§ 3a nariadenia vlády umožňovalo a preto sa domnieva, že ním uplatňovaná zmluvná pokuta nemôže

byť neprijateľná, pokiaľ samotný zákonodarca určil, že sankcia môže byť ešte vyššia. Podľa bodu 7
podania v prípade, ak by aj súd neuznal jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať do
úvahy skutočnosť, že jeho právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá
hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia. Jeho právny predchodca poskytol odporcovi
telekomunikačné zariadenie Samsung E 250 za cenu 1,- Sk (0,03 €) s DPH, pričom štandardná cena

v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bola 4.490,- Sk (149,01 €). Hodnota dotácie jeho právneho
predchodcu do kúpy tohto telefónneho zariadenia teda bola 4.489,- Sk (149,01 €). Týmto jeho právnemu
predchodcovi vznikla škoda, ktorá by mu nebola vznikla, ak by odporca dodržal svoj záväzok vyplývajúci
zo zmluvy a riadne plnil počas celej doby viazanosti. Vzhľadom na uvedené má za to, že ak súd
neprizná nárok na zaplatenie celej zmluvnej pokuty, potom má nárok na náhradu škody od odporcu

vo vyššie uvedenej sume dotácie poskytnutej odporcovi na kúpu mobilného zariadenia. Vzhľadom k
hodnote mobilného telefónu a vyčíslenému benefitu má za to, že uplatnená zmluvná pokuta nemôže
byť neprimerane vysoká; výšku zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať vo vzťahu k hodnote benefitu,
ktorý odporca na základe zmluvy o pripojení od navrhovateľa dostal a s prihliadnutím na všetky vyššie
uvedené skutočnosti.

Uvedené písomné podanie navrhovateľa zo dňa 27.03.2013 v časti jeho bodu 7 posúdil súd podľa
obsahu v zmysle § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p“) ako zmenu návrhu,
pretože návrhom na začatie konania sa navrhovateľ zaplatenia uplatnenej sumy s príslušenstvom
domáhal z titulu zmluvnej pokuty, pričom v uvedenom bode 7 citovaného podania uviedol, že ak súd
neuzná jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, má voči odporcovi nárok na náhradu škody v sume

149,01 € ako dotácie poskytnutej odporcovi na kúpu mobilného zariadenia, pričom svoj nárok na
náhraduškodyajskutkovoodôvodnil.Týmtopodľanázorusúdudoplnilnavrhovateľajsamotnéskutkové
odôvodnenie návrhu, na ktoré musel súd procesne reagovať. Preto súd podľa § 95 ods. 1 a 2 O.s.p.
pripustil zmenu návrhu v zmysle bodu 7 písomného podania navrhovateľa zo dňa 27.03.2013 v zmysle,
že popri pôvodnom sa navrhovateľ voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 149,01 € aj z titulu náhrady

škody. Predmetom konania v prejednávanej veci teda bolo zaplatenie sumy 248,95 € spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95 € od 28.02.2010 do zaplatenia z titulu zmluvnej pokuty,
resp. zaplatenie sumy 149,01 € z titulu náhrady škody.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,

pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov
predložených navrhovateľom a ide o tzv. drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.). Podľa § 156 ods. 3 O.s.p.,
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 03.04.2013 (č.l.
33 spisu).Súd vykonal nasledujúce dokazovanie obsahom spisu:

Zo zmluvy o pripojení Fix č. 1777554 zo dňa 22.12.2007 (č.l. 3 spisu) v znení dodatku k nej zo
dňa 22.12.2007 (č.l. 3 p.v. spisu; ďalej len „zmluva o pripojení“) súd zistil, že bola uzavretá medzi

spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., IČO: 35705019, so sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 100/
A, ako poskytovateľom na jednej strane a odporcom ako zákazníkom na strane druhej podľa § 43
a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov;
odporca túto zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe zmluvy sa poskytovateľ
zaviazal pre odporcu dodávať telekomunikačné služby dojednané v tejto zmluve na území Slovenskej
republiky, tiež poskytovateľ na základe tejto zmluvy poskytol odporcovi ako užívateľovi tzv. SIM kartu č.

XXXXXXXXXXXXXXXXXXX a to za účelom umožnenia prihlásenia sa odporcu do siete poskytovateľa
a používania služieb v programe „Fix 300“; SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX;
k uvedenej zmluve o pripojení bol medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého
bola aktivácia programu služieb „Fix 300“ k vyššie uvedenej SIM karte (bod 1 písm. a/ dodatku), ďalej
záväzok poskytovateľa zabezpečiť odporcovi predaj zľavneného mobilného telefónu zn. Samsung E 250

black za zľavnenú kúpnu cenu 1,- Sk (0,03 €) vrátane DPH (bod 1 písm. b/ dodatku), pričom odporca
sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že
sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi
vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení
z dôvodov porušenia povinnosti zo strany odporcu (bod 2 dodatku), ďalej záväzok odporcu riadne a

včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb ako aj riadne a včas realizovať zmluvné
dobíjanieminimálnevsume9,96€(300,-Sk)mesačne(bod1písm.c/ad/dodatku);vprípadeporušenia
zmluvných povinností zo strany odporcu (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c/ alebo
v bode 2 dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm.
a/ až c/ všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany poskytovateľa strany

dojednali povinnosť odporca uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 248,95 € (7.500,- Sk),
pričom zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody
v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná zmluvná pokuta a odporca
sa súčasne zaviazal uhradiť poskytovateľovi náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty (bod
3 dodatku); dodatok bol uzavretý na dobu určitú a to na dobu viazanosti v trvaní 24 mesiacov (bod

4 dodatku); v dodatku bolo dojednané, že jeho platnosť a účinnosť nastáva dňom jeho podpísania
zmluvnými stranami (bod 4 dodatku) a že dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení, pričom
v zmysle § 262 Obchodného zákonníka sa účastníci dohodli, že záväzkový vzťah založený zmluvou o
pripojení sa spravuje Obchodným zákonníkom okrem práv a povinností výslovne upravených zákonom
č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (bod 5 dodatku).

Zo všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb
spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. (č.l. 7-10 spisu) súd zistil, že nadobudli platnosť a účinnosť dňa
01.02.2009.

Z faktúry č. 7001166544 zo dňa 08.02.2010 splatnej dňa 27.02.2010 (č.l. 5 spisu) súd zistil, že ňou
poskytovateľ T-Mobile Slovensko, a.s., vyúčtoval odporcovi sumu 248,95 € z titulu zmluvnej pokuty

za zúčtovacie obdobie od 08.01.2010 do 07.02.2010; podľa faktúry celkový predchádzajúci stav účtu
odporcu pred vyúčtovaním zmluvnej pokuty (celková dlžná suma) bola 0,- €.

Z prehľadu cien mobilných telefónov v období od 28.11.2007 do 06.01.2007 (č.l. 38 spisu) súd zistil, že
predajná cena mobilného telefónu zn. Samsung E 250 predstavovala 4.490,- Sk (149,04 €).

Z prehľadu dobití služby Fix (č.l. 39-40 spisu) súd zistil, že odporca realizoval pravidelné zmluvné

dobíjanie od januára 2008 do októbra 2009, za toto obdobie realizoval dobíjanie v celkovej sume 209,14
€; dňa 28.11.2009 odporca migroval do inej siete.Z činnosti súdu je známe, že obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., IČO: 35705019, so sídlom
v Bratislave, Vajnorská č. 100/A, zanikla výmazom z obchodného registra dňa 01.07.2010 v dôsledku
zlúčenia s obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35763469, so sídlom v Bratislave,

Karadžičova č. 10, ktorá sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.12.2011 (č.l. 26-31 spisu) v spojení s prílohou č. 2 k zmluve
(č.l. 6 spisu) súd zistil, že Slovak Telekom, a.s., ako postupca postúpil svoju pohľadávku voči odporcovi
v sume 248,95 € z titulu zmluvnej pokuty na navrhovateľa a to dňom podpisu zmluvy; zo zmluvy vyplýva,
že predmetom postúpenia boli peňažné pohľadávky vzniknuté na základe zmlúv o pripojení uzavretých

medzi postupcom a jeho klientmi ako dlžníkmi so všetkými právami s nimi spojenými, pričom každá
jedna pohľadávka platne vznikla, riadne existuje, vznikla na základe príslušnej zmluvy o pripojení a je
špecifikovaná menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom dlžníka, výškou k rozhodujúcemu dňu,
dátumom splatnosti, variabilným symbolom faktúry a referenčným číslom dlžníka (článok I bod 1 písm.
a/ a b/ zmluvy; článok II bod 1 zmluvy).

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení

podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a § 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa
01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a
uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2003 Z. z.).

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z. z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno

dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálnedojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti

súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľa nie je
dôvodný a nie je možné mu vyhovieť v časti uplatnenej zmluvnej pokuty ani v časti uplatnenej náhrady

škody.

Súd mal preukázané že právny predchodca navrhovateľa T-Mobile Slovensko, a.s., uzavrel s odporcom
zmluvu o pripojení zo dňa 22.12.2007, na základe ktorej poskytoval odporcovi elektronické komunikačné
služby. S účinnosťou od 01.11.2011 došlo k zmene právnej úpravy zmluvy o pripojení (zákon č. 351/2011
Z. z.), táto zmena však nemala dopad na prejednávanú vec, pretože k využívaniu služieb právneho

predchodcu navrhovateľa odporcom došlo v celom rozsahu len za účinnosti predchádzajúcej právnej
úpravy (zákon č. 610/2003 Z. z.). Aj keď sporná zmluva o pripojení bola uzavretá pred 01.01.2008,
súd na právny vzťah navrhovateľa a odporcu aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách účinné od 01.01.2008 nakoľko podľa § 879j Občianskeho zákonníka
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008 a súčasne

tvrdené porušenie zmluvy a nárok na zmluvnú pokutu a náhradu škody mal právnemu predchodcovi
navrhovateľa vzniknúť až po tomto dátume. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený
zmluvou o pripojení posúdil súd ako občianskoprávny vzťah, na dojednanú aplikáciu Obchodného
zákonníka účastníkmi zmluvy súd neprihliadal, pretože ju považoval za neprijateľnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, nakoľko odporca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah dodatku, ktorý nebol

individuálne dojednaný a aplikácia Obchodného zákonníka je pre odporcu ako spotrebiteľa nevýhodná
(porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 5 M Cdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011). Odporca uzavrel zmluvu ako
fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Súd mal preukázané, že pohľadávka z titulu zmluvnej
pokuty vzniknutá na základe predmetnej zmluvy o pripojení bola postúpená zmluvou o postúpenípohľadávok zo dňa 07.12.2011 na navrhovateľa. Z dokazovania súčasne vyplýva, že odporca využíval
služby právneho predchodcu navrhovateľa a realizoval pravidelné zmluvné dobíjanie v sume 300,- Sk
(9,96 €) mesačne od januára 2008 do októbra 2009, za toto obdobie realizoval dobíjanie v celkovej sume

209,14 € (13 krát 300,- Sk plus 8 krát 9,96 €); faktúrou zo dňa 08.02.2010 vyúčtoval právny predchodca
navrhovateľa odporcovi sumu 248,95 € z titulu zmluvnej pokuty.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zmluvnú pokutu v sume 248,95 € s príslušenstvom
neuplatnil navrhovateľ dôvodne. Pre prípad porušenia špecifikovaných zmluvných povinností (najmä
nezaplatenie ceny služieb riadne a včas počas doby viazanosti alebo nerealizovanie zmluvného

dobíjania riadne a včas počas doby viazanosti) dojednali právny predchodca navrhovateľa a odporca
v zmluve o pripojení zmluvnú pokutu v sume 248,95 € (7.500,- Sk). Nemožno teda súhlasiť s tvrdením
navrhovateľa, že zmluvná pokuta nezabezpečovala dlh odporcu, ale zabezpečovala „benefity, ktoré
poskytol jeho právny predchodca odporcovi (dotovaný mobilný telefón a ďalšie poskytnuté odporcovi
v službách)“, pretože zo žiadneho ustanovenia spornej zmluvy o pripojení nevyplýva záväzok odporcu
splatiť navrhovateľovi zľavnenú cenu mobilného telefónu (uzavretie zmluvy o pripojení za takýchto

podmienok je potrebné vyhodnotiť len ako obchodnú politiku právneho predchodcu navrhovateľa), preto
nemôže dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Z dokazovania vyplýva, že odporca
nerealizoval pravidelné zmluvné dobíjanie po dobu 24 mesiacov, keď ho realizoval len 21 mesiacov. Je
zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na
odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení
je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,
naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny
vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti). Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca
navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával.

Nakoľko sporné zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami je potrebné na ne aplikovať
ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je

postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a
konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových
zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od

dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným
znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou
aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou

absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné
dojednania obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty.
Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej

súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa
názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý

pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, žeprávny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na
povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo

neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú
po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie
zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie
je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka).
Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy

spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších
zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia
strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností
a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd ako
neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje

situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred
uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti,
teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí,
t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku
prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby

spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania
aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k
ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj
samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. V zmluve o pripojení v znení dodatku
k nej predstavuje výška povinného mesačného dobitia sumu 9,96 €. Pri dobe viazanosti 24 mesiacov

predstavuje dodávateľom garantované poskytovanie služieb povinnosť odporcu zaplatiť za tieto služby
najmenej sumu 239,04 € (24 x 9,96 €). Zmluvná pokuta bola pritom dojednaná v sume 248,95 €
(7.500,- Sk), čo predstavuje viac ako 104 % z celkovej hodnoty povinného zmluvného dobitia; pokiaľ
ide o hodnotu zabezpečovanej povinnosti zmluvná pokuta v sume 248,95 € zabezpečovala zaplatenie
dojednaného mesačného poplatku v sume 9,96 € (teda takmer 25-násobok jeho hodnoty). Takáto

výška zmluvnej pokuty predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým
sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé, že navrhovateľ odvíja právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty najmä od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, resp.
realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie počas trvania zmluvy. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného
účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za také ceny ako je to v

rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Pre
úplnosť je potrebné dodať, že zmluvná pokuta bola dojednaná najmä pre prípad nezaplatenia splatnej
ceny za služby riadne a včas, resp. pre prípad porušenia povinností upravených vo vymedzených
článkoch zmluvy (dodatku k zmluve), ktoré nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného
koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Preto prípadná predajná cena takéhoto mobilného

telefónu alebo koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti
zmluvnejpokuty.Nebolozmluvnoupovinnosťouodporcuzaplatiťrozdieltýchtocienajelennaobchodnej
politike právneho predchodcu navrhovateľa, že takéto zľavy ponúka; preto na hodnotu mobilného
telefónu súd pri rozhodovaní neprihliadal, keď navyše je zrejmé, že jeho hodnota bola vzhľadom na
plynutie času po uzavretí zmluvy o pripojení nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia. Vzhľadom k

tomu,žezmluvnápokutajedojednanáakosúčasťspotrebiteľskejzmluvyaneprimeranevysokázmluvná
pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná
podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v §
545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať
neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s

príslušenstvom z nej ako nedôvodnú zamietol.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že ani náhradu škody v sume 149,01 € neuplatnil
navrhovateľ dôvodne. Uplatnená škoda predstavuje podľa navrhovateľa rozdiel medzi predajnou
cenou odpredaného mobilného telefónu (149,04 €) a jeho akciovou cenou (0,03 €). V prejednávanej
veci je tento rozdiel 149,01 € a tento rozdiel považuje navrhovateľ za škodu vzniknutú porušením

povinnosti odporcu. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zostrany odporcu vznikla na strane jeho právneho predchodcu škoda v sume uvedeného rozdielu
medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia
nároku navrhovateľa na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia

povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto
skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z

porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú
zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy
ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o
všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej
zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie
uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie

je daná. Z dokazovania vyplýva, že odporca porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym
predchodcom navrhovateľa po dobu 24 mesiacov, pretože realizoval dohodnuté povinné zmluvné
dobíjanie v období od januára 2008 do októbra 2009 a v novembri 2009 migroval do inej siete.
Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení však nevyplýva povinnosť odporcu splatiť právnemu
predchodcovi navrhovateľa zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu, preto podľa názoru súdu

nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide ďalší predpoklad vzniku
zodpovednosti odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo
nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje
sa) v majetkovej sfére poškodeného , je objektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca
v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s.
153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý

zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať
s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda
ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keď odporca

nezotrval s právnym predchodcom navrhovateľa v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov,
k vzniku tvrdenej škody navrhovateľa podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu
nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky právny predchodca navrhovateľa
predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podaným
návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi

predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu,
ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom. Tento
zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia,
ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu
zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo, pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu

cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom
vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením
povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie
skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie
ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to príčinná súvislosť medzi porušením

povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporcu
v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako
uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom, v rámci ktorej
navrhovateľ dostal od odporcu dojednanú kúpnu cenu.Čo sa týka prípadného nároku na náhradu škody, tu navrhovateľ podľa názoru súdu nepreukázal ani
aktívnu vecnú legitimáciu na takýto nárok, pretože zmluvou o postúpení pohľadávok bola postúpená
pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty a nie z titulu náhrady škody. Ide o dve odlišné pohľadávky, v zmluve

o postúpení pohľadávok bola riadne špecifikovaná pohľadávka, ktorá bola postúpená navrhovateľovi,
išlo o pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty a teda čo sa týka nároku na náhradu škody, navrhovateľ
nepreukázal, že je nositeľom takéhoto hmotnoprávneho nároku (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Pokiaľsanavrhovateľpriposudzovaníprejednávanejvecidomáhalanalogickejaplikácie§3anariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, na toto podľa názoru súdu neboli splnené podmienky, pretože

nešlo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi a na použitie analógie neboli splnené
podmienky § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ani ďalšie námietky navrhovateľa (napr. že odporca
mal možnosť ovplyvniť výšku dojednanej zmluvnej pokuty a to formou výberu typu zmluvy alebo
konkrétneho mobilného telefónu, resp. že prijateľnosť zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať podľa
okolností v čase vzniku zmluvy) nemohli ovplyvniť rozhodnutie súdu, pretože vychádzajú z nesprávneho

predpokladu, že dojednaná zľavnená cena mobilného telefónu nebola obchodnou politikou právneho
predchodcu navrhovateľa, ale predstavovala akúsi dotáciu odporcu, ktorú by mal tento navrhovateľovi
vrátiť (hoci žiadna takáto povinnosť zo samotnej zmluvy o pripojení nevyplýva).

Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vo veci bol plne úspešný odporca, ktorému vzniklo voči
navrhovateľoviprávonanáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonania.Odporcavšaknávrhnarozhodnutie
o trovách konania neurobil, žiadne trovy konania mu ani nevyplývajú zo spisu, preto mu súd náhradu
trov konania voči navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).