Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/130/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109221623
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1109221623.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou, vo veci

navrhovateľov: 1/ P.. O. M., Š. XX, XXX XX B., zastúpená advokátkou JUDr. Zuzanou Kubalovou,
Obchodná 40, 811 06 Bratislava, 2/ P.. V. K., B. Š. XX, XXX XX B., 3/ Hlavné mesto SR Bratislava,
Primaciálne námestie 1, P.O.Box 192, 814 99 Bratislava 1 a odporcov: 1/ P.. K. P., V. XX, XXX XX B., 2/
D.. F. A., P. XX, XXX XX B. o návrhu na určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

1. Súd u r č u j e, že navrhovateľka v 1. rade je vlastníčkou podielu o veľkosti 4/6, navrhovateľka v 2. rade
aodporkyňav1.radesúkaždávlastníčkamipodieluoveľkosti1/6nehnuteľnostisúp.č.XXXXXX(garáž)
postavenej na parcele reg. C. par. Č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre

Hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava I, obec Bratislava, m.č. Staré Mesto, katastrálne územie
Q..

2. Súd u r č u j e, že navrhovateľ v 3. rade je výlučným vlastníkom (podiel o veľkosti 1/1) parcely reg. „C.“
parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu,
okres Bratislava I, obec Bratislava, m.č. Staré mesto, katastrálne územie Q..

3.Súd určuje,žekúpnazmluvauzatvorenámedziodporkyňouv1.radeakopredávajúcouaodporcom
v 2. rade ako kupujúcim o predaji nehnuteľnosti - garáže súp.č. XXXXXX a parcely reg. C. parc. č.
XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, na ktorom je garáž postavená, všetko zapísané
na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava I , obec

Bratislava, m.č. Staré mesto, katastrálne územie Q., ktorej vklad bol povolený pod č. V.-XXXXX/XXXX
zo dňa 26.9.2007 je neplatná

4. Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í nahradiť navrhovateľke v 1. rade trovy konania vo výške
399,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 488,28 eur, t.j. celkom spolu 887,78 eur k rukám
právnej zástupkyni navrhovateľky v 1. rade JUDr. Zuzany Kubalovej, Obchodná 40, 811 06 Bratislava
do troch odo dňa právoplatnosti rozsudku.

5. Súd navrhovateľke v 2. rade trovy konania n e p r i z n á v a.

6. Súd navrhovateľovi v 3. rade trovy konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :Navrhovateľky v 1. a 2. rade sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 12.6.2009 po príslušnej úprave
petitu pripustenej uznesením zo dňa 30.06.2011 (na čl. 154) domáhali určenia, že navrhovateľka v
1. rade je vlastníčkou podielu o veľkosti 4/6, navrhovateľka v 2. rade a odporkyňa v 1. rade sú každá

vlastníčkami podielu o veľkosti 1/6 nehnuteľnosti súp. č. XXXXXX (garáž) postavenej na parcele reg. C.
par. Č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu,
okres Bratislava I, obec Bratislava, m.č. Staré Mesto, katastrálne územie Q.. Tiež sa domáhali určenia,
že kúpna zmluva uzatvorená medzi odporkyňou v 1. rade ako predávajúcou a odporcom v 2. rade ako
kupujúcimopredajinehnuteľnosti-garážesúp.č.XXXXXXaparcelyreg.C.parc.č.XXXX/XXzastavané

plochy a nádvoria o výmere 19 m2, na ktorom je garáž postavená, všetko zapísané na LV č. XXXX
vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava I , obec Bratislava, m.č.
Staré mesto, katastrálne územie Q., ktorej vklad bol povolený pod č. V.-XXXXX/XXXX zo dňa 26.9.2007
jeneplatná.Navrhovateľkyv1.a2.radežiadaliododporcuv2.radeajvydaťhnuteľnévecišpecifikované
v podaním zo dňa 22.06.2010, v tejto časti neskôr vzali žalobu späť a súd ďalej vo veci konal o návrhu
v zmysle petitu pripusteného Uznesením zo dňa 30.06.2011 (na čl. 154).

V priebehu súdneho konania uznesením zo dňa 30.06.2011 súd pripustil do konania vstup navrhovateľa
v 3. rade, ktorý žiadal určiť, že je výlučným vlastníkom (podiel o veľkosti 1/1) parcely reg. „C.“ parc. č.
XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, okres
Bratislava I, obec Bratislava, m.č. Staré mesto, katastrálne územie Q. (pozemku nachádzajúcom sa pod
stavbou súp. č. XXXXXX (garáž).

Navrhovateľka spolu s podaním návrhu podala aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým mal
súd zakázať odporcovi v 2. rade nakladať akýmkoľvek spôsobom s vyššie uvedenou nehnuteľnosťou
- garážou nachádzajúcou sa na v k.ú. B. na parc. č. XXXX/XX zapísaná na LV č. XXXX. Tunajší súd
uznesením zo dňa 10.07.2009 návrh zamietol z dôvodu neosvedčenia bezprostredne hroziacej ujmy.

Navrhovateľka v 1. rade žalobný návrh odôvodnila tým, že do smrti svojho manžela D.. X. P. dňa

29.8.1989 spoluvlastnila auto a garáž, v ktorej auto parkovalo. Uvedenú garáž sami svojpomocne
postavili v roku 1965. Po smrti manžela v dedičskom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava
V č.k. D 4/93 - 124 dňa 14.5.1998 v spojení s uznesením Krajského súdu č.k 23Co 113/98-141
zo dňa 21.12.1998 sa stali navrhovateľky v 1. a 2. rade a odporkyňa v 1. rade podielovými
spoluvlastníčkami garáže na ul. X. na parc. č. XXXXX/X a na parc. XXXX/XX tak, že navrhovateľka v

1. rade titulom vysporiadaného BSM a dedičského podielu nadobudla spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
4/6, navrhovateľka v 2. rade a odporkyňa v 1. rade vo veľkosti každá po 1/6 spoluvlastníckeho podielu
vzhľadom k celku. Garáž i po smrti manžela užívala výlučne navrhovateľka v 1. rade. Keď sa na
základe dedičských rozhodnutí navrhovateľka v 1. rade domáhala zápisu a príslušného rozhodnutia na
katastrálnom úrade v B., dňa 16.10.2001 jej prišlo oznámenie, že dedičské rozhodnutie nemôžu zapísať,

nakoľko garáž evidujú na LV č. XXXX tak, že jej vlastníčkou v celosti je odporkyňa v 1. rade z titulu
vydržania na základe notárskej zápisnice zo dňa 13.2.1996 č. N 32/96 a to s údajmi čísla parciel a
garáže na základe vyhotoveného geometrického plánu zo dňa 17.05.1996. Uvedený geometrický plán
nechala vyhotoviť navrhovateľka v 1. rade na základe objednávky zo dňa 29.03.1996. Odporkyňa v 1.
rade počas celého dedičského konania po neb. D.. X. P. účastníkom dedičského konania neoznámila,

že si v jeho priebehu nechala zapísať predmetnú garáž do výlučného vlastníctva titulom vydržania.
Napriek tomu, že túto garáž výlučne a nepretržite užívala navrhovateľka v 1. rade . Odporkyňa v1. rade
sa nikdy nemohla stať vlastníčkou garáže a preto nikdy nemohla previesť vlastnícke právo od garáže
na odporcu v 2. rade.

Navrhovateľ v 3. rade právny záujem na určovacej žalobe odôvodnil výlučne vo vzťahu k pozemku

k.ú. Q., parc.č. XXXX/XX zapísanému v registri C. katastra na liste vlastníctva č. XXXX vzhľadom
na skutočnosť, že tento pozemok je vlastníctvom hlavného mesta SR Bratislava v súlade s platnými
právnymi predpismi, k jeho vydržaniu odporkyňou v 1. rade teda dôjsť nemohlo. Kladným
právoplatným rozsudkom súdu, ktorý je relevantným podkladom pre zápis vlastníckeho práva do
katastra, sa jednak preukáže vlastnícke právo hlavného mesta SR Bratislava a jednak sa zabezpečí

zmena jeho právneho stavu. Notárska zápisnica, na základe ktorej odporkyňa v 1. rade získala zápis
vlastníckeho práva na LV vo svoj prospech deklarovala vydržanie v rozpore so zákonom, pretože jenadovšetku pochybnosť preukázané, že k vydržaniu nedošlo a dôjsť nemohlo. Vydržanie je originárny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva založený na oprávnenej, nerušenej a dobromyseľnej držbe.
Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej

opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo
mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Oprávnená držba nemôže spočívať v takom omyle
držiteľa, ktorému sa tento mohol pri bežnej opatrnosti vyhnúť. Okolnosti dobromyseľnosti musí v spore
preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva. Subjekt, ktorý sa dovoláva ochrany bude musieť okrem
iného tvrdiť, resp preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti

svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia práva, nie samu dobromyseľnosť ako vnútorné
presvedčenie - psychický stav. V prípade odporkyne v 1. rade absentuje niekoľko podmienok, ktoré
musia byť splnené, aby k vydržaniu vôbec mohol dôjsť. Odporkyne v 1. rade chýba právny titul na
vydržanie, absentuje tiež dobromyseľnosť a doba, po ktorú musí mať držiteľ predmet vydržania v
oprávnenej držbe a tiež je potrebný spôsobilý predmet vydržania. V tomto prípade totiž je nepochybné,
že išlo o socialistické vlastníctvo, ktoré predmetom vydržania byť nemohlo. V notárskej zápisnici č.

N 32/96, NZ 32/96 sa uvádza nepravdivé a ničím nepodložené tvrdenie, že otec navrhovateľky D..
X. P. postavil na pozemku par. č. XXXX/XX garáž v dobrej viere, že je vlastníkom toho pozemku. Z
dôkazov založených v súdnom spise je však zrejmé, že toto tvrdenie je zavádzajúce a účelové. Dňa
31.3.1969 požiadal D.. X. P. vtedajšiu Mestskú správu komunikácii o uzatvorenie dohody o užívaní
pozemku pre výstavbu garáži na ul. X. V.. V notárskej zápisnici sa ďalej nepravdivo píše, že odporkyňa v

1. rade nadobudla stavbu darovacou zmluvou od otca, túto zmluvu však nepredložila, hoci je zrejmé, že
písomná forma pri uzatváraní darovacej zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť musí a musela mať
obligatórne písomnú formu a v čase jej uzatvorenia sa vyžadovala jej registrácia štátnym notárstvom,
inak zmluva nenadobudla účinnosť. Uvedené vyjadrenie sa týka garáže, nie však pozemku. Stavba
ako taká neceduje pozemok, preto ak by sa ja preukázal existencia darovacej zmluvy, čo sa doposiaľ

nestalo, nemožno od nej v žiadnom prípade odvodzovať dobromyseľnosť vo vzťahu k pozemku. V spise
sa tiež nachádza list z 13.11.1992, v ktorom vtedajšia Správa pozemných komunikácii oznamuje P.. M.
O., že sa ruší nájomná zmluva zo dňa 21.2.1992 na sporný pozemok, ktorá bol uzatvorená 21.2.1992
a to z dôvodu, že ide o majetok mesta zverený do správy Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Aj
z uvedeného listu je zrejmé, že pozemok mal svojho vlastníka. List je tiež dôkazom, že s pozemkom

nakladali iné subjekty ako odporkyňa v 1. rade, ktorá prezentuje svoju nerušenú a dobromyseľnú držbu.
Dňa 10.10.1995 navrhovateľka v 1. rade zaslal Mestskej časti Bratislava - Staré mesto žiadosť o
odkúpenie pozemku pod garážou. Uvedený list opäť spochybňuje tvrdenie odporkyne v 1. rade o jej
dobromyseľnosti.Navrhovateľkav1.radebolamanželkouotcaodporkynev1.rade.Všetkočonadobudli
počas manželstva spadalo do bezpodielového spoluvlastníctva. Je nepravdepodobné, aby nevedela, že

jejmanželsadomnieva,žejevýlučnýmvlastníkompozemku.Niejedôvod,žekdarovaniudošlo,pretože
žiadne okolnosti, ani dôkazy tomu nenasvedčujú. Počas celého dedičského konania po D.. X. P., okrem
formálnych námietok, nevyslovila žiadnu výtku vo vzťahu k prejednávanému majetku. Určite je možné
očakávať, že osoba, ktorá sa domnieva, že je vlastníkom určitej veci túto skutočnosť bude v dedičskom
konaní namietať a podnikať určité právne kroky k tomu, aby svoje vlastnícke právo preukázala a

vec vyňala z dedičstva. K takejto reakcii od odporkyne však nedošlo. Predmetný pozemok vznikol z
pôvodného PK pozemku par.č. XXXX/XX zapísaného na PK vložke č. XXXX a z neknihovanej parcely
XXXXX. Vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú predmetom sporu jednoznačne svedčí hlavnému mestu
SR Bratislave, a to z nasledovných dôvodov:

Pozemok PK parc. č. XXXX/XX bol zapísaný v PK vložke XXXX, k.ú. B. pod por. Č. 1 v prospech

Ľudového družstva Bratislava - Vinohrady. Tento subjekt v roku 1965 daroval svoj majetok vrátane
pozemku Československému štátu. Vlastníkom pozemku sa stal štát a jeho správy sa ujal národný
výbor, čo spôsobilo, že s účinnosťou zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí sa na základe §2 zákona
vlastníkom stal navrhovateľ v 3. rade.

Pozemok 21609 v k.ú. B. je v parcelnom registri vedený ako cesta bez vložky a výmery - neknihovaná,

čo bolo odporkyni v 1. rade známe, nakoľko toto potvrdenie prikladala k návrhu na zápis vlastníctva.
Podľa § 14 zákon č. 180/1995 Z.z. uvedený pozemok prešiel dňom účinnosti tohto zákona do vlastníctva
obce, teda navrhovateľa v 3. rade, pretože išlo o pozemok nachádzajúci sa v jeho katastrálnom území.
Z uvedených skutkových a právnych záverov je preto nepochybné, že odporkyňa v 1. rade sa nemohla
stať vlastníčkou predmetných pozemkov, pretože nemala právny titul, nebola dobromyseľná, predmet

sporu zrejme vôbec nemala v držbe, nepreukázala splnenie časovej podmienky a vo vzťahu k pozemoknepreukázala, že by išlo o predmet spôsobilý vydržaniu. Z uvedených dôvodov preto nemohla platne
previesť vlastnícke právo na odporcu v 2. rade.

Odporcovia v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili, žiadali ju zamietnuť.

Odporkyňa v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.2.2011 (čl. 121 a nasl.) namietala, že
navrhovateľka v 1. rade hrubo porušila ustanovenia stavebného zákona č. 50/76 Zb., a to § 54 a nasl.,
pretože na garáž ako stavbu nemá právoplatné rozhodnutie vydané v správnom stavebnom konaní a
nedisponuje ani listom vlastníctva k nehnuteľnosti. Súdu tiež zatajila rozhodnutie o odstránení stavby
na vlastné náklady. Navrhovateľka v 1. rade sa snaží v konaní legalizovať stavbu, ktorá ex lege ku dňu
smrti jej otca (otca odporkyne v 1. rade) t. j. ku dňu 29.08.1989 vôbec právne neexistovala, nakoľko mala

byť zdemolovaná podľa právoplatného rozhodnutia stavebného úradu. Garáže v počte 6 ks na ulici X. V.
boli postavené užívateľmi bytov na B. ul. ako čierne stavby svojpomocne. Neskôr sa im podarilo dočasne
legalizovať stavbu dočasným stavebným povolením č. Výst. 482/1969-327/Kol. zo dňa 25.8.1969 na
obdobie 5 rokov a potom bolo ku stavbám vydané demolačné rozhodnutie. Túto skutočnosť majú
preukázať listy vlastníctva na parc. č. XXXX/XX, /., /. a /.. Z uvedeného vyplýva, že stavby boli opustené

a neudržiavané, nikto zo stavebníkov sa k nim vlastnícky nehlásil z dôvodu, že by mal splniť povinnosť
stavbu na vlastné náklady odstrániť. Textácia dedičského rozhodnutia (zrejme mala odporkyňa v 1.
rade na mysli dedičské konanie po jej nebohom otcovi, manželovi navrhovateľky v 1. rade) je v úplnom
rozpore so zákonom, je neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ, neschopným zápisu vlastníckych
práv k nehnuteľnosti, preto nemohol katastrálny úrad vykonať zápis vlastníctva k nehnuteľnosti na

základe právne zmätočného a nulitného aktu - textácie dedičského rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené
odporkyňa v 1. rade žiadala žalobu zamietnuť. Svoje vyjadrenie neskôr doplnila podaním zo dňa
16.07.2010, v ktorom poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co 45/2008 zo dňa
11.03.2009, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 12C 159/2002. Uvedený
spisový materiál žiadala pripojiť.

Odporca v 2. rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 3.8.2010 namietal, že predmetné
nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva od odporkyni 1. rade, keď mal z výpisu z Listu vlastníctva č.
XXXXXX preukázané, že je výlučnou vlastníčkou prevádzaných nehnuteľností. Prevod nehnuteľnosti
bol povolený rozhodnutím Správy katastra pod č. V-XXXXX/XXXX. Vo vyjadrení potvrdil tvrdenie
navrhovateliek v 1. a 2. rade, že pri kúpe garáže mu nebol odovzdaný kľúč od garáže a garáž v súlade

s dohovorom s predávajúcou dal odborne zámočnícky otvoriť.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky v 1. rade, navrhovateľky
v 2. rade, vyjadrením právnej zástupkyne navrhovateľky v 1. rade, výsluchom navrhovateľa v 3.
rade, výsluchom odporu v 2. rade, písomným vyjadrením navrhovateľa v 3. rade zo dňa 6.2.2012,
oboznámením so Žiadosťou o uzavretie dohody o užívaní pozemku pre výstavbu garáží na ul. X. V. zo

dňa 31.3.1969 adresovanej D.. X. P. Mestskej správe komunikácii, Žiadosťou o odkúpenie pozemku zo
dňa 10.10.1995 adresovanej P.. M. O. Miestnemu úradu Bratislava - Staré Mesto, Bratislava, Oznámenie
zo dňa 11.10.2001 adresované Okresnému úradu Bratislava I P.. M. O., Zmluva o prenechaní pozemku
na dočasnú užívanie č. XXX/XXzo dňa 21.2.1992, 12,1.1993, Nájomná zmluva o nájme pozemku č.
XX/XXXX uzatvorená medzi VEPOS Bratislava Staré mesto a P.. M. O. zo dňa 2.1.2001, Nájomná

zmluva o nájme pozemku č. 42/2002, Nájomná zmluva o nájme pozemku č. 6/2003 zo dňa 1.1.2003,
zo dňa 30.12.2003, 30.12.2004, Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme pozemkov č. XX/XXXX z 30.12.2004,
Poštové ústrižky z roku 1972 a 1974 o úhrade súm titulom nájmu nehnuteľnosti na rok 1974 a rok 1972,
Ponuka nehnuteľností darom v prospech čs. štátu zo dňa 13.10.1965, oboznámením s Uznesením
D4/93 Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.5.1998, Uznesením Krajského súdu 23Co 113/98-141 zo

dňa 23.12.1998, geometrickým plánom D.. K. O. vyhotoveného dňa 29.3.1996, Notárskej zápisnicou N
32/96, Nz 32/96 zo dňa 13.2.1996, Výpisom z LV č. 5174 zo dňa 27.09.2007, Čestným prehlásením T. Š.,
L. U., Evidenčným listom pre výpočet úhrady za užívanie bytu č. 9 na ul. Malinovského 82, Kúpna zmluva
o predaji motorového vozidla zo dňa 30.5.1986, Dohodou o prenechaní družstevnej garzónky zo dňa
21.5.1986 uzatvorenej medzi D.. X. C. a K. P., Evidenčným listom pre výpočet úhrady za užívanie bytu

č. XX na B. R.. Č.. XX V. B. zo dňa 27.IV.1898 oboznámením z LV č. XXXX kat. územie Q. F., kópiami
položiek výkazom zmien č. XXXX/XX, XXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX k. ú. Q. F.,Výpisom z Pozemkovej knihy- Potvrdenie zo dňa 24.1.1996, ž e parcela č. XXXXX k.ú. B. je v parcelnom
registri vedená ako cesta bez vložky a výmery - neknihovaná, Rozhodnutie o určení súp.č. pre garáž na
ul. X. V. na časti pozemku parc. č. XXXX/XX, k.ú, Q. F. zo dňa 15.1.1997, Rozhodnutie Okresného

úradu Bratislava I zo dňa 15.11.1996 č. ŽP-625/96-F/9-K1, LV č. XXXX z 9.7.1996, Kúpnou zmluvou
zaregistrovanou Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pod č. V XXXXX/XX uzatvorenou
medzi odporkyňou v 1. rade ako predávajúcou a odporcom v 2. rade ako kupujúcim zo dňa 14.9.2007,
obsah pripojeného spisového materiálu tunajšieho súdu č.k. 12C 159/2002, najmä s rozsudkom 12C
159/2002-186, Rozsudkom Krajského súdu 2Co 45/2008, Znaleckým posudkom Ing. Jozefa Fajnora č.

52/89, pričom mal za zistený nasledovný skutkový a právny stav veci :

Dňa 31.3.1969 písomne požiadal D.. X. P. vtedajšiu Mestskú správu komunikácii (správcu pozemku) o
uzatvorenie dohody o užívaní pozemku pre výstavbu garáže na ulici X. V. v B., čo vyplýva zo žiadosti
D.. X. P. adresovanej Mestskej správe komunikácii dňa 31.3.1969. D.. X. P. zároveň požiadal útvar
územného plánu a architektúry Národného výboru mesta Bratislavy dňa 25.3.1969 o povolenie výstavby
garáží na ul. X. V.. Navrhovateľka v 1. rade spolu so svojim nebohým manželom D.. X. P. túto garáž

svojpomocne v roku 1969 vystavali, čo vyplýva z predložených Čestných prehlásení T. Š., D.. L. U..
Manžel navrhovateľky v 1. rade a zároveň otec navrhovateľky v 2. rade a odporkyne v 1. rade zomrel
dňa 29.8.1989. V dedičskom konaní po neb. bola prejednávaná aj predmetná garáž postavená na
pozemku v k.ú. Staré mesto na parcele č. XXXXX/X a parcele č. XXXXX na ul. X. V. na základe
stavebného povolenia č. Výst. XXX/XXXX-XXX/kol. zo dňa 25.8.1969 o výmere 16,68m2 v hodnote

9.320,- Sk, čo vyplýva z Uznesenia Okresného súdu Bratislava V, č. D4/93-124 zo dňa 14.5.1998
v spojení s Uznesením Krajského súdu Bratislava č. 23Co 113/98-141zo dňa 23.12.1998. V rámci
dedičského konania bolo vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctva navrhovateľky v 1. rade a jej
neb. manžela a zároveň potvrdené nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov na gáráž tak, že
navrhovateľka v 1. rade, navrhovateľka v 2. rade a odporkyňa v 1. rade nadobudli titulom dedičstva

každá po 1/6 garáže, s tým, že navrhovateľka titulom vysporiadania BSM nadobudla ešte ďalšie 3/6 tejto
nehnuteľnosti. Navrhovateľka v 1. rade sa tak stala po smrti manžela Ing. Pavla Jaspera vlastníčkou
podielu 4/6 garáže (3/6 titulom vysporiadaného BSM a 1/6 titulom dedenia), navrhovateľka v 2. rade
a odporkyňa v 1. rade každá po 1/6. Dedičské konanie bolo právoplatne skončené až dňa 1.3.1999.
Dňa 13.2.1996 sa odporkyňa v 1.rade dostavila na notársky úrad v Bratislave JUDr. Dagmar Rojkovej,

pred ktorou prehlásila, že „jej otec Ing. Pavol Jasper postavil garáž na pozemku v kat. území Bratislava
- Staré mesto na parc. č. XXXX/XX individuálnou výstavbou. Túto stavbu zriadil v dobrej viere, že je
aj vlastníkom pozemku, na ktorom garáž stojí a to parc. č. XXXX/XX. Otec na ňu predmetnú stavbu
garáže previedol darovaním. O tomto bola kedysi spísaná aj darovacia zmluva v písomnej forme. Z
dôvodu jej neznámeho nebol podaný návrh na registráciu štátnym notárstvom. Od roku 1979 užíva

garáž v dobrej viere, že od otca nadobudla pozemok, ako aj neskolaudovanú stavbu. Pri žiadosti o
vydanie dodatočného stavebného povolenia vyšlo najavo, že pozemok na ktorej je postavená garáž je v
pozemkovej knihe neknihovaný a k tomuto pozemku par. č. XXXX/XX nie je v kat. úz. Q. F. založený ani
list vlastníctva. Z uvedeného je zrejmé, že P.. K. P. je oprávnenou držiteľkou nehnuteľnosti a to parc. č.
XXXX/XX po dobu dlhšiu ako 10 rokov, čím sú splnené podmienky pre vydržanie nehnuteľnosti podľa §

134 OZ.“ Na základe návrhu na zápis vlastníctva a uvedeného Osvedčenia o vydržaní bol vykonaný
zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam garáže súp. č. XXXX a parcely č. XXXXX/XX pod č. I.-XXX/
XX v prospech odporkyne v 1. rade. O tejto skutočnosti sa navrhovateľky v 1. a 2. rade dozvedeli až na
základe oznámenia Okresného úradu B. Katastrálny odbor zo dňa 11.10.2001, potom, čo katastrálnemu
úradu doručili Uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. D 4/93-124. Odporkyňa v 1. uzatvorila dňa

14.9.2007 s odporcom v 2. rade kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva na
parcelu registra C. číslo XXXX/XX a garáž súp.č. XXXXXX na parcele č. XXXX/XX. Vklad tejto zmluvy
bol povolený Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu dňa 26.9.2007 pod č. V.: XXXXX/XX.

Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co 45/2008-286 vyplýva, že žaloba navrhovateliek v
1. a 2. rade o určenie neplatnosti osvedčenia o vydržaní bola zamietnutá len z dôvodu, že osvedčenie

ústneho prejavu účastníka notárom je iba dôkazom, že k prejavu uvedenému v notárskej zápisnici
došlo, nedokazuje však, že tento prejav účastníka je pravdivý a v súlade so skutočným stavom veci.
Odvolací súd v uvedenej právnej veci účastníkov poučil, že ak je medzi nimi vlastnícke právo k
danej nehnuteľnosti sporné, môžu sa žalobou podanou na sú domáhať určenia vlastníckeho práva, ak
preukážu naliehavý právny záujem na požadovanom určení.Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo

povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak ja neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 132 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desiatich rokov ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 2 OZ takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom

vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ustálenej judikatúry je naliehavý právny záujem na určení daný najmä tam, kde by bez tohto
určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie

neistým. Ak sa teda žalobca domáha určenia, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, musí
v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Právny záujem
navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný. Posúdenie naliehavého právneho
záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená
nevyhnutnosťtvrdiťadokázaťskutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavéhoprávnehozáujmuna

žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobe v rozsudku meritórne vyhovieť.
Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná tým, že

1/ odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu
stav, že právo , resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný,

2/ jestvuje tu ohrozenie práva, či právneho vzťahu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom,

3/ jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

Určovacia žaloba je prípustná i vtedy, ak s ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza
vzniku ďalších sporov, prípadne ak vytvára pevný základ vzťahu medzi nimi.Návrh na určenie práva je svojou povahou návrhom preventívnym, u ktorého sa viac než u návrhov na
plneniedbá,abynedošlokjehozneužitiuaprísnebysamalaselektovaťjehoprípustnosť.Nanedostatok
predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek stave konania.

Po vykonanom dokazovaní, zohľadniac vyššie uvedené zásady, súd dospel k záveru, že žaloba o
určenievlastníckehopráva tu jenamiestepreexistenciu naliehavéhoprávnehozáujmunavrhovateľov,
a to vzhľadom na splnenie všetkých vyššie uvedených podmienok zákonom predpokladaných pre
určovaciu žalobu. Právne postavenie navrhovateliek v 1. a 2. rade vo vzťahu k nehnuteľnosti označenej
ako garáž súp č. XXXXXX je neisté, pretože ako vlastníkom garáže je doposiaľ na liste vlastníctva
zapísaný odporca v 2. rade, napriek tomu, že v prospech navrhovateliek svedčí právoplatné dedičské

rozhodnutie po neb. D.. Len určovací výrok rozsudku môže ich právne postavenie jednoznačne ustáliť.
Zhodný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/XX zapísanej
na LV č. XXXX má aj navrhovateľ v 3. rade.

Odporkyňa v 1. rade bola počas celého konania nečinná, okrem písomného vyjadrenia k veci, sa na
súdne pojednávania nikdy nedostavila, a to napriek tomu, že bola riadne a včas predvolávaná. Počas

celého konania o návrhu na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam súdu nepredložila darovaciu zmluvu,
na ktorú sa odvolávala vo svojom prehlásení realizovanom pred notárkou JUDr. Rojkovou, teda doposiaľ
nepreukázala právny titul, ktorým odôvodnila svoje vydržanie vo vzťahu ku garáži a k pozemku. Svoju
písomnú argumentáciu založila len na tvrdení, že garáž bola čiernou stavbou, ktorú ona zlegalizovala
tým, že jej bolo pridelené súpisné číslo. Uvedené je však v konaní irelevantné, pretože s nehnuteľnosťou

(garážou) disponovala na základe osvedčenia o vydržaní, ktoré osvedčilo len neexistujúcu „skutočnosť“.
Vovzťahukpozemku,naktorompredmetnágarážstojíprávnerelevantnévyjadreniepodloženédôkazmi
odporkyňa nedala vôbec.

Aj v prípade, že by jej tvrdenia o samotnom užívaní garáži v určitom časovom období boli pravdivé,
neznamená to, že sa stala jej užívaním vlastníkom garáže. V konaní odporkyňa v 1. rade neprodukovala

žiaden relevantný dôkaz, že by sa jej rodičia (navrhovateľka v 1. rade a neb. D.. X. P.) chceli vlastníckeho
práva ku garáži vzdať, resp. že by sa ho vzdali v jej prospech. Tu je potrebné zdôrazniť, že odporkyňa v
1. rade nepreukázala existenciu samotnej držby nehnuteľnosti, ani existenciu dobrej vôle, ktorá podľa
platnej právnej úpravy vydržania musí existovať po celú vydržaciu dobu (10 rokov), pričom jej existenciu
musí účastník dovolávajúci sa vydržania preukázať. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi

okolnosťami, z ktorých je možné usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Aj pokiaľ by
došlokuchopeniudržbyodporkyňouv1.rade nazákladeústnejdarovacejzmluvy(pričomaniexistenciu
takejto formy zmluvy súd nemal za preukázanú), nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v
dobrej viere, že sa stala vlastníčkou garáže (ani pozemku). Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto
zmluvu opiera, totiž nemôže viesť k vydržaniu. Odporkyni v 1. rade teda chýba právny titul a poctivosť

držby v zmysle existencie dobrej viery držiteľa. Odporkyňa v 1. rade sa preto nikdy nemohla stať
výlučným vlastníkom garáže súp. č. XXXXX, pretože vlastní len jej 1/6 a to titulom dedenia po neb.
otcovi D.. X. P. momentom jeho smrti 29.8.1989. Navrhovateľka v 1. rade preukázala, že garáž mala v
bezpodielovom spoluvlastníctve s neb. manželom, preto sa smrťou manžela, kedy zaniklo bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov, stala vlastníkom jej polovice, t.j 3/6 a titulom dedenia ďalšej 1/6 vzhľadom

k celku. Navrhovateľka v 2. rade ako sestra odporkyni v 1. rade titulom dedenia momentom smrti otca
nadobudla spoluvlastnícky podiel 1/6 garáže.

Vo vzťahu k pozemku, ktorý mal byť predmetom vydržania odporkyne v 1. rade sa súd plne stotožnil
s právnym názorom navrhovateľa v 3.rade. Pozemok PK parc. č. XXXX/XX bol zapísaný v PK vložke
9590, k.ú. B. pod por. č. X v prospech Ľudového družstva Bratislava - Vinohrady. Tento subjekt v roku

1965 daroval svoj majetok, vrátane tohto pozemku Československému štátu. Vlastníkom pozemku sa
stal štát a jeho správy sa ujal národný výbor, čo spôsobilo, že s účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí sa na základe §2 zákona vlastníkom stal navrhovateľ v 3. rade. V prejednávanom prípade
teda pozemok do roku 1991 nemohol byť predmetom vydržania, preto odporkyni v 1.rade v roku 1996,
kedy bola spísaná listina o vydržaní, nemohla uplynúť 10 ročná vydržacia lehota. Na uvedenú právnu

skutočnosť mala byť odporkyňa v 1. rade notárkou spisujúcou prehlásenie o vydržaní upozornená.Naopak, tu mal súd vlastnícke právo navrhovateľa v 3.rade za preukázané, najmä darovacou zmluvou
pozemku v prospech čsl. štátu, z nájomných zmlúv uzatvorených s Mestskou správou komunikácii,
neskôr so Správou pozemných komunikácii, ako aj z ďalších platných nájomných zmlúv uzatvorených

medzi VEPOS Bratislava Staré Mesto ako prenajímateľom a navrhovateľkou v 1. rade ako nájomcom a
neskôr s Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto a navrhovateľkou v 1. rade. Predmetom tejto zmluvy
bol pozemok, na ktorom je postavená garáž, schválená na základe povolenia býv. ObNV Bratislava
I, č.j. 482/69-327/Kol zo dňa 11.4.1969 nachádzajú sa na ul. X. na parcele č. XXXX/XX zasahujúcou
do komunikácie, ktorá má parcelné číslo XXXXX. Nájomný vzťah nepretržite trvá dodnes s tým, že

Dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme pozemku č. 44/2005 z 30.12.2004 uzatvorený dňa 15.4.2008 bol
nájomný vzťah dojednaný na dobu neurčitú. Existenciu nájomného vzťahu navrhovateľka v 1. rade
preukázala aj poštovými ústrižkami z roku 1972 a 1974, z ktorých vyplýva, že neb. X. P. platil nájomné
za uvedené roky na pozemok Mestskej správe komunikácii.

Navrhovateľky v 1. a 2. rade preukázali svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti - garáži, súp. č. XXXXXX
postavenej na parcele reg. C. par. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre

Hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava I, obec Bratislava, m.č. Staré Mesto, katastrálne územie
Q. F., navrhovateľka v 1. rade svoje vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu 4/6 nadobudla titulom
vysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva a titulom dedičstva po neb. D.. X. P., navrhovateľka v
2. rade titulom dedičstva po neb. D.. X. P., čo vyplýva z vyššie označených dôkazov, najmä Osvedčenia
o dedičstve. Vzhľadom na jednoznačné závery dokazovania súd vyhovel návrhu a určil vlastnícke právo

ku stavbe (garáži) v zmysle petitu žaloby.

Z vykonaného dokazovania bolo možné tiež prijať jednoznačný záver, že navrhovateľ v 3. rade ja
výlučným vlastníkom pozemku (podiel o veľkosti 1/1) parcely reg. „C.“ parc. č. XXXX/XX zapísanej
na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava I, obec
Bratislava, m.č. Staré mesto, katastrálne územie Q. F., preto rozhodol spôsobom uvedeným v druhom

výroku rozsudku.

Odporkyňa v 1. rade neunieslo dôkazné bremeno tvrdenia, že je výlučnou vlastníčkou uvedených
nehnuteľností titulom vydržania, o vydržaní týchto nehnuteľností súdu nepredložila žiadny relevantný
dôkaz, preto je bolo potvrdené spoluvlastníctvo ku stavbe (garáže) vo veľkosti 1/6 titulom dedenia po
neb. otcovi D.. X. P. tak ako to je uvedené v prvom výroku rozsudku.

Odporca v 2.rade sa nikdy nemohol stať výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností (ani garáže
a ani pozemku), pretože ich výlučným vlastníkom sa nikdy nestala ani odporkyňa v 1. rade. Odporkyňa
v 1. rade preto nemohla na odporcu v 2. rade platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
špecikovaným v kúpnej zmluve zo dňa 14.9.2007, ktorej vklad bol povolený pod č. V. XXXXX/
XX. Odporkyňa v 1. rade vo vzťahu ku garáži nikdy nepreukázala právny titul jej nadobudnutia,

dobromyselnosť, a nakoniec ani splnenie 10 ročnej vydržacej lehoty (najmä s poukazom dĺžku trvania
dedičského konania po neb. X. P.). Splnenie zákonných podmienok na vydržanie už vonkoncom
nemohla preukázať k pozemku, pretože jej neb. otec D.. X. P. ho mal počas svojho života len v nájme od
právnych predchodcov navrhovateľa v 3.rade, pričom po jeho smrti sa výlučnou nájomníčkou pozemku
stala navrhovateľka v 1. rade, čo vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia. Napadnutá kúpna zmluva

je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ, preto súd aj v tejto časti vyhovel žalobe a
v treťom výroku rozsudku ju určil za neplatnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Plne procesne úspešná navrhovateľka v 1. rade si prostredníctvom svojej právnej zástupkyni uplatnila
trovy konania v celkovej výške 887,78 eur. Z uvedenej sumy náklady na úhradu súdneho poplatku činili

sumu 399,50 eur (33,- eur za návrh na vydanie predbežného opatrenia a 366,50 eur za návrh vo veci
samej) a trovy právneho zastúpenia sumu 488,28 eur vr. DPH.Súdom priznané trovy konania navrhovateľky v 1. rade spočívajú v súdnom poplatku za návrh vo výške
399,50 eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 488,28 eur vr. DPH, keď právna zástupkyňa
navrhovateľky v 1. rade súdu preukázal, že od 07.05.2007 je plátcom DPH, identifikačné číslo SK

1024884960.

Trovy právneho zastúpenia boli priznané v zmysle §§ 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c), § 15 písm. a),
§16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnej pomoci (tarifná odmena). Hodnota jedného úkonu činí podľa § 11
ods. 1 vyhlášky sumu 60,07 eur :

Trovy právneho zastúpenia spočívajú v nasledovných úkonov právnej pomoci :

1/ dňa 31.3.2011 prevzatia a príprava

2/ účasť na pojednávaní 4.4.2011

3/ účasť na pojednávaní 30.05.2011

2/ písomné podanie na súd dňa 26.05.2011

3/ / účasť na pojednávaní dňa 12.2.2013

5/ účasť na pojednávaní dňa 26.03.2013.

Výška režijného paušálu za úkony vykonané v roku 2011 bola 7,41 eur, v roku 2013 suma 7,81 eur.

Podľa§149ods.1O.s.p.akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Procesne úspešní navrhovatelia v 2. a 3. rade si trovy konania neuplatnili, preto im ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať

návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.