Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2008

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/509/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104127242
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2008:1104127242.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej

veci navrhovateľa: Obec Valaská Belá, Valaská Belá č. 1, 972 28, IČO: 003 185 31, zastúpený právnym
zástupcom: JUDr. Ivan Kudla, advokát, Hodžova č. 4, 911 01 Trenčín, proti odporcovi v 1. rade:
Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č.
13, Bratislava, odporcovi v 2. rade: COOP Jednota Prievidza, spotrebné družstvo, A Hlinku č. I. 437, 971
68 Prievidza, IČO: 00 169 005 ( do 14. 07. 2004 Jednota, spotrebné družstvo, do 21. 07. 2004 Jednota,
spotrebné družstvo Prievidza), zastúpený právnou zástupkyňou: JUDr. Eva Matulayová, advokátka, A.
Hlinku č. 20, 971 01 Prievidza, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu podľa

zákona č. 58/1969 Zb. vo výške 3 210 031.- Sk.- Sk, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v zastúpení svojím právnym zástupcom sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.
06. 2004 domáhal od odporcov náhrady škody spôsobnej nezákonnými rozhodnutiami súdov vo výške
3 210 031.- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 12, 5% ročne ( v jednom podaní uviedol úrok z
omeškania vo výške 6, 5%, nežiadal o zmenu návrhu) z tejto sumy od 01. 06. 2003 až do zaplatenia
a trovy konania a to titulom zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969“).

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil nasledovne:

Navrhovateľ je výlučným vlastníkom stavby na pozemku parc. č. XXX/X, k. ú. T. U. zapísanej na
LV č. X, k. ú. T. U.. Ide o viacúčelový objekt postavený v roku 1971 na účely bývalého MNV
a poskytovania reštauračných služieb právnym predchodcom navrhovateľa v súčinnosti s právnym
predchodcom odporcu v 2. rade, od roku 1972 tieto subjekty spoločne užívali túto stavbu, odporca v 2.
rade užíval časť stavby - nebytové priestory na prízemí budovy. V roku 1990 sa užívací vzťah odporcu v
2. rade transformoval na vzťah nájomný, túto skutočnosť odporca v 2. rade neakceptoval a v roku 1992
uzatvoril s iným subjektom zmluvu o dočasnom užívaní družstevného majetku.

Navrhovateľ v konaní vedenom na Okresnom súde v Prievidzi č. k. 15C 37/1995 návrhom zo dňa 25. 04.

1995 sa domáhal proti odporcovi v 2. rade určenia neplatnosti zmluvy o dočasnom užívaní družstevného
majetku zo dňa 22. 05. 1992, ktorou odporca v 2. rade prenajal časť objektu inému subjektu a vydaniabezdôvodného obohatenia vo výške 720 000.- Sk. Súd rozsudkom č. k. 15C 37/1995 - 97 zo dňa 03.
04. 1996, právoplatným dňa 03. 02. 1997 v spojení s odvolacím rozhodnutím, návrh zamietol (čl. 20).
Rozsudok bol odvolacím súdom Krajským súdom v Banskej Bystrici č. k. 14Co 3623/1996 zo

dňa 26. 09. 1996 potvrdený (čl. 23).

V konaní vedenom na Okresnom súde v Prievidzi č. k. 8C 5/1997 sa navrhovateľ proti podnájomníčkam
domáhal vypratania časti objektu, nebytových priestorov na prízemí. Rozsudkom č. k. 8C 5/1997 zo dňa
28. 10. 1997 bolo návrhu vyhovené, právoplatné dňa 26. 06. 1998, a odvolací súd Krajský súdu v
Trenčíne č. k. 5Co 47/1998 zo dňa 22. 04. 1998 toto rozhodnutie potvrdil.

V konaní vedenom na Okresnom súde v Prievidzi č. k. 8C 5/1999 sa navrhovateľ proti odporcovi v

2. rade domáhal vypratania časti objektu - nebytových priestorov na prízemí tohto objektu. Súd návrh
rozsudkom č. k. 8C 5/1999 zo dňa 06. 03. 2001 zamietol. Odvolací Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.
k. 19Co 195/2001 zo dňa 18. 10. 2001 prvostupňový rozsudok potvrdil (čl. 25). Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudkom č. k. 2 Cdo 63/2002 zo dňa 27. 08. 2002, na základe dovolania navrhovateľa, oba
tieto rozsudky zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (čl. 29). Následne Okresný súd v

Prievidzi rozsudkom č. k. 12C 204/2002 zo dňa 25. 03. 2003 návrhu vyhovel a odporcovi v 2. rade uložil
povinnosť vypratať nebytové priestory, rozhodnutie je právoplatné dňa 22. 05. 2003.

Navrhovateľ má za to, že s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2
Cdo 63/2002 zo dňa 27. 08. 2002 a právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí v tejto veci, pochybili
svojimi rozhodnutiami, nesprávnym právnym posúdením tejto veci, všetky prvostupňové i odvolacie

rozhodujúce v tejto veci, čím navrhovateľovi spôsobili majetkovú ujmu.

Nárok na náhradu škody vo výške 3 210 031.- Sk spôsobenej navrhovateľovi vyššie uvedenými
rozhodnutiami súdov spočíva v škode skutočnej a v bezdôvodnom obohatení na strane odporcu v 2.
rade(navrhovateľvosvojomnávrhujednotlivépoložkysvojhonárokuvyčíslilnezrozumiteľneachaoticky,
túto nejasnosť neodstránil ani počas konania).

Navrhovateľ si u odporcu v 1. rade v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 predmetný
nárok uplatnil v rámci predbežného prerokovania nároku dňa 22. 12. 2003 (čl. 17). Keďže v zákonom
stanovenej lehote odporca v 1. rade uplatnený nárok neuspokojil, domáha sa navrhovateľ tohto nároku
súdnou cestou.

Súd konštatuje, že predmetný návrh je celý veľmi nejasný, nezrozumiteľný. V samotnom návrhu i počas

konania sa navrhovateľ domáhal od odporcov náhrady škody spôsobnej nezákonnými rozhodnutiami
súdov,neskôrpočaskonaniavjehopísomnýchvyjadreniachsaužuvádza,žeškodamubolaspôsobená
i nesprávnym úradným postupom, neuviedol koho a v akom konaní vidí tento nesprávny úradný postup.

V návrhu je veľmi nejasne a nezrozumiteľne uvedené, ktorými rozhodnutiami ktorých súdov bola
spôsobená navrhovateľovi škoda a v čom vidí navrhovateľ ich nezákonnosť, počas konania tieto

rozhodnutia menil, dopĺňal (konanie vedené na Okresnom súde v Prievidzi č. k. 4C 128/2002 v spojení
s odvolacím konaním vedeným na Krajskom súde v Trenčíne č. k. 4Co 116/04, konanie vedené na
Okresnom súde v Prievidzi č. k. 7C 242/2002) , ani na záver konania jednoznačne neustál
ktorými rozhodnutiami súdov bola navrhovateľovi spôsobená škoda a aká škoda v akej výške mu bola
nimi spôsobená.

Vzhľadom na zmätočnosť návrhu, ktorá nebola odstránená právnym zástupcom navrhovateľa ani počas
konania, naopak prednesy právneho zástupcu navrhovateľa na jednotlivých pojednávaniach a jeho
písomné podania boli priam chaotické, súd ustálil v tejto veci obsahové znenie návrhu tak ako je to
vyššie uvedené.Počas konania právny zástupca navrhovateľa uviedol, že o vzniku škody sa dozvedel navrhovateľ 01.
05. 1990 kedy nadobudol účinnosť zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
O výške škody sa dozvedel dňa 27. 08. 2002 kedy bolo vyhlásené rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskejrepublikyč.k.2Cdo63/2002,ktorýmbolozrušenéprvostupňovéaodvolacierozhodnutieako
vadné. Neskôr uvádzal, že sa o vzniku škody dozvedel dňa 03. 04. 1996, kedy Okresný súd v Prievidzi
rozsudkom č. k. 15C 37/1995 - 97 zo dňa 03. 04. 1996 zamietol návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti
zmluvy o dočasnom užívaní majetku (právny zástupca navrhovateľ na pojednávaní toto rozhodnutie ani
konkrétne neuviedol, uviedol iba nezrozumiteľné všeobecné konštatovanie).

V rámci prípravy konania sa odporca v 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomne
vyjadril dňa 17. 09. 2004 (čl. 46).

Nárok, ktorého sa navrhovateľ v tomto konaní domáha neuznáva, považuje ho za nedôvodný. Namietal
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu v 2. rade, nakoľko podľa ustanovenia § 1 ods.
1 zákona č. 58/1969 je nositeľom povinností podľa tohto ustanovenia štát zastúpený príslušným štátnym
orgánom a nie odporca v 2. rade ako právnická osoba. Namietal vznik škody spôsobnej rozhodnutiami

súdov, jej výšku i nepreukázanie tejto škody navrhovateľom. Namietal ďalej premlčanie uplatneného
nároku, nakoľko navrhovateľ, ako to sám uviedol jeho právny zástupca, sa o škode dozvedel už 01.
05. 1990 resp. 03. 04. 1996, čím si tento nárok uplatnil po trojročnej zákonnej lehote (návrh podal až
29. 06. 2004) podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969, ktorá začala pre navrhovateľa plynúť
odo dňa 01. 05. 1990 resp. 03. 04. 1996 (alebo 02. 01. 1997 kedy prvostupňový rozsudok Okresného

súdu v Prievidzi č. k. 15C 37/1995 nadobudol právoplatnosť v spojení s odvolacím potvrdzujúcim
rozsudkom) kedy sa o škode dozvedel. Ďalej namietal nedostatok splnenia zákonnej podmienky pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody uvedenej v ustanovení § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969
- zrušenie týchto rozhodnutí súdov pre ich nezákonnosť. Žiadal návrh vo vzťahu odporcovi v 2. rade
zamietnuť z dôvodu uplatnenej námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v 2. rade,

uplatnil si trovy konania.

Právny zástupca navrhovateľa počas konania neuviedol právny titul na základe ktorého sa domáha
svojho nároku proti odporcovi v 2. rade. Uviedol, že proti odporcovi v 2. rade nárok v tomto konaní
nemá, že si vo vzťahu k tomuto odporcovi nárok neuplatňuje, odporca v 2. rade sumu 250 000.- Sk
navrhovateľovi zaplatil.

Odporca v 1. rade sa v rámci prípravy konania vyjadril dňa 29. 09. 2004 (čl. 51), dňa 08. 06. 2007
(čl. 57). Návrh navrhovateľa odporca považuje za vecne a právne bezzákladný. Neuznáva právny
titul pre uplatnený nárok, nakoľko priznanie náhrady škody z tohto titulu vyžaduje splnenie určitých
zákonných podmienok. Jednou z týchto podmienok je, aby rozhodnutia súdov, ktorými bola škoda
spôsobená, boli zrušené pre ich nezákonnosť príslušným súdom, ktorým je súd potom pri rozhodovaní

o zodpovednostnom nároku viazaný. Konaniu o zodpovednostnom nároku preto musí predchádzať
konanie sledujúce zistenie nezákonnosti a zrušenie nezákonného rozhodnutia, túto otázku nie je
oprávnený vyhodnocovať súd v predmetnom konaní. Túto podmienku navrhovateľ nespĺňa, pretože ním
spomínané rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cdo 63/2002 zo dňa 27. 08. 2002,
ktorým boli zrušené prvostupňový rozsudok Okresného súdu v Prievidzi č. k. 8C 5/1999 zo dňa 06. 03.

2001 a odvolací rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co 195/2001 zo dňa 18. 10. 2001 (nie
iné, ktoré navrhovateľ uvádzal v návrhu a na základe ktorých sa domáha svojho nároku) neboli zrušené
pre ich nezákonnosť, ale z iných dôvodov - pre nesprávne právne posúdenie, právne vyhodnotenie veci.

Odporca v 1. rade ďalej uvádzal, že navrhovateľ si časť výšky škody vyčíslil ako bezdôvodné obohatenie
na strane odporcu v 2. rade. V takomto prípade v tejto časti mu ešte škoda nevznikla, pretože

navrhovateľ má pohľadávku voči odporcovi v 2. rade na základe iného právneho titulu. Existencia
pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia potom vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy
(tento právny názor vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Cdo 199/2005
zo dňa 31. 05. 2006, ktoré odporca v 1. rade založil do spisu, čl. 60). Návrh žiadal zamietnuť, trovy
konania si neuplatnil. Počas konania sa v celom rozsahu pripojil k námietke premlčania prednesenej

odporcom v 2. rade, i k ostatným predneseným námietkam (čl. 82, 89).Počas konania odporcovia poukazovali na nejasnosť návrhu, vrátene jeho následných písomných
doplnení a vyjadrení právneho zástupcu navrhovateľa, nie je z neho jasné čoho sa navrhovateľ návrhom
domáha, výšky náhrady škody navrhovateľ nevyšpecifikoval, žiadnym dôkazom nepreukázal.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spisoch Okresného súdu v Prievidzi č. k. 8C 5/1999, 8C 5/1997, 15C 37/1995, 7C
242/2002, 4C 128/2002, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v predmetnom spise.

Súd pri rozhodovaní v tejto veci prihliadol i na všetky písomné vyjadrenia právneho zástupcu
navrhovateľa a odporcov, na ich osobné prednesy na jednotlivých pojednávaniach počas celého
konania.

Z vykonaného dokazovanie súd ustálil a právne vyhodnotil tento skutkový stav:

Navrhovateľ je výlučným vlastníkom stavby na pozemku parc. č. XXX/X, k. ú. T. U. zapísanej na LV
č. X, k. ú. T. U.. Ide o viacúčelový objekt, kde nebytové priestory v prízemí tohto objektu užíval od
roku 1972 právny predchodca odporcu v 2. rade. Po účinnosti zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a
podnájme nebytových priestorov došlo medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade k právnemu sporu

o právny titul na základe, ktorého odporca v 2. rade tieto nebytové priestory užíval, o platnosť zmluvy
o dočasnom užívaní družstevného majetku a následne ďalšie právne spory týkajúce sa tejto veci
(vypratanie nebytových priestorov podnájomníčkami, vydanie bezdôvodného obohatenia).

Navrhovateľ v konaní vedenom na Okresnom súde v Prievidzi č. k. 15C 37/1995 sa domáhal proti
odporcovi v 2. rade určenia neplatnosti zmluvy o dočasnom užívaní družstevného majetku zo dňa 22.

05. 1992. Súd rozsudkom č. k. 15C 37/1995 - 97 zo dňa 03. 04. 1996 návrh zamietol. Rozsudok
bol odvolacím súdom Krajským súdom v Banskej Bystrici č. k. 14Co 3623/1996 zo dňa 26. 09. 1996
potvrdený. Prvostupňové rozhodnutie v spojení s potvrdeným odvolacím rozhodnutím je právoplatné
dňa 03. 02. 1997.

Tieto rozhodnutia neboli nikdy žiadnym súdom zrušené, neboli ani zrušené pre ich nezákonnosť.

Navrhovateľ požiadal odporcu v 1. rade o náhradu škody spôsobenej navrhovateľovi týmito
rozhodnutiamidňa22.12.2003,odporcav1.radetejtožiadostinevyhovel,pretosanavrhovateľdomáha
náhrady škody titulom týchto nezákonných rozhodnutí návrhom podaním súdu dňa 29. 06. 2004.

Po vykonanom dokazovaní súd ustálil, že nároku v tejto časti nemožno vyhovieť, nakoľko v tejto časti
návrhu nie je splnená zákonnej podmienky pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody uvedená

v ustanovení § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969, pretože tieto rozhodnutia neboli zrušené, neboli zrušené pre
ich nezákonnosť. Preto súd v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol.

V konaní vedenom na Okresnom súde v Prievidzi č. k. 8C 5/1997 sa navrhovateľ proti podnájomníčkam
domáhal vypratania nebytových priestorov na prízemí. Rozsudkom č. k. 8C 5/1997 zo dňa 28. 10. 1997
bolo návrhu vyhovené a odvolací súd Krajský súdu v Trenčíne č. k. 5Co 47/1998 zo dňa 22. 04. 1998

toto rozhodnutie potvrdil. Prvostupňové rozhodnutie v spojení s potvrdeným odvolacím rozhodnutím je
právoplatné dňa 26. 06. 1998.

Navrhovateľ požiadal odporcu v 1. rade o náhradu škody spôsobenej navrhovateľovi týmito
rozhodnutiamidňa22.12.2003,odporcav1.radetejtožiadostinevyhovel,pretosanavrhovateľdomáha
náhrady škody titulom týchto nezákonných rozhodnutí návrhom podaním súdu dňa 29. 06. 2004. Tieto

rozhodnutia neboli nikdy žiadnym súdom zrušené, neboli ani zrušené pre ich nezákonnosť.Po vykonanom dokazovaní súd ustálil, že nároku i v tejto časti nemožno vyhovieť, nakoľko v tejto časti
návrhu nie je splnená zákonnej podmienky pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody uvedená
v ustanovení § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969, pretože tieto rozhodnutia neboli zrušené, neboli zrušené pre

ich nezákonnosť. Preto súd i v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol.

V konaní vedenom na Okresnom súde v Prievidzi č. k. 8C 5/1999 sa navrhovateľ proti odporcovi v 2.
rade domáhal vypratania predmetných nebytových priestorov. Súd návrh rozsudkom č. k. 8C 5/1999
zo dňa 06. 03. 2001 zamietol. Odvolací Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 19Co 195/2001 zo dňa
18. 10. 2001 prvostupňový rozsudok potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 2 Cdo

63/2002 zo dňa 27. 08. 2002, na základe dovolania navrhovateľa, oba tieto rozsudky zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd v Prievidzi rozsudkom č. k. 12C 204/2002 zo dňa 25.
03. 2003 návrhu vyhovel a odporcovi v 2. rade uložil povinnosť vypratať nebytové priestory, rozhodnutie
je právoplatné dňa 22. 05. 2003

Navrhovateľ požiadal odporcu v 1. rade o náhradu škody spôsobenej navrhovateľovi týmito
rozhodnutiamidňa22.12.2003,odporcav1.radetejtožiadostinevyhovel,pretosanavrhovateľdomáha

náhrady škody titulom týchto nezákonných rozhodnutí návrhom podaním súdu dňa 29. 06. 2004.

Po vykonanom dokazovaní súd ustálil, že nároku i v tejto časti nemožno vyhovieť, nakoľko v tejto časti
návrhu nie je splnená zákonnej podmienky pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody uvedená v
ustanovení § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969, pretože tieto rozhodnutia neboli zrušené pre ich nezákonnosť,
boli zrušené z dôvodu, že odvolací súd právne vyhodnotil vecnú stránku veci iným spôsobom ako

predchádzajúce dva súdy (túto argumentáciu uviedol i samotný právny zástupca navrhovateľa počas
konania), a preto tomuto rozhodnutiu predchádzajúce rozhodnutia súdov súd nepovažuje za nezákonné.
Preto súd i v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol.

Počas konania právny zástupca uvádzal, že škoda bola navrhovateľovi spôsobená i rozhodnutím
OkresnéhosúduvPrievidzič.k.4C128/2002zodňa13.01.2004vspojeníspotvrdzujúcimrozhodnutím

odvolacieho súdu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co 116/2004 zo dňa 06. 10. 2005. Prvostupňové
rozhodnutie v spojení s potvrdeným odvolacím rozhodnutím je právoplatné dňa 02. 12. 2005.

Navrhovateľ nepožiadal odporcu v 1. rade o náhradu škody spôsobenej navrhovateľovi týmito
rozhodnutiami, ani sa svojho nároku v tejto časti nedomáhal v návrhu. Nárok v tejto časti si navrhovateľ
uplatnil až na pojednávaní dňa 25. 04. 2008.

Po vykonanom dokazovaní súd ustálil, že nároku i v tejto časti nemožno vyhovieť, nakoľko v tejto časti
návrhu nie je splnená zákonnej podmienky pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody uvedená v
ustanovení § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969, pretože tieto rozhodnutia neboli zrušené pre ich nezákonnosť,
neboli žiadny súdom zrušené vôbec. Preto súd i v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol.

Počas konania právny zástupca uvádzal, že škoda bola navrhovateľovi spôsobená i rozhodnutím

Okresného súdu v Prievidzi č. k. 7C 242/2002 zo dňa 26. 03. 2004 o zastavení konania, právoplatné
dňa 04. 05. 2004.

Navrhovateľ nepožiadal odporcu v 1. rade o náhradu škody spôsobenej navrhovateľovi týmito
rozhodnutiami, ani sa svojho nároku v tejto časti nedomáhal v návrhu. Nárok v tejto časti si navrhovateľ
uplatnil až na pojednávaní dňa 25. 04. 2008.

Po vykonanom dokazovaní súd ustálil, že nároku i v tejto časti nemožno vyhovieť, nakoľko v tejto časti
návrhu nie je splnená zákonnej podmienky pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody uvedená
v ustanovení § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969, pretože toto rozhodnutie nebolo zrušené pre nezákonnosť,
nebolo zrušené vôbec. Preto súd i v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol.Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“) štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred
štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v

trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán
štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto
organizáciu prešli.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ

právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán.
Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné
vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v
trestnomkonaní,akoajvkonanípredštátnymnotárstvomalebomiestnymľudovýmsúdom,jeústredným

orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom
stupni.Akvšakideorozhodnutievydanévtrestnomkonaníprotiosobámpodliehajúcimvojenskejsúdnej
právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných
prípadoch je týmto orgánom,

a)akideovecpatriacudopôsobnostiČeskoslovenskejsocialistickejrepubliky,federálnyústrednýorgán,

do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané,

b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán
republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie
vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď
nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).

Podľa ustanovenia § 10 zákona č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného
do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 20 zákona č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona
sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)
zrušujúceho rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov

odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená
škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb. ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na
ústrednom orgáne, premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie
však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.

Súd na základe ustáleného vyššie uvedeného skutkového stavu, predmetnú vec právne posúdil
nasledovne:

Predmetným návrhom sa navrhovateľ v zastúpení svojím právnym zástupcom domáhal od odporcov
náhrady škody spôsobnej nezákonnými rozhodnutiami súdov vo výške 3 210 031.- Sk s príslušenstvom
z tejto sumy od 01. 06. 2003 až do zaplatenia a to titulom zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.Súd sa zaoberal najprv odporcom v 2. rade vznesenou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane
odporcu v 2. rade a dospel k záveru, že je dôvodná. Podľa ustanovenia § 18 zák. č. 58/1969 Zb.
nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov

a orgánov spoločenských organizácií nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia,
vrátane zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami súdov, nie je odporca v 2.
rade, ale iba odporca v 1. rade. Vecne pasívne je legitimovaný ten účastník konania, ktorý je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, o ktorej sa v tomto súdnom konaní rozhoduje. Keďže odporca v 2. rade nie
je subjektom povinnosti v tejto veci, súd sa stotožnil s námietkou odporcu v 2. rade o jeho nedostatku

pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore a návrh navrhovateľa proti odporcovi v 2. rade zamietol so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v 2. rade.

Počas konania právny zástupca navrhovateľa neuviedol právny titul na základe ktorého sa domáha
svojho nároku proti odporcovi v 2. rade, dokonca uviedol, že proti odporcovi v 2. rade si nárok v tomto
konaní neuplatňuje.

Svojím návrhom sa navrhovateľ domáhal od odporcov náhrady škody spôsobnej vyššie uvedenými

nezákonnými rozhodnutiami súdov. Tak ako to súd už uviedol vyššie, považuje návrh za nejasný. V
návrhu i počas konania sa navrhovateľ domáhal od odporcov náhrady škody spôsobnej nezákonnými
rozhodnutiami súdov, neskôr počas konania v jeho písomných vyjadreniach sa už uvádza, že škoda
mu bola spôsobená i nesprávnym úradným postupom, neuviedol koho a v akom konaní vidí tento
nesprávnyúradnýpostup. Navrhovateľpočaskonanianeustáliljasneazrozumiteľnerozhodnutiasúdov,

ktorými bola navrhovateľovi spôsobená navrhovateľovi škoda, neustáli tú skutočnosť v čom vidí ich
nezákonnosť.Počaskonaniatietorozhodnutianeúplnýmspôsobommenil,dopĺňal.Aninazáverkonania
jednoznačne neustálil, ktorými rozhodnutiami súdov bola navrhovateľovi spôsobená škoda a aká škoda
v akej výške mu bola nimi spôsobená, výšku uplatňovanej škody ani žiadnym relevantným spôsobom
nezdôvodnil, ani nepreukázal.

Vzhľadom na zmätočnosť návrhu, ktorá nebola odstránená právnym zástupcom navrhovateľa ani počas
konania, súd ustálil v tejto veci obsahové znenie návrhu tak ako je to vyššie uvedené a ustálený skutkový
stav právne vyhodnotil v jednotlivých častiach návrhu, tak ako to je vyššie uvedené.

Z vyššie uvedených skutočností má súd za to, navrhovateľom uvádzaný právny titul pre priznanie
nároku na náhradu škody nebol vykonaným dokazovaním preukázaný. Súd na základe vykonaného

dokazovania a následného právneho zhodnotenia celej veci (všetkých jeho jednotlivých nárokov) veci
dospel k záveru, že neexistuje právny titul pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., a
preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
kedy v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho

počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis