Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2012

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 13C/32/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312202740
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2012:5312202740.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa: M. R., nar.
XX.X.XXXX, bytom E. Č.. XXX, XXX XX F. proti odporcom: 1/ K. H.Č., nar. X.X.XXXX, bytom R. XX,
XXX XX A., Česká republika, 2/ C. L., nar. X.XX.XXXX, bytom V. B.. XX/XX, XXX XX N. U. H., 3/ H.A.
W., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX R., Česká republika, 4/ N. A., nar. XX.X.XXXX, bytom
F. Č.. XXX, XXX XX F., 5/ K. Š.K., nar. XX.X.XXXX, bytom M. Č.. XX/XX, XXX XX G., 6/ N. R., nar.

XX.X.XXXX, bytom XXX XX D. Č.. XXX, 7/ H. M., nar. XX.X.XXXX,bytom F. Č.. XXX, XXX XX F., 8/ L.
G., nar. XX.X.XXXX, bytom F. Č.. X, XXX XX F., 9/ K. G., nar. 12.4.1966, bytom Turkov č. 138, 023 54
Turzovka,10/Š.L.,nar.XX.X.XXXX,bytomF.Č..XXX,XXXXXF.,11/C.I.,nar.XX.X.XXXX,bytomE.Č..
XXX, XXX XX F., 12/ H. E., nar. XX.X.XXXX, bytom E. Č.. XXX, XXX XX F., 13/ K. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. Č.. XXX, XXX XX F., 14/ G. D., nar. X.X.XXXX, bytom E. Č.. XXX, XXX XX F., XX/ Y. R., U..
XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, XXX XX F., 16/ K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. U. L. Č.. XXX, XXX XX
F., 17/ G. F.vá, nar. X.X.XXXX, bytom N. U. L. Č.. XXX, XXX XX F., 18/ K. Z., nar. X.X.XXXX, bytom XXX

XX R. Č.. XX, Česká republika, 19/ C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.Á. Č.. XXXX, XXX XX R., Česká
republika, 20/ D. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom L. Č.. XXX/X, XXX XX R. 1, 21/ Slovenský pozemkový fond,
Búdkova cesta 36, 817 47 Bratislava, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Navrhovateľ M. R., rodený R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., E. Č.. XXX j e v y l ú č n ý m v
l a s t n í k o m nehnuteľností v podiele 1/1 CKN č. XXX - TTP o výmere 2153 m2 katastrálne
územie F., F. identickej s dielom 1 z parcele EKN č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX katastrálneho

územia F., F., ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. XXX/XXX geodetom Bc. Jánom Jančíkom
dňa 19.12.2011, overeným SK Čadca pod č. XXXX/XXX dňa 25.1.2012, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú
súčasť rozsudku.

II. Žiadny z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 6.3.2012 podal navrhovateľ M. R. návrh na určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti.
Uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti katastrálne územie F. CKN XXX - trvalý trávnatý porast
o výmere 2153 m2, ktorá je vytvorená ako diel 1 z EK parcele č. XXXX/X na LV č. XXXX na základe

geometrického plánu vyhotoveného Bc. C. C. dňa 19.12.2011 pod č. XXX/XX, ktorý bol
overený správou katastra pod č. XXXX/XXXX dňa 25.01.2012.

Súd bol podľa § 152 ods. 2, § 153 ods. 2 OSP viazaný takýmto predmetom sporu a zároveň aj
rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami, ktoré tvorili základ uplatneného nároku. Základ uplatneného
nároku tvorili tvrdenia, že právni predchodcovia navrhovateľa, starí rodičia C. L. K. G., rodená L., vlastnili
z pôvodnej pozemnoknižnej parcele (EKN) č. XXXX/X podiel XXXX/XXXX. Táto pozemnoknižná parcela
bola v dávnej minulosti do roku 1950 podelená. Pred rokom 1950 časť zamenili aj s vlastníčkou H. M.,

výsledkom deľby boli parcele EN pred THM. Na takto reálne vydelené parcele boli právni predchodcovianavrhovateľa zapísaní ako užívatelia CKN parcele XXX, evidenčný list č. XXX predtým EN č. XXX
- lúka o výmere 2161 m2, evidenčný list č. XXX. Táto evidencia vychádzala z prvotných dokladov
jednotnej evidencie pozemkov z 50-tych rokov. Každý si obhospodároval svoje, bral si úrodu zo svojho.

Do držby užívania celé desaťročia nikdy nezasahoval, ani nezasahuje. Ostatní spoluvlastníci sú teda
len formálnymi spoluvlastníkmi, navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva,
pretože s nehnuteľnosťou nemôže disponovať. Vlastnícke právo v dávnej minulosti, v dôsledku reálnej
deľby, patrilo právnym predchodcom C. L. K. G., rodenej L., po ktorých nehnuteľnosti získala matka
navrhovateľa Y. R., rodená L., a ktorá ich následne ústnou darovacou zmluvou darovala navrhovateľovi.

SPF Bratislava ako zástupca neznámych spoluvlastníkov s návrhom nesúhlasil. Poukázal, že podiel
právnej predchodkyne a právneho predchodcu navrhovateľa zodpovedá výmere 797,36 m2. Nebol
vykonaný, resp. predložený dôkaz o darovaní z roku 1992 zo strany G. Y. R. navrhovateľovi. Ústna
darovacia zmluva nespôsobili právny titul pre oprávnenú a dobromyseľnú držbu ako základného
predpokladu inštitútu vydržania. Občiansky zákonník vyžaduje písomnú formu, navrhovateľ teda
nemohol byť dobromyseľný, že vydržal do vlastníctva, a to aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu

SR č. 5Cdo/49/2010 zo dňa 29.3.2011.

Z listinného dôkazu písomného vyjadrenia G. I. čl. 20 spisu mal súd preukázané, že jej rodičia boli G. K.
C. L.. Po reálnej deľbe v prírode došlo aj k zámenám so susedou H. M.. Zámeny sa týkali pozemku okolo
cesty č. XXX a XXX. G.A. K. C. L. po zámene nehnuteľnosť ako celok darovali dcére Y. R.. Súd vykonal
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to návrh čl. 1, 2, 3, 4, 5, osvedčenie o dedičstve XXD/

XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX, potvrdenie čl. 9, dedičské rozhodnutie D XXX/XX čl. 10, okruh dedičov vo
veci D XXX/XXXX z čl. 11, potvrdenie Mesta F. čl. 12 o neznámych, geometrický plán z čl. 13, 14, výpis
z LV č. XXXX čl. 17, vyjadrenie G.Á. I. čl. 20, rozhodnutie N. XX/XX, Dnot XXX/XX čl. 21, osvedčenie
o dedičstve D XXXX/XX, Dnot XXX/XX čl. 23, XD XXX/XX, Dnot XXX/XX čl. 26, výpis z LV č. XXXX
čl. 31, výpis z evidenčného listu č. 115 - čiastočný čl. 32, mapový operát na spornú nehnuteľnosť čl.

33, 34, vyjadrenie Správy katastra Č. čl. 35, z ktorého je zrejmé, že v popisných informáciách katastra
nehnuteľnosti bola parcela CKN XXX vedená na evidenčnom liste XXX na užívateľa L. G., F. Č.. X,
ďalej z vyjadrenia katastra čl. 35 vyplýva, že parcela CKN č. XXX, katastrálne územie F. je totožná s EN
parcelou č. XXX - lúka o výmere 2161 m2, ktorá bola na evidenčnom liste č. XXX vedená na užívateľov
L. C.U. K. G., bytom F., F. č. X. Pripojený evidenčný list na kontingenty čl. 36 a nasledujúce spisu, kde

užívatelia sú vedení C. L. K. G., výpis z evidencie nehnuteľnosti na túto spornú nehnuteľnosť čl. 38,
kde užívatelia sú uvedení L. C. K. G., kópia z pozemkovej mapy čl. 39, vyjadrenia ostatných účastníkov
konania tak ako boli oboznámené na dnešnom pojednávaní čl. 48, 49, 50, 56, 57, 58, 59, vyjadrenie
Mesta G. čl. 60, vyjadrenie Mesta F. čl. 70, mapa čl. 71, evidenčný list č. XXX na L. G., rodenú L., F. č. X
čl 72, evidenčný list čl. 73, stará mapa čl. 75, vyjadrenia ostatných odporcov tak ako boli oboznámené

na pojednávaní čl. 77, 78, 79, 80, 81, 82, 83 a ostatné listiny predložené na pojednávaní
dňa 26.6.2012.

Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné právne závery.

Predmetom sporu je návrh na určenie vlastníckeho práva k CKN parcele č. XXX - trvalý trávnatý porast
o výmere 2153 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom Bc. C. C. dňa 19.12.2011 pod č. XXX/

XXXX, ktorý bol overený správou katastra pod č. XXXX/XXXX dňa 25.01.2012. Parcela EKN č. XXXX/
X zapísaná na LV č. XXXX sa nachádza na čl. 17 spisu a obsahuje zoznam formálnych spoluvlastníkov,
ktorýchokruhaichprávnychnástupcovzodpovedáokruhuúčastníkovkonania.Všetciúčastnícikonania,
resp. ich právni nástupcovia s výnimkou SPF (neznámych spoluvlastníkov) s návrhom súhlasili, súhlasili
s tým, že v dávnej minulosti došlo k reálnej deľbe do roku 1950 s tým, že navrhovateľ a jeho

právni predchodcovia nehnuteľnosť nerušene, dlhodobo užívali, nikto zo spoluvlastníkov a ich právnych
nástupcov si do nehnuteľnosti nerobil nároky a ani si nerobí. Zároveň z ich vyjadrení bolo zrejmé,
že nehnuteľnosť výlučne užívala rodina navrhovateľa a jeho právnych predchodcov tak, že užívali
nehnuteľnosť sami, reálne vydelenú a sami si brali výsledok úrody z tejto nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť
nebola užívaná všetkými spoluvlastníkmi podľa výšky spoluvlastníckych podielov a nedelili sa o úrodu

podľa výšky spoluvlastníckych podielov.

Výsluchom svedka geodeta mal súd v konaní preukázané, že novovytvorená CKN XXX o výmere
2153 m2 zodpovedá v dávnej minulosti vydelenej nehnuteľnosti EN XXX - lúka o výmere 2161 m2
na evidenčnom liste č. XXX (neskôr CKN XXX, evidenčný list XXX), ktorý bol vedený na právnych
predchodcov, starých rodičov navrhovateľa C. L. K. G.. Tieto údaje sú z jednotnej evidencie pozemkovz 50-tych rokov, čo svedčí, že EN parcele v reálnom stave vznikli do roku 1950 deľbou a evidenčný
list podchytil len reálnu deľbu do roku 1950. Geometrický plán označuje totožnú parcelu čo do hraníc
a výmery a preukazuje zároveň kontinuitu z hľadiska časového, z hľadiska hraníc pozemkov, výmery

pozemkov s nehnuteľnosťou, ktorá vznikla do roku 1950. Ostatní spoluvlastníci mali nehnuteľnosti
vydelené v iných častiach pozemnoknižnej parcele alebo iných pozemnoknižných parciel zapísaných v
totožnej pozemnoknižnej vložke, resp. aj v iných pozemnoknižných vložkách, ak došlo aj k zámenám.
Evidenčný list č. XXX na parcelu XXX je na čl. 32 spisu na L. G. K. L.. Rovnaké závery vyplývajú aj
z mapy čl. 33 na parcelu CKN XXX a z mapy EN pred THM čl. 34 parcela EN XXX, ktorá zodpovedá

CKN XXX a novovytvorenej parcele geometrickým plánom. Z vyjadrenia Správny katastra Čadca čl.
35 spisu túto kontinuitu medzi parcelou CKN č. XXX, EN č. XXX a novovytvorenou parcelou mal súd
preukázanú. Mal taktiež preukázané, že ako užívatelia na evidenčných listoch 115 a 973 na parcelách
EN č. XXX a CKN č. XXX boli vedení L. G., F.. Aj tu mal preukázané, že podkladom k EN parcele č. XXX
bol prvotný doklad k jednotnej evidencii pozemkov z 50-tych rokov. Je teda zrejmé, že aj keď evidencia
nehnuteľnosti vznikla až v roku 1964 došlo k zamapovaniu reálnej deľby realizovanej do roku 1950. K

reálne vydeleným nehnuteľnostiam na základe evidenčných listov sa správali užívatelia ako vlastníci,
nie ako užívatelia, s nehnuteľnosťou v nadväznosti na § 123 Občianskeho zákonníka disponovali, teda
nešlo k vydeleniu len čo do užívania, ale došlo k deľbe aj čo do vlastníckych vzťahov, čoho dôkazom je aj
skutočnosť, že uvedení užívatelia platili kontingenty z celej vydelenej nehnuteľnosti, neplatili kontingent
len zo svojej výšky spoluvlastníckeho podielu. Bolo by v rozpore s logickým výkladom, že by niekto

bol ochotný platiť kontingent za ostatných pozemnoknižných spoluvlastníkov z ich spoluvlastníckych
podielov, keby nebolo došlo k deľbe aj čo do vlastníckeho práva. Rovnaký záver vyplýva aj z identifikácie
parciel čl. 38 spisu na parcele EN XXX - lúka o výmere 2161 m2, ktorá bola vedená na L. C.U. K. ženu G..

Podľa rozhodnutia č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu Československej
republiky uverejnenej v zbierke IV. u niektorých nehnuteľností je síce vedené v pozemkovej knihe

vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti
spoluvlastníci v niektorých prípadoch už dlhý čas užívajú nehnuteľnosť reálne rozdelenú na samostatné
časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením
nehnuteľnosti, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku do 31.12.1950
pripúšťal pritom aj takéto riešenie; a netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené

na písomnej zmluve, a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa uvedeného rozhodnutia č.
911/1932 UZ treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľnosti zapísaných do pozemkovej
knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z
týchto nehnuteľnosti majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene
týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť

uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním).

Naliehavý právny záujem podľa § 80 písmeno c) OSP je v takom prípade daný na určení vlastníckeho
práva k vydeleným nehnuteľnostiam, alebo na určení, že došlo k zrušeniu a rozdeleniu podielového
spoluvlastníctva. Naliehavý právny záujem nie je daný na zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, ktoré fakticky zaniklo, bolo zrušené, ani na určení vlastníckeho práva k ideálnemu

spoluvlastníckemu podielu, ktorý zanikol zrušením a vyporiadaním.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že formálne vykazované podielové
spoluvlastníctvo k pozemnoknižnej parcele CKN XXXX (PKN), s ktorou je identická aj sporná
nehnuteľnosť CKN č. XXX, bolo už v dávnej minulosti (do roku 1950) zrušené vykonanou reálnou deľbou
zodpovedajúcou parcelám EN, pričom právnym predchodcom navrhovateľa pripadla parcela EN č. XXX

- lúka o výmere 2161 m2, ktorá zodpovedá CKN č. XXX. V rámci tejto deľby nehnuteľnosti
pripadli vo vydelenej časti do výlučného vlastníctva jednotlivých spoluvlastníkov na základe výsledkov
tejto reálnej deľby. K takto reálne vydeleným častiam pôvodného predmetu spoluvlastníctva každý z
týchto spoluvlastníkov, ktorý mal pridelenú reálne vydelenú časť, nadobudol vlastnícke právo vydržaním
podľa § 115 a nasl. Zákona č. 141/1950 Zb. v spojení s ust. § 498 Občianskeho zákonníka. Za

situácie, kedy neexistuje podielové spoluvlastníctvo medzi bývalými spoluvlastníkmi v hmotnoprávnej
rovine, ale len vo formálnej rovine, došlo k jeho zrušeniu a vyporiadaniu v hmotnoprávnej rovine
v dávnej minulosti, je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa podľa § 80 písmeno c) OSP
na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k reálne vydelenej nehnuteľnosti. Navrhovateľ má
právo zosúladiť formálny evidenčný stav so skutočným reálnym hmotnoprávnym stavom, pretože

nemôže z nehnuteľnosťou v rozpore s § 123 Občianskeho zákonníka disponovať ako vlastník, hoci vhmotnoprávnejrovinevlastníkomje.Zatakéhoskutkovéhoaprávnehostavubybolovrozporesdobrými
mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, aby ostatní spoluvlastníci, ktorí majú svoj podiel vydelený
v iných nehnuteľnostiach sa naďalej domáhali svojho spoluvlastníckeho podielu v ideálnej podobe k

nehnuteľnostiam, ktoré boli reálne vydelené v prospech navrhovateľ a jeho právnych predchodcov.

Súd ďalej poukazuje, že formálny spoluvlastnícky stav, ktorý existoval, predstavoval ideálny
spoluvlastníckypodiel,ktorýmalvzťahkpozemnoknižnejvložkeakpozemnoknižnejparcelePKNXXXX
(prípadne k ostatným pozemnoknižným parcelám, ktoré v tejto vložke boli zapísané), podiel nemal vzťah
k vydeleným parcelám EN, resp. CKN jednotlivo. Súd preto musel skúmať, či došlo k zrušeniu celej

pozemnoknižnej parcely v dávnej minulosti, tento záver mal preukázaný mapovým operátom na čl. 34
spisu, z ktorého je zrejmé, že celá pozemnoknižná parcela bola podelená na parcely EN pred THM, teda
došlo k zrušeniu celej pozemnoknižnej parcely a nielen jej časti. Podielové spoluvlastníctvo tak zaniklo
reálnou deľbou, bolo vyporiadané rozdelením do roku 1950. Právnym predchodcom navrhovateľa
pripadla nehnuteľnosť EN XXX čl. 34 spisu, ktorá po prečíslovaní zodpovedá CKN XXX na čl. 33 spisu
a nehnuteľnosť tvoriacej predmet sporu vytvorenej geometrickým plánom. K takejto deľbe došlo do roku

1950, čo je preukázané aj záverom Správa katastra Čadca čl. 35 spisu, z ktorého je zrejmé, že EN
parcele boli zamapované síce po roku 1964, ale ako prvotný podklad, tvoril doklad k jednotnej evidencii
pozemkov z 50-tych rokov.

Z rozhodnutia 911/32 vyplýva, že v dlhotrvajúcom stave držby a užívania vydelenej nehnuteľnosti
je treba vidieť dohodu strán o deľbe, zámene, nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva,

pričom dohoda môže byť uzavretá mlčky aj konkludentne. Z uvedeného je zrejmé, že dlhotrvajúci
stav držby užívania je dôkazom o tom, že k takejto deľbe, zámenám do roku 1950 došlo a nie je
potrebné dokazovať v konkrétnej rovine, kto s kým delil a kto s kým zamieňal, pretože za takýchto
okolnosti by boli spoluvlastníci a vlastníci v dôkaznej núdzi. Už skutočnosť samotná, že si nikto z
bývalých pozemnoknižných spoluvlastníkov, resp. ich právnych nástupcov nerobil nároky do vydelenej

časti nehnuteľnosti je dôkazom o tom, že k takejto deľbe došlo, každý si užíval svoju reálne vydelenú
nehnuteľnosť, každý si len zo svojej reálne vydelenej nehnuteľnosti bral úrodu. Nehnuteľnosť, ktorá
je predmetom sporu sa neužívala všetkým spoluvlastníkmi a o úrodu z tejto nehnuteľnosti sa nedelili
podľa výšky podielov. Ide teda o zákonnú domnienku, že reálna deľba v minulosti a zámeny existovali,
ak je preukázaný stav držby užívania vydelenej nehnuteľnosti. Takúto skutočnosť v konaní mal

súd preukázanú, a preto ďalšie dôkazy považoval za nadbytočné. Zákonná domnienka sa vyvracia
spôsobom podľa § 133 OSP a zákonnú domnienku je povinný vyvrátiť a preukázať ten, kto s touto
zákonnou domnienkou nesúhlasí, resp. ju chce vyvrátiť. Nie je povinný navrhovateľ v tomto smere uniesť
dôkazné bremeno, ale ten, kto chce zákonnú domnienku vyvrátiť. V konaní nikto z účastníkov konania
nevyvrátil zákonnú domnienku dlhotrvajúcej držby, užívania, reálne vydelenej nehnuteľnosti, preto súd

mal za to, že treba túto zákonnú domnienku vyplývajúcu z rozhodnutia č. 911/32 UZ aplikovať a mať
za to, že v dávnej minulosti došlo k reálnej deľbe, zámenám v prospech navrhovateľa a jeho právnych
predchodcov.

Pokiaľ ide námietku zástupcu SPF, že ústna darovacia zmluva medzi matkou navrhovateľa a
navrhovateľom nemôže byť spôsobilým predmetom vydržania, s takým záverom sa súd nestotožnil.

Pokiaľ by mal navrhovateľ k dispozícii platný právny titul písomnú zmluvu darovaciu od svojej matky,
nebol by odkázaný na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva. Podkladom - počiatkom behu
vydržacej lehoty je právny titul čo i neplatný, k takému neplatnému právnemu titulu patrí aj ústna
darovacia zmluva. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nikto túto ústnu darovaciu zmluvu
nespochybnil, nikto nespochybnil skutočnosť, že navrhovateľ vstúpil po dare do užívania spornej

nehnuteľnosti, nerušene, dlhodobo nehnuteľnosť užíval až do uplynutia vydržacej lehoty, správal sa ako
vlastník, bol dobromyseľný, užívanie bolo nerušené, preto spornú nehnuteľnosť vydržal do vlastníctva.

Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a určil navrhovateľa za výlučného vlastníka spornej
nehnuteľnosti.

Dobromyseľnosť navrhovateľa vyplýva aj z tej skutočnosti, že navrhovateľ 30 rokov nehnuteľnosť užíval

ako svoju, po tom čo sa postaral, dochoval pôvodného vlastníka. Pokiaľ by nebol dobromyseľný, že
je vlastník, je zrejmé, že starostlivosť o rodičov by bola rozdelená medzi ostatných súrodencov. Táto
skutočnosť svedčí o súrodeneckej deľbe a o tom, že nehnuteľnosť bola na základe na takejto dohody
v rámci rodiny darovaná navrhovateľovi zo strany matky. Počas užívania, počas doby 30-tich rokov,
sa nevyskytol žiaden spor, na základe ktorého by sa súrodenci navrhovateľa domáhali vlastníckehopráva, resp. užívania nehnuteľnosti. Sporná nehnuteľnosť nemohla byť prejednaná alebo určená do
dedičského práva do dedičstva po zosnulej z toho dôvodu, že ku dňu úmrtia už vlastníkom nebola, za
života došlo k daru.

Navrhovateľ bol v konaní úspešným účastníkom konania podľa § 142 ods. 1 OSP, ako úspešnému
účastníkovi konania by mu patrila plná náhrada trov konania. Na inak úspešného účastníka konania
však súd aplikoval ust. § 150 OSP dôvody hodné osobitného zreteľa, mal za to, že navrhovateľovi,
aj keď bol úspešný, nemožno priznať právo na náhradu trov konania, pretože ostatní spoluvlastníci
nezavinili neusporiadaný stav vlastníckeho práva na strane navrhovateľa, nezavinili neusporiadaný stav

vlastníckeho práva v danej lokalite. Súd preto rozhodol tak, že trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.